Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 10, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212435
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114212435.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanému
N. W.O., Š. O. E. A., R. T. XXX/XX, F., zastúpenému C.. N. D.Ä., R. U. F. XX, F., o zaplatenie 3.085,12
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 3.085,12 € s vyčísleným úrokom

z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 04.11.2012 v sume 152,42 €, s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 3.085,12 € od 05.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom
neuhradenej dlžnej sumy zo zmluvy o úvere č. 362792447 zo dňa 26.07.2005 uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava, IČO 00 151 653, a
žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné
obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o úvere
poskytol žalovanému peňažné prostriedky, pričom žalovaný neplnil svoje povinnosti zo zmluvy tým, že

neplatilsplátkyvstanovenýchtermínochsplatnosti.Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa27.09.2012
bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na postupníka - žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala táto sumu 5.340,35 €, ktorá pozostávala z istiny 4.435,01 €, riadneho úroku 531,36
€, úroku z omeškania 338,10 € a ostatného príslušenstva 35,88 €. Zdôraznil, že predmetná zmluva
o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a preto sa právne vzťahy zo zmlúv o úvere, uzavretých pred
01.01.2008spravujúObchodnýmzákonníkom,bezohľadunapovahuúčastníkovvzťahu.Do31.12.2007
sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach

vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluvu podľa § 55. V dôsledku uvedeného sa na účastníkov zmluvy nevzťahovala povinnosť
podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa podľa nich ani platnosť
úkonov pred 01.01.2008. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver 3.319,39 €, ktorý mal
splatiť v mesačných splátkach po 49,76 €, vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní si uplatňuje splátky
splatné v období od 20.06.2010 do 20.07.2015 v počte 62 a v celkovej výške 3.085,12 €. Splátky

pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.07.2015 sa stali splatnými dňa 04.11.2012, kedy žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšok splátok si v konaní neuplatňuje. Zároveň si uplatnil vyčíslený úrok z
omeškania v sadzbe 8,75 % ročne z jednotlivých dlžných splátok po 49,76 € za obdobie od 21.06.2010
do 04.11.2012 v celkovej výške 152,42 €, ktorú sumu v návrhu presne špecifikoval.Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 16C/126/2014-31 zo dňa 29.09.2014, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, čím nastali účinky podľa § 174 ods.

2 O.s.p..

Žalovaný v podanom odpore uviedol, že splatil celú istinu úveru, preto je potrebné, aby žalobca ujasnil,
čo požaduje zaplatiť od žalovaného. Podľa žalovaného z podanej žaloby nie je zrejmé, aká je skutočná
istina, s čím súvisí aj výpočet súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Vzniesol aj námietku

premlčania.

V podaní zo dňa 03.12.2014 žalobca uviedol, že si v konaní uplatňuje sumu pozostávajúcu zo splátok
nepremlčaných ku dňu podania žaloby, tzn. v počte 62 splátok splatných od 20.11.2012 do 20.07.2015
v celkovej výške 3.085,12 €.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 10.02.2015 uviedla, že zmluva o postúpení pohľadávok by
mohla byť neplatnou, preto žiadala, aby sa súd zaoberal platnosťou tejto zmluvy, pretože z oznámenia
o postúpení pohľadávok nie je zrejmá výška postúpenej pohľadávky, a skutočnosť, z ktorej vyplýva.
Nerozporovala skutočnosť, že žalovaný zmluvu o splátkovom úvere podpísal, avšak v hotovosti vybral
dňa 02.08.2005 sumu 39.000,- Sk. O iných výberoch žalovaného nemala vedomosť. Uviedla, že

žalovaný nebol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na úhradu dlžných splátok a že žalovaný
nemá vedomosť o tom, že by mu bolo doručené oznámenie o zosplatnení úveru. Na pojednávanie
dňa 10.04.2015 uviedla, že žalovaný si nepamätá, či mu bolo oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. o
začatí výkonu mandátnej činnosti doručené, nemá ho odložené vo svojich dokumentoch. Uviedla, že
žalovanýod14.09.2009nezaplatilžiadnusplátkunapredmetnýúver,pričomprávnypredchodcažalobcu

ho v priebehu rokov 2009 až 2011 nevyzýval na zaplatenie dlžnej sumy, resp. ho Slovenská sporiteľňa,
a.s. nevyzvala na zaplatenie dlžnej sumy vôbec. Žalovaný nepodpísal právnemu predchodcovi žalobcu
súhlas s postúpením nezosplatnenej pohľadávky.

