Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210200273
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8210200273.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: DOLPHINS CORPORATION LTD., so
sídlom Suite 13, Oliaji Trade Centre, First Floor, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, Seychelles, zast.
Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35
918 225, proti žalovaným: 1. X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. X, N., 2. S. N., nar. X.X.XXXX, bytom
B. X, Z., obaja zastúpení JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou, so sídlom Ul. 17.novembra 31, Stará
Ľubovňa o zaplatenie 5.906,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov zo dňa 11.2.2013 č. k. 1Cb/19/2010-302, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 5.906,13 eur, úroky z poskytnutého úveru do 31.12.2003 vo výške 2.142,50 eur, úroky 16 % ročne
z istiny 5.906,13 eur od 1.1.2004 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia

okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov rozsudkom č. k. 1Cb/19/2010-302 žalobu zamietol. Žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 2.467,71 eur k rukám jeho právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že rozsudkom 1Cb/8/2000-306 zo dňa 29.9.2009 súd zamietol
žalobu proti žalovane v 2. S. N..

Z vykonaného dokazovanie súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová
banka a.s. Bratislava, pobočka Bardejov poskytla žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky vo výške
336.900,- Kčs za účelom zaplatenia vydraženej prevádzkovej jednotky Slovenská kniha Bardejovské
Kúpele pri úrokovej sadzbe 17 % ročne, ktoré mali byť splatené do 30.9.1991 (správne malo byť
30.9.1995, pozn. krajský súd). Návratnosť pôžičky bola zabezpečená záložným právom v prospech
právneho predchodcu žalobcu podľa záložnej zmluvy č. 116. Keď žalovaný v 1. rade splnil svoj záväzok

zo zmluvy o pôžičke č. 137, tak zanikol záväzok zabezpečený záložným právom. Tým aj zanikla
viazanosť žalovanej v 2. rade zo záväzku žalovaného v 1. rade proti právnemu predchodcovi žalobcu.
Ak žalovaná v 2. rade stratila svoju pasívnu legitimitu k pohľadávke žalobcu zo zmluvy č.137 a žalobca
nepreukázal, že má proti žalovanej v 2. rade pohľadávku z iného právneho titulu, preto súd žalobu protižalovanej v 2. rade zamietol. Zvyšok nároku žalobcu proti žalovanému v 1. rade súd potom vylúčil na
samostatné konanie, s tým, že o trovách celého konania bude rozhodnuté vo vylúčenej (§ 151 O.s.p.)
veci.

V konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou Cb/21/1997 pôvodný žalobca
Všeobecná úverová banka, a.s. sa domáhala zaplatenia sumy 245.308,- Sk istiny, sumy 89.398,17 Sk
titulom úrokov a poplatkov, ďalej bežného úroku vo výške 16 % ročne z nezaplatenej istiny 245.308,-Sk
od 31.12.1995 do zaplatenia a zvýšených úrokov vo výške 14 % ročne zo sumy 80.960,-Sk od 1.12.1994

do zaplatenia. Návrh odôvodnila tým, že žalobca uzavrel zmluvu o pôžičke č. 137 dňa 7.11.1991 a
poskytol žalovanému v 1. rade pôžičku 336.900,- Kčs na zaplatenie vydraženej prevádzkovej jednotky
Slovenskej knihy s dohodnutou úrokovou sadzbou 14,5 % ročne. Ďalšou zmluvou o pôžičke č. 150 zo
dňa 4.12.1991 poskytla VÚB, a.s. pôžičku vo výške 363.718,- Kčs na zaplatenie zásob sprivatizovanej
prevádzkovej jednotky s dohodnutou úrokovou sadzbou 14,5 % ročne. Ku dňu 30.9.1995 žalovaný v
1. rade dlhoval na pôžičke č. 137 sumu 67.380,- Sk a na pôžičke č. 150 sumu 130.928,- Sk, pričom

k 30.12.1995 žalovaný v 1. rade dlhoval ďalších 89.398,17 Sk bežných úrokoch a poplatkoch. Vo
veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný s tým, že súhlasí s dlžnou sumou
67.380,-Sk ako zostatok splatnej pôžičky č. 137, ako aj s výškou úrokov približne vo výške 24.495,-Sk
prislúchajúcichktejtopôžičke.Súhlasilajsozostatkomdlžnejistinypripôžičkeč.150včiastke147.928,-
Sk, ale nesúhlasil s výškou úrokov 64.903,- Sk. Na zásoby vydraženej prevádzkovej jednotky je zriadené

záložné právo v prospech pôvodného žalobcu, žiada, aby žalobca zrealizoval svoje záložné právo.

Na základe návrhu žalobcu súd uznesením zo dňa 5.3.1999 pripustil do konania na strane žalovaných,
ako žalovanú v 2/ rade S. N..

Pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila pohľadávku na spoločnosť G F R, s.r.o.
Bratislava. Táto ďalej postúpila pohľadávku na spoločnosť D&I CONSULTING Limited, Londýn, Spojené
kráľovstvo Veľkej Británie a Írska. Posledný postupník potom
ďalej postúpil pohľadávku na terajšieho žalobcu DOLPHINS CORPORATION LTD, Mahé, Seychelles.

Podaním z 10.8.2011 žalobca zobral žalobu späť v časti nezaplatených poplatkov 32,53 eur.

Zástupkyňa žalovaného namietala absolútnu neplatnosť Zmluvy o pôžičke č. 150, uzatvorenej
4.12.1991. Poskytovateľom pôžičky mala byť Všeobecná úverová banka, pobočka Bardejov, pričom
takto zapísaný subjekt nebol zapísaný v podnikovom registri, pretože VÚB vystupuje pod obchodným

menom Všeobecná úverová banka, štátny peňažný ústav, so sídlom Námestie SNP 19, Bratislava,
právna forma štátny podnik. Subjekt, ktorý poskytoval úver, mal vystupovať v obchodno-záväzkových
vzťahoch pod obchodným menom zapísaným v podnikovom registri. Podľa uzavretej Zmluvy o pôžičke
však poskytovateľom pôžičky bol odštepný závod. Odštepný závod ale musí v obchodných stykoch
používať obchodné meno podnikateľa, pretože napriek zápisu v podnikovom registri nezískal právnu

subjektivitu. Keďže účastník úverového vzťahu VÚB je v zmluve o pôžičke označený nesprávne, naviac
nie je uvedené IČO organizácie, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke.

Právny zástupca žalobcu trval na tom, že v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke bol veriteľ - poskytovateľ
pôžičky spôsobilým subjektom na práva. Odštepný závod síce priamo v Zmluve doslovne uvedený nie

je, avšak postačuje, ak subjekt za účelom označenia dodatku odštepného závodu uvedie jeho názov,
čo bolo splnené.

