Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238345
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112238345.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu N. XX, XXX XX W., vo veci oprávneného: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému:
U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 2Er/3023/2012-13 zo
dňa 26.08.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným sudcom prvostupňový súd zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej

iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 30.10.2012.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný titul v predmetnom konaní predstavuje
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora
pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp. zn.
II/2011-7254zodňa19.06.2012.Právnymdôvodomkonaniapredrozhodcovskýmsúdomboloneplnenie

si záväzkov povinného zo zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 15.10.2004 v
znení dodatku č. 1 k zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi právnym predchodcom
oprávneného Slovenskou sporiteľnou, a. s. a povinným. Z predmetnej zmluvy mal súd prvého stupňa
preukázané, že sa s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy a obsah zmluvy jedná
o spotrebiteľský právny vzťah, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ (právny predchodca
oprávneného) v rámci svojej podnikateľskej činnosti dočasne poskytol dlžníkovi (povinný v exekúcii)

peňažné prostriedky vo forme úveru. Na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení
zákona č. 258/2001 Z.z. aplikovať subsidiárne aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré sú neplatné. Vnútroštátny súd musí ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky a
tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom. Okresný súd právne
argumentoval, že ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len

„Zákon o rozhodcovskom konaní“) je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné
konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád
uvedenú v citovanom ustanovení. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Preskúmaním zmluvy o úvere a obchodných podmienok poskytnutia úveru prvostupňový súd zistil, že
zmluvné dojednania medzi účastníkmi obsahujú neprijateľné podmienky. Právomoc rozhodcovskéhosúdu bola založená rozhodcovskou doložkou dojednanou v čl. 18 bod 18.1 Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z
bankových obchodov ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmluvy upravujúcej bankové produkty a v súvislosti

s ňou bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.
V predmetnej veci založil rozhodcovský súd svoju právomoc na základe doložky, ktorá je
spotrebiteľských právnych vzťahoch neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a teda je v
z mysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 neplatná. Súd oprel
svoj názor o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej
zmluvyavšeobecnýchpodmienokovplyvniť,nakoľkotátobolaspísanánapredtlačenomformulári,ktorej
súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, a preto ju spotrebiteľ
mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred

pripravený na formulárovej zmluve. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Keďže zmyslom, cieľom a
účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľovi minimálne takú
úroveň ochrany, aká je stanovená Smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať
predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený

predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd
oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v
zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu v

obvode, ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla
byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V rozhodovanej veci teda už len to, že
podmienka rozhodcovskej doložky bola vopred stanovená v zmluve oprávneným a nebola individuálne
dohodnutá, je nekalá a tiež sídlo rozhodcovského súdu sa nachádza v sídle oprávneného. O nekalú
rozhodcovskú doložku sa jedná aj z dôvodu neprijateľného miesta rozhodcovského konania, ktoré

môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv (rozsudok SD EÚ vo veci C 40/08 Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Povinný má bydlisko v okrese Žilina a miesto
rozhodcovského konania bolo v Bratislave, čo nespĺňalo požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti
rozhodcovského súdu.
Okresný súd poukázal aj na to, že neboli dodržané ani ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.

o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. poskytnutý kvalifikovaný návrh na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy, ktorý rozhodcovská doložka uvedená v obchodných podmienkach nespĺňa.
Súd považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s
dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 Zákona
o rozhodcovskom konaní. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej

doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Okresný súd dospel k názoru, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok,
ktorý by mohol byť exekučným titulom. Predmetný rozhodcovský rozsudok súd považoval za materiálne
nevykonateľný, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený
prostredníctvom právneho zástupcu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď podľa neho
exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.
Poukázal na ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní a § 159 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O.s.p.“), z ktorých podľa názoru odvolateľa vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie
isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a že je prekážkou pre opätovné prejednanie
veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť pokladom
pre výkon exekúcie. Zo zákonnej úpravy § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak
sú splnené dôvody podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený a povinný

konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Exekučný súd je príslušný vo veci konať ako exekučný
súd, nie je oprávnený hmotnoprávne preskúmať rozhodcovský rozsudok, čím by pôsobil ako súd vyššej
inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje
takýto postup exekučného súdu, nezveruje mu takúto právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku,nemôže vykonávať vo veci samej dokazovanie, ani rozhodcovský rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho
výrok. Poukázal tiež na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má
zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa

nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných
prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa
Súdneho dvora (bod 47 rozhodnutia C-40/08) zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby
vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná
svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred

rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť
rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ taktiež poukazoval na skutočnosť, že v období do 31.12.2007 sa
vzťahovali ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy
upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka,
pričom Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských
úveroch.Nárokyvzniknutépred01.01.02008sanespravujúnovelizovanýmust.§52ods.1Občianskeho

zákonníka a neposudzuje sa ním ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred týmto dňom (§ 879).
Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b)
Obchodného zákonníka spravujú Obchodným zákonníkom, a to bez ohľadu na povahu účastníkov.
Odvolateľ dal do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej
vyplýva, že úvahy a postup súdu nie sú správne. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo

11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba
uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ
ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní. Žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania(§204ods.1O.s.p.,§37ods.1Exekučnéhoporiadku)protirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a
preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa ďalšie dôvody.

Krajský súd zdôrazňuje, že prvostupňový súd postupoval správne, keď v rámci možnosti vnútroštátnej
úpravy preskúmal rozhodcovskú doložku, ktorá ako jediná by dávala právomoc rozhodcovskému súdu
na vydanie exekučného titulu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom,
že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom
právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými

stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky.

Oprávnený ako odvolateľ namietal, že ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka sa nevzťahujú
na súdenú vec, nakoľko daná zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku, nakoľko
táto bola uzatvorená ešte pred 01.01.2008. Uvedená argumentácia je nepresná vo svojich dôsledkoch,

zo strany oprávneného tiež účelová. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne posúdil
primárny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom ako vzťah spotrebiteľský, ktorého imanentným znakom
je slabšie postavenie spotrebiteľa, čomu zodpovedá povinnosť súdu poskytnúť mu v takomto fakticky
nerovnom postavení náležitú ochranu. Tento vzťah vyplýva z charakteru úverovej zmluvy, ktorá bola
uzatvorená medzi dodávateľom, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti

a spotrebiteľom, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej činnosti ani podnikania. Právna ochrana
spotrebiteľa bola poskytovaná nielen v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (ktorej súčasťou
sa výslovná právna úprava spotrebiteľských vzťahov stala k 01.04.2004), ale dlhodobo aj na základe
Zákona o ochrane spotrebiteľa - zák. č. 634/1992 Zb. V zmysle jeho ustanovenia § 23a Občianskeho
zákonníka o typovej zmluve (v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy v súdenom prípade,

t.j. 15.10.2004) je nepochybné, že spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného
zákonníka. Inými slovami, ochrana spotrebiteľovi musí byť poskytnutá aj v prípade, že vzťahy sú
založené právnymi úkonmi, ktorých úprava je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Medzi základné
charakteristiky spotrebiteľských zmlúv (ochrany spotrebiteľa v nich), pritom patria práve neprípustnosťustanovení spôsobujúcich výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov vzťahu v
neprospech spotrebiteľa. Oprávnený teda svojim opravným prostriedkom poukazuje na tzv. vymanenie
sa vzťahu v prejednávanej veci z rámca úpravy noriem spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle.

Preto ako už súd vyššie uvádzal je potrebné poukázať a zdôrazniť najmä to, že úprava normami
spotrebiteľského práva nevykazuje znaky kompaktnosti (najmä jej sústredenie sa výlučne do jedného
právneho predpisu, či len menšieho množstva takýchto predpisov). Takýto charakter úpravy mal pritom
nesporný význam aj v prejednávanej veci, keď okrem Zákona o spotrebiteľských úveroch - zákon č.
258/2001 Z.z. existoval už v čase uzavretia zmluvy aj niekdajší Zákon o ochrane spotrebiteľa - zák. č.

