Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111225706
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8111225706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: A-print s. r. o., so sídlom
Lipovce 110, 082 36 Lipovce, IČO: 36 822 451, zastúpeného JUDr. Petrom Rakom, advokátom so
sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. L. XX,
zastúpenému JUDr. Lukášom Kišeľákom, advokátom so sídlom Jarková 63, 080 01 Prešov, o zaplatenie
2.513,47 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 4.4. 2014 č.k.
19Cb/108/2011-248, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Lukáša Kišeľáka
trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 131,14 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 2.513,47 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.185,47 eur od
25.8.2010 do zaplatenia.

Vychádzal z toho, že
a) žalobca skutkovo odôvodňoval žalobný návrh tým, že žalovaný je odo dňa 30.04.2008 jediným
konateľom a odo dňa 30.06.2009 jediným spoločníkom spoločnosti A-media s.r.o., IČO: 36 822 388.
Platobným rozkazom Okresného súdu v Prešove zo dňa 20.9.2010 sp. zn.: 22 Rob 301/10 bola
spoločnosti uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.185,47 eur, úroky z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 2.185,47 eur do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 131,- eur za súdny
poplatok a 197,- eur za trovy právneho zastúpenia. Žalobca podal na základe tohto rozhodnutia návrh

na vykonanie exekúcie, pričom súdny exekútor JUDr. Radovan Ferenc v exekučnom konaní sp. zn.: Ex
3132/10 oznámil, že pohľadávka sa v súčasnosti ako aj do budúcna javí ako nevymožiteľná. Žalobca
poukazoval na osobnú zodpovednosť štatutárneho orgánu spoločnosti - konateľa, na základe ktorej je
možné vymáhať pohľadávky aj priamo voči osobe konateľa dlžníka, a to podľa § 135a Obchodného
zákonníka. Splnenie predpokladov na uplatnenie nárokov podľa tohto ustanovenia odôvodnil aj tým, že
spoločnosť svoje záväzky ostatným veriteľom uhrádza, avšak vôbec ich neuhrádza žalobcovi. Žalovaný,
ktorý bol a je jediným konateľom spoločnosti, bol povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou

starostlivosťou, avšak túto nevykonával, o čom svedčí aj pokladničná kniha spoločnosti za rok 2009,
ktorú poskytol žalovaný, a z ktorej je zrejmé, že má účtovne v pokladni spoločnosti sumu vo výške
20.659,90 eur. Spoločnosť stále účtovne vedie v pokladnici aktíva - finančné prostriedky vo výške
20.659,90eur,zktorýchvšakneuspokojilajehopohľadávkyatietopohľadávkyniejemožnéuspokojiťaniv exekučnom konaní, čo skonštatoval aj súdny exekútor. Žalovaný porušil svoju povinnosť ako konateľa,
keď v pokladni spoločnosti nemá reálne k dispozícii finančné prostriedky na zaplatenie záväzkov
spoločnosti, a to aj napriek tomu, že účtovne v pokladni spoločnosti sú tieto finančné prostriedky

evidované, a teda sa tam majú nachádzať, o čom svedčí aj účtovný denník spoločnosti za rok 2009.
Žalobca poukázal aj na konanie žalovaného vo vzťahu k faktúram, ktorých úhrada bola predmetom
sporu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.: 18 Cb 56/2010, ktoré sa viedlo o zaplatenie nájomného
za priestory, ktoré žalobca poskytoval spoločnosti na ul. O. X v G. a o zaplatenie faktúr za vykonanie
jednotlivých diel. Žalovaný za spoločnosť tieto faktúry zahrnul do účtovníctva, dokonca si riadne uplatnil

odpočet DPH, ale pritom tieto pohľadávky v súdnom konaní popieral, čo žalobca považuje za ďalšie
závažné porušenie povinností konateľa. Žalovaný je odo dňa 15.03.2010 zapísaný ako fyzická osoba -
živnostník v živnostenskom registri Obvodného úradu Prešov, číslo živnostenského registra 707-10308,
pričom hlavná činnosť odporcu je totožná s predmetmi podnikania spoločnosti. Uvedené konanie
žalovaného považuje žalobca v sumáre za úmyselné konanie s úmyslom znemožniť uspokojenie jeho
pohľadávok. Porušenie povinností žalovaného je zrejmé aj z toho, že pokiaľ je spoločnosť v úpadku - ak

je platobne neschopná alebo predĺžená, je povinnosťou štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie
konkurzu. Žalovaného konanie podľa názoru žalobcu javí známky cieleného poškodzovania spoločnosti
s úmyslom poškodiť aj žalobcu. Žalobca si preto v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške
zodpovedajúcej jemu prisúdenej pohľadávke podľa platobného rozkazu Okresného súdu v Prešove,
sp. zn.: 22 Rob 301/10 zo dňa 20.09.2010.

b) Žalovaný sa voči žalobe bránil tvrdeniami, že po tom, ako s Ing. E. G. ukončil spoločné podnikanie,
tento začal produkovať faktúry za fiktívne plnenia, tieto faktúry preto ako nedôvodné odmietol uhrádzať.
To,žespornéfaktúrybolizaradenédoúčtovníctvaspoločnostispôsobilfakt,žekonateľžalobcusústavne
tvrdil, že tieto nezrovnalosti budú riešiť a fakturované sumy spoločnosti vykompenzujú inak, čo sa

však nestalo. V konaní 18Cb/46/2010 sa ďalej nebránil a nepokračoval iba preto, že nemal finančné
prostriedky na právne služby a ani na zaplatenie súdnych poplatkov za odvolanie. Z tých istých dôvodov
ako konateľ spoločnosti nepodal ani návrh na vyhlásenie konkurzu. Po preštudovaní účtovníctva
spoločnosti je presvedčený, že Ing. E. G. ako bývalý spoločník spoločnosti túto spoločnosť počas svojho
pôsobenia v nej úmyselne poškodzoval a finančné zdroje z tejto spoločnosti odčerpával v prospech

