Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412209690
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech Ševčík

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412209690.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Vojtechom Ševčíkom v právnej veci navrhovateľa P.

Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, XXX XX O., právne zastúpenej KUBINEC & PARTNERS,
advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574,
proti odporcovi GYNARUB, s. r. o., so sídlom Stará Kremnička 300, 965 01 Stará Kremnička, IČO: 36
860 115, právne zastúpeného JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom Komenského 12D, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 948 521, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a zaplatenia náhrady mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 959,96 € na účet právnej zástupkyne JUDr. Alexandry Štefánikovej vedený vo VÚB, a.s.,
pobočka Banská Bystrica, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 30. 07. 2012 domáhala určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, teda aby okresný súd určil, že výpoveď odporcu zo dňa 30. 03. 2012, ktorá
bola navrhovateľke doručená dňa 30. 03. 2012, je neplatná. Zároveň sa domáhala náhrady mzdy

odo dňa, kedy navrhovateľka oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t.j. od 23. 07. 2012 až do
doby, kedy odporca umožní navrhovateľke pokračovať v práci, alebo kedy dôjde k platnému skončeniu
pracovného pomeru. Navrhovateľka sa domáhala určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
na tom skutkovom základe, že k rozviazaniu pracovného pomeru s navrhovateľkou síce došlo zo
strany odporcu v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej v
texte len „Zákonník práce“), pre nadbytočnosť, ale organizačná zmena, na ktorú odporca vo výpovedi
poukazoval, nijakým spôsobom nezabezpečovala racionalizáciu a efektívnosť práce u odporcu, keďže

náplň práce zdravotnej sestry - pôrodnej asistentky v sebe zahŕňa administratívnu prácu zo zákona.
Prijatie takejto organizačnej zmeny podľa navrhovateľky smerovalo len k umelému rozdeleniu jednej
pracovnej pozície, resp. funkcie na dve, ktorých jedna v sebe zahŕňa náplň práce obsiahnutú v tej druhej,
čo bezpochyby podľa nej nemožno považovať za efektívne. V dôsledku toho nemohla byť naplnená
ani ďalšia hmotnoprávna podmienka výpovede, ktorou je ponuka inej, vhodnej práce, keďže ponúkaná
pozícia z hľadiska funkcie tak isto pozostávala z pôvodnej pracovnej náplne. Naviac trvala na tom,
že výpovedný dôvod je formulovaný len všeobecne, bez konkrétnych relevantných okolností, ktoré by

skutočne mohli zakladať použitie výpovedného dôvodu tak, ako to vyžaduje zákon.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal najmