Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/624/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218510
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812218510.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti žalovanému Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č. k. 8C/151/2012-89 zo dňa 17. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a žalobu
žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vzniknutými
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza v exekučnom konaní, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote. Súd prvého stupňa v zmysle §
115 ods. 1 O.s.p. nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 16.9.2013, na ktorom konštatoval,
že žalobca doručil súdu návrh na zrušenie pojednávania obsahujúci aj návrh na prerušenie konania

spolu so sťažnosťou adresovanou Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Ďalšie pojednávanie vo veci
samej nariadil súd prvého stupňa na deň 17.2.2014. S prihliadnutím na dôvody prerušenia konania
uvádzané žalobcom, keď o nevylúčení zákonného sudcu bolo právoplatne rozhodnuté odvolacím súdom
(uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19NcC/4/2013-28 zo dňa 11.1.2013), súd návrh žalobcu
na zrušenie pojednávania neakceptoval a za splnenia podmienok podľa § 119 a § 101 ods. 2 O.s.p.
vec prejednal v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu. V súvislosti s týmto postupom
poukázal súd prvého stupňa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.3.2013,

sp.zn. 3Cdo/102/2013, v ktorom bol vyslovený názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama
skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento
sudca vykonáva súdnictvo. Dovolací súd neuznal takúto námietku žalobcu o existencii procesnej vady
v konaní. Návrh žalobcu na prerušenie konania považoval súd prvého stupňa za nedôvodný, keď podľa
jeho názoru povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. vzniká len vtedy, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je súd oprávnený riešiť a možnosť súdu prerušiť konanie podľa
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. vzniká len vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá

môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Súd prvého stupňa konštatoval, že takouto otázkou môže
byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na rozhodnutie vo veci
samej a nie vo veci týkajúcej sa ústavnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o nevylúčení sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci. O túto situáciu v danej veci nejde. Návrh na prerušenie konaniasúd prvého stupňa na pojednávaní dňa 17.2.2014 zamietol. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
v zmysle návrhu žalobcu listinnými dôkazmi, oboznámením sa exekučného spisu sp.zn. 9Er/673/2005
a vyjadreniami účastníkov konania. Zistil, že v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.

proti povinnému H. H. sp.zn. 9Er/673/2005 podal oprávnený žiadosť o zmenu súdneho exekútora dňa
24.9.2010. Exekučný súd výzvou zo dňa 27.10.2010 vyzval povereného exekútora o vyjadrenie a o
zaslanie exekučného spisu. Uznesením č.k. 9Er/673/2005-30 zo dňa 5.4.2012 vyhlásil exekučný súd
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V dôsledku odvolania žalobcu rozhodol vo veci Krajský
súd v Trenčíne a uznesením č.k. 17CoE/121/2013-65 zo dňa 21.8.2013 uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Z úradnej činnosti súd prvého
stupňazistil,žežalobcanepodalvexekučnomkonanížiadnusťažnosťnaprieťahyvkonaní.Spoukazom
na zákonné znenie § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, §
17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. považoval súd prvého stupňa žalobu žalobcu za nedôvodnú. Súd
prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku vyporiadal s námietkou žalovaného o nedostatkoch
žaloby podľa § 79 ods. 1 O.s.p. a s námietkou, že žalobca neposkytol žalovanému napriek opakovaným

výzvam v rámci predbežného prerokovania uplatneného nároku na náhradu škody. Uzavrel, že žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku bola podaná dňa 23.4.2012 a s ohľadom na skutočnosť, že nárok
žalobcu nebol uspokojený v lehote do 6 mesiacov odo dňa jej prijatia, považoval súd prvého stupňa
podmienku na predbežné prerokovanie nároku za splnenú. V podaní žaloby pred uplynutím 6 mesačnej
lehoty nevidel súd prvého stupňa prekážku v konaní o tomto nároku. Vychádzajúc z právnej úpravy

