Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 13, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/156/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010487
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3812010487.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného Y. J.

na hlavnom pojednávaní 13. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa

obžalovaný Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J., F. XXX/XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora Prievidza 1Pv 228/11, doručenej súdu 13.7.2012, pre skutok v
obžalobe právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, sčasti
podľa odseku 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, a
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona, sčasti písmeno

b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, § 139 písmeno c) Trestného
zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe, tak že:

dňa 31.12.2010 na dvore rodinného domu, na O. ulici XXXX/XX v M., okres Prievidza, napadol
poškodených F. F., H. X. a G. J. tak, že F. F. a H. X. nastriekal do očí slzotvorný plyn a F. F. opakovane
udrel po chrbte železnou tyčou, následne ho päsťou poudieral do tváre, v dôsledku čoho poškodený F. F.
utrpel zranenie - opuch, pomliaždenie a podkožné krvné výrony na chrbte v oblasti ľavej lopatky a ľavej

strany chrbta, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života 14 dní, následne obžalovaný strčil do
poškodeného H. X., poudieral ho päsťou po tvári, chcel ho udrieť násadou od metly a valaškou do oblasti
hlavy a vtedy na obranu poškodených vystúpil syn obžalovaného G. J., ktorý úderu valašky na hlavu H.
X. nastavil ruku, po ktorej ho obžalovaný trikrát udrel valaškou, v dôsledku napadnutia poškodení H. X.
a G. J. neutrpeli také zranenia, ktoré by si vyžiadali narušenie obvyklého spôsobu života a počas celého
útoku sa obžalovaný všetkým poškodeným F. F., H. X., P. F. a synovi G. J. opakovane vyhrážal zabitím,
čím v nich vzbudil obavy, že hrozby splní,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného Y. J. (ďalej len „obžalovaný“), vypočul svedkov P.
F., F. F., H. X., G. J., S. J., S. W., L. X., U. P., P. W., H. D., F. K., MUDr. T. F., MUDr. P. H., P. F., vypočul
znalca MUDr. X. T. a znalca MUDr. D. W., znalca MUDr. P. L., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že išiel von, pretože vonku počul šramot. Otvoril dvere, ktoré sa otvárajú dnu,
vtedy ho udrel syn päsťou na koreň nosa, vtedy tam i stratil obutú papuču. Vrátil sa do svojho bytu,
syn G. J. vošiel za ním do bytu, ešte raz ho i tam udrel, z nosa mu tiekla krv, postavil sa, pretože
padol na chrbát, vzal metlu, syn vtedy vyšiel von. Keď vyšiel von, pýtal sa syna, čo tam robí, vonku

stál svedok X., vtedy ho však ešte nepoznal. Vonku stál i svedok F.. Keď uvidel, že osôb vonku je viac,
na múriku mal KASER, vzal ho do ľavej ruky, v pravej ruke mal metlu a s ním synovi nastriekal na
prsia, neúčinkoval však sprej, striekal i smerom na ostatných. Svedkyňu P. F. uvidel na schodoch. Je
pravdou, že táto svedkyňa mala kameru, potom ju dala synovi G. J., že aspoň budú mať dôkaz voči
nemu. Priznal, že sa metlou zaháňal voči svedkovi J., no preto, že do neho skočil i X., začal mu vulgárne
nadávať, udrel ho pravou rukou do hrude. Svedok G. J. mu vykrúcal ruky a dal mu do oka. Metlou však

len svedka odtláčal, nikoho neudrel, neskôr mu ju i svedok vyrazil. Asi dva mesiace pred daným skutkom
mal tiež so synom konflikt, syn ho napadol, mal v dôsledku toho i zranenie ruky, pre ktoré ani nemohol
ruku riadne zdvíhať, hýbal s ňou len v lakti, zodvihol ju však nad hlavu. Svedok X. ho udrel dvakrát do
pŕs, vyrazil mu dych, potom sa vrátil do bytu. Svedok G. J. povedal X., aby zobral ten sprej, že budú
mať na neho dôkaz. Neskôr prišli policajti, hľadali sekeru s modrou rúčkou, takú sekeru však nemajú,

potom prišli opäť, že hľadajú železnú tyč - roxor, nič také tiež nenašli, nikoho z poškodených on žiadnou
železnou tyčou neudieral, neudrel nikoho ani päsťou do tváre. Valašku nemal, má taký čakan, s ktorým
chodí s manželkou do hory, tento však nemal v ruke. Valašku našiel policajt neskôr v práčovni, bola i
zaprášená. Nikomu z poškodených sa v daný deň nevyhrážal zabitím, jeho náboženské presvedčenie
takéto konanie ani nedovoľuje, práve naopak, zabitím sa vyhrážali poškodení jemu. Na otázku - ako

si potom vysvetľuje eventuálne vznik zranení, ktoré mali byť poškodeným zistené, uviedol, že v dané
poobedie boli poškodení na námestí, je možné, že zranenie vzniklo tam. V minulosti vznikol medzi ním
a poškodenými konflikt, vtedy bol poškodený on, konflikty pretrvávajú od roku 2009, chcú, aby sa vzdal
dedičstva, o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva i prebieha spor na Okresnom súde v Prievidzi,
vznikajúprenevestu,išloprevažneoverbálneútoky.Poprel,žebydrevo,oktoromvypovedalisvedkovia,