Zástupkyňa žalovaného trvala na tom, že odštepný závod nebol samostatnou organizáciou, ktorá mala
samostatné povolenie na činnosť k uzavretiu pôžičky. Činnosť odštepného závodu je určená základnou

organizáciou, ktorá poverovala svoje pobočky výkonom určitých právomoci. Pobočka poskytujúca úver
ako zmluvná strana mala uviesť materskú organizáciu, v danom prípade Všeobecnú úverovú banku,
štátny peňažný ústav s ďalšími identifikačnými údajmi.

Okresný súd ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti Zmluvy o pôžičke č.150, uzatvorenej medzi

právnymi predchodcami žalobcu a žalovaným v 1. rade. V zmluve č. 150 ako poskytovateľ pôžičky
je uvedená Všeobecná úverová banka, pobočka v Bardejove, zastúpená riaditeľom R.. F. N.. Ako
vyplýva z výpisu obchodného registra (podnikového registra), do 31.3.1992 Všeobecná úverová banka,
štátny peňažný ústav mala zapísaný v registri odštepný závod pod názvom: Všeobecná úverová banka,pobočka Bardejov, sídlo Kellerová 1, Bardejov, vedúci: R.. F. N.. Súd v tejto veci vychádzal z § 18
Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. účinného v čase podpísania Zmluvy o pôžičke č. 150, kde
organizácia je oprávnená určiť, ktoré vnútorné organizačné jednotky sa zapíšu do podnikového registra

ako odštepný závod; vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene organizácie všetky právne
úkony týkajúce sa odštepného závodu. Obdobne § 10 ods. 3 zákona číslo 111/1990 Zb. o štátnom
podniku, v znení účinnom v čase podpisu Zmluvy
o pôžičke č. 150, určoval, že podnik môže určiť, ktoré vnútorné organizačné jednotky sa zapíšu do
obchodnéhoregistraakoodštepnýzávod.Vedúciodštepnéhozávodujeoprávnenýrobiťvmenepodniku

všetky právne úkony týkajúce sa tohto odštepného závodu.

Súd konštatuje, že odštepný závod ako organizačná zložka podniku, zapísaná do obchodného registra,
nemá právnu subjektivitu, pritom pri prevádzkovaní činnosti v rámci odštepného závodu musí používať
obchodné meno podnikateľa s označením, že ide o odštepný závod. Hospodársky zákonník určuje, že
vedúci odštepného závodu je oprávnený urobiť všetky právne úkony len v mene podniku. V Zmluve o

pôžičke č. 150, ale ako poskytovateľ pôžičky nie je uvedený podnik Všeobecná úverová banka, štátny
peňažný ústav, ale ako poskytovateľ pôžičky je uvedený odštepný závod Všeobecnej úverovej banky,
pobočkaBardejov.Zmluvuoúvereuzavrelnespôsobilýprávnysubjekt,ktorýurobilneplatnýprávnyúkon
podľa § 38 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
súd musí prihliadať zo zákona. Preto sa už súd ďalej nezaoberal námietkami žalovaného. Tým ale

nie je dotknuté právo žalobcu domáhať sa nároku z náhrady škody, poprípade vydania bezdôvodného
obohatenia.

V ostatnom sa už súd nezaoberal námietkami žalovaného ani tvrdeným uznaním záväzku podľa §
558 Občianskeho zákonníka. Za uznanie záväzku nie je možné považovať vyjadrenie žalovaného na

pojednávaní 7.5.2007 vo veci 1Cb/8/2000, ktoré sa nachádza na č. l. 22 spisu. Nešlo o jednostranný
úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým by uznal jeho pohľadávku čo do základu, aj do výšky. Vo
svojej výpovedi žalovaný (žalovaný v 1. rade) iba uviedol, že nespochybňuje nárok žalobcu v prípade,
ak je zmluva o pôžičke č. 150 platná. Predmetné vyjadrenie nespĺňa požiadavky platného uznania dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd nárok žalobcu zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému bola
priznaná náhrada trov konania na trovách právneho zastúpenia v sume 2.467,71 eur, vrátane 6,64 eur
súdneho poplatku za výpis z Obchodného registra.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa,
vyhovieť návrhu v celom rozsahu a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania. Súd v odôvodnení
uviedol,žeZmluvuopôžičkeuzavrelsubjektbezprávnejsubjektivity,pretojezmluvaabsolútneneplatná.
Podľa súdu v zmluve mal byť uvedený samotný podnik, ktorý organizačnú zložku založil, t. j. subjekt
označený ako Všeobecná úverová banka, štátny peňažný ústav. Žalobca poukazuje na to, že subjektom

poskytovateľom pôžičky je Všeobecná úverová banka, pobočka Bardejov, zastúpená riaditeľom R.. F.
N.. Ide o organizačnú zložku, ktorú podnik Všeobecná úverová banka, štátny peňažný ústav, Bratislava
má zapísanú v podnikovom registri Obvodného súdu Bratislava I, v oddieli PŠ vložka 364/B, a ktorá
bola zriadená v súlade s § 10 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, ako odštepný závod a
zapísaná do podnikového registra. Ide o subjekt organizácie, ktorý v nadväznosti na § 107 ods. 4

Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. sa zapisuje do podnikového registra, môžu nadobúdať práva
a zaväzovať odo dňa zapísania do podnikového registra. V danom prípade pobočka Bardejov bola
oprávnená konať v mene banky - VÚB. Úkony pobočky nie sú úkonmi organizačnej zložky, ale úkonmi
banky a nezaväzujú organizačnú zložku, ale bankový subjekt ako celok. Tu poukazuje na rozhodnutie
NS SR vo veci 5Obo/17/2000 zo dňa 1.12.2000. R.. N. bol oprávnený ako subjekt zastupujúci

pobočku banky zmluvu podpisovať. Vyplýva to z § 20 a nasl. Hospodárskeho zákonníka, že
socialistické organizácie konajú prostredníctvom svojich štatutárnych, alebo iných orgánov. Štatutárny
orgán socialistickej organizácie podľa zákona, alebo príslušných organizačných predpisov má
oprávnenie konať v mene organizácie vo všetkých veciach
organizačnej zložky. Riaditeľ pobočky bol zmocnený vykonávať činnosť z poverenia VÚB za podnikateľa

banku a nepotreboval na to osobitné splnomocnenie, čo vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR
vo veci 4Obo 116/1996 - 74 zo dňa 9.8.1996. Ak v zmluve je nepresne označený účastník, nemožno
dospieť k záveru, že vzhľadom na následné správanie účastníkov takúto zmluvu uzavrel subjekt, ktorý
nemal spôsobilosť mať práva a povinnosti, že takúto zmluvu uzavrela vo vlastnom mene organizačnázložka, nie v mene právnickej osoby, ktorá ju založila. Tu sa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu vo veci 5Obo 17/2000. Pôžičku neposkytla pobočka banky, ale pôžičku poskytla samotná banka.
Problematika ohľadom označovania zmluvných strán je jasná i z rozhodnutia R13/2003 a uznesenia

Najvyššieho súdu vo veci 4Mdo 2/2010 zo dňa 29.12.2011. Podľa odvolateľa neexistuje žiaden právny
dôvod na to, aby zmluva bola vyhlásená za absolútne neplatnú.

Keďže okrem neplatnosti sa súd nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu, tak žalobca zdôrazňuje, že v
odpore proti platobnému rozkazu žalovaný D. N. uznal nárok žalobu zo zmluvy. Preto žalobca dával

návrh na vydanie rozhodnutia na základe uznania. Obdobné uznanie urobil žalovaný aj na pojednávaní
dňa 7.5.2003, preto súd mohol vydať rozhodnutie vo veci na základe uznania. Ide o rozhodnutie
R10/2000.

Žalobca namietal priznané trovy konania. Súd pri výpočte trov mal zohľadňovať aj znižovanú tarifnú
sadzbu za úkony právnej pomoci z hľadiska čiastočného späťvzatia návrhu v priebehu konania. Odmena

právnej zástupkyne žalovaných má byť minimálne o 439,73 eur nižšia, ako predstavuje náhrada, ktorú
si uplatňuje a je priznaná súdom. Žalobca navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovieť
žalobe v celom rozsahu a žalovaného zaviazať k náhrade trov konania.

Zástupkyňa žalovaného v 1. rade navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne

správne. Možnosti vytvárať v rámci podniku vlastnú organizačnú štruktúru umožňuje zákon o štátnom
podniku č. 111/1990 Zb., kde ústredie deleguje časť svojich právomocí na jednotlivé organizačné
zložky a zároveň písomne poverí vedúcich pracovníkov určitým rozsahom právomocí, na základe
ktorých môže meniť u podnikateľského subjektu vykonávať povolenú činnosť. Vyžaduje sa písomné
poverenie. Pri zápise odštepného závodu je uvedené meno vedúceho odštepného závodu, ale nie je

uvedená činnosť, ktorú môže vykonávať. To vyplýva len z organizačného poriadku banky ako subjektu
zapísaného v podnikovom registri. Žalovaný poukazuje na to, že v samotnej zmluve o pôžičke nie
je riadne označený účastník zmluvy ako poskytovateľ pôžičky a je na zváženie, či úverová zmluva
vôbec vznikla. Ak banka pôsobí prostredníctvom svojich organizačných zložiek, je nevyhnutné, aby bol
rešpektovaný zákon. Úverová zmluva musí mať zákonné náležitosti, označenie, kto zmluvu uzatváral,

aké mal poverenie na uzatváranie, resp. podpisovanie zmlúv. Z vyhotovenej zmluvy nie je jasné, kto
zmluvu za banku podpisoval. Podľa § 24f ods. 2, 3 Hospodárskeho zákonníka, štatutárnym orgánom
socialistickej organizácie je jej pracovník alebo člen, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa príslušných
organizačných predpisov oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach, pričom zástupcom
socialistickej organizácie je ten, koho určuje zákon alebo stanovy, či iné vnútorné predpisy na základe

zákona. Oprávnenie zastupovať socialistickú organizáciu vzniká udelením poverenia, plnomocenstva
štatutárnym orgánom; v plnomocenstve musí byť vymedzený rozsah splnomocnenia. Zmluva o pôžičke
však nemá náležitosti v časti subjektu uzatvárajúceho za veriteľa zmluvu.

Čo sa týka námietky uznania záväzku, tak v uznaní musí byť presne špecifikované,

aký dlh sa uznáva. Zo zápisnice zo 7.5.2003 to nevyplýva. Naviac chýba podpis dlžníka. Žalovaný ďalej
poukazuje na premlčanie nároku, pretože nárok si je premlčaný vo všeobecne trojročnej dobe. Ak sú
uplatňované kapitalizované úroky, tie sa premlčujú v rovnakých lehotách, ako istina. Navrhuje potvrdiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

V písomnom vyjadrení pred pojednávaním zo dňa26.1.2015 žalobca trval na svojich doterajších
právnych zhodnoteniach spôsobilosti veriteľa - organizačnej zložky a R.. N. podpisovať na základe
zákonného zmocnenia podľa § 20 a nasl. Hospodárskeho zákonníka záväzky za banku. Odštepný
závod VÚB, pobočka Bardejov ako zapísaný subjekt v podnikovom registri, bol oprávnený vedúcim
odštepného závodu robiť úkony za podnikateľa, v danom prípade za banku a nepotreboval na to

osobitné splnomocnenie, čo vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu vo veci 4Obo 116/1996-74.
Pôvodný žalobca ako banka mala množstvo regionálne pôsobiacich nižších organizačných zložiek
a tí boli oprávnení konať v rozsahu a v mene banky, pričom ich úkony nie sú úkonmi organizačnej
zložky, ale úkonmi banky. Ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu 5Obo 17/2000. Nepresné označenie
účastníka nemôže znamenať, že zmluvu uzavrel subjekt, ktorý nemal spôsobilosť na práva a povinnosti.

O tom pojednáva aj rozhodnutie Najvyššieho súdu 5Obo 17/2000. Okresný súd ako predbežnú otázku
posudzoval otázku platnosti zmluvy a nezaoberal sa už ďalšími námietkami žalobcu, napr. že došlo
k platnému uznaniu záväzku. Písomnosť mal ako odpor proti platobnému rozkazu, tak aj prejav
žalovaného v 1. rade na pojednávaní 7.5.2003. Naviac žalovaný vedel, o aký záväzok, o aký dlh prizmluve ide, akú sumu dlhuje. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu vyhovieť v
celom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom trvala na tom, že nedošlo
k platnému uznaniu záväzku na pojednávaní dňa 7.5.2003, pričom spochybňuje platnosť uznania
záväzku. Naviac poukazuje na to, že pri splácaní dlhov z uzavretých zmlúv o pôžičke číslo 137 a 150
došlo aj k vytvoreniu jedného účtu na splácanie, takže sa stratila prehľadnosť o spôsobe splácania úveru
a výpočtu výšky úrokov. V čase uzavretia zmlúv bol dohodnutý zmluvný úrok 14,5 % ročne. Preto je

pochybný nárok žalobcu na platenie 16 % úroku. Spochybňuje nárok žalobcu na tvrdené príslušenstvo
pohľadávky úroky z omeškania. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať náhradu
trov odvolacieho konania.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu

prvého stupňa, pokiaľ v celosti bol nárok žalobcu zamietnutý, a zaviazať žalovaného v 1. rade na
zaplatenie dlžnej istiny 5.906,13 eur s úrokom vypočítaným do 31.12.2003 v čiastke 2.142,50 eur,
vrátane povinnosti platiť 16 % ročný úrok
zo sumy 5.906,13 eur od 1.1.2004 do zaplatenia a vo zvyšku potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa,
pokiaľ bol nárok žalobcu v prevyšujúcej časti zamietnutý. Je potrebné zrušiť rozhodnutie súdu prvého

stupňa vo výroku o trovách konania, pretože súd prvého stupňa nevyriešil otázku celých trov konania,
nakoľko pôvodne žalovanými v konaní bol ako žalovaný v 1. rade, tak jeho manželka S. N., žalovaná
v 2. rade.

Súd žalobu zamietol s poukazom na to, že zmluvy o pôžičke uzatváral nespôsobilý subjekt na

strane veriteľa, a to pobočka Všeobecnej úverovej banky v Bardejove. Keď zmluvy uzatváral subjekt
nespôsobilý mať práva a povinnosti, potom hodnotil uzavreté Zmluvy o pôžičke č. 137 a 150 ako
neplatné a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd v prvom rade hodnotí právny vzťah
podľa právoplatného práva v čase uzavretia zmluvy o pôžičkách. Prvá Zmluva o pôžičke č. 137 bola
uzavretá dňa 7.11.1991 a druhá Zmluva o pôžičke č. 150 bola uzavretá dňa 4.12.1991, t. j. za účinnosti

Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb., ktorým sa bude riadiť zmluvný vzťah účastníkov z hľadiska
toho, že subjektmi bol poskytovateľ úveru Všeobecná úverová banka, pobočka v Bardejove a dlžníkom
X. N., X., podnikateľ - živnostník, zapísaný v živnostenskom registri s R. XXXXXXXX. Podľa § 1 ods.
1 Hospodárskeho zákonníka, Hospodársky zákonník upravuje vzťahy vznikajúce pri podnikateľskej
činnosti právnických a fyzických osôb oprávnených k tejto činnosti podľa tohto zákona a zvláštnych

právnych predpisov. Zmluvný vzťah sa týkal dvoch podnikateľských subjektov, a to Všeobecnej úverovej
banky ako peňažného ústavu, a žalovaného v 1. rade X. N. ako živnostníka. Podľa § 763 ods. 1
Obchodného zákonníka číslo 513/1991 Zb., týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo
dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté,
ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých predo

dňom účinnosti tohto zákona, sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy o bežnom účte, zmluvy o
vkladovom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa však spravujú týmto zákonom
odo dňa jeho účinnosti, aj keď k ich uzavretiu došlo pred týmto dňom. Podľa ods. 2, podľa doterajších
predpisov, sa až do svojho ukončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti
tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa podľa predchádzajúceho odseku spravujú

doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona. Toto intertemporálne ustanovenie
určuje, že ak právny vzťah vznikol za účinnosti Hospodárskeho zákonníka, spravuje sa podľa § 763
ods. 1 Obchodného zákonníka právnym predpisom platným v čase uzavretia zmluvného vzťahu, t. j.
Hospodárskym zákonníkom.

Keďže Zmluva o pôžičke č. 137 bola zabezpečená záložným právom, na návrh žalobcu súd pripustil
do konania ako žalovanú v 2. rade manželku X. N. S. N.. V priebehu súdneho konania došlo k
vyplateniu záväzkov zo Zmluvy o pôžičke č. 137, kde záložná zmluva bola akcesorickým záväzkom,
ktorý zanikol splnením záväzku, potom zanikla aj pasívna legitimácia žalovanej v 2. rade. Preto okresný
súd rozsudkom zo dňa 29.9.2009 č. k. 1Cb/8/2000-306 žalobu proti žalovanej v 2. rade S. N. zamietol.

Zvyšok nároku žalobcu vylúčil na samostatné konanie. O trovách celého konania bude rozhodnuté v
konaní o vylúčenej veci. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalovaný v 1. rade splnil svoj záväzok
vyplývajúci zo zmluvy č. 137 zaplatením celého dlhu, vrátane príslušenstva, preto zaniklo zabezpečenie
pohľadávky záložným právom k nej viaznúcej. Tým aj zanikla viazanosť žalovanej v 2. rade poprižalovanom v 1. rade za pohľadávku zo zmluvy č. 137. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
aby voči žalovanej v 2. rade mal inú pohľadávku z iného právneho titulu, súd žalobu proti žalovanej v
2. rade zamietol. V ďalšom okresný súd rozhodoval len o nároku žalobcu zo Zmluvy o pôžičke č. 150

zo dňa 4.12.1991.

Pôvodný žalobca VÚB, a. s. Bratislava postúpila pohľadávku len zo Zmluvy o pôžičke č. 150, čo
vyplýva z notárskej zápisnice zo dňa 7.1.2004 medzi postupcom Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
a postupníkom G F R, s.r.o., Bratislava (č. l. 191 spisu

7Cob/44/2013
- 8 -

1Cb/8/2000). Táto pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke č. 150 bola predmetom ďalších postúpení medzi
spoločnosťou G F R, spol. s r.o. Bratislava a D&I CONSULTING Limited, Londýn a následne medzi touto
spoločnosťou a terajším žalobcom.

Žalovaný v 1. rade v konaní cestou svojho právneho zástupcu namietal platnosť uzavretej Zmluvy o
pôžičkeč.150.NamietalnedostatokspôsobilostinaprávneúkonyuveriteľaoznačenéhoakoVšeobecná
úverová banka, pobočka Bardejov, zastúpená riaditeľom R.. F. N. a žalovaným v 1. rade X. N., X..
Podľa rozsudku okresného súdu pobočka VÚB nie je spôsobilým subjektom na uzatváranie zmluvných

záväzkov, pretože spôsobilým subjektom mať práva a povinnosti je Všeobecná úverová banka, štátny
peňažný ústav. Riaditeľ odštepného závodu mal robiť úkony v mene banky, t. j. Všeobecnej úverovej
banky, štátny peňažný ústav, nie v mene pobočky. Preto s poukazom na § 38 ods. 1 Občianskeho
zákonníka konštatoval neplatné uzavretie Zmluvy o pôžičke pre nedostatok spôsobilosti subjektu -
pobočky VÚB v Bardejove urobiť platný právny úkon. Odvolací súd pri hodnotení spôsobilosti subjektu

uzatvárať zmluvný vzťah za banku prostredníctvom pobočky vychádza z iného právneho posúdenia
spôsobilosti na právne úkony. Je toho názoru, že Zmluva o pôžičke č. 150 bola uzavretá Všeobecnou
úverovou bankou, štátnym peňažným ústavom v Bratislave, pričom v Zmluve o pôžičke sa jedná len o
neúplné označenie veriteľa. Nebolo úmyslom pobočky Všeobecnej úverovej banky, Bardejov uzatvárať
túto zmluvu vo vlastnom mene, nie v mene Všeobecnej úverovej banky, štátneho peňažného ústavu.