V podaní zo dňa 20.02.2015 žalobca uviedol, že dňa 26.07.2005 právny predchodca žalobcu uzatvoril so

žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 3.319,39
€. Dátum poskytnutia úveru ako aj pripísanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného sú v platobnej
histórii uvedené. V zmysle čl. I. zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške
12,10 % ročne, zaplatiť poplatok za správu úveru vo výške 1,66 € mesačne a poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 66,39 €, splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných

mesačných splátok vo výške 49,76 € vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.08.2005 a s konečnou
splatnosťou dňa 20.07.2015. V zmysle čl. II bod 4 sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné
poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. V zmysle čl. IV bod 2 zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, je dlžník povinný
platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. V zmysle sadzobníka je výška úrokovej

sadzby pre úrok z omeškania 26,4 % ročne. V zmysle čl. V bod 2 zmluvy žalovaný svojím podpisom na
zmluve potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami
a so sadzobníkom, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Dňa 27.09.2012 právny predchodca
žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku v celkovej výške 5.340,35 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške
4.435,01 €, riadneho úroku vo výške 531,36 €, z poplatkov vo výške 35,88 € a z úrokov z omeškania

vo výške 338,10 €. Sumu 35,88 € predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 338,10 €
predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní neuplatňuje. Žalobca v podaní uviedol, že istina
vo výške 4.435,01 € pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaný
dňa 26.07.2005 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 3.319,39 € a z poskytnutého úveru uhradil
sumu v celkovej výške 2.072,79 €, a to dňa 26.07.2005 v sume 2.000,- Sk, dňa 20.08.2005 v sume

1.499,- Sk, dňa 20.09.2005 v sume 1.499,- Sk, dňa 20.10.2005 v sume 1.499,- Sk, dňa 20.11.2005 v
sume 1.499,- Sk, dňa 20.12.2005 v sume 1.294,- Sk, dňa 16.01.2006 v sume 205,- Sk, dňa 20.01.2006
v sume 1.226,30 Sk, dňa 15.02.2006 v sume 272,70 Sk, dňa 20.02.2006 v sume 1.157,30 Sk, dňa
03.04.2006 v sume 1.840,70 Sk, dňa 20.04.2006 v sume 1.499,- Sk, dňa 20.05.2006 v sume 1.465,30
Sk, dňa 16.06.2006 v sume 33,70 Sk, dňa 20.06.2006 v sume 1.396,40 Sk, dňa 14.07.2006 v sume

102,60 Sk, dňa 20.07.2006 v sume 1.329,40 Sk, dňa 14.08.2006 v sume 169,60 Sk, dňa 20.08.2006
v sume 1.252,40 Sk, dňa 14.09.2006 v sume 246,60 Sk, dňa 20.09.2006 v sume 1.175,40 Sk, dňa
16.10.2006 v sume 323,60 Sk, dňa 20.10.2006 v sume 1.098,40 Sk, dňa 20.11.2006 v sume 1.425,- Sk,
dňa 29.12.2006 v sume 1.925,- Sk, dňa 15.01.2007 v sume 48,60 Sk, dňa 20.01.2007 v sume 1.499,-Sk, dňa 20.02.2007 v sume 1.499,- Sk, dňa 20.03.2007 v sume 237,60 Sk, dňa 21.03.2007 v sume
1.261,40 Sk, dňa 20.04.2007 v sume 1.499,- Sk, dňa 20.05.2007 v sume 86,70 Sk, dňa 04.06.2007
v sume 1.412,30 Sk, dňa 20.06.2007 v sume 9,70 Sk, dňa 19.07.2007 v sume 1.489,30 Sk, dňa