§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného do 31.12.2012 konštatoval, že nemožno
i v takomto prípade uprieť právo žalobcovi uplatniť nárok na náhrady škody pred súdom. Zákon v
tomto prípade nespájal s nedostatkami žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a s neposkytnutím
súčinnosti žiadateľa dôsledok zániku tohto nároku. Žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných
predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu. V predmetnej veci videl žalobca nesprávny úradný

postup Okresného súdu Prievidza v tom, že rozhodol o žiadosti o zmenu exekútora oneskorene, keď
súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 567 dní. V konaní mal súd prvého stupňa preukázané, že
exekučný súd o zmene exekútora nerozhodol, uznesením zo dňa 5.4.2013 súd exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdne, a tým i exekučné konanie, nie je kompetentný preskúmavať
súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky

na podklade ústnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. V exekučnom
konaní oprávnený nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní. Z exekučného spisu mal súd prvého stupňa
preukázané, že k rozhodnutiu o zmene exekútora vôbec nedošlo z dôvodu zistenia podmienok pre
vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie, pretože oprávnený sa domáhal vymoženia
plnenia od povinného na podklade nespôsobilého exekučného titulu (notárskej zápisnice). Konštatoval,

vychádzajúc z úkonov exekučného súdu v exekučnom konaní, že postup exekučného súdu nemožno
považovať za nesprávny úradný postup, resp. za prieťahy v konaní, keď exekučný súd prednostne v
konaní riešil zákonnosť exekučného titulu a tým prípustnosť exekúcie ako celku, keď v porovnaní s
tým, nebolo rozhodnutie o zmene exekútora prioritné. Keďže žalobca v konaní nepreukázal splnenie
prvéhozákonnéhopredpokladuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu,existenciunesprávnehoúradného

postupu ako základu pre uplatnenie nároku na náhradu škody, súd prvého stupňa sa otázkou uplatnenej
škody nezaoberal. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods.
1 O.s.p. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania súd prvého stupňa náhradu trov konania
nepriznal z dôvodu, že tieto trovy žalovaný nepreukázal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že

súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti.
Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým žalobcovi jeho
právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného.Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie podmienok
spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je v občianskom

súdnom konaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho
zaujatosť (§ 12 - 16 O.s.p., I. ÚS 27/98). Nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný
sudca“ (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, III. ÚS 16/2000). Neobstojí názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre

porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu. Za týchto okolnosti nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom
vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Za danej procesnej situácie ústne pojednávanie nebolo neodkladným úkonom.
Konečné rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania

podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a toto odvolanie žalobcu podáva.
V čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Správanie súdu prvého stupňa, kedy predbehol vydaním konečného rozhodnutia
účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti
sudcu, zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a marí jeho možnosť konať pred súdom.

Žalobca taktiež poukázal na to, že nemal možnosť vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých
súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých
založil toto rozhodnutie. Tým došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na
súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Koncepcia spravodlivého súdneho
konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť

dôkazy nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami, k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Žalobca ako
strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a
sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci
nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces tým

bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či
šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené
v exekučnom spise, pretože vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Dôvodil, že
pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe v

zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Žalobca súdu
prvého stupňa vytýkal, že úplne ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla s
tituluudržiavaniaasprávyinformačnéhosystémuatitulomuplatnenýchvýdavkov.Vtejtočastipovažoval
žalobca rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, za prejav svojvôle a arbitrárnosti.
Súd prvého stupňa napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ je v tomto konaní jedinečný, svoje

negatívne rozhodnutie odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi a vetami ako v iných svojich rozhodnutiach,
v ktorých vystupuje žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a základ. Nemožno
ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. Žalobcovi
nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že
majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní prostredníctvom vykonaného

pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané
ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie
vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého
stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie
považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie
práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S

poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1

O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez

nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa
§ 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade

so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku žalobu zamietol.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami §
157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku

a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným
vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval

odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalobcom namietané vady konania vymedzené
v § 221 ods. 1 písm. f/ a g/ O.s.p. sú vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého

stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení
s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.).

V ustanovení § 14 O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca

je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne
obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu, nakoľko rozhodovacia činnosť ostatných sudcov
tohto okresného súdu nie je v tejto veci daná. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. g/ O.s.p. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým,

či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený
súd (§ 16 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že v dobe, kedy došla žaloba súdu prvého stupňa, bola vec
pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Prievidza JUDr. Valérii Píšovej. Krajský
súd v Trenčíne ako nadriadený súd uznesením č.k. 19NcC/646/2012-21 zo dňa 5.11.2012 rozhodol,
že sudkyňa JUDr. Valéria Píšová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Po odchode

menovanej sudkyne do dôchodku bola vec náhodným výberom elektronickej podateľne pridelená na
prejednanie a rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Prievidza JUDr. Róbertovi Matulákovi. Krajský
súd v Trenčíne ako nadriadený súd uznesením č.k. 19NcC/4/2013-28 zo dňa 11.1.2013 rozhodol,
že sudca JUDr. Róbert Matulák nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Odvolací súd
skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel k záveru, že na strane

zákonného sudcu nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ho v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala
z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na pomer k veci a na pomer k účastníkom konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu
nebol JUDr. Róbert Matulák zákonným sudcom. Odvolací súd v konaní nezistil z hľadiska § 14 ods. 1
O.s.p. žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod na vylúčenie tohto sudcu a takýto vzťah nie je možné

odvodiť ani z údajov žalobcu. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietaného sudcu nemôžu
byť ani úvahy žalobcu založené na skutočnosti, že súd prvého stupňa svojim nelegálnym konaním
(nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu, lebo táto skutočnosť sama
o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietaného sudcu k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno znej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd
vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať
došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto
pojmové znaky musia byť splnené súčasne. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd

preskúmal splnenie podmienok na postup súdu prvého stupňa v konaní podľa § 114 ods. 1, 2, § 120
ods. 4, § 101 ods. 2 a § 123 O.s.p.

Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov
podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Procesnou povinnosť súdu je pripraviť pojednávanie tak, aby ochrana práv účastníka bola rýchla a
účinná a aby sa rozhodlo spravidla na jedinom pojednávaní. Súd musí procesné úkony vykonávať
tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva účastníka na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Prípravou pojednávania podľa § 114 O.s.p. treba rozumieť všetku činnosť sudcu (predsedu

senátu) od začiatku konania na súde až do začatia pojednávania vo veci. K procesným úkonom, ktoré
je súd povinný vykonať podľa § 114 ods. 2 O.s.p. patrí doručenie návrhu na začatie konania (žaloby)
spolu s prílohami odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk na vyjadrenie s uvedením rozhodujúcich
skutočností na svoju obranu a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, prípadne na predloženie
listiny, v súdom určenej lehote. Občiansky súdny poriadok lehotu na vyjadrenie neurčuje, ide o tzv.

sudcovskú lehotu, ktorú možno v odôvodnených prípadoch z vážnych dôvodov predĺžiť. V rámci prípravy
pojednávania vykoná súd poučenie všetkých účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p., vrátane tých,
ktorí sú zastúpení v konaní právnym zástupcom. Ide prejav koncentračnej zásady a zásady neúplnej
apelácie civilného procesu. Ak žalovaný splní povinnosť a k žalobe a k prílohám sa vyjadrí v lehote
určenej súdom, súd toto vyjadrenie bez zbytočného odkladu odošle žalobcovi.

Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že postup tohto súdu zodpovedá
všetkým stanoveným procesným podmienkam prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Súd
prvého stupňa dňa 11.3.2013 doručil žalobu vo veci žalovanému spolu s výzvou, aby sa žalovaný k
žalobe vyjadril v lehote 10 dní. Vyjadrenie žalovaného došlo súdu prvého stupňa dňa 16.5.2013. Na deň

16.9.2013 nariadil súd prvého stupňa v právnej veci pojednávanie. Spolu s predvolaním na pojednávanie
doručil súd prvého stupňa právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému poučenie účastníka konania
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a právnemu zástupcovi žalobcu odoslal vyjadrenie žalovaného k žalobe.
Právny zástupca žalobcu a žalovaný prevzali doručované písomnosti súdu dňa 12.8.2013.

