Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108218787
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5108218787.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateliek: v rade 1/ H. W., nar. XX.XX.XXXX,
bydliskom E. V. XX, XXXX U., E., v rade 2/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom G. XX, XXXX Z., E., v
rade 3/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom S. XX, XXXX A., E., všetky navrhovateľky zastúpené JUDr.
Lenkou Senčákovou, bydliskom H. L. X, XXX XX R., proti odporkyni: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom
Y. XX, XXX XX P. - I. F., zastúpená JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti Y.

I. XXX/XX, XXX XX P., o zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva a o vzájomnom
návrhu odporkyne o zriadenie vecného bremena, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Žilina, č. k. 6C/152/2008-489 zo dňa 9. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zdržať sa zásahu do
vlastníckeho práva navrhovateliek, zrušuje a v tejto časti vracia na ďalšie konanie.

V ostaných častiach, odvolaním nenapadnutých, ostáva rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa zásahu do vlastníckeho
práva navrhovateliek k pozemku parcela KN-C č. 1754/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329
m2 nachádzajúceho sa v k. ú. P. evidovaného na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom formou vstupovania na tento pozemok. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateliek

zamietol. Takisto zamietol vzájomný návrh odporkyne. Rozhodnutie o trovách si vyhradil na čas po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Uviedol, že odvolací súd svojím rozhodnutím - uznesením č. k. 9Co/127/2014 zo dňa 20.03.2014
zrušil rozsudok súdu č. k. 6C/152/2008-410 zo dňa 01.10.2013 bez toho, aby sa zaoberal správnosťou
jeho skutkových a právnych záverov, keďže nemohol rozhodovať v odvolacom konaní o vzájomnom
návrhu odporkyne a súčasne vzhľadom k tomu, že účastníčky súdu, ako už bolo vyššie uvedené

zásadne neponúkli pokiaľ ide o návrh navrhovateliek po rozhodnutí súdu - rozsudku zo dňa 01.10.2013
žiadnu novú argumentáciu, súd, čo sa týka rozhodnutia o návrhu navrhovateliek nemal žiaden dôvod
rozhodnúť odlišne, a teda rozhodol rovnako, ako tomu bolo v rozsudku zo dňa 01.10.2013 a ako
vyplýva z výroku tohto rozsudku, pričom v plnom rozsahu poukázal na svoje v ňom uvedené skutkové
a právne závery (ako boli už vyššie uvedené). Pokiaľ išlo o vzájomný návrh odporkyne, súd podľa
ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že odporkyňa týmto sama spochybnila

dôvody svojej obrany v spore vymedzenom návrhom navrhovateliek. Týmto odporkyňa vlastne uznala
argumentáciu navrhovateliek spočívajúcu v ich tvrdeniach, že nedisponuje žiadnym právnym titulom
(zmluvným, mimozmluvným), ktorý by ju oprávňoval k tomu, aby mohla prechádzať po pozemku parc.
KN-C č. 1754/2, k. ú. P. vo vlastníctve navrhovateliek. Aj napriek tomu, že odporkyňa podala v konaní
vzájomný návrh, ktorým sa domáhala zriadenia vecného bremena, nemal dôvod nič meniť na podstate
svojho záveru, v zmysle ktorého nepovažoval argumentáciu odporkyne s odkazom na ust. § 3 ods. 1

Občianskehozákonníkazadôvodnú.Napokonsúdnepovažovalzadôvodnúaninámietkuodporkyne,že
výkon vlastníckeho práva navrhovateliek je v rozpore s dobrými mravmi aj z dôvodu, že aj navrhovateľkyna danom mieste recipročne využívajú na prechod a prejazd k svojím nehnuteľnostiam pozemok v
spoluvlastníctve odporkyne, jej manžela a manželov X.. Čo sa týka náhrady trov konania, súd o tejto
rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na väčší počet účastníkov konania, ako aj na

skutočnosť, že v konaní rozhodoval tak o návrhu navrhovateliek, ako aj o vzájomnom návrhu odporkyne,
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa poukazujúc na
skutočnosť, že má spolu s manželom právo prechodu pešo i dopravnými prostriedkami z parc. č.

1754/3 do dvora parc. č. 1754/2 a parc. č. 1754/13, rovnako aj v tomto prípade patrí vecné bremeno
k nehnuteľnosti a do dnešného dňa nebolo zrušené dohodou medzi oprávnenými a povinnou. Pre
odporkyňu je nepochopiteľná snaha navrhovateliek o znemožnenie vzájomne výhodného užívania
jednotlivých parciel, keď vlastníci sú doslova odkázaní na vecné bremená, ktoré im umožňujú prístup
k jednotlivým nehnuteľnostiam. Nielen žaloba, ale i samotný rozsudok sú v rozpore s dobrými mravmi.
Poukázala aj na skutočnosť, prečo navrhovateľky postupovali v rozpore s dobrými mravmi, ako i na ich

pohnútku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Podanou žalobou sa v skutočnosti nedomáhali ochrany
svojho vlastníctva, ale pomocou súdneho rozhodnutia chceli donútiť odporkyňu uzatvoriť nájomnú
zmluvu. Pre zásadný rozpor s dobrými mravmi je napadnutý rozsudok nespravodlivý a nezákonný, Je
nesporné v okolnostiach veci, že okresný súd princíp spravodlivosti v súdnom rozhodnutí ponechal bez
povšimnutia. Odporkyňa navrhla, aby bol do konania pripustený ďalší účastník na jej strane. Navrhla

napadnutý rozsudok aj vzhľadom na to, že opätovne podala vzájomný návrh, ktorý je potrebné prejednať
v dvojinštančnom konaní, zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadrili navrhovateľky, ktoré s ohľadom na nezmenenú argumentáciu
týkajúcu sa existencie vecného bremena zriadeného v prospech odporkyne opätovne uviedli, že

sa s rozhodnutím Okresného súdu Žilina v časti napadnutej odvolaním stotožňujú. Právo prechodu
odporkyňa odvodzovala z vecného bremena, ktoré malo byť zriadené navrhovateľkou v rade
1/ a právnou predchodkyňou odporkyne, t.j. predchádzajúcej vlastníčky nehnuteľnosti. Odporkyňa
neprodukovala žiadny dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že mala snahu sa s navrhovateľkami dohodnúť
na akejkoľvek forme a spôsobe užívania dotknutého pozemku. Po celý čas len tvrdila, že právo užívať

dotknutý pozemok mala. Navrhovateľky ďalej poukázali na výklad ust. § 216 ods. 1 O.s.p. ohľadne
nepripustenia uplatnenia vzájomného návrhu v odvolacom konaní, ako i ohľadne výkladu k ust. § 141o
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasili so vstupom ďalšieho účastníka do konania aj s poukazom
na ust. § 216 ods. 1 O.s.p.. Zdôraznili, že ku dňu podania vyjadrenia súdne konanie trvá šesť a pol
roka a aktuálne podávanie návrhov zo strany odporkyne je nutné hodnotiť len ako ďalšie predlžovanie

súdneho konania. Mali za to, že v danej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a súd prvého stupňa
náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Navrhli rozhodnutie potvrdiť a priznať im trovy
odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 O.s.p.

a bez nariadenia pojednávania (ust. § 214 ods. 2 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej
časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ako vyplynulo z odvolania odporkyne (tak ako je to už vyššie uvedené) táto v priebehu celého konania
poukazuje na šikanózne správanie navrhovateliek, keď podľa jej názoru účastníci vzhľadom na polohu

a charakter susediacich nehnuteľností sú odkázaní na vzájomné využívanie priľahlých pozemkov, lebo
bez primeraných obmedzení, by nebolo možné využívať nehnuteľnosti za účelom, na ktoré sú určené.

Vychádzajúcztýchtoskutočností,vzhľadomnato,žezostranyodporkyne,akoiďalšiehospoluvlastníka,
bol podaný návrh dňa 12.3.2015 na Okresnom súde Žilina o zriadenie vecného bremena týkajúceho

sa spornej nehnuteľnosti, dospel odvolací súd k presvedčeniu, že je v záujme všetkých účastníkov
usporiadať si vzájomné vlastnícke užívacie vzťahy, čo je i s účelom občianskeho súdneho konania
(účelom je vyriešiť vzťahy s konečnou platnosťou tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k ďalším sporom),
a preto rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Pri rozhodovaní v tomto konkrétnom prípade je potrebné dôslednejšie skúmať otázku dobrých mravov

v súvislosti s výkonom práva navrhovateliek (§ 3 ods. 1 OZ).
Pod pojmom dobré mravy je potrebné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,
pričom tento pojem súdna prax používa v ust. § 3 ods. 1 OZ v normatívnom význame (nielen
ako ustanovenie interpretačné) ako korektívum ekvivalentov pre tú oblasť, ktorá je potrebná nadosiahnutie spravodlivosti v rozhodovaní nachádzajúc maximum sociálnej etiky, ktorým zároveň
prisudzuje regulatívny princíp.

Z tohto pohľadu bude preto potrebné v ďalšom konaní skúmať, či neoprávnený zásah do vlastníckeho
práva navrhovateliek zo strany odporkyne je neprimeraný (spôsobujúci buď škodu alebo výrazné
obmedzenie v užívaní nehnuteľnosti vlastnícky patriacej navrhovateľkám) s prihliadnutím na ňou
tvrdenú faktickú nemožnosť užívať jej vlastnícky patriacu nehnuteľnosť v súlade s charakterom tejto
nehnuteľnosti.

Zatýmúčelombudepotrebné,abyprvostupňovýsúdzvážilimožnosťohliadkynamiestesamom,kdesa
môžeoboznámiťjednaksospôsobomvyužívanianehnuteľnostiakoismožnosťouprístupukjednotlivým
nehnuteľnostiam účastníkov, lebo len tak bude môcť ustáliť, či je tu dôvod na prerušenie konania, ktorý
navrhuje odporkyňa do rozhodnutia súdu o zriadení vecného bremena alebo či odporkyňa i bez vstupu
na pozemok navrhovateliek má možnosť primeraným spôsobom využívať svoju nehnuteľnosť v súlade

s jej účelom.

V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, pokiaľ súd vo zvyšku návrh navrhovateliek zamietol
a zároveň zamietol protinávrh odporkyne, ponecháva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý
(odporkyňa vo svojom podaní síce poukazovala i na nesprávnosť rozhodnutia v časti zamietnutia

protinávrhu, ale zároveň spolu s ďalším spoluvlastníkom podala samostatný návrh na začatie konania,
a preto odvolací súd posudzujúc jej podanie podľa obsahu, nepovažoval ho za odvolanie).

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.