svojej spoločnosti - žalobcu. Údajnú hotovosť v pokladni spoločnosti vzal ešte počas svojho pôsobenia
v spoločnosti Ing. E. G. a túto použil pre žalobcu. V tejto súvislosti na Ing. E. G. podal aj trestné
oznámenie pre trestný čin sprenevery, ktoré sa vedie OR PZ Prešov ČVS: ORP-1076/OEK-PO-2010.
Poukázal i na to, že žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody na strane spoločnosti, ktorá mala
byť údajne spôsobená porušením povinností ním ako jej konateľom. Žalovanému bolo až temer rok po

vzniku jeho funkcie konateľa sprístupnené účtovníctvo spoločnosti, kedy sa dozvedel o jeho obsahu a
vykonaných účtovných operáciách za predchádzajúce obdobie. Našiel faktúry spoločnosti vystavené
a podpísané Ing. G., o ktorých nemal vedomosť. Ing. G. až do momentu, v ktorom sa k účtovníctvu
spoločnosti dostal fakticky žalovaný, mal dôsledný prehľad o jej činnosti, o stave účtovnom a stave
faktickom v spoločnosti, vrátane prípadného rozdielu medzi stavom účtovným a faktickým v pokladni

spoločnosti. Účtovníctvo spoločnosti bolo vedené účtovníčkou V. a to na základe Ing. G. predkladaných
účtovných dokladov. Na základe tejto vedomosti previedol svoj obchodný podiel na základnom imaní
spoločnosti na žalovaného bezodplatne, kedy určenie tejto „odplaty“ za prevod bolo výsledkom jeho
poznatkov o trhovej hodnote jeho prevádzaného obchodného podielu vychádzajúcej z hospodárskeho
stavu spoločnosti. Pri uvedenom prevode niet zmienky o tom, že mala vzniknúť nejaká škoda konaním

žalovaného ako konateľa spoločnosti, keďže ako Ing. G., tak i žalovaný mali vedomosť, že ekonomický
a hospodársky stav spoločnosti bol výsledkom podnikateľskej činnosti spoločnosti, pričom spoločnosť
nedosahovala v dôsledku nepriaznivej situácie na trhu kladný hospodársky výsledok. Rozdiel medzi
stavom účtovným a faktickým v pokladni spoločnosti zistil žalovaný až v čase, kedy sa vôbec po prvý
raz dostal fakticky k účtovníctvu spoločnosti. Súčasne však zistil, že tento rozdielny stav je pretrvávajúci

už od obdobia, v ktorom žalovaný ešte nebol menovaný do funkcie konateľa spoločnosti. Daňová
kontrola v spoločnosti vykonávaná príslušným správcom dane a začatá po odchode Ing. G. z uvedenej
spoločnosti vôbec nezistila žiadne pochybenia zo strany žalovaného vo vedení účtovníctva spoločnosti.
Pre uvedené nikdy nedošlo k dodatočnému dorubeniu dane spoločnosti alebo uloženia akýchkoľvek
sankcií tejto spoločnosti. Uvedené svedčí o tom, že zo strany žalovaného nikdy nedošlo k porušeniu

žiadnych právnych noriem pri vedení účtovníctva spoločnosti, ktoré označuje žalobca vo svojom návrhu
na začatie konania. Spoločnosť prestala vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť ku dňu 1.1.2010.
V dôsledku úkonov Ing. G. prišla spoločnosť o akékoľvek výrobné prostriedky ešte v roku 2008,
kedy napr. na základe ním vystavenej faktúry č. 1008 zo dňa 18.3.2008 došlo k prevodu vlastníctvaspoločnosti ku gilotínovej rezačke Ideál 4205/4215 na žalobcu za neadekvátnu nízku kúpnu cenu. O
ďalšie výrobné prostriedky prišla spoločnosť následne v dôsledku ich odňatia z užívania leasingovým
prenajímateľom pre neschopnosť spoločnosti riadne a včas uhrádzať príslušné leasingové splátky. Teda

spoločnosť už od začiatku roku 2010 doposiaľ nemala pre uvedené možnosť vykonávať podnikateľskú
činnosť, čo pri absencii akéhokoľvek kapitálu nie je spôsobilá prekonať. Samotný vznik žalobcom
označeného živnostenského oprávnenia žalovaného dňa 15.3.2010 ešte absolútne nedokazuje, že
žalovaný aj podnikateľskú činnosť skutočne vykonáva a to dokonca v predmete podnikania, na výkon
ktorého má oprávnenie spoločnosť alebo aby žalovaný z tohto výkonu dosahoval nejaký rozhodný

zisk. Žalobca podľa žalovaného neopísal, akým spôsobom malo k vzniku škody dôjsť u spoločnosti v
dôsledku vzniku predmetného živnostenského oprávnenia u žalovaného. Spoločnosť pre nedostatok
peňažných prostriedkov si voči daňovému úradu nesplnila včas povinnosť zaplatiť v zákonných lehotách
preddavky na príslušnú daň a to aj v období, v ktorom vykonávala funkciu jej konateľa osoba rozdielna
od žalovaného. Pokiaľ teda daňový úrad vyrubil podľa príslušnej právnej úpravy spoločnosti sankčné
penále rozhodnutiami Daňového úradu Prešov II č. 924/230/15700/09/Wol, č. 924/230/15705/09/Wol,

č. 924/230/15706/09/Wol všetky z 8.4.2009 a spoločnosť túto zákonnú povinnosť uloženú označenými
individuálnymi správnymi aktmi aj riadne a včas splnila, čím predišla daňovému exekučnému konaniu,
nemôže byť splnenie zákonných daňových povinností pokladané za porušenie povinností konateľom
spoločnosti a vyhodnocované v neprospech žalovaného.

c) Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že žalobca je vedený v Obchodnom registri
Okresného súdu Prešov v oddieli Sro, vo vložke č. 19009/P s dňom zápisu 01.09.2007 v predmete
činnostio.i.reklamná,propagačnáainzertnáčinnosť.Spoločníkmižalobcusúodvznikuspoločnosti Ing.
E. G. a Ing. G. V., pričom jediným konateľom od vzniku spoločnosti je Ing. E. G.. Obchodná spoločnosť A-
media, s. r. o. je vedená v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sro, vo vložke č. 19008/

P s dňom zápisu 01.09.2007, pričom obidve spoločnosti majú zapísaný identický predmet činnosti. Táto
spoločnosť mala v čase vzniku spoločnosti spoločníkov O. K., PaedDr. S. W. a to do 29.06.2009, Ing. E.
G. a to do 29.06.2009 a Ing. G. V. a to do 29.06.2009. Konateľmi spoločnosti boli od vzniku spoločnosti
do 15.05.2008 PaedDr. S. W. , od 16.05.2008 jediným konateľom je O. K., ktorý je zároveň aj jediným
spoločníkom spoločnosti.

Podľa platobného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 20.09.2010 č.k. 22Rob/301/10-19, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2010, je žalovaný A-media s. r. o. povinná zaplatiť žalobcovi sumu
2.185,47 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 25.8.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške
131,- eur za súdny poplatok a 197,- eur za trovy právneho zastúpenia. Na základe tohto právoplatného

platobného rozkazu podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie dňa 29.10.2010 Exekútorskému
úradu Prešov, JUDr. Radovanovi Ferencovi, pričom tento mu správou zo dňa 28.02.2011 oznámil, že
povinný poštové zásielky nepreberá a nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani žiadneho známeho
reálne speňažiteľného exekúciou postihnuteľného majetku a nie je ani oprávnený z pohľadávok alebo
vlastníkom majetkových práv. Exekútorovi sa javí predmetná pohľadávka v súčasnosti do budúcna ako

nevymožiteľná.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.03.2011 č.k. 18Cb/56/2010-75, žalovanej A-medii s. r. o.
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.434,74 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 223,72
eur od 16.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 217,77 eur od 27.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 223,72 eur

od 12.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 836,57 eur od 19.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 223,72 eur od
19.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 485,52 eur od 7.4.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo
výške 612,96 eur na účet JUDr. Petra Raka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Dňa19.9.2011podalžalobcavočižalovanémužalobuonáhraduškody,ktorása vedienatunajšomsúde

pod sp. zn. 21Cb/226/2011 na tom skutkovom podklade ako v prípade platobného rozkazu Okresného
súdu Prešov zo dňa 20.09.2010 č.k. 22Rob/301/10-19 a rovnako právne dôvodiac ustanovením § 135a/
Obchodného zákonníka.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov zo dňa 18.06.2010

č.k. ČVS: ORP-500/OEK-PO-2010 bolo odmietnuté oznámenie žalobcu vo veci podozrenia z prečinu
podvodu a prečinu zvýhodňovania veriteľa na tam uvedenom (v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého
stupňa) popísanom skutkovom základe. Dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa potom popisujú obsah
odôvodnenia uvedeného rozhodnutia policajného orgánu.Následne súd prvého stupňa uvádza v odôvodnení obsah účastníckych výpovedí konateľa žalobcu Ing.
E. G., žalovaného, svedkov PaedDr. S. W., E. V., S. G., znalkyne Ing. X. S. a uzatvára, že predmetom

konaniajenárokžalobcu,ktorýuplatňujepodľaustanovenia§135aObchodnéhozákonníka.Podľatohto
ustanovenia konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o
dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti

spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti
nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb
pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú
povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Nároky spoločnosti na
náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak
nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. S odkazom na závery rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.03.2009 č. 6Obo 125/2008 poukazuje na to, že veriteľ si podľa
vyššie uvedeného právneho ustanovenia uplatňuje náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti, teda nie
jemu. Veriteľ pritom musí preukázať existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti. Po preukázaní, že si
nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku žalovaného, môže si uplatniť voči žalovanému náhradu
škody,ktorávzniklaspoločnosti,lebožalovanýakokonateľnekonalsodbornoustarostlivosťouavdobrej

viere, že koná v záujme spoločnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v zmysle intencií zisťovania predpokladov náhrady škody podľa
ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, ktorá mala vzniknúť predmetnej spoločnosti aj v zmysle
tohto súdneho rozhodnutia, pričom poukazuje aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a to

uznesenie zo dňa 27.2.2009 sp. zn. Obdo 3/2009, podľa ktorého „škodou v danom prípade je hmotná
ujma bez pochybnosti vyjadriteľná v peniazoch, ktorá vznikla spoločnosti, v ktorej mene konal žalovaný.
Spoločnosť je podnikateľským subjektom, čiže má podnikať a účelom podnikania je dosahovanie
zisku. Konateľ je zo zákona povinný zastupovať v záujme spoločnosti, ktorej je konateľom a musí
posúdiť ako má konať“. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný bol spoločníkom spoločnosti spolu

s konateľom žalobcu. Obe spoločnosti boli evidentne založené, aby navzájom spolupracovali v tom
najužšom slova zmysle pojmu obchodná spolupráca medzi podnikateľskými subjektmi, pričom vyplýva
to aj z tvrdenia konateľa žalobcu, že žalobca mal byť tzv. obchodnou a spoločnosť tzv. výrobnou
spoločnosťou.Toznamená,ževšetkyzákazky,ktorézískaval,získavalibažalobca,žalovanáspoločnosť
ich nezískavala a ani nebolo v jej úmysle ich získavať a všetky zákazky tak, ako ich získal žalobca,