Dňa 13.9.2013 o 17:06 hod. doručil právny zástupca žalobcu súdu prvého stupňa elektronicky (e-
mail) návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu
a sudcu, keď žalobca podal podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky sťažnosť na Ústavný súd
Slovenskej republiky proti Krajskému súdu v Trenčíne ako porušovateľovi základného práva zaručeného
čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým tento v konaní sp.zn.
4NcC/638/2012 (OS PD konanie sp.zn.8C/194/2012) rozhodol o námietke zaujatosti. Súčasťou návrhu
na zrušenie pojednávania bol aj návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu. Návrh na zrušenie pojednávania
a návrh na prerušenie konania mal zákonný sudca k dispozícii pred začiatkom pojednávania dňa

16.9.2013 o 12:30 hod. K tejto sťažnosti považuje odvolací súd poukázať na to, že žalobcom predložená
sťažnosť adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorou žalobca preukazoval dôvod na
zrušenie pojednávania a prerušenie konania, sa tejto právnej veci vôbec netýkala. Dňa 12.11.2013, pred
pojednávaním dňa 17.2.2014, právny zástupca žalobcu doručil súdu prvého stupňa opätovne návrh
na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, keď

žalobca podal podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky
proti Krajskému súdu v Trenčíne ako porušovateľovi základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1, čl. 48
ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým tento v konaní sp.zn. 19NcC/4/2013 (OS PDkonanie sp.zn.8C/151/2012) rozhodol o námietke zaujatosti. Súčasťou návrhu na zrušenie pojednávania
bol aj návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného namietal, že nemal možnosť
vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť
vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie, nebol oboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť

dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na
kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre
úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami,
k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť

sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré uviedol a navrhol žalovaný v písomnom vyjadrení.
Vyjadreniežalovanéhospoluspripojenýmiprílohamikvyjadreniumalprávnyzástupcavosvojejfaktickej
dispozícii od 12.8.2013 ešte pred začiatkom pojednávania vo veci samej dňa 16.9.2013. V tomto smere
tvrdenie žalobcu nie je pravdivé.

Na prejednanie veci nariadil súd prvého stupňa pojednávanie podľa § 115 ods. 1 O.s.p. pri zachovaní
lehoty podľa § 115 ods. 2 O.s.p. po splnení procesných povinností podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v dňoch
16.9.2013 a 17.2.2014. Predvolanie na pojednávanie (na deň 17.2.2014) prevzal právny zástupca
žalobcuažalovanýdňa31.1.2014.Právnyzástupcažalobcusazneúčastineospravedlnilaninepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žalovaný sa z neúčasti ospravedlnil písomne podaním

zo dňa 13.2.2014. Súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 17.2.2014
bez účasti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Z doručenky vyplýva, že právny zástupca žalobcu prevzal uznesenie Krajského súdu v Trenčíne o
nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci dňa 11.3.2013. Toto vykonateľné
uznesenie je v ďalších štádiách konania pre súd prvého stupňa záväzné a súd prvého stupňa bol

povinný v prejednávanej veci ďalej konať v súlade so svojou povinnosťou podľa § 1 ods. 1 O.s.p. aj
napriek tomu, že žalobca podal ústavnú sťažnosť. K odkladu vykonateľnosti sťažnosťou napadnutého
uznesenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nedošlo. Odvolací súd z úradnej
činnosti zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnosti žalobcu rozhodol uznesením č.k. III.
ÚS 69/2014-10 zo dňa 29.1.2014 tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného

súdu podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 25 ods. 1, 2 zákona č. 38/1993 Z.z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v
znení neskorších predpisov (zákon o ústavnom súde). Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu
vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu v prípade
splnenia podmienok, ktoré spočívajú v tom, že účastník konania alebo jeho právny zástupca bol na