že išli nabrať, bolo ich, jednoznačne vypovedal, že to drevo je jeho, na nákup dreva neprispeli. Svedok
F. mal oblečený zelený prešívaný pracovný kabát, čo mal oblečené svedok J., nevedel povedať.

Svedok - poškodený F. F. vypovedal, že so svedkom X. išli zobrať drevo. Vyšiel von obžalovaný, že
ide volať políciu. Potom vyšiel za nimi, nastriekal jemu i svedkovi X. do očí KASER, bolo to pri dverách

obžalovaného. Obžalovaný išiel k bránke, rozprával sa, zobral tyčku, bola opretá o plot, išlo o roxorovú
tyč.Vyhrážalsa,žetamnemajúčorobiť,žejetojeho.Išielhore,viactamnebol,videllen,akoobžalovaný
bil švagra. Otočil sa, nevidel však, ako na ktorú stranu ho presne udrel, udrel ho obžalovaný 1 až 3-
krát, nevedel presne povedať, ukazoval však vtedy svedok na oblasť pravej lopatky. Na otázku, že v
prípade, že z lekárskeho vyjadrenia by malo vyplývať, že zranenie mu malo byť spôsobené na ľavej

lopatke, svedok uviedol, že tak to bolo na oblasť ľavej lopatky. Na vyvstaný rozpor oproti prípravnému
konaniu, kedy vypovedal, že keď ho mal udierať roxorovou tyčou, tak stáli oproti sebe, držal v ruke
tyč, stáli tvárou v tvár, potom sa pretočil, ako ho išiel udrieť a udrel ho len 1-krát, svedok uviedol, že
sa nevie k rozporom vyjadriť, nepamätá si už na to. K rozporu, že v prípravnom konaní vypovedal a
popisoval, ako obžalovaný mal napadnúť G. J. a H. X. a na hlavnom pojednávaní nevedel uviesť, ako

ich napadol a či ich napadol, svedok uviedol, že takého napadnutie on videl len na kamere a pri výsluchu
potom popisoval vypočúvajúcemu, čo videl v zázname. Pre zranenie nemohol vystrieť ruku, nemohol v
práci, kde pracuje pri recyklačnej linke, zdvíhať ťažké balíky. Jeden mesiac musel chodiť so zranením na
rehabilitáciu. Videl, ako obžalovaný udrel svedka X. do tváre, bolo to pri dverách obžalovaného, vtedy
on už odchádzal. On nevidel žiadne údery násadou od metly ani valaškou. Je pravda, že valaška býva

odložená, zaseknutá pri vchode. Obžalovaný sa vyhrážal celej rodine, tieto vyhrážky on bral vážne. Iné
údery už nevidel. V daný čas mal oblečený prešívaný kabát.

Svedok H. X. vypovedal, že išiel s F. F. pre drevo. Obžalovaný im povedal, že prečo kradnú drevo,
že ide zavolať políciu. Vrátil sa s KASEROM, nastriekal im do očí KASER, strhla sa šarvátka medzi

obžalovaným a F. F., ktorého vyhadzoval, zobral pri tom obžalovaný i tyč a udrel F. niekoľkokrát touto
tyčou do rebier. Stáli vtedy čelom k sebe, obžalovaný sa viackrát zahnal, poškodený chcel uskočiť, trafil
ho asi 3-krát do rebier, nevedel však presne povedať, kde. Tyč, ktorou obžalovaný útočil, však ostala
na mieste. Potom udrel obžalovaný i jeho päsťou do tváre. Prišiel na miesto svedok G. J., prišiel i skamerou, vznikla šarvátka, obžalovaný chytil metlu, chcel ňou napadnúť svedka, no ten mu ju z ruky
vytrhol. Obžalovaný našiel valašku a ňou chcel jemu seknúť do hlavy, svedok J. nastavil ruku a do
nej mu potom sekol 2-3-krát. Na to obžalovaný sa začal vyhrážať zabitím, z týchto vyhrážok mal i on

strach. Nebol na ošetrení, pretože jemu nevzniklo žiadne zranenie, bol udretý do líca a nosa, po použití
spreja sa mu nič nestalo. Polícii nebola vydaná tyč, nevie, či ju polícia hľadala. Vie, že na ošetrení v
nemocnici v Žiari nad Hronom bol svedok F. F. i svedok J.. Obaja poškodení, podľa svedka, boli oblečení
v prešívanom kabáte.