ich postupoval spoločnosti, ktorá následne tieto zákazky realizovala, vystavovala faktúry žalobcovi a
dochádzalo k úhradám týchto faktúr. Táto spolupráca medzi týmito spoločnosťami, ktoré navzájom
boli aj personálne prepojené, od počiatku nebola založená na takých zásadách podnikania, aby si títo
spoločníci presne rozdelili aké sú ich kompetencie v spoločnosti. Svedčí o tom svedecká výpoveď pani
W., ktorá sama potvrdila, že síce konateľkou bola v spoločnosti, avšak všetky úkony, ktoré jej ako

konateľke prináležali v podstate vykonával Ing. G., konateľ žalobcu, ktorý bol v tom čase spoločníkom
spoločnosti. Ak nezrovnalosti medzi žalobcom a spoločnosťou vyústili koncom roka 2008 po roku vzniku
oboch spoločností, je zrejmé, že mechanizmy vzájomného pôsobenia spoločníkov v spoločnosti a ich
prispievania k spoločným úkonom spoločnosti neboli správne nastavené. Už v čase, kedy vznikli tieto
nezrovnalosti medzi žalobcom a spoločnosťou, o čom vypovedala svedkyňa pani W., existoval stav v

pokladni, v ktorej evidentne chýbali peniaze, pretože ako táto svedkyňa pani W. vypovedala, ostatní
spoločníci sa ju snažili zo spoločnosti „dostať preč“ aj s tým, že v pokladni chýbajú peniaze okolo
300.000,- Sk. Napriek tomu však nebola vykonaná v tom čase spoločníkmi spoločnosti inventúra, ktorá
by potvrdila tieto ich zistenia, resp. , aby tieto ich zistenia vyvrátila. Účtovníčka pani V., ktorá viedla
účtovnúevidenciuakožalobcu,takajspoločnosti,uviedla,ževedelaoúčtovnevysokomstavepokladne,

ktorý nekorešpondoval s reálnym stavom v spoločnosti, ale neskúmala príčinu vysokého stavu pokladne
v spoločnosti, pretože to nebolo jej úlohou. Účtovné doklady však ako za žalobcu, tak aj za spoločnosť jej
zakaždým nosil pán G.. Tvrdila ďalej, že po tom, čo sa konateľom spoločnosti stal žalovaný, pravidelne
ho informovala o účtovnom stave spoločnosti. Avšak žiadna účtovná závierka, ani iná účtovná operácia,
ktorá by spriehľadnila, stransparentnila a zobjektivizovala účtovný stav spoločnosti, to znamená fyzická

inventúra skutočne existujúcich finančných prostriedkov spoločnosti vykonaná napriek týmto všetkým
jej pochybnostiam nebola. Ak teda žalovaný poveril ďalšiu účtovníčku pani G., aby zosúladila stav
účtovný so stavom skutočným, to znamená, vystavila doklady, o ktorých prehlásila Ing. S., že nie sú
spôsobilé na riadne zúčtovanie v spoločnosti, jednalo sa o úkony, ktoré boli iba účtovného charakterua v žiadnom prípade nemohli ani vyvrátiť, ani potvrdiť chýbajúce finančné prostriedky, resp. to, že tieto
chýbajúce finančné prostriedky ozaj zo spoločnosti vybral žalovaný, resp. vznikli nedostatočne odbornou
starostlivosťou žalovaného ako konateľa spoločnosti pri spravovaní tejto spoločnosti.

Súd poukazuje aj na to, že pokiaľ by bolo možné chýbajúci stav finančných prostriedkov v pokladni
považovať za škodu, ktorá spoločnosti evidentne vznikla, ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti
za škodu, ktoré by žalobca musel preukázať, je príčinná súvislosť. O vzťah príčinnej súvislosti v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010 sp. zn. 3 Cdo/130/2010 ide vtedy, „ak je medzi

protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislosti a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je
rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku“. V danom prípade aj keby súd uznal, že došlo
k vzniku škody spoločnosti, evidentne chýba príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom

škody a to vzhľadom na zistené okolnosti, akým spôsobom medzi sebou boli personálne prepojené
a akým spôsobom vykonávali podnikateľskú činnosť žalobca a spoločnosť, resp. akým spôsobom v
týchto spoločnostiach pôsobil Ing. E. G., konateľ žalobcu. Preto sa súd stotožnil so skutkovou a
právnou obranou žalovaného a ustálil, že v danom prípade nedošlo k splneniu predpokladov na úspešné
uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému ako konateľovi spoločnosti podľa § 135a Obchodného

zákonníka, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalovanému
náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby á
101,25 eur /prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaniach v dňoch 9.7.2013, 15.10.2013,

25.10.2013 a 14.1.2014, 25.3.2014, 4.4.2014 a podanie vo veci samej dňa 9.7.2013/ plus 5 x 7,81 eur
režijný paušál, plus 3 x 8,04 eur režijný paušál, plus 20 % DPH, čo spolu predstavuje trovy právneho
zastúpenia vo výške celkom 1.047,80 eur.

2) Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.