20.07.2007 v sume 133,70 Sk, dňa 14.08.2007 v sume 925,- Sk, dňa 21.12.2007 v sume 2.745,- Sk, dňa
18.02.2008 v sume 2.867,- Sk, dňa 13.03.2008 v sume 1.426,- Sk, dňa 18.04.2008 v sume 1.926,- Sk,
dňa 13.05.2008 v sume 1.426,- Sk, dňa 25.07.2008 v sume 1.366,- Sk, dňa 08.09.2008 v sume 2.866,-
Sk, dňa 17.10.2008 v sume 2.926,- Sk, dňa 18.11.2008 v sume 1.926,- Sk, dňa 21.09.2009 v sume 47,19
€, dňa 11.05.2009 v sume 41,91 €, dňa 14.08.2009 v sume 43,83 €, dňa 14.09.2009 v sume 47,48 €.

Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 1.914,13 €, na poplatky bola započítaná
suma vo výške 66,39 € a na úrok z omeškania bola započítaná suma 92,27 €. Poplatky za správu účtu
a poplatky za upomienku predstavujú v platobnej histórii celkovú sumu 223,39 € a zmluvný úrok zo
splátok splatných od 26.07.2005 do 31.10.2011 predstavuje v platobnej histórií celkovú sumu 2.806,36
€, ktorého výpočet konkretizoval jednotlivo k tej ktorej splátke. Uplatňovaná istina tak predstavuje súčet
položiek bezhotovostného čerpania úveru a zaúčtovaných poplatkov z kapitalizáciou a zaúčtovaných

riadnych úrokov s kapitalizáciou po odpočítaní úhrad žalovaného započítaných na istinu (3.319,39 € +
223,39 € + 2.806,36 € - 1.914,13 € = 4.435,01 €.). V predmetnom vyjadrení žalobca ďalej špecifikoval
riadny úrok vo výške 531,36 € splatný k jednotlivým splátkam splatným od 20.12.2011 do 20.11.2012
s tým, že uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach po 49,76 € vždy k 20. dňu v mesiaci a žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky

úveru splatné od 20.06.2010 do 20.07.2015 v počte 62 a v celkovej výške 3.085,12 €, pričom splátky
pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.07.2015 sa stali splatnými dňa 04.11.2012, kedy žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v konaní neuplatňuje. K predmetnému
vyjadreniu pripojil aj platobnú históriu za výpis z účtu.

V podaní zo dňa 20.02.2015 žalobca uviedol, že si v konaní uplatňuje splátky splatné od 20.06.2010 do
20.07.2015, ktoré nie sú premlčané. Poukázal na skutočnosť, že dňa 04.11.2012 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru.

V podaní zo dňa 24.02.2015 žalobca uviedol, že je možné postúpiť nezosplatenú pohľadávku banky

osobe, ktorá nie je bankou a to bez súhlasu žalovaného. Na postúpenie pohľadávky na žalobcu boli
splnené všetky povinné náležitosti. Žalovanému bolo zaslané oznámenie o začatí výkonu mandátnej
činnosti, z ktorého vyplýva, že v čase pred postúpením pohľadávky bol žalovaný v omeškaní so
splácaním, o čom bol žalovaný oznámením upovedomený. K predmetnému podaniu pripojil oznámenie
Slovenskej sporiteľne, a.s. o začatí výkonu mandátnej činnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, zmluvou o splátkovom úvere č.
0362792447zodňa26.07.2005,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiprávnehopredchodcužalobcu
účinnými od 01.08.2002, oznámením slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky na žalobcu zo
dňa 16.10.2012, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 16.10.2012

zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa27.09.2012ajejprílohami,pokusomozmierzodňa09.05.2014,
odporomprotiplatobnémurozkazuzodňa20.10.2014,vyjadrenímžalobcuzodňa03.12.2014,dokladmi
o vklade zo dňa 11.05.2009, 14.08.2009, 14.09.2009, 25.07.2008, 13.05.2008, 18.11.2008 17.10.2008,
16.01.2006, 20.11.2006, 16.06.2006, 13.04.2006, 08.09.2008, 13.03.2008, 08.05.2006, 14.08.2006,
14.09.2006, 16.10.2006, 14.11.2005, 15.02.2006, 14.07.2006, 21.03.2007, 04.06.2007, 16.02.2007,

08.09.2008, 13.04.2007, 18.04.2008, 17.10.2008, 21.12.2007, 29.12.2006, 19.07.2007, 14.08.2007,
16.05.2007, 18.02.2008, 17.10.2005, 03.04.2006, 26.07.2005, 15.01.2007, podacím hárkom zo dňa
17.10.2012,dokladomovýberezodňa02.08.2005,výzvousúduzodňa17.02.2015,vyjadrenímžalobcu
zo dňa 20.02.2015, platobnou históriou, výpisom z účtu za obdobie od 12.11.2011 do 09.02.2015,
vyjadrením žalobcu zo dňa 20.02.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.02.2015, oznámením Slovenskej

sporiteľne, a.s. o začatí výkonu mandátnej činnosti, poskytnutím informácie Slovenskou poštou zo dňa
11.03.2015 a zistil tento skutkový stav:

Zmluvouosplátkovomúvereč.0362792447zodňa26.07.2005uzavretoumedziprávnympredchodcom
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava, IČO 00 151 653, ako veriteľom a

žalovaným ako dlžníkom bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu (banka) poskytol žalovanému
úver vo výške 3.319,39 € (100.000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach
po 49,76 € (1.499,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluvné strany si dojednali poplatok za správu úveru
1,66 € (50,- Sk) a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 66,39 € (2.000,- Sk). Splatnosť prvej splátkybola stanovená na deň 20.08.2005 a posledná splátka bola splatná dňa 20.07.2015. Výška úrokovej
sadzby bola 12,10 % ročne.

Listom zo dňa 17.02.2015 bol žalobca vyzvaný okrem iného na predloženie dokladu o tom, že jeho
právny predchodca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy spolu s dokladom o doručení. Na
túto výzvu žalobca súdu predložil oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o začatí výkonu mandátnej
činnosti,pričomnepredložildôkazsvedčiaciodoručenítejtolistinyžalovanému.ZoznámeniaSlovenskej
sporiteľne, a.s. o začatí výkonu mandátnej činnosti súd zistil, že predmetné oznámenie nie je datované.

V oznámení je uvedené, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznamuje žalovanému, že zverila na základe
mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.01.2011 správu a vymáhanie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy
o splátkovom úvere č. 362792447 zo dňa 26.07.2005 ku dňu uzavretia mandátnej zmluvy vo výške
4.082,65 € s príslušenstvom C.. A. L., K. E. E. E. K.. L. XX, D..

Z platobnej histórie žalovaného vyplýva, že dňa 26.07.2005 žalovaný čerpal úver 3.319,39 € (100.000,-

€), ktorá suma mu bola právnym predchodcom žalobcu pripísaná na účet žalovaného. Žalovaný
nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, pričom od 14.09.2009 úver nesplácal vôbec.

Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012 mal súd za
preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že

postúpilanazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa27.09.2012pohľadávkuvočinemuvovýške
5.340,35 € žalobcovi s tým, že od okamihu doručenia tohto oznámenia je možné tento záväzok uhradiť
výlučne plnením žalobcovi.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená

postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s., na postupníka - žalobcu. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok predstavoval zostatok pohľadávky žalovaného ku dňu postúpenia sumu 5.340,35 €, z toho
istina 4.435,01 €, riadne úroky 531,36 €, úroky z omeškania 332,26 € a ostatné príslušenstvo 5,84 €.

Z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.10.2012 vyplýva, že

žalobca využil svoje právo požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok ku dňu
16.10.2012. žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 31.10.2012.

Z dokladu o výbere zo dňa 02.08.2005 vyplýva, že žalovaný si z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vybral
hotovosť vo výške 39.000,- Sk.