Svedok G. J. vypovedal, že s obžalovaným nemal konflikt, nebol v byte obžalovaného, nenapadol ho
tam. T. P. F. pozerala cez okno a zakričala, že starý (myslela tým obžalovaného) bije F.. Zobral kameru
a išiel von. Keď prišiel von, uvidel ako obžalovaný päsťami bije svedka X., mal vtedy v ruke i KASER,
tým striekal smerom na neho, preto sa svedok zobral smerom k nemu, lebo nevidel. Podišiel k dverám,
tam bola tá valaška, vtedy on potiahol svedka X. preč. Z miesta, kde bol tento svedok, musel prejsť
popred dvere obžalovaného, nedalo sa inak prejsť. Svedok F. F. tam už nebol, odišiel predtým. Svedkyňa

P. F. prišla až potom. Z daného miesta odchádzali schodmi hore. Predmetná valaška bola zavesená
pri dverách. Pri odchode ho ešte pichol obžalovaný do chrbta palicou, s parohom na podopieranie.
Svedok i popísal, že obžalovaný sa mal zaháňať touto valaškou, ako on po nastriekaní sprejom do
tváre X. tohto odťahoval, ako bol zohnutý, tak ho obžalovaný touto valaškou, kovovou jej časťou, udrel
po ruke. Na to všetci ušli. Svedok pripustil, že obžalovaný mal červené oko. Papuču stratil vtedy, keď

z miesta odchádzali hore schodmi, nie pri nejakom napadnutí obžalovaného v jeho byte. On nevidel
napadnutie roxorovou tyčou, nevedel sa k takémuto napadnutiu žiadnym spôsobom vyjadriť. H. tyč
ani nebola ani vydaná, neskôr vie, že bola obžalovaným polícii vydaná valaška, pôvodne ju polícia,
vraj, nechcela vziať. On slovne nič nekričal. Nepočul pri konflikte nič kričať ani obžalovaného, keď len
obžalovaný prichádzal z dvora, tak sa vyhrážal všetkým zabitím. Takto sa však určite nevyhrážal pri

konflikte. Na vyvstaný rozpor z prípravného konania, kedy vypovedal, že sa obžalovaný vyhrážal počas
celého konfliktu zabitím, pripustil, že teda bolo to tak, ako vypovedal v prípravnom konaní. Pri snímaní
konfliktu na záznam kamerou už sa však obžalovaný nemal vyhrážať. Z použitých vyhrážok mal obavu.
Či bola vtedy prítomná i svedkyňa F., sa nevedel vyjadriť.

Svedkyňa P. F. vypovedala, že pod oknami počula krik. Obžalovaný sa šmykol, padol, postavil sa.
Obžalovaný, podľa jej výpovede, bil päsťou brata, udrieť svedka X. ona už nevidela. Obžalovaný mal
obuté šľapky, šmykol sa na ľade a padol na zadok. Vtedy nemal v ruke žiaden predmet. Ona utekala
pre svedka G. J., ten vyšiel prvý, ona vyšla až po tom, čo zavolala políciu. Keď vyšla von, všetci už
boli pri dverách obžalovaného, či tie boli otvorené, sa nevedela vyjadriť, bolo to dole pod schodmi. Bol

konflikt, obžalovaný sa zaháňal sekerou, resp. valaškou, ktorú používa na výlety. Ňou sa zaháňal na
jej priateľa, zaťal ňou do ruky svedka G. J., ktorý bránil svedka X.. Videla, že obžalovaný mal v rukách
i násadu od metly, videla, že po skončení konfliktu pichol G. J.. Žiaden úder nevidela. Počas celého
tohto konfliktu sa im obžalovaný vyhrážal zabitím, hovoril, že ich všetkých zabije, vulgárne im i nadával.
Kameru von priniesol svedok G. J., priniesol ju hneď, v jednej ruke mal kameru a druhou rukou bránil

G. J., ten mal potom na ruke i sekanec. Svedkovi X. tiekla z nosa krv, brat - F. F. mal modrinu na chrbte,
bol na ošetrení v Žiari nad Hronom. Ona nevidela žiadnu bitku tyčou. Večer, kedy došlo ku skutku,
neboli nikde, neboli oslavovať na námestí. Čo kričali poškodení, si svedkyňa nepamätala. Z použitých
vyhrážok od obžalovaného mala strach, predovšetkým preto, keď videla, čo spravil. Svedok Paur mal
oblečený prešívaný kabát. Na obžalovanom si nevšimla žiadne zranenie, až na druhý deň si všimla, že

mal červený fľak v tvári. Obžalovaný mal metlu v oboch rukách, potom ju zahodil resp. svedok G. J. mal
zdvihnutú ruku a metlu obžalovanému vytrhol. Údery na chrbát svedka F. F. boli len pri jednom - prvom
konflikte, pri druhom už nie. Brat so X. si utierali oči, žiaden plyn ona však necítila.