Neúplné označenie organizácie ešte neznamená neplatný právny úkon, pretože pri výklade právneho
úkonu je potrebné vychádzať z § 20 ods. 1, 2 Hospodárskeho zákonníka, že právnym úkonom je každé
konanie alebo iné správanie (opomenutie), z ktorého vyplýva vôľa založiť, zmeniť, zrušiť alebo zachovať
práva alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon treba vykladať
v súlade so skutočnou vôľou konajúcej organizácie a v súlade s povahou konania, o ktorý ide. Pritom

treba prihliadať na okolnosti, za ktorých sa prejav urobil, a na zásady poctivého hospodárskeho styku.
Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na
ťarchu toho, kto takýto výraz použil. Právny úkon môže urobiť ako občan, tak aj právnická osoba,
pritom za organizáciu musí urobiť právny úkon subjekt, ktorý má právnu subjektivitu. Právna subjektivita
v hospodárskom práve zahrňuje spôsobilosť mať práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť na právne

úkony. Organizácia obe tieto záväzky právnej subjektivity nadobúda v tom istom časovom okamihu,
pričom právny úkon za organizáciu môže uskutočniť štatutárny orgán alebo zástupca, zákony, či zmluvy.
Ustanovenie § 22 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka definuje právny úkon tak, že tento musí byť urobený
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa ods. 2 neplatnosti z dôvodu uvedenom
v ods. 1 sa môže dovolávať len organizácia, na ktorej ochranu je dôvod neplatnosti ustanovený. Táto

organizácia môže úkon dodatočne schváliť alebo ho strany môžu dodatočným vyjasnením urobiť určitým
a zrozumiteľným. V tomto prípade má právne účinky, ako by bol platný od začiatku.

Podľa žalovaného došlo k uzavretiu neplatného právneho úkonu s poukazom na to, že právny úkon
za veriteľa podpísala pobočka banky vo svojom mene, nie v mene banky, čo by bolo v rozpore s

§ 17 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka, pretože Hospodársky zákonníka vyžadoval v prípadoch a
za podmienok ustanovených v zákone vystupovať v hospodárskych vzťahoch v mene socialistickej
organizácie zástupcom organizačnej zložky. Podľa § 17 ods. 1 socialistickej organizácie vystupujú v
hospodárskych vzťahoch vo svojom mene a majú aj
majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Podľa § 18 Hospodárskeho zákonníka,

organizácia je oprávnená určiť, ktoré vnútorné organizačné zložky sa zapíšu do podnikového registra
ako odštepné závody; vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene organizácie všetky právne
úkony týkajúce sa odštepného závodu. Ustanovenie § 18 Hospodárskeho zákonníka hovorí o tom,
že právne úkony sa robia v mene organizácie, nie v mene organizačnej zložky, t. j. odštepnéhozávodu. Pri výklade právneho úkonu je ale potrebné vychádzať z vôle konajúcej organizácie, v danom
prípade pobočka Všeobecnej úverovej banky, ktorá konala v mene Všeobecnej úverovej banky, čo
vyplýva aj z označenia veriteľa Všeobecná úverová banka, aj keď bez označenia právnej formy, t.

j. že sa jedná o štátny peňažný ústav. Tu je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu
5Obo 17/2000 z dňa 1.12.2000 o tom, že skutočnosť, že v zmluve je ako účastník zmluvy označená
organizačná zložka existujúcej právnickej osoby (obchodnej spoločnosti), nemôžu dospieť k záveru,
že ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene, a nie v mene právnickej osoby, ktorej je zložkou.
Len zo skutočnosti, že v záhlaví zmluvy nebolo označenie účastníka presné, nie je možné vyvodiť,

že vzhľadom na následné správanie sa oboch účastníkov zmluvného vzťahu sa bude konštatovať, že
zmluvy neboli uzavreté pobočkou odporcu v jej mene. Prejav vôle konajúcich osôb bol jednoznačný
a nie je možné z toho vyvodiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ako to konštatoval súd prvého
stupňa. Naviac pobočka VÚB v Bardejove bola zapísaná v podnikovom registri (č. l. 63 pôvodného
spisu Cb/21/97) s uvedením vedúceho R.. F. N.. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu vo veci 4Obo
116/96-74 zapísaním odštepného závodu do obchodného registra nevzniká nová právnická osoba,

odštepný závod zapísaním nenadobúda spôsobilosť mať práva a povinnosti. Dôsledkom zapísania
odštepného závodu do podnikového registra je oprávnením vedúceho odštepného závodu robiť právne
úkony v mene podnikateľa týkajúce sa odštepného závodu, pričom aj podľa rozhodnutia 4MObdo 2/2010
neuvedenie sídla podnikateľov nemá za následok neplatnosť zmluvy a nemožno z toho vyvodzovať
absolútnu neplatnosť právnych úkonov. Vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu jednoznačne

poukazuje na to, že neúplné označenie účastníka zmluvného vzťahu neznamená absolútnu neplatnosť
zmluvy a naviac z uzavretej zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že túto zmluvu uzatvára Všeobecná
úverová banka, zastúpená pobočkou v Bardejove. Chýbajúce označenie právnej formy Všeobecnej
úverovej banky ako štátneho peňažného ústavu nemôže robiť zmluvu o pôžičke č. 150 absolútne
neplatnou zmluvou pre nespôsobilosť právneho subjektu a že subjektom, ktorý uzatváral zmluvu, je

pobočka, bez právnej subjektivity. Zmluvu o pôžičke uzavrela Všeobecná úverová banka ako subjekt
práva, pričom bola zastúpená riaditeľom pobočky, ktorý bol oprávnený za túto pobočku uzatvárať zmluvy
v mene Všeobecnej úverovej banky, štátneho peňažného ústavu. Preto odvolací súd ináč hodnotí
platnosť uzavretej zmluvy o pôžičke ako okresný súd a považuje túto zmluvu za platne uzavretú, pretože
na strane veriteľa bol subjekt spôsobilý mať práva a povinnosti, a to Všeobecná úverová banka, štátny

peňažný ústav v Bratislave, zastúpený svojou pobočkou v Bardejove, ktorú zastupoval zapísaný
riaditeľ pobočky v podnikovom registri R.. F. N.. Preto odvolací súd v ďalšom hodnotil len nárok žalobcu
uplatnený v súdnom konaní z uzavretej Zmluvy o pôžičke.