Z dokladov o úhradách predložených žalovaným vyplýva, že žalovaný vložil na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX dňa 11.05.2009 sumu 50,- €, dňa 14.08.2009 sumu 50,- €, dňa 14.09.2009 sumu 50,- €, dňa
25.07.2008 sumu 1.500,- Sk, dňa 13.05.2008 sumu 1.500,- Sk, dňa 18.11.2008 sumu 1.500,- Sk, dňa
17.10.2008 sumu 1.500,- Sk, dňa 16.01.2006 sumu 1.500,- Sk, dňa 20.11.2006 sumu 1.500,- Sk, dňa

16.06.2006 sumu 1.500,- Sk, dňa 13.04.2006 sumu 1.500,-Sk, dňa 08.09.2008 sumu 1.500,- Sk, dňa
13.03.2008 sumu 1.500,- Sk, dňa 08.05.2006 sumu 1.500,- Sk, dňa 14.08.2006 sumu 1.500,- Sk, dňa
14.09.2006 sumu 1.500,- Sk, dňa 16.10.2006 sumu 1.500,- Sk, dňa 14.11.2005 sumu 1.500,- Sk, dňa
15.02.2006 sumu 1.500,- Sk, dňa 14.07.2006 sumu 1.500,- Sk, dňa 21.03.2007 sumu 1.500,- Sk, dňa
04.06.2007 sumu 1.500,- Sk, dňa 16.02.2007 sumu 1.500,- Sk, dňa 13.04.2007 sumu 1.500,- Sk, dňa

18.04.2008 sumu 2.000,- Sk, dňa 21.12.2007 sumu 3.000,- Sk, dňa 29.12.2006 sumu 2.000,- Sk, dňa
19.07.2007 sumu 1.701,- Sk, dňa 14.08.2007 sumu 1.000,- Sk, dňa 18.02.2008 sumu 3.000,- Sk, dňa
17.10.2005 sumu 1.000,- Sk, dňa 03.04.2006 sumu 2.000,- Sk, dňa 15.01.2007 sumu 2.000,- Sk. Ďalej
z predmetných dokladov vyplýva, že žalovaný odoslal na účet č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 08.09.2008
sumu 1.500,- Sk, dňa 17.10.2008 sumu 1.500,- Sk a na účet č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 16.05.2007

sumu 2.190,- Sk.

Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou účinnou v deň uzavretia
zmluvy, t.j. dňa 26.07.2005.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 2 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona
sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu
osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim

podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa

rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania

kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, naktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená

ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady
a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a
ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky
sa zakazuje.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná
banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu 21)a o udelení
bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska
po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Žiadosť o udelenie

bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách predmetom bankového tajomstva sú všetky
informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej
banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch

vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred
vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o
záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu
poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na
jeho písomný pokyn, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov

oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky,
a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií
v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a
priezvisko klienta.

Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu -

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikla zmluva o úvere podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tejto zmluvy o úvere vznikla právnemu predchodcovi žalobcu
povinnosť poskytnúť žalovanému úver a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť poskytnutý úver podľa
dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a
podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Žalovaný ako dlžník
akceptovaljednotlivéustanoveniatejtozmluvyichpodpísaním,apretomalpovinnosťzapredmetzmluvy

riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal.

Súd uzavretú zmluvu o splátkovom úvere posúdil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm.
b) a § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (26.07.2005). Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž

to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným túto charakteristiku
spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné obchodné podmienky, pričom text dokumentov žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca

žalobcupriuzavieranízmluvy vystupovalvrámcivýkonusvojejpodnikateľskejčinnostiažalovanývčase
uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti,
zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov
svojej domácnosti.

Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela zákona č. 150/2004
Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil zákon č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové
novelizácie). Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre
ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti.
Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych

vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť
súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu
spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany - spotrebiteľa, uzatvárajúcej
zmluvupredúčinnosťounovelyObčianskehozákonníkač.568/2007Z.z. nelíšilaodpozíciespotrebiteľa,

uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.01.2008.

Súd sa ako prvotnou zaoberal otázkou aktívnej legitimáciu žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou
legitimáciou je hmotnoprávne postavenie účastníka, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo, resp.

jeho procesné právo taký hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd skúma vecnú legitimáciu sám, z úradnej
povinnosti, a to i bez toho, aby to účastníci navrhli.

Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorú uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ

(postupca)postúpilasvojupohľadávkuvočižalovanémuakodlžníkovinažalobcu(postupníka).Vdanom
prípade sa jedná o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovanému
ako dlžníkovi zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom
na skutočnosť, že postupcom bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky
a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klientom banky, vzťahujú sa na

postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl.), ale aj ustanovenia
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (§ 92 ods. 7). Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky,
ktorou sa postupuje pohľadávka z nezosplatneného úveru z banky na tretí subjekt, je v zmysle
tohto zákona vyžadované splnenie ďalších skutočností, pričom nesplnenie čo i len jedného z nichspôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky. Súd mal za to,
že oznámením banky ako veriteľa o postúpení pohľadávky subjektu, ktorý nemá postavenie banky a
nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti, nemôže znamenať, že absolútne neplatná zmluva

o postúpení pohľadávok sa tým konvaliduje a táto zmluva o postúpení pohľadávok sa bez splnenia
zákonom vyžadovaných náležitostí stane právne existujúcim a platným právnym úkonom s adekvátnymi
následkami. Žalobca v konaní predložil oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 16.10.2012,
ktorým táto žalovanému mala oznámiť postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu, pričom nepredložil
žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by bolo predmetné oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. doručené

žalovanému. V rovnaký deň (16.10.2012) žalobca vyhotovil výzvu na úhradu a oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti, ktorá listina bola žalovanému doručená 19.10.2012. Žalobca na preukázanie
svojej aktívnej legitimácie predložil spolu s podanou žalobou aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
27.09.2012 a vzhľadom k tomu, že v konaní žalobca nepreukázal relevantné oznámenie postúpenia
pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. žalovanému, súd sa aj s poukazom na túto skutočnosť zaoberal
platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky voči žalovanému.

Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému, ako svojmu klientovi tzv. bankový úver. Slovenská
sporiteľňa, a.s. podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver
podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po

jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Uvedené nemožno
vyvodiť ani výkladom ust. § 92 ods. 7 zákona o bankách, resp. dôvodovej správy k tomuto zákonnému
ustanoveniu. Zákonné ustanovenie hovorí o tom, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzkuvočibanke,môžebanka,zasplneniaďalšíchpodmienok(akklientpredpostúpenímpohľadávky

neuhradí banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia
písomnej výzvy banky na plnenie) svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému
záväzku (nielen časti) postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Uvedený výklad korešponduje i s dôvodovou správou k
tomuto zákonnému ustanoveniu, ktorá hovorí o pohľadávke, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, nielen

nesplácanej časti dlhu. V prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená to nesplácanie
celej pohľadávky, ktorú môže následne banka i za trvania zmluvného vzťahu postúpiť inej osobe, ktorá
nemusí byť bankou.

Banky a pobočky zahraničných bánk sú oprávnené v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka

postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, pričom musia byť dodržané ustanovenia zákona o bankách o
ochrane bankového tajomstva. V zmysle § 91 ods. 1 zákona o bankách môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky poskytnúť tretím osobám informácie a doklady chránené bankovým tajomstvom
len s predchádzajúcim súhlasom alebo na písomný pokyn klienta, ktorý obsahuje účel a prípadne aj
podmienky poskytnutia informácii a dokladov chránených bankovým tajomstvom tretím osobám. Pokiaľ

banka alebo pobočka zahraničnej banky disponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky z úveru,
ktorý neobsahuje podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku, banka alebo pobočka
zahraničnej banky môže pohľadávku postúpiť na tretiu osobu. Ak banka alebo pobočka zahraničnej
banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, môže postúpiť pohľadávku len v súlade
s § 92 ods. 7 zákona o bankách. Takto môže postupovať, ak je klient napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky v omeškaní so splnením ním čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Toto právo nemôže
uplatniť, ak klient pred postúpením uhradí banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so
splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku presiahol 1 rok. Aplikácia tohto ustanovenia závisí

od dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta. Ak je úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka
zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru za
podmienky že: a/ klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov
alebo ich časť, b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c/ na zaplatenie
omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. V prípade, že je úver splatný jednorázovo,

podmienky postúpenia pohľadávky bez súhlasu klienta sú splnené, ak klient v deň splatnosti nezaplatil
úver s úrokmi alebo zaplatil len časť úveru a napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
bankynazaplateniedlhujevomeškaníviacako90kalendárnychdnípodnisplatnostiúveru.Pokiaľideoosobu postupníka, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.

Postupca, na ktorého je postúpená pohľadávka banky a ktorý si ju uplatňuje v súdnom konaní (žalobca)
je povinný podľa § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a preukázať aj splnenie podmienok aktívnej vecnej legitimácie,
t.j. či okrem iného bola na neho pohľadávka banky platne postúpená. Z uvedeného vyplýva, že postupca
musí tvrdiť a najmä preukázať, že a/ žalovaný ako dlžník nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú
splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, že jeho omeškanie trvalo nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní, a že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný.
Nepreukázanie týchto troch skutočností ma za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu ako
postupníka v konaní.

V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči
žalovanému na žalobcu (27.09.2012), žalovaný ako klient neplnil včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o

splátkovomúvereabolvomeškanísplnenímviacakojednejsplátky,atopodobu dlhšiuako90dní.Túto
skutočnosť nespochybnil ani sám žalovaný. V konaní však nebolo zistené, že by banka pred postúpením
pohľadávky žalovaného písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Žalovaný síce v konaní predložil na výzvu
súdu listinu označenú ako Oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti, ktorá však nie je datovaná (z
obsahu vyplýva, že bola vypracovaná najskôr dňa 31.01.2011), adresovanú žalovanému na adresu jeho

trvalého pobytu, v ktorej banka žalovanému oznámila, že zverila správu a vymáhanie pohľadávky vo
výške 4.082,65 € s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 362792447 zo dňa 26.07.2005 C..
A. L., K.. Žalobca na priamu výzvu súdu zo dňa 17.02.2015 nepredložil akýkoľvek dôkaz o tom, že táto
listina bola doručená žalovanému, resp. že by mu bola (s poukazom na čl. 10 VOP, ktoré boli súčasťou
zmluvy o splátkovom úvere) čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej knihy,

podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými médiami.

Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu klienta (žalovaného) na tretiu osobu, ktorá
nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách tak neboli splnené a vo
veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39
Občianskeho zákonníka). Uvedené má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
jeho ním tvrdenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom konaní.
Záverom súd dodáva, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nemohol súd zhojiť sám ani
odstraňovaním vád podania v zmysle § 42 a nasl. O.s.p., prípadne poučením o zámene účastníkov

podľa § 92 ods. 4 O.s.p..
V zmysle § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom
konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
V zmysle § 5 ods. 2 O.s.p. súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom konaní
zastúpený advokátom.

Súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich procesných právach a ich procesných povinnostiach. Z
uvedenej dikcie však vyplýva, že poučenie o otázkach hmotného práva je neprípustné. Otázka vecnej
legitimácie v konaní je síce primárne otázkou hmotnoprávnou, ale nachádza svoju reflexiu v mnohých
procesných inštitútoch (napr. i otázky zámeny účastníkov podľa § 92 ods. 4 O.s.p., či núteného
procesného spoločenstva). Ak by však súd pristúpil k poučeniu napr. o zámene účastníkov podľa §

92 ods. 4 O.s.p., ktorá primárne slúži na zhojenie nedostatku vecnej legitimácie v konaní, išlo by už o
poučenie o hmotnom práve, ktoré je v zmysle § 5 O.s.p. a contrario neprípustné. Totožný právny názor
vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 5 Cdo 51/2009 zo dňa 23.06.2010.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že návrh zamietol v celom rozsahu.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný bol v konaní účastníkom, ktorý mal vo veci plný úspech, preto by mu podľa § 142 ods. 1
O.s.p. patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko si žalovaný žiadnu náhradu trov konania
neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a
ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.