634/1992 Zb., ktorý v rámci svojho ustanovenia § 23a ods. 1 (nadobudol účinnosť už 01.01.2000 a v
pôvodnom znení platiaci do 24.11.2004) do právneho poriadku Slovenskej republiky zaniesol pojem tzv.
typovej zmluvy, pričom tou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzatvárať vo viacerých prípadoch, ak je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Problematickým v danom prípade boli okolnosti uzatvorenia rozhodcovskej doložky a aj samotné jej

znenie.Obsahzmluvybolvopredpredtlačený,vrátanevšeobecnýchobchodnýchpodmienokSlovenskej
poisťovne, a.s. (právny predchodca oprávneného). Do zmluvy sa doplnili len nevyhnutné údaje
(označenie účastníkov, dátum uzatvorenia zmluvy). Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke v
čl. 18 bod 18.1 všeobecných obchodných podmienok je, že spotrebiteľovi bola odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne

spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda vo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadne neskorší rozhodcovský
proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam. Možnosť zmeny štandardných

podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna. Za neprijateľné treba považovať aj samotné riziko,
že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu vybraného
zmluvným partnerom spotrebiteľa, už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné pri aplikácii ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Výpočetneprijateľnýchpodmienokbolobsiahnutýv§53ods.3Občianskehozákonníkademonštratívne,
súd teda môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto je aj

ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve (doložke), ktoré vyžaduje od spotrebiteľa riešenie sporov s
dodávateľmi výlučne v rozhodcovskom konaní, ako znela rozhodcovská doložka aj v tomto prípade. S
účinnosťou od 01.01.2008 bola táto zmluvná podmienka označená za neprijateľnú aj výslovne v ust. §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka odvolacích námietok oprávneného o nahrádzaní pasivity povinného postupom ex offo
v exekučnom konaní, tieto spočívali v argumentácii bodom 47 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci C-40/08. Hoci v tomto bode súdny dvor uvádza, že dodržiavanie zásady efektivity si nemôže
vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa,
ktorý nepozná svoje práva, ako tomu bolo vo veci Mostaza Claro, ale taktiež aby úplne nahradil

celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, akou je pasívne prístup žalovanej v spore v danej veci, ktorá
sa nezúčastnila na rozhodcovskom konaní, ani nepodala žalobu o neplatnosť proti rozhodcovského
rozsudku, ktorý sa z toho dôvodu stal právoplatným. Uvedené konštatovanie však neznamená, že by
vnútroštátny súd nemal oprávnenie, ale i povinnosť preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenú v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa

vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. Uvedené vyplýva z bodu 59 cit. rozsudku, v ktorom ESD konštatoval,
že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi

s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiťvšetky dôsledky, ktoré z tohto podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Bod 47 teda vnútroštátnemu súdu neukladá úplné nahradenie celkovej pasivity spotrebiteľa jeho

preskúmavaním ex offo, ale len v rozsahu vnútroštátnej úpravy, ktorá mu to umožňuje. V danom prípade
vnútroštátna úprava, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s piatou hlavou, prvej časti
Občianskeho zákonníka, mu toto oprávnenie umožňuje. Exekučný súd teda aj v exekučnom konaní
skúma nekalé podmienky a to aj v prípade, ak spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
sám nepodal.

Na dôvažok odvolací súd dopĺňa, že text doložky nie je ani v súlade s ust. § 93b ods. 1 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorého majú banky
povinnosť ponúknuť klientom nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, čo sa však
nedá stotožniť s jeho jednostranným nanútením klientovi (spotrebiteľovi). Skutočnosť, že klientovi
banky je banka povinná poskytnúť aj možnosť slobodne sa rozhodnúť, či návrh rozhodcovskej zmluvy

akceptuje alebo nie, je zvýraznená a precizovaná aj právnou úpravou účinnou od 01.12.2009. Banka
a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich
vzájomných sporov z obchodov.

Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie
nemal žiadnu právomoc, pretože rozhodcovská doložka bola neplatná. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie,
ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s otázkou trov
až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia rozhodnutia
o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktoré je súd prvého stupňa
povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§ 224 ods. 4 O.s.p.

per analogiam).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.