Samotná Zmluva o pôžičke je uzavretá podľa § 382a Hospodárskeho zákonníka v spojení s § 341 a

nasl. Občianskeho zákonníka a zásad bankovej menovej politiky od roku 1990, čo je uvedené v titule
Zmluvy o pôžičke. Ustanovenie § 382a Hospodárskeho zákonníka sa týka poskytovania úverov, pričom
úvery a vklady sú upravené v § 381 a nasl.
Hospodárskeho zákonníka. Podľa § 382a ods. 1, 2 Hospodárskeho zákonníka, banka poskytuje
úvery spravidla na základe úverovej zmluvy, pričom úverovou zmluvou sa banka zaväzuje poskytnúť

organizácii úver na dohodnutý účel a v dohodnutom čase. Organizácia sa zaväzuje použiť poskytnutý
úver na dohodnutý účel, zaplatiť úrok a úver v dohodnutom čase splatiť. V ods. 3 sú definované
podmienky úverovej zmluvy, kde v úverovej zmluve sa dohodnú podmienky úverovania, najmä rozsah
poskytnutého úveru, spôsob a časový plán jeho čerpania, splácania, a spravidla spôsob formy
predkladania vzájomných informácií a podkladov, zabezpečenie úveru, pravidlá úrokovania a postup pri

neplnení úverovej zmluvy. Podľa ods. 4, úverová zmluva vznikne dohodou v jej celom obsahu.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy v § 341 ods. 1 definoval
zmluvu o pôžičke, ako zmluvu o pôžičku, kde vznikne občanovi právo, aby mu organizácia poskytla
peňažné prostriedky na účel, ktorému má pôžička slúžiť. Podľa ods. 2 zmluva o pôžičke musí mať

písomnú formu. Podľa § 343 ods. 1 OZ, občan je povinný požičanú sumu organizácii splatiť v dohodnutej
lehote a zaplatiť jej úroky podľa sadzieb, ktoré ustanovuje vykonávací predpis. Je oprávnený splácať
požičanú sumu aj pred dohodnutou lehotou. Vzhľadom na to, že poskytnuté peňažné prostriedky z
pôžičky neboli priamo vyplácané dlžníkovi - žalovanému v 1. rade, ale došlo k bankovému prevodu
poskytnutej sumy na zaplatenie zásob v privatizovanej jednotke a táto suma bola vyplatená VÚB priamo

predávajúcemu Slovenskej knihe Prešov, tak Zmluva o pôžičke č. 150 je odvolacím súdom hodnotená
ako úverová zmluva podľa § 382a Hospodárskeho zákonníka. Neboli tu naplnené podmienky pôžičky
na odovzdanie peňazí dlžníkovi, ale boli poskytnuté peňažné prostriedky - úver na dohodnutý účel, a
to na zaplatenie zásob sprivatizovanej jednotky. Podľa Zmluvy o pôžičke č. 137 dostal žalovaný v 1.rade úver na zaplatenie vydraženej prevádzkovej jednotky Slovenskej knihy v Bardejovských kúpeľoch
a Zmluva o pôžičke č. 150 je úverovou zmluvou na zaplatenie zásob sprivatizovanej jednotky.

Podľa § 382a ods. 4 Hospodárskeho zákonníka, úverová zmluva vznikne dohodou o celom obsahu,
v danom prípade Zmluva o pôžičke č. 150 pojednáva o poskytnutí úveru 363.718,- Kčs s úrokovou
sadzbou 17 % basic rate s odchýlkou -2,5 %. V danom prípade je úverový vzťah úročený sadzbou
14,5 % ročne. Podľa bodu I. bod 2. podnikateľ sa zaväzuje poskytnutú pôžičku splatiť do 30.9.1995 a
dodržiavať podmienky dohodnuté s pobočkou. V časti III. bodu 1 sú uvedené splátky s tým, že výška

štvrťročnej splátky je 24.250,- Kčs a výška poslednej splátky je 24.218,- Kčs ako 15. splátka k 30.9.1995.
Podľa žalobcu sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania so splácaním dlhu v poslednom štvrťroku roku
1993, kedy nezaplatil splátku v celej výške, ale len jej časť a neskôr splatné splátky už vôbec nezaplatil.
Podľa podania žalobcu zo dňa 16.2.2011, ôsma splátka splatná 27.12.1993 bola 24.500,- Kčs, pričom
bola zaplatená len v rozsahu 16.040,- Sk a nezaplatených zostalo 8.210,- Sk. Ďalej nebola zaplatená
deviata až štrnásta splátka, t. j. 6 x 24.250,- Sk a posledná pätnásta splátka splatná 30.9.1995 v čiastke

24.218,- Sk. Podľa žalobcu dlh na istine pri tejto úverovej zmluve č. 150 je 177.928,- Sk, t. j. 5.906,13
eur. Odvolací súd dospel k inému súčtu, a to 179.428,- Sk (5.955,90 eur), ale je viazaný návrhom, teda
že dlh na istine je 177.925,- Sk, t. j. 5.906,13 eur. Podľa § 382a ods. 2 Hospodárskeho zákonníka má
dlžník úveru zaplatiť úrok a úveru v dohodnutom čase splatiť. V dobe podania žaloby dňa 29.11.1996
právny predchodca žalobcu pri zmluve č. 137 evidoval dlh na istine 37.380,- Sk a pri pôžičke č. 150 je

dlh na istine 177.928,- Sk. K 30.12.1995 z obidvoch týchto pôžičiek - úverov žalobca
evidoval úroky a poplatky v rozsahu 89.398,17 Sk. Keď bol vydaný platobný rozkaz, žalovaný dal odpor
proti platobnému rozkazu dňa 22.1.1996, kde uvádza, že súhlasí s dlžnou čiastkou 67.380,- Sk ako
zostatok splatnej pôžičky č. 137, ako aj s výškou úrokov približne vo výške 24.495,- Sk prislúchajúcich
pôžičke č. 137. Ďalej súhlasí s dlžnou čiastkou 177.928,- Sk ako zostatok splatnej pôžičky č. 150,

ale nesúhlasí s výškou prislúchajúcich úrokov približne 64.903,- Sk. Z hľadiska doby urobenia odporu
(22.1.1996), došlého súdu 23.1.1997, takýto odpor je potrebné považovať za uznanie záväzku v časti
istiny pri pôžičke č. 150 na sumu 177.928,- Sk. Uznanie je potrebné posudzovať podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. platného v dobe podania odporu, kde podľa § 558
Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky,

predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. V čase urobenia odporu - roku 1996 už nebol
platný Hospodársky zákonník, preto právny úkon je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Na tento platný právny predpis, aj keď sa jedná o uznanie podnikateľa, resp. bývalého
podnikateľa, nie je možné použiť všeobecné ustanovenie Obchodného zákonníka, pretože zmluvný

vzťah nevznikol za účinnosti Obchodného zákonníka, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť 1.1.1992, t.
j. po podpise Zmluvy o pôžičke č. 50 zo dňa 4.12.1991. Odvolací súd v tejto veci ale poukazuje aj na
obsah zápisnice z pojednávania dňa 7.5.2003 (vec vedená pod sp. zn. 10Cb/8/2002), že žalovaný v 1.
rade X. N. na pojednávaní do zápisnice uviedol, že robí prejav uznania (č. l. 21 spisu) „nespochybňujem
nárok žalobcu čo do základu, ani čo do výšky. Poukazujem na to, že Zmluva o pôžičke je platná a

musí byť platná aj Záložná zmluva. Preto žalobcu opätovne vyzýval na vyporiadanie predmetu zálohu
a že nárok žalobcu tak, ako voči mne a žalovanej v 2. rade uznávam čo do dôvodu, aj čo do výšky a
že žalobca má svoj nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov uplatniť prostredníctvom
predmetuzálohu.Ďalejžalovanýv1.radepoukazujenato,ževsúvislostisoZmluvouč.137,tátoužbola
v celom rozsahu vyplatená a že žaloba bola žalobcom čiastočne vzatá späť. Na pojednávaní 7.5.2003

zástupkyňa žalobcu V.. Y. W. predniesla návrh, tak je nesporné, že žalobca žiadal zaplatiť zostatok dlhu
177.928,- Sk, vrátane úrokov 62.517,23 eur za obdobie do 31.12.1995, ako aj úroky vo výške 16 %
ročne z nezaplatenej istiny od 1.1.1996 do zaplatenia a zvýšené úroky vo výške 14 % ročne zo sumy
105.210,- Sk z nezaplatených splátok pôžičky č. 150 od 1.1.1995 do zaplatenia. Žalovanému v 1. rade
bolo prednesom žaloby zadefinované, čo je predmetom nároku žalobcu, žalovaný do zápisnice uznal

tento záväzok a na č. l. 22 spisu je podpis uznávacieho prejavu. Preto odvolací súd je toho názoru, že
bola splnená podmienka § 558 Občianskeho zákonníka na uznanie dlhu, že ak niekto písomne uzná,
že zaplatí svoj dlh určený čo do výšky a dôvodu, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trvá. Preto je
možné vychádzať z toho, že ako v odpore, tak na pojednávaní 7.5.2003 žalovaný v 1. rade uznal nárok
žalobcu, čo sa týka istiny, tak aj úroku a poplatku za obdobie do 31.12.1995, t. j. sumu 177.928,- Sk istiny

a úrokov a poplatkov 62.518,23 Sk. Z tohto uznávacieho prejavu vychádza aj odvolací súd. Odvolací súd
považujeuzavretúZmluvuoúvere-Zmluvuopôžičkeč.150zaplatneuzavretú.Úverovúzmluvuuzavrel
odštepný závod Všeobecnej úverovej banky v mene peňažného ústavu - Všeobecnej úverovej banky,
štátny peňažný ústav Bratislava, a žalovaný ako v odpore, tak do zápisnice na pojednávaní písomneuznal nárok uplatnený v žalobe na istine 177.928,- Sk (5.906,13 eur) a na úrokoch a poplatkoch v sume
2.142,50 eur v zmenenej žalobe podľa uznesenia z 24.11.1999 č. k. Cb/21/97, ako aj v pripustenej
zmene žaloby zo dňa 26.1.2009 č. k. 1Cb/8/2010-210, že sú úroky obmedzené

do 31.12.2003, preto odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa, kde bol návrh v celom rozsahu
zamietnutý tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi na istine úveru 5.906,13 eur, na
úrokoch do 31.12.2003 ďalších 2.142,30 eur, ako aj úrok 16 % ročne zo sumy 5.906,13 eur od 1.1.2004
do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Povinnosť zaplatiť úver s úrokmi
vyplýva z § 382a ods. 1, 2 Hospodárskeho zákona a uzavretej zmluvy č. 150 a uznania tohto záväzku

v odpore, či na pojednávaní dňa 7.5.2003, kde žalovaný v 1. rade aj podpísal zápisnicu o pojednávaní,
čím je zachovaná písomnosť uznávacieho prejavu.

Čo sa týka platenia úroku 16 % ročne, je potrebné poukázať na bod I. bod 1 Zmluvy o pôžičke č. 150,
že predmetom zmluvy je poskytnutie pôžičky 363.718,- Kčs pri úrokovej sadbe basic rate zvýšenej o
odchýlku -2,5 %. Basic rate ku dňu podpisu zmluvy je 17 %. V danom prípade, v čase uzavretia zmluvy

4.12.1991 úročná sadzba bola 14,5 % (odpočítaných 2,5 % od basic rate 17 %), ale podľa bodu VIII.
bodu 2, zmluvu možno meniť len písomnými dodatkami podpísanými podnikateľom. Pri zmene basic
rate vyhlásenej VÚB v priebehu trvania záväzku môže pobočka zmeniť úrokovú sadzbu aj bez dodatku k
tejto zmluve. Týmto článkom VIII. sa dáva právo veriteľovi meniť základnú úročnú sadzbu aj bez dodatku
zmluvy, teda dohodnuté úročenie závisí od zmeny sadzby basic rate. V danom prípade od 1.1.2004 je

to 16 % ročne.

Žalobca zmenou žaloby pripustenou 26.1.2009 žiadal aj zvýšené úroky z omeškania podľa Obchodného
zákonníka č. 513/1991 Zb. 14 % ročne od 1.1.2004 do zaplatenia, resp. žiadal aj poplatok 32,53 eur. V
časti poplatku 32,53 eur žalobca zobral svoj návrh späť podaním zo dňa 8.8.2011 a žiadal žalovaného v

1. rade na zaplatenie 5.906,13 eur istiny, úroku z poskytnutého úveru do 31.12.2003 vo výške 2.142,50
eur, úroky z omeškania do 31.12.2003 vo výške 2.218,31 eur, úroky vo výške 16 % ročne zo sumy
5.906,13 eur od 1.1.2004 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 5.906,13 eur
od 1.1.2004 do zaplatenia. Keďže hospodárska zmluva o poskytnutí úveru vyžadovala dohodu o celom
jej obsahu (§ 382a ods. 4 HZ) a platenie úrokov z omeškania nebolo dohodnuté, len úrokov, potom

nie je možné hovoriť o tom, aby došlo k dohode o povinnosti platiť úroky z omeškania. Hospodársky
zákonník nepozná definíciu príslušenstva pohľadávky, ako je to v prípade § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, že príslušenstvo pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením, potom žalobca pri tomto hospodárskom záväzku nemá právo na platenie
úrokov z omeškania. Žalobca odkazuje na Obchodný zákonník číslo 513/1991 Zb. a § 369 ods. 1