Poukazuje na to, že žalobca sa nemôže domôcť svojich pohľadávok, ktoré má voči spoločnosti A-media
s.r.o., a to ani v exekučnom konaní. Preto s odkazom na ust. § 135a Obch. zák. si žalobca uplatnil
nároky spoločnosti A-media s.r.o. na náhradu škody voči konateľovi spoločnosti vo svojom mene a na
vlastný účet ako veriteľ spoločnosti. Podľa názoru žalobcu v konaní preukázali vznik škody, aj to, že
túto škodu spôsobil žalovaný. Napriek tomu súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Už v konaní ČVS: ORP-1076/0EK-PO-2010 žalovaný uviedol, že
sumu 300.000,- Sk hneď po výbere odniesol do firmy na O. č. X a odovzdal ju G. bez akéhokoľvek
dokladu a bez prítomnosti tretej osoby. Rovnako postupoval aj pri výbere sumy 45.000,- Sk, ktorú tiež
odovzdal bez akéhokoľvek dokladu i bez prítomnosti tretej osoby G., pričom sa na nič vtedy nepýtal.
Rovnopis zápisnice o vyjadrení žalovaného s týmito skutočnosťami je obsahom súdneho spisu. Ing. G.

prevzatie týchto súm popieral a tvrdí, že ich nikdy neprevzal. Jediným konateľom spoločnosti bol vtedy
žalovaný. Následne účtovníčkou S. G. nechal žalovaný vystaviť príjmový pokladničný doklad č. P1, z
ktorého vyplýva, že spoločnosť A-media s.r.o. odovzdala G. sumu 11.451,90 eur s účelom zúčtovanie
vydaných finančných prostriedkov. Podpis G. na tomto doklade nikde nie je uvedený. Preto G. túto
sumu nikdy neprevzal. Aj podľa znalkyne Ing. X. S. výdavkové pokladničné doklady, ktoré boli vystavené

spoločnosťou, nie sú spôsobilé na preukázanie výdavkov spoločnosti A-media s.r.o.. Žalovaný bol za
výroky voči Ing. E. G. obžalovaný prokurátorom za trestný čin krivého obvinenia a vec je v súčasnosti
rozhodovaná Krajským súdom v Prešove. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je
objektívnou zodpovednosťou. Spoločnosti A-media s.r.o. vznikla škoda vo výške minimálne 11.451,90
eur, ktorú spôsobil výlučne jej jediný konateľ O. K.. Závery súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal,

že škodu spôsobil žalovaný a že evidentne chýba príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a
vznikom škody boli vyhodnotené súdom prvého stupňa nesprávne. K týmto záverom súd prvého stupňa
dospel aj na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Je neakceptovateľný postup, aký uvádza
samotný žalovaný, keď odovzdával podľa jeho tvrdenia finančné prostriedky tretej osobe bez dokladu.
Nepravdivé sú tvrdenia žalovaného, že nemal vedomosť o účtovníctve spoločnosti takmer dva roky po

tom, čo sa stal jediným konateľom spoločnosti. Žalovaný si pritom v priebehu jedného dňa, od kedy
sa stal konateľom spoločnosti, dokázal vybaviť v banke disponovanie s účtom. Žalobca odkazuje na
svoje písomné vyjadrenie zo dňa 27.7.2012, v ktorom mu uviedol podrobnú právnu analýzu aplikácie
ust. § 135a Obch. zák.. Zdôrazňuje aj to, že v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súdePrešov pod sp. zn. 21Cb/226/2011, týkajúcom sa tých istých účastníkov, a pri totožnosti právnej veci
zodpovednosti konateľa podľa § 135a Obch. zák. bol vyhlásený 8.4.2014 rozsudok, ktorým bol žalovaný
zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy i trov konania. Rozsudok ešte nebol v písomnom vyhotovení

doručený účastníkom. V konaní bola vypočutá aj svedkyňa G., ktorá uviedla, že vystavila doklady len pre
potreby p. K. a že to nemalo žiaden vplyv na daňový základ ani na účtovníctvo spoločnosti A-media s.r.o..
Rovnopis zápisnice z pojednávania z 20.3.2014 z veci 21Cb/226/2011 odvolateľ pripája k odvolaniu.
Navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd návrhu vyhovie a zaviaže žalovaného k
náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru rozsudok súd prvého
stupňa je správny, zákonný, spravodlivý, dostatočne odôvodnený a vydaný v súlade s vykonaným
dokazovaním a príslušnou právnou úpravou. Odvolanie žalobcu označuje za nedôvodné. Konštantnou
judikatúrou vyšších súdov vrátane Krajského súdu v Prešove už došlo k ustáleniu toho, že predmetný
odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia veci je daný len vtedy, ak konajúci súd

použije na síce správne zistený skutkový stav inú nesprávnu právnu normu. Podľa názoru žalovaného
v uvedenom prípade prvostupňový súd na základe úplne zisteného skutkového stavu vec aj správne
podľa správnej právnej normy posúdil. Neobstojí ani odvolací dôvod založený na tom, že na základe
vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Hodnotenie dôkazov jednotlivo a
v ich vzájomnej súvislosti prináleží výlučne len súdu, a to pri jeho rozhodovacej činnosti. Zdôrazňuje,

že žalobca nepreukázal kumulatívne existenciu, resp. naplnenie všetkých zákonných predpokladov
pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. Odvolateľ nijakým spôsobom nereagoval
na judikatúru Najvyššieho súdu SR uvedenú v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Žalobcove
tvrdenia sú účelové, popierajúce podstatu kapitálových spoločností, snažiac sa veľmi zjednodušene
preniesť povinnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči obchodnej spoločnosti, pochádzajúcu z bežného

obchodného styku, priamo na žalovaného ako fyzickú osobu bez existencie akéhokoľvek zákonne
akceptovateľného zodpovednostného predpokladu a venujúc sa pritom len akýmsi ním vybraným
účtovným a nie obchodnoprávnym normám. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť a uplatňuje si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 131,14 eur.

3) Odvolací súd prejednal podané odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §
212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody (ktorými je odvolací súd viazaný)
nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku súd uverejnil na úradnej tabuli súdu (§156 ods.3, § 211 ods.2 O.s.p.)

i na internetovej stránke súdov SR.

Odvolací súd z obsahu spisu (najmä z účastníkmi produkovaných tvrdení, ich účastníckych výpovedí i z
nimiprodukovanýchdôkazov)nezistilžiadendôvod,ktorýmbyodvolateľvpodanomodvolaníspochybnil
správnosť úsudku súdu 1. stupňa v tom, že žalobca nepreukázal danosť práva spoločnosti A- media

s.r.o. na náhradu škody voči žalovanému ako konateľovi označenej spoločnosti, ako základného
predpokladu pre vyhovenie podanej žalobe proti nemu. Predpokladom toho, aby tretie osoby mohli
uplatňovať nároky podľa § 135a Obch. zák. je pritom to, že existuje nárok samotnej spoločnosti dlžníka
voči konateľovi na náhradu škody.

Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej

spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., konatelia, ktorí
porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu,
ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a)
poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Podľa

ods. 3 cit. ust., konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti
s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú
za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to
neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvoualebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich
konanie dozorná rada schválila.

Porušením uvedených právnych povinností zo strany konateľa vzniká obchodno- právna zodpovednosť,
vrátane sankcie v podobe náhrady škody, ktorá tým spoločnosti vznikla a nastupuje ako nepriaznivý
dôsledok vznik sekundárnej povinnosti. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je
zodpovednosťou obchodno-právnou, ktorá sa podrobuje ustanoveniam § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou objektívnou, pre vznik ktorej sa nevyžaduje

zavinenie, spoločnosť je však povinná preukazovať konateľovi porušenie konkrétnej povinnosti, vznik
škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Aj v prípade, ak spoločnosť konateľovi
porušenie jeho povinností preukáže, konateľ sa zodpovednosti za škodu zbaví, ak napr. preukáže
liberačné dôvody v zmysle § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, liberačné dôvody v zmysle § 374
Obchodného zákonníka.

Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom
môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi
uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov

spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Citované ustanovenie tak umožňuje uplatňovať nároky veriteľov proti spoločnosti ako dlžníkovi, voči
jej konateľom vo svojom mene a na vlastný účet, ak nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku
spoločnosti, pričom tieto nároky veriteľov spoločnosti dlžníka voči jej konateľom nezanikajú, ani v

prípade, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní.
Základným predpokladom pre uplatnenie nároku spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom zo
stranyveriteľaspoločnostije,ženemôžeuspokojiťsvojupohľadávkuzmajetkuspoločnosti.Ustanovenie
§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka vymedzuje základné povinnosti konateľov voči spoločnosti
tak, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so

záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o
dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti
spôsobiť škodu, alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti
nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov, alebo záujmy tretích osôb pred

záujmami spoločnosti.

Ustanovenie § 135a a ods. 2 Obchodného zákonníka vymedzuje zodpovednosť konateľov za porušenie
povinností pri výkone ich pôsobnosti tak, že sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú
tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že: a) poskytli

plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Zodpovednosť konateľov za škodu spôsobenú spoločnosti pri výkone ich pôsobnosti sa vzťahuje na
akékoľvek porušenie právnej povinnosti, ako prejavu vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom bez
ohľadu na úmysel alebo nedbanlivosť (zavinenie). Porušenie právnej povinnosti môže spočívať buď

v aktívnom konaní, alebo v opomenutí konať, v prípade, ak existovala povinnosť určitým spôsobom
konať. Právna úprava náhrady škody nerozlišuje, či ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z právneho
predpisu, alebo o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pretože vychádza z koncepcie tzv.
generálnehodeliktu,keďkaždéprotiprávnekonaniemôžebyťprisplneníďalšíchpredpokladovdeliktom.

Porušenie právnej povinnosti ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu sa neprezumuje,
ale musí byť poškodeným preukázané. V súdnom konaní je tak úlohou žalobcu ako poškodeného
preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny
úkon. Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym konaním je právnym posúdením, ktoré
prislúcha súdu.

V prejednávanej veci žalobca uplatnil nárok spoločnosti A-media, s.r.o. na náhradu škody voči
žalovanému ako konateľovi v súdnom konaní vo svojom mene a na vlastný účet ako veriteľ
tejto spoločnosti (§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka). Jedná sa o prípad, keď žalobca tvrdenénároky spoločnosti A- media s.r.o. na náhradu škody voči žalovanému ako konateľovi uplatňuje
vo svojom mene a na vlastný účet, ako veriteľ tejto spoločnosti, pretože nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti. Tvrdenie o nemožnosti takéhoto uspokojenia už v konaní 22 Rob

301/10 judikovanej pohľadávky proti spoločnosti sa aktuálne javí opodstatneným, pretože správa od
súdneho exekútora o nemožnosti speňaženia majetku spoločnosti nebola v podstate ani žalovaným
spochybnená.

Napriek tomu nemožno z výsledkov dokazovania pred súdom prvého stupňa pri aplikácii ust. §153 ods.1

O.s.p. privodiť vo veci skutkové závery, ktoré by odôvodňovali záver o zodpovednosti žalovaného ako
konateľa spoločnosti A- media s.r.o. za škodu spôsobenú tejto spoločnosti.

Predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku a predpoklady
obchodno-právnej zodpovednosti za škodu v Obchodnom zákonníku sú zhodne právnym inštitútom,
ktorý je v praxi zásadne dotváraný jednak právnou teóriou, a jednak judikatúrou. V tomto zmysle, či

už Občiansky, alebo Obchodný zákonník výslovne nestanovuje, aké sú predpoklady zodpovednosti
za škodu; tieto predpoklady sú preto definované len teóriou a ich obsah je naplňovaný praxou. V
prípade zodpovednosti za škodu v obchodno-právnych vzťahoch platí špeciálna úprava zodpovednosti
za škodu z porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je založená na objektívnej
zodpovednosti (§ 373 Obchodného zákonníka). Pôsobnosť úpravy v § 373 a nasledujúcich sa ďalej