pojednávanie riadne predvolaný so zachovaním 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania (§ 115 ods.
2 O.s.p.) a tento účastník konania alebo jeho právny zástupca včas nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie pojednávania. Tento dôležitý dôvod, pre povahu ktorého sa nemôže pojednávania sa musí
týkať predovšetkým jeho osoby a mal by sa vyznačovať určitou mierou nepredvídateľnosti, mal by byť
závažný a svojím rozsahom alebo z iných dôvodov by mal obsahovať dôvodený znak ospravedlnosti.

Dôležitosť dôvodu treba hodnotiť ku všetkým okolnostiam konkrétnej veci aj s prihliadnutím na zásadu
hospodárnosti. K návrhu na zrušenie pojednávania a k návrhu na prerušenie konania pripojil právny
zástupca žalobcu ústavnú sťažnosť, ktorou odôvodňoval navrhovaný procesný postup. Odvolací súd
je toho názoru, že v súlade s § 41 ods. 2 O.s.p. je potrebné návrh na zrušenie pojednávania posúdiť
ako návrh na odročenie pojednávania podľa § 119 ods. 2 O.s.p. Novela Občianskeho súdneho poriadku

vykonaná zákonom č. 388/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2012 zaviedla obligatórne náležitosti návrhu
na odročenie pojednávania. Návrh právneho zástupcu žalobcu tieto obligatórne náležitosti neobsahuje.
Odvolací súd konštatuje, že z obsahu predmetného návrhu nevyplýva žiadny dôležitý dôvod neúčasti
právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 16.9.2013 a 17.2.2014. Súdu prvého stupňa nevznikla
oznamovacia povinnosť podľa § 119 ods. 4 O.s.p. Za daného procesného stavu súd prvého stupňa

nariadením pojednávania na prejednanie veci samej v dňoch 16.9.2013 a 17.2.2014 umožnil sporovým
stranám zúčastniť sa prejednania veci vrátane možnosti označiť rozhodné skutočnosti a dôkazy, vyjadriť
ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), vykonať zhrnutie návrhov a vyjadriť sa k
dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd preskúmaním postupu súduprvého stupňa, s prihliadnutím na všetky okolnosti veci, vyhodnotil postup tohto súdu ako správny, keď
mal preukázané, že súd prvého stupňa mal pre prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného splnené všetky podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd považuje za

potrebné v týchto súvislostiach poukázať na to, že právny zástupca žalobcu v čase od podania ústavnej
sťažnosti (máj 2013) do doručenia predvolania na pojednávanie (12.8.2013, 31.1.2014) mal dostatočný
časový priestor na realizáciu prejednávacej zásady v sporovom konaní, v zmysle ktorej procesnú
zodpovednosť za vedenie sporu majú účastníci konania. Zo skutočností a postupov súdu prvého stupňa
v konaní vyplýva, že právo žalobcu na kontradiktórnosť súdneho procesu nebolo porušené. Prejednaním

veci v neprítomnosti účastníkov konania súd prvého stupňa neodňal účastníkom konania možnosť konať
pred súdom. Odvolaciu námietku žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom postupom súdu prvého
stupňa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Nepravdivé je aj tvrdenie právneho zástupcu žalobcu,
že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Z obsahu listín tvoriacich súdny spis nepochybne vyplýva, že
právnyzástupcažalobcuažalovanýbolipoučenípodľa§120ods.4O.s.p.,písomnevrátanepredvolania
na pojednávania, ktoré obsahovali predmetné poučenie, a ústne na pojednávaní dňa 17.2.2014.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa je toho názoru, že žalobca v konaní nesplnil dôkaznú
povinnosť podľa § 120 ods. 1 O.s.p. V sporových konaniach, ako je aj v danej veci, sa nesplnenie
dôkaznej povinnosti prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje dôkazné
bremeno neuniesol. Dôkazné bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti účastníka

konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť závisí od účastníkov konania, ktorí tým vymedzujú
predmet dokazovania, teda to čo má byť preukázané. Na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých
má účastník konania dôkazné bremeno slúži dôkaz, dôkazný prostriedok realizovaný v procese
dokazovania. Vymedzenie okruhu skutočností, ktoré musí účastník uviesť a následne preukázať závisí

od hypotézy hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný vzťah medzi účastníkmi. Táto norma zároveň
určuje rozsah dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej podmienkami sú : výkon verejnej
moci príslušným orgánom verejnej moci, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinná
súvislosť medzi nimi. Tieto podmienky musí preukázať poškodený, ktorý znáša dôkazné bremeno o

skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu.

Právne vzťahy, z ktorých žalobca odvodzoval nároky uplatnené žalobou sú upravené zákonom č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (účinnosť 1. júla 2004, zmena vykonaná zákonom č. 215/2007 Z.z. s účinnosťou

od 1. septembrom 2007, zmena vykonaná zákonom č. 477/2008 Z.z. a zákonom č. 517/2008
Z.z. s účinnosťou od 1. januárom 2009, zmena vykonaná zákonom č.508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.
januárom 2011) v znení do 31.12.2012.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje existencia nesprávneho
úradného postupu pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci hypotézu právnej normy. Pokiaľ
nesprávny úradný postup existuje nastupuje dispozícia právnej normy predstavujúca zodpovednosť
štátu ako zodpovednostného subjektu za škodu, ktorá predstavuje právny následok nesprávneho
úradného postupu v podobe sankcie. Dôkazná povinnosť žalobcu spočívala v preukázaní nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Prievidza v exekučnom konaní, od ktorého odvodzoval nároky na
majetkovú škody a nemajetkovú ujmu. Nesprávny úradný postup žalobca charakterizoval ako nevydanie
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov
a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Na preukázanie nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia exekučným súdom v zákonom stanovenej
lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov žalobca navrhoval ako dôkaz súdny

spis exekučného súdu vedeného medzi oprávneným - žalobcom a povinným v exekučnom konaní.
Súd prvého stupňa po zistení, že ide o exekučné konanie vedené Okresným súdom Prievidza, pripojil
konkrétny exekučný spis.

V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nevydanie uznesenia o zmene súdneho

exekútora exekučným súdom v zákonnej lehote a bez zbytočných prieťahov je nesprávnym úradným
postupom podľa právoplatného rozhodnutia vydaného v inom konaní (sťažnosť u predsedu súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy, disciplinárne konanie, konanie pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky, konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva). Žalobca nepreukázal, že prieťahy, o
ktorých malo byť v inom konaní rozhodnuté, sú neodôvodnené, boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou

vzniku škody žalobcu v exekučnom konaní z dôvodu, že jeho pohľadávka sa stala nevymáhateľnou a
nevykonateľnou.

Odvolací súd konštatuje, že v danej veci možno posudzovať nesprávny úradný postup exekučného súdu
len z hľadiska plynulosti konania v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pretože vyslovenie

nesprávneho úradného postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote
neprichádza do úvahy. V čase začatia exekučného konania bolo toto konanie upravené Exekučným
poriadkom v znení účinnom do 31.5.2010 a od 1.6.2010 do 1.6.2011.

Žalobcom namietaný nesprávny úradný postup súdu ako orgánu verejnej moci, ktorého následkom mu

vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, súvisel s rozhodovacou činnosťou súdu. Odvolací súd
vychádzajúc z obsahu tvrdení uvedených žalobcom v žalobe je toho názoru, že žalobcom namietaný
nesprávny úradný postup charakterizovaný ako vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok, nemožno pod nesprávny úradný postup vôbec podriadiť. Je nepochybné, že žalobca
namietal vady exekučného konania a vady exekučného rozhodnutia. Vady konania a vady rozhodnutia,

ak mali za následok nesprávne rozhodnutie, nezakladajú zodpovednosť štátu za škodu z nesprávneho
úradného postupu. Namietaný nesprávny úradný postup svojím obsahom smeruje k protiprávnosti
rozhodnutia. V prípade protiprávnosti rozhodnutia je zodpovednosť štátu daná iba v prípade, ak
poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy, v danom prípade podania
odvolania.

Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení a právneho záveru súdu prvého stupňa o tom,
že žalobca v konaniach, ktorých sa domáhal majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom, keď exekučný súd nerozhodol o návrhu žalobcu ako
oprávneného o zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, nepreukázal žiaden zákonný predpoklad

zodpovednostného vzťahu.

Zákon č. 514/2003 Z.z. stanovuje obligatórne mimosúdne prejednanie nároku na náhradu škody v
prípadoch, keď ku škode došlo nezákonným rozhodnutím (§ 7) ako aj nesprávnym úradným postupom
(§ 9). Žalobca aj napriek výzvam súdu prvého stupňa v konaní nepredložil žiadnu listinu o vykonaní

mimosúdneho prejednania nároku na náhradu škody s príslušným orgánom štátu. Podmienkou podania
žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku (§ 16). Túto podmienku musí splniť
žalobca a splnenie tejto podmienky nie je možné zamieňať s vykonaním dôkazov v procese dokazovaniatak ako to žalobca označil v žalobe, keď ako dôkaz navrhol vykonať pripojenie spisu žalovaného k
predbežnému prerokovaniu nároku.

Odvolacie dôvody prezentované žalobcom v odvolaní nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani
v právnom posúdení veci súdom prvého stupňa. Predloženie listinného dôkazu v podobe znaleckého
posudku, ktorý mienil žalobca v konaní vykonať, môže byť odvolacím dôvodom iba za splnenia
zákonných podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p., čo v danom prípade nenastalo. Odvolací súd
poukazuje na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol zistený nesprávny úradný postup a

ani existencia nezákonného rozhodnutia exekučného súdu. Vzhľadom k tomuto záveru je potom bez
právneho významu aj znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý mal žalobca založiť do
jedného zo spisov súdu prvého stupňa v priebehu odvolacieho konania. K odvolaniu proti rozsudku súdu
prvého stupňa žalobca tento znalecký posudok nepripojil. Odvolací súd uvádza, že aj v prípade jeho
pripojenia, nevykonanie dokazovania oboznámením obsahu tohto znaleckého posudku by vzhľadom
na záver súdu prvého stupňa nespôsobilo nesprávnosť napadnutého rozsudku.

Po preskúmaní obsahu žalobcom podaného odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd
konštatuje, že niektoré odvolacieho dôvody sa vôbec netýkajú prejednávanej veci, tvrdenia žalobcu
nezodpovedajú skutočnému stavu veci a vo vzťahu k prejednávanej veci sú nepravdivé. Je zrejmé,
že obsah podaného odvolania vyhotovil právny zástupca žalobcu tak, aby obsiahol odvolacie dôvody

takmer vo všetkých prípadoch, v ktorých žalobca uplatnil proti žalovanému na súdoch Slovenskej
republiky svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z.z. Uvedené sa prejavuje predovšetkým v námietkach proti procesnému postupu súdu prvého stupňa,
keď žalobca napríklad na jednej strane tvrdí, že súd rozhodol bez pojednávania a na druhej strane
tvrdí, že pre nariadenie pojednávania vo veci samej nemal súd splnené základné povinnosti a zákonné

podmienky. Z tohto pohľadu sa obsah odvolania javí bez znalosti konkrétnej procesnej situácie v postupe
súdu prvého stupňa v danej veci.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1vspojení s§142ods.1O.s.p.
Žalovanémuakoúspešnémuúčastníkovibypatrilanáhradatrovodvolaciehokonania.Žalovanýnáhradu

trov odvolacieho konania v lehote najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku
nevyčíslil. Odvolací súd konštatuje, že žalovanému z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania
nevyplývajú. Preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania podľa § 151 ods. 2
O.s.p. nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.