Svedok H. D. vypovedal, že spolu s kolegom K., boli členmi hliadky polície, ktorá bola vyslaná do domu

obžalovaného, v čase ich príchodu však žiaden konflikt už neprebiehal, obžalovaný bol doma, a tak
zákrok voči nikomu ani nevykonávali. Rozprávali sa so synom obžalovaného, ten im uviedol to, čo je
uvedené v skutku oboznámenej obžaloby. Hovoril o napadnutí, nevedel povedať, či im bolo oznámené i
nastriekanie spreju. I keď žiadali vydať predmety, ktoré mali byť použité pri skutku, žiadne neboli vydané.
Osoby boli rozrušené, nikto sa nesťažoval na bolesť. Miesto, kde mal byť skutok spáchaný, mala byť

oblasť, kde bolo drevo a dvere do bytu.

Svedok F. K. vypovedal zhodne ako svedok D. o ich vyslaní na zákrok, ďalej uviedol, že videl, že
tvár si držal obžalovaný, nikto na mieste sa nachádzajúcich ostatných mužov sa nesťažoval na nejakúbolesť, zranenia, bolo im poškodenými povedané, že vyhľadajú ošetrenie. Obžalovaný mal červené
oko, povedal im, že dostal úder od syna. Syn obžalovaného im hovoril o tom, že sa im mal obžalovaný
vyhrážať, no svedok nevedel povedať, o aké vyhrážky malo ísť. Potvrdil, že z miesta činu bola zobratá

valaška, tá bola zobratá spoza práčky. Pôvodne vec bola posudzovaná a riešená len ako priestupok.

Svedkyňa S. J. vypovedala, že manžel - obžalovaný počul z vonku nejaký šramot, a tak sa išiel von
pozrieť. Vonku bol syn obžalovaného, pýtal sa ho obžalovaný, čo tam chce, namiesto odpovede mu
tento povedal niečo také, ako zalez a dal mu úder päsťou do oblasti tváre. Manžel padol na zem, mal

zakrvavené pyžamo, tiekla mu z nosa krv. Ona vybehla von, manžel si utieral rukou krv, odstrkoval syna.
Vonku sa spolu sácali, stále sa obžalovaný dožadoval, čo tam syn chce. Svedok G. J. obžalovanému
vulgárne nadával. Keď sa obžalovaný otočil, ona stála už za presklenými vchodovými dverami, uvidel
tam v blízkosti dvoch mužov - boli to F. a X. (v tom čase boli pre ňu neznámi). Obžalovaný sa so synom
stále šťuchali, pretože sa manžel stále dožadoval, čo tam robí na jeho pozemku. Manžel vzal do ruky
metlu a s touto začal syna odtláčať a vtedy syn začal kričať, držte ho, on ma snáď zabije. Tí dvaja muži

chytilimanželazaruky,vykrútilimuichdozaduapotommusyndaleštejednuranudotváre,tieklamukrv.
Na mieste bola ešte i dcéra syna obžalovaného, ktorá mala v rukách kameru a na ňu syn obžalovaného
kričal, toč to, máš to. To, čo vypovedali svedkovia, nie je pravda, obžalovaný nemal v ruke žiadnu zbraň,
ak by niekomu nastriekal sprej do oka, tak by sa určite nesprávali tak, ako sa správali, museli by slziť,
bol to starý nefunkčný sprej, ak by bol niekto zbitý, tak by potom určite nenosil drevo tak, ako to oni

robili - odniesli 8 vriec dreva. Zranenie si poškodený mohol spôsobiť narazením o bránku, pri tom ako
sa štuchali, veď obžalovaný bol držaný za ruky, svedkovia boli v presile. Všetko to bola len provokácia,
tak ako i v minulosti, zo strany nevesty obžalovaného, ktorá zistila, že nebude môcť si s obžalovaným
robiť, čo ona chce. Obžalovaný nemal v ruke žiadnu valašku, majú doma palicu s krúteným rohom, ktorú
ona používa na vychádzky, tá však vonku nebola, valašku, ktorú majú, určite tiež nemal v ruke, tú po

viacerých hodinách od skutku prišiel vziať policajt a našiel ju za práčkou. Obžalovaný mal len metlu s
násadou modrej farby, ktorou syna od seba otláčal. Určite obžalovaný sa nikomu nevyhrážal zabitím,
jemu sa vyhrážali, len sa pýtal, čo to robí syn. Drevo, ktoré majú na dvore, je ich, kúpili ho oni, robili
ho spoločne.