rozširuje ustanovením § 757 Obchodného zákonníka tak, že sa vzťahuje aj na porušenie povinnosti
ustanovenej Obchodným zákonníkom. Pojem zodpovednosti za škodu treba považovať za nepriaznivý
právny následok predvídateľný sankčnou zložkou právnej normy, postihujúceho toho, kto porušil
primárnu právnu povinnosť. Takýto právny následok spočíva v tom, že rušiteľovi primárnej povinnosti
následne vzniká sekundárna povinnosť, ktorú doteraz nemal, ako zodpovednostná právna povinnosť,

ktorá je zameraná na reparáciu a prípadne na reštitúciu narušeného právneho stavu. Predpoklady
vzniku obchodno-právnej zodpovednosti podľa § 373 sú objektívneho charakteru a poškodenej osobe
vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila povinnosť zo záväzkového
vzťahu, že jej vznikla určitá škoda, a existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti
a vznikom škody. Porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ako základný predpoklad vzniku

zodpovednosti škodu nahradiť musí byť poškodeným preukázané. V občianskom súdnom konaní
je úlohou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť
žalovaného za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody ako aj príčinnú súvislosť, ktorá
nemôže byť riešená všeobecne, ale vždy len v konkrétnych súvislostiach. Medzi porušením povinnosti
zo záväzkového vzťahu ako príčiny a škodou, vrátane jej rozsahu ako následku, musí byť objektívna

existencia príčinnej súvislosti. Otázka príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo záväzkového
vzťahu a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má
preto zásadný význam otázka, čo konkrétne bolo tým konkrétnym porušením záväzkového vzťahu, ktoré
viedlo k spôsobeniu škody spoločnosti a vzťah príčiny a následku.

Pred súdom prvého stupňa podľa podanej žaloby pri jej skutkovom zdôvodňovaní žalobca kládol
dôraz na to, že nebol uspokojený nárok prisúdený mu platobným rozkazom v konaní 22Rob/301/2010.
Protiprávne konanie žalovaného, ktorým mala byť spôsobená škoda spoločnosti A-media s.r.o. popisuje
tak, že označená spoločnosť napriek tomu, že vykazuje v účtovníctve aktíva, neuspokojuje žalobcove
pohľadávky, že žalovaný všetky faktúry od žalobcu pojal do svojho účtovníctva, nezaplatil ich, ale

uplatňoval si na ne odpočet DPH, hoci v ich súdnom konaní popieral. V podaní doručenom súdu
prvého stupňa 30.7.2012 (č. l. 46 a nasl. spisu) už doplňuje aj to, že žalovaný ako konateľ spoločnosti
nedôsledne vedie účtovníctvo, pretože v účtovníctve spoločnosti eviduje finančné prostriedky len
formálne, evidenčne, hoci v skutočnosti takéto prostriedky v pokladni nie sú.

V podanom odvolaní, tak ako je už uvedené vyššie, sa kladie dôraz na to, že konateľ spoločnosti
nedostatočne zabezpečil to, že by sa v účtovníctve vykazovali pohyby výberu z účtu a vkladu hotovosti
do pokladne. Odvolateľ tvrdí, že konateľ spoločnosti A-media s.r.o. nezabezpečil dostatočný doklad o
tom, že sa prostriedky odovzdali po výbere z účtu do poklade alebo na iný účel.

Ani na základe týchto skutočností však nemožno urobiť záver o tom, že by práve takýmito krokmi, za
ktoré je zodpovedný konateľ spoločnosti, bola spoločnosti spôsobená škoda. Protichodné vyjadrenia
Ing. G. a O. K. boli predmetom viacerých trestných konaní, v rámci ktorých nebol prijatý záver o tom,
že by bol žalovaný zavinil chýbajúce prostriedky, ktoré sú vedené na účte spoločnosti A-media s.r.o.,aj keď v skutočnosti sa v pokladni tejto spoločnosti nenachádzajú. Ing. E. G. podal proti žalovanému
podnet na trestné stíhanie pre krivé obvinenie podľa rozsudku Okresného súdu Prešov 41T/90/2013-412
z12.2.2014(vpriebehutohtoodvolaciehokonaniaajsuznesením6To/20/2014-428)bolprivodenýzáver

o oslobodení žalovaného spod obžaloby pre prečin krivého obvinenia, pretože skutok nie je trestným
činom.

Na žalobcovi, ktorý bol v pozícii subjektu civilného súdneho konania, ktorý mal preukázať konkrétny
skutok, od ktorého odvádza záver o spôsobení škody spoločnosti i vzťah príčiny a následku sa žiadalo,

aby v konaní tieto skutočnosti preukázal. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že vo
vzťahu k takémuto konkrétnemu porušeniu záväzkového vzťahu žalobca pred súdom prvého stupňa
neprodukoval konkrétne skutočnosti ani dôkazy.

Odvolací súd vychádzajúc zo všeobecných predpokladov pre priznanie náhrady škody v občianskom
súdnom konaní, je toho názoru, že aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi

(§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka) uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti,
dôkazné bremeno o protiprávnosti úkonu konateľa, ktorý spoločnosti škodu spôsobil je na žalobcovi,
ktorý je veriteľom spoločnosti, ktorá je jeho dlžníkom.

Nárok spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom sa v prípade uplatnenia takéhoto nároku

veriteľom spoločnosti vo svojom mene a na vlastný účet modifikuje len v tom, že takýto záväzok môže
zaniknúť z dôvodov predpokladaných zákonom, teda plnením buď spoločnosti ako poškodenému, alebo
plnením veriteľovi spoločnosti dlžníka.

Aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje vo svojom mene a na

vlastný účet veriteľ spoločnosti v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno o
porušení povinností konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju
pohľadávku voči žalovanému konateľovi, porušením jeho povinnosti konateľa spoločnosti.