Občianskeho zákonníka, že pri peňažných záväzkoch je možné požadovať z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania. Hospodársky zákonník nedefinuje úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky pri
úverových zmluvách, resp. podľa § 378a Hospodárskeho zákonníka, ak je organizácia v omeškaní
s platením peňažného záväzku, môže oprávnená organizácia v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú
ustanovenie § 378 ods. 1 a 2 požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne. To sa

vzťahuje ale na prípady tzv. bezzmluvných plnení. Úrok z omeškania nemá pôvod majetkovej sankcie
podľa § 141 Hospodárskeho zákonníka (t. j. myslené penále, poplatky z omeškania, pokuty, zádržné a
podobne), a keďže platenie úrokov z omeškania si účastníci nedohodli pri tomto hospodárskom záväzku,
potom u žalobcu nevzniká právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa HZ.

Ak žalobca v konaní požaduje zvýšenie platenia úrokov z omeškania vo výške 14 %
ročne zo sumy 5.906,13 eur, tak žalobca vychádzal zo Zmluvy o pôžičke č. 137, ktorá v Dodatku č. 3
zo dňa 4.3.1994 menila časť III. bod 2ba zmluvy, kde ak podnikateľ neuhradil splátku v plánovom alebo
prolongovanom termíne, banka z nezaplatenej splátky zvýši úrokovú sadzbu na 30 %, a to za obdobie od
plánovaného (prolongovaného) do skutočného termínu vykonávania splátky. Keďže Dodatok č. 3 sa týka

výlučne Zmluvy o pôžičke č. 137, a netýka sa Zmluvy č. 150, potom neprichádza v úvahu navyšovanie
úrokovej sadzby podľa Dodatku k zmluve č. 137 až na 30 %, resp. požadovanie úrokov z omeškania vo
výške 14 % ročne. Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby v
časti úrokov z omeškania do 31.12.2003 vo výške 2.218,31 eur, či v časti platenia úrokov z omeškania
vo výške 14 % ročne zo sumy 5.906,13 eur od 1.1.2004 do zaplatenia.

Žalovaný v 1. rade v konaní vzniesol námietku premlčania. Podľa zákona číslo 21/1991 Zb. o bankách,
a to § 43, pôžičky poskytnuté bankami podľa doterajších predpisov sa považujú za úvery podľa tohto
zákona, pričom Zmluva o pôžičke č. 150 je úverovou zmluvouuzavretou podľa § 382a Hospodárskeho zákonníka. Podľa § 384 Hospodárskeho zákonníka, pri právach
banky s poskytovaním úverov a pri právach proti ručiteľovi neplynie premlčacia lehota, pokiaľ na
účte, z ktorého sa majú tieto pohľadávky uhradiť, nie je dostatok prostriedkov na ich úhradu. Sám

žalovaný v 1. rade nenamietal, že mal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie úveru, teda
prezentoval skôr svoju nesolventnosť na zaplatenie úveru. Potom ani premlčacia lehota podľa § 384
Hospodárskeho zákonníka, pri splátkach úveru, neplynula. Naviac žalovaný bol v omeškaní s platením
ôsmej až pätnástej splátky úveru, pričom ôsma splátka bola splatná 27.12.1993 a ostatné splátky
po tomto dátume. Žaloba bola podaná 29.11.1993, potom nárok na tieto splátky nebol premlčaný s

poukazom na § 131a Hospodárskeho zákonníka, že pokiaľ zákon neustanoví inak, je premlčacia lehota
trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo uplatniť právo po prvý raz. Právo na zaplatenie ôsmej a
ďalších splátok vzniklo po 28.12.1993 a žaloba bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe
29.11.1996, nárok žalobcu na zaplatenie dlžných splátok k pôžičke v rozsahu 177.928,- Sk, t. j.5.906,13
eur, nebolo premlčané. Naviac sám žalovaný v 1. rade v odpore, či na pojednávaní dňa 7.5.2003 nárok
uznal čo do výšky a dôvodu.

Keďže nárok žalobcu z uzavretej úverovej zmluvy nie je premlčaný, žalovaný v 1. rade uznal pri Zmluve
o pôžičke nárok žalobcu pri istine v rozsahu 5.906,13 eur, či v úrokoch a poplatkoch vzniknutých do
31.12.2003 v čiastke 2.142,50 eur a dohodol sa na platení úrokov z dlžnej istiny v závislosti od basic
rate, ktorá je od 1.1.2004 aj po odpočítaní -2,5 percenta odchýlky v rozsahu 16 % ročne, potom krajský

súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie dlžnej
istiny úveru 5.906,13 eur, úrokov a poplatkov vzniknutých do 31.12.2003 vo výške 2.142,50 eur a úrokov
16 % ročne zo sumy 5.906,13 eur od 1.1.2004 do budúcna s tým, že vo zvyšku potvrdzuje rozhodnutie
súdu prvého stupňa o zamietnutí nároku žalobcu v prevyšujúcej časti, t. j. o povinnosti platiť úroky z
omeškania, či zvýšené úroky z omeškania 14 % ročne po 1.1.2004 do budúcna.

Krajský súd ruší rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a vracia v rozsahu zrušenia
vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd rozsudkom 1Cb/8/2000-306 zo dňa 29.9.2009
zamietol žalobu proti žalovanej v 2. rade a zvyšok nároku žalobcu vylúčil na samostatné konanie s tým,
že o trovách celého konania bude rozhodnuté v konaní o vylúčenej veci. O trovách konania proti

žalovanej v 2. rade malo byť rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci samej. Ak okresný súd v
rozsudku zo dňa 11.2.2013 č. k.
1Cb/19/2010-302 rozhodol o trovách konania, rozhodoval len o trovách konania vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade. Súd prvého stupňa nerozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade. Aby nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, t. j. v odvolacom konaní rozhodovať

prvýkrát o trovách žalovanej v 2. rade, bolo potrebné zrušiť výrok rozsudku súdu prvého stupňa a výrok
o trovách konania a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie rozhodovanie v spore. Súd prvého stupňa
musí pri rozhodovaní zohľadniť ako čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom o sumu 995,05 Sk vo veci
Cb/21/1997 čiastočné späťvzatie žaloby o 32,53 eur vo veci 1Cb/19/2010, či neúspechu žalobcu pri
úrokoch z omeškania, a potom rozhodnúť podľa pomeru úspechu v súdnom konaní podľa § 142 ods.

2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.