Svedok W. bol na návšteve v dome G. J., niekto išiel von pre drevo, no on nevidel žiaden konflikt,
nepočul z vonku ani žiaden krik, keď sa vrátili dnu, tak povedali, že im obžalovaný nechce dovoliť vziať
si drevo, asi i hovorili, že ich obžalovaný napadol, no ako, to si už nepamätal. Prišla i polícia, myslí
si, že ju zavolala P. J., no vtedy už bol absolútny kľud, nikto sa nesťažoval na žiadne zranenie, ani na
nikom žiadne zranenie nevidel, nikto neslzil ani sa na niečo také nesťažoval. Nemyslí si, že by tam aj

nejaké napadnutie prebehlo, pretože on obžalovaného pozná roky, je kľudnej povahy. Poškodení, keď
prišli dnu, určite neboli vystrašení, len hovorili, že im nechcel dovoliť vziať drevo, nikto nehovoril, že by
sa im obžalovaný vyhrážal zabitím. Myslí si, že celá vec je len vykonštruovaná, myslí si, že ani nikto z
poškodených nemal žiadne zranenie. V neskoršom období bol s F. F., nesťažoval sa na žiadne zranenie
ani na ňom žiadne zranenie nevidel.

Svedok P. F. v deň skutku vykonával stálu službu na OO PZ Handlová. V minulosti ich oddelenie
vykonávalo viaceré zákroky v rodine obžalovaného, boli veci riešené v priestupkovom konaní. Udalosť
oznamovala, myslí si, že nejaká žena, predmetom oznámenia malo byť nejaké napadnutie. Na miesto
bola vyslaná hliadka polície. Hliadka sa asi po 30 minútach vrátila, bol predvedený obžalovaný, mal

zakrvavené a červené oko, slzilo mu, bol od krvi. Hliadka mu oznámila, že obžalovaný mal napadnúť
rodinu. Pretože na obžalovanom bolo vidieť, že má zranenie, pýtal sa ho, či potrebuje ošetrenie, on
mu uviedol, že zatiaľ nie, podal mu vreckovky, aby sa poutieral, pretože bol od krvi, obžalovaný mu
povedal, že sa mu to nedá, pretože má problémy s pravou rukou, s tou rukou mal problémy hýbať.
Bola volaná prvá pomoc, komunikoval s ňou obžalovaný, bolo mu povedané, že očný lekár nie je a

ak nemá vážne poranenie oka, aby ošetrenie vyhľadal neskôr, najbližšie spadajúceho očného lekára. I
keď zo záznamu o zadržaní obvineného vyplýva, že nemal žiadne zranenie, svedok uviedol, že tento
záznam vypisuje hliadka polície, on nezodpovedá za to, čo je v zázname uvedené, on vypovedal na
hlavnom pojednávaní o tom, čo on videl. Opäť na miesto skutku sa vrátila hliadka polície, asi po pol
hodine na obvodné oddelenie sa dostavili ďalšie 4 osoby - G. J., F. a P. F. a X.. Vec bola oznámená

príslušnej súčasti na skrátenom vyšetrovaní. Osoby nepriniesli žiaden predmet, ktorým mal byť útok
vedený. Svedok G. J. bol v krátkom tričku, hoci bola zima, na svedkovi nebolo vidieť ani žiadne zranenie,
pýtal sa ho, či je zranený, bolo mu oznámené, že nie, že nepotrebuje ošetrenie. Svedok X. mal oblečenú
zelenú bundu. Svedkovia sa na chodbe zabávali, mal pocit, akoby z toho mali zábavu, smiali sa, ešteich upozorňoval na správanie, pretože v cele policajného zaistenia mal umiestnenú osobu, chodil ju
kontrolovať a prechádzal popri nich. Nemal z nich pocit, že by boli vystrašení, smiali sa. Neskôr vie, že
bola privezená na oddelenie nejaká drevená valaška.

Svedok MUDr. T. F. vypovedal, že pracoval v čase skutku v Nemocnici v Žiari nad Hronom. Pozná ako
ošetrovateľa v danej nemocnici F. F., či táto osoba v tejto nemocnici pracovala i v čase skutku, sa nevedel
vyjadriť. Pripustil, že dňa 30.12.2010 poškodených ošetroval, vypísal i správu, ktorá mu bola predložená
k nahliadnutiu, vypísal v nej to, čo pri vyšetrení zistil, ako i to, čo mu pacient k vzniku zranenia uviedol

(správa č.l. 222). Hybnosť ruky bola zachovaná, či prišiel pacient na kontrolu, sa nevedel vyjadriť.

Svedkyňa MUDr. P. H. vypovedala, že je ošetrujúcou lekárkou pacienta F. F., vypisovala lekársku správu
z 19.1.2011, vychádzala z nálezov z lekárskej služby prvej pomoci v Nemocnici v Žiari nad Hronom z
31.12.2010, správy z 5.1.2011, pretrvávali subjektívne problémy, palpačná citlivosť. Dňa 3.1.2011 ona
pacienta nevyšetrovala, nevyšetrovala ho ani v nasledujúce dni, vychádzala len z predchádzajúcich

záznamov, zo subjektívnych údajov poškodeného, zranenie pacienta nevyšetrovala, vypísala mu PN.

Svedok S. W. vypovedal, že odchádzal z domu, ten je presne oproti domu obžalovaného, videl, že išiel
X. a F. pre drevo. Videl, že ich obžalovaný začal napádať, udrel ich, ešte on povedal, prečo to nenechajú,
konflikt on sledoval možno 2-3 minúty. Nepočul nič kričať. Nikto nemal nič v ruke. Neskôr tam bola i

polícia, ukazoval mu i nejakú valašku, či ju videl, povedal mu, že nie.

Súd v rámci konania hlavného pojednávania pribral vo veci znalcov z Odboru zdravotníctvo - psychiatria
a znalec MUDr. X. T., vypočutý k záverom znaleckého posudku, vypovedal, že obžalovaný ani v
čase spáchania trestnej činnosti ani v súčasnosti netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle

choromyseľnosti, jedná sa u neho o organickú poruchu osobnosti. Trempore criminis na báze takto
poznamenanej osobnostnej štruktúry prudký afekt zlosti. Obžalovaný v čase skutku mohol rozpoznať
protiprávnosť svojho konania v miere nepodstatne, forézne nevýznamne zmenšenej, schopnosť ovládať
jeho konanie bola v dôsledku organického narušenia osobnosti a situačných pomerov zmenšená
podstatne, forézne významne, nebola však úplne vymiznutá. Obžalovaný chápe zmysel trestného

konania, pobyt obvineného pre spoločnosť je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, a preto mu ako
znalci navrhli uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Svedkovia U. P., L. X., sa k samotnému skutku nevedeli vyjadriť, nevedeli sa vyjadriť ani k rodinných
pomerom obžalovaného. Svedok P. poprel, že by obžalovanému vyrábal súčiastku na nejakú zbraň.

Súd na hlavnom pojednávaní síce vypočul znalca MUDr. P. L., ktorý bol ako znalec pribratý v prípravnom
konaní, znalec sa vyjadroval k povahe zranenia, ktoré mal utrpieť dňa 31.12.2010 poškodený F. F.,
vyjadroval sa k jeho mechanizmu vzniku ako i následkom, k obmedzeniu v obvyklom spôsobe života,
ktoré si malo zranenie u poškodeného vyžiadať. Pretože znalec na hlavnom pojednávaní nevedel súdu

potrebné skutočnosti dostatočne objasniť, resp. znalec si v mnohých odpovediach odporoval oproti
jeho záverom v prípravnom konaní, jeho závery boli v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi napr.
výpoveďami prvotných ošetrujúcich lekárov, súd na závery tohto znalca neprihliadol a tak, ako to navrhli
v konaní i strany v konaní, pribral vo veci nového znalca - MUDr. D. W., ktorý vo svojom výsluchu na
hlavnompojednávanívypovedal,žepoškodenýF.F.utrpeldňa31.12.2008zranenie-pomliaždenieľavej

strany hrudníka v ľavej podlopatkovej oblasti, išlo o izolované povrchové poranenie, zranenie vzniklo
minimálne dvomi údermi tupým, tenším predmetom - palica, kov, i roxorovou tyčou, pravdepodobne
nemohlo vzniknú napríklad nárazom na plot, bránku, zranenie si vyžiadalo objektívne primeranú dobu
liečenia a obmedzenie obvyklého spôsobu života po dobu 5 dní. Ošetrujúcou lekárkou stanovená
doba liečenia na 1 mesiac bola neprimerane dlhá, lekárka pacienta ani nevyšetrovala, vychádzala

len z jeho subjektívnych údajov (to vyplynulo i z výsluchu tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní,
s ktorou výpoveďou sa znalec i oboznámil). Dĺžku tohto obmedzenia on stanovoval predovšetkým z
vyjadrenia MUDr. O., ktorý popísal podkožný krvný výron, no nepopísal obmedzenie hybnosti. Zranenie
nezanechali žiadne trvalé následky. Na povahu zranenia mohlo mať vplyv druh oblečenia. V prípade,
že by obžalovaný nemal oblečený pracovný kabát, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania,

mohlo dôjsť k vzniku vážnejšieho zranenia, v prípade útoku vyššie ako bol útok vedený - zlomenina napr.
lopatky, no v tom prípade by musela byť aj intenzita útoku vyššia ako intenzita vedeného útoku.Súd sa oboznámil sa s obrazovo-zvukovým záznamom, ktorý bol v rámci prípravného konania vydaný
svedkom G. J., ktorý sa nachádza v prílohovej obálke, z ktorého vyplýva, že počas snímaného útoku
obžalovaný vyzýval tam prítomné osoby, že pred jeho dverami nemajú čo robiť, mal v ústach cigaretu,

zaháňal sa premetom - valaškou na jedného z mužov (svedok X.), ohradzuje sa, prečo ho udrel,
mužský hlas (svedok G. J.) vulgárnym spôsobom sa ohradzuje, že je to napadnutie sprejom, že dal
päsťou obžalovaný mladému mužovi, že je volaná polícia, že ho chcel zabiť. Do konfliktu sa zapojil
slovne i ženský hlas. Počas celého záznamu neboli počuť žiadne vyhrážky zabitím, ktoré by mal použiť
obžalovaný, ten sa len vyjadroval, že pred jeho dverami nemajú čo robiť, a prečo ho udrel.

Oboznámil sa s listinnými dôkazmi 406-410 - lekárskymi správami zo dňa 3.1.2011 a nasledujúce
dni, ktoré potvrdzujú existenciu zranenia v oblasti oka obžalovaného, ktoré malo vzniknúť v dôsledku
napadnutiasynomdvadnipredtým(uvedenévspráve),akoizistenouzníženouhybnosťoupravejhornej
končatiny pacienta, s previerkou výpovede na mieste samom ako i k nej prináležiacimi fotografiami č.l.
90-99, v ktorých je možné vidieť (okrem samotnej znalosti súdu z hlavného pojednávania) - telesná

stavba tak obžalovaného ako i ostatných svedkov - poškodených v čase skutku na mieste prítomných,
ako i stavebné usporiadanie miesta, kde ku konfliktu malo dôjsť, listinnými dôkazmi č.l. 122-124 - o
vydaní vecí 1 ks sekery, metla s drevenou rúčkou, papuče.

Súd návrh obhajcu na vypočutie svedka MUDr. O., lekára ktorý vyšetroval svedka F. dňa 5.1.2011,

odmietol, pretože vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy - predovšetkým na výsluchy svedkov F., H.,
no predovšetkým na znalecký posudok znalca MUDr. D. W., ktorý sa vyjadroval k povahe zranenia a
mechanizmu jeho vzniku ako i povahe následkov, výsluch tohto svedka nepovažoval súd za potrebný.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie

skutkového stavu veci a potom prihliadnuc na tieto dôkazy, jednotlivo i súhrnne, prihliadnuc i na základnú
zásadu platnú v trestnom práve - „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), dospel k
záveru, že bez akýchkoľvek pochybností nemá týmito dôkazmi preukázané, že konaním obžalovaného
dňa 31.12.2010 došlo k naplneniu zákonných znakov skutkových podstát žalovaných trestných činov
resp. trestných činov, z akých navrhoval prokurátor v záverečnej reči, aby bol obžalovaný uznaný vinným

resp. eventuálne zákonné znaky niektorej inej skutkovej podstaty trestného činu, uvedeného v osobitnej
časti Trestného zákona. Je nesporné, že dňa 31.12.2010 došlo pred dverami bytu obžalovaného ku
konfliktu, pri ktorom bolo poškodenému F. F. spôsobené zranenie, vznik zranenia potvrdzujú listinné
dôkazy, znalecký posudok a i keď obvinený popiera, že by on útočil na poškodeného, vzhľadom
na výpoveď poškodeného F., X., G. J., má súd preukázané, že obžalovaný minimálne dvakrát udrel

poškodeného F. F. roxorovou tyčou do oblasti chrbta, udrel ho do tváre, nastriekal poškodeným do
tváre slzotvorný spray. Spôsobil tak však poškodenému F. F. zranenie, ktorého povaha no predovšetkým
následky vyplývajú z výsluchu znalca. Nejde pri tom o zranenie takej podstaty a povahy, ktorú
predpokladá skutková podstata prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,
pretože, ako uviedol znalec, objektívne si toto poranenie u poškodeného vyžiadalo liečenie a narušenie

obvyklého spôsobu života po dobu 5 dní. Je síce pravdou, že zo záverov znalca vyplynulo, že u
poškodeného mohlo vzniknúť vážnejšie zranenie, no v prípade, že by poškodený nemal oblečený hrubý
vatovaný prešívaný kabát, obvinený bol však o oblečení poškodeného uzrozumený, videl v čom je v
čase útoku oblečený, no predovšetkým by muselo ísť o útok na telo intenzívnejší, silnejší úder a na
iné miesto - vyššie ako bol útok vedený. Súd nie je názoru, že vzhľadom na tieto okolnosti - vedomosť

obžalovaného, kam a akým spôsobom útok vedie, útok, ktorý nebol, podľa záverov znalca, vedený
väčšou intenzitou, na telo poškodeného oblečené vo vatovanom kabáte, konanie obžalovaného napĺňa
zákonné znaky pokusu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 14, § 156 odsek 1 Trestného zákona, tak
ako navrhol kvalifikovať konanie obžalovaného prokurátor v jeho záverečnej reči. Rovnako má súd za
to, že nedošlo ani konaním obžalovaného k naplneniu zákonných znakov prečinu výtržníctva podľa §

364 odsek 1 písmeno a), sčasti podľa odseku 2 písmeno b) Trestného zákona, pretože sa takéhoto
konania - napadnutia iného nedopustil verejne resp. na mieste verejnosti prístupnom, pretože trestný
čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný podľa § 122 odsek 2 písmeno

a)obsahomtlačovinyaleborozširovanímspisu,filmom,rozhlasom,televíziou,použitímpočítačovejsiete

alebo iným obdobne účinným spôsobom,

alebob) pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.

Týmito osobami však nemôžu byť osoby poškodené. Vykonaným dokazovaním, výsluchmi svedkov,

bolo potom preukázané, že takáto iná osoba tam ani nebola. Miestom prístupným verejnosti, v zmysle
ustálenej súdnej praxe, je každé miesto, kde má prístup väčší počet ľudí, a kde sa väčší počet ľudí
i spravidla zdržiava, čo jednoznačne súkromný pozemok, patriaci k rodinnému domu, nie je. Súd
má potom za preukázané, že konanie obžalovaného vykazuje len zákonné znaky priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení,

pretože úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Tento priestupok
však nemožno prejednať, pretože podľa § 20 daného priestupkového zákona zánik zodpovednosti za
priestupok,pretožepodľaodseku1tohtoparagrafupriestupoknemožnoprejednať,akodjehospáchania
uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa
na priestupok vzťahuje amnestia. Obžaloba kládla za vinu obžalovanému, že sa inému vyhrážal smrťou
takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -

so zbraňou, a sčasti na chránenej osobe - blízkej osobe. Obžalovaný od počiatku popiera, žeby on pri
konflikte, voči ktorémukoľvek z poškodených, bol dňa 31.12.2010 použil akékoľvek vyhrážky. I keď vo
výpovediach svedkov F. F., P. F., G. J., H. X., je možné vidieť určité rozpory k momentu, kedy mali byť
vyhrážky použité, títo svedkovia použitie slovných vyhrážok zabitím zhodne potvrdzujú. Títo svedkovia i
vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní uviedli, že z vyhrážok mali i dôvodnú obavu. Vzhľadom

na oboznámený obrazovo-zvukový záznam, vyhotovený svedkom G. J., však vyplýva, že tieto vyhrážky
neboli takej intenzity, že boli spôsobilé vzbudiť takú obavu ako predpokladá skutková podstata prečinu
nebezpečného vyhrážania. Zo správania sa osôb jednoznačne nevidieť žiadnu obavu, snaží sa svedok
X. len konflikt ukončiť, svedok G. J. dokonca kričí a určitým i hrubším spôsobom útočí na obžalovaného,
kričí i P. F.. I z výpovede vypočutých policajtov K., D., ktorí prišli na miesto bezprostredne, nevyplývajú

žiadne okolnosti a rozrušení, strachu poškodených, dokonca svedok F. vypovedal, že sa svedkovia
na OO PZ Handlová zabávali, smiali. Takto určite, podľa názoru súdu, nekonajú osoby, ktoré by mali
z vyhrážok niekoho strach, dôvodnú obavu. Konanie obžalovaného, podľa názoru súdu, vykazuje len
zákonné znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Zákona č.
372/1990 Zb. v platnom znení, pretože úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou

nazdraví,drobnýmublíženímnazdraví,nepravdivýmobvinenímzpriestupku,schválnosťamialeboiným
hrubým správaním, drobným ublížením na zdraví. Tento priestupok však nemožno prejednať, pretože
podľa § 20 daného priestupkového zákona zánik zodpovednosti za priestupok, pretože podľa odseku 1
tohto paragrafu priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež
prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

S poukazom na vyššie uvedené dôkazy, vyššie uvedené skutočnosti, úvahy, súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.