Žalobca však v konaní dostatočne nekonkretizoval (a najmä nepreukázal), aký určitý skutok mal byť

tým protiprávnym úkonom žalovaného ako konateľa spoločnosti, ktorý spoločnosti A-media s.r.o. škodu
spôsobil.

Opätovneodvolacísúdpoukazujeinato,že (ajvnadväznostinaobsahpodanéhoodvolania), nemožno
opomenúť ani skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu v konaní vypočutých svedkov. Nemožno pritom

opomínať predovšetkým obsah výsluchu svedkyne PaedDr. S. S., podľa ktorej práve proti nej boli
pokusy zo strany G., K., ešte V. uplatňovať nárok na zaplatenie sumy 300.000,- Sk spoločnosti. Táto
svedkyňa zdôraznila aj to, že všetky účtovné doklady nosil p. V. p. G.. Aj svedkyňa E. V. uviedla, že pre
obe spoločnosti, teda pre žalobcu, ale aj pre spoločnosť A-media s.r.o. robila účtovníctvo ona. Účtovné
doklady jej za obe spoločnosti nosil Ing. G..

K tvrdeným výberom v hotovosti z účtu v sumách 45.000,- Sk a 300.000,- Sk malo dôjsť ešte 19.5.2008,
resp. 16.5.2008 (č. l. 222 až 223 spisu - doklady o výbere hotovosti v Tatrabanke, a.s.). V tom čase
bol spoločníkom spoločnosti ešte aj Ing. E. G. (podľa výpisu z obchodného registra bola jeho účasť
v spoločnosti od 1.9.2007 do 29.6.2009). Za stavu, aký popísali o pomeroch v spoločnosti A-media

s.r.o. samotní účastníci tohto konania i vypočuté svedkyne nemožno v tomto konaní konštatovať záver,
že by po týchto výberoch hotovosti z účtu malo byť konanie žalovaného ako konateľa spoločnosti
kvalifikované ako také porušenie jeho povinnosti konateľa, ktoré by malo za následok vznik škody. Vo
vzťahu k týmto výberom hotovosti z účtu niet (podľa obsahu dôkazov realizovaných v tomto konaní,
ba ani v dôkazoch vyplývajúcich z listín v trestných konaniach, na ktoré poukazoval žalobca) možnosti

uzavrieť, že by v súvislosti s nimi bola spôsobená spoločnosti A-media s.r.o. škoda. Ak by bola vtedy
škoda spoločnosti vznikla, bývalí spoločníci (vrátane terajšieho konateľa a spoločníka spoločnosti
žalobcu) by ju boli (pri ich informáciách aké o fungovaní spoločnosti mali - viď výpovede účastníkov i
vypočutýchsvedkýň)určitebezzbytočnéhomeškaniauplatňovaliaterazužbývalýspoločníkspoločnosti
ako veriteľ spoločnosti A- media s.r.o. by nebol „čakal“ za tým, aby až s odstupom ďalších troch rokov

podanímžalobynasúd19.9.2011uplatňovalakoveriteľspoločnostinároknanáhraduškodyspôsobenej
konateľom spoločnosti spoločnosti A-media s.r.o..V prípade, ak spoločnosť alebo veritelia spoločnosti uplatňujú nároky na náhradu škody, proti konateľom
spoločnosti, ktorí mali porušiť svoje povinnosti pri výkone ich pôsobnosti, je v súdnom konaní úlohou
žalujúcej strany preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť

žalovaného konateľa za protiprávny úkon.

V prípade uplatnenia nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľom v súdnom konaní je
irelevantné, kto žalobu podal, povinnosť preukazovať konateľom porušenie ich povinností stíha toho,
kto žalobný návrh na súd podal.

V prejednávanej veci žalobca nepreukázal základné predpoklady modifikovaného návrhu spoločnosti A -
medias.r.o.nanáhraduškodyvočižalovanémukonateľovi,pretoženepreukázalvznikškodyspoločnosti
A - media s.r.o. a ani porušenie konkrétnej povinnosti konateľa, v priamej príčinnej súvislosti so vznikom
škody spoločnosti A - media , s.r.o.

Za takéhoto stavu neboli splnené podmienky pre priznanie nárokov uplatnených žalobcom v zmysle ust.
§ 135a Obch. zák..

Obsah dôkazov neumožňuje ani skutkový záver o takom excese v konaní žalovaného (pri výkone
konateľského oprávnenia), ktorý by odôvodňoval jeho priamu zodpovednosť za škodu podľa iných

ustanovení právnych predpisov, ktoré však pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania neboli ani
predmetom prejednávania veci odvolacím súdom.

Zo spisu nevyplývajú skutočnosti o trestnom stíhaní žalovaného za skutky, ktorých by sa dopustil pri
výkone konateľského oprávnenia v spoločnosti A-media s.r.o.. Už vyššie je spomenuté aj to, že žalovaný

bol oslobodený spod obžaloby pre krivé obvinenie.

Uplatnené odvolacie dôvody sa nevenujú vyčísleniu výšky žalovanému priznávaných trov konania.
Pretože žalovaný bol v konaní úspešný, patrí mu aj nárok na náhradu trov konania. Pri absencii
konkrétnych odvolacích výhrad voči výške týchto trov nemal ani odvolací súd dôvod bližšie v tomto

výroku o náhrade trov konania tento výrok preskúmavať.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný. Žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho

konania. Pri aplikácii ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. odvolací súd priznal
žalovanému náhradu trov spojených s právnym zastúpením v odvolacom konaní a to za úkon právnej
služby vyjadrenie k podanému odvolaniu pri aplikácii ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm.
c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, za realizované vyjadrenie k podanému odvolaniu
tarifná odmena vo výške 101,25 eur, k tomu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. náhrada tzv. režijného paušálu

8,04 eur a všetko zvýšené o DPH vo výške 20% podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., t.j. všetko spolu na náhrade
trov právneho zastúpenia 131,14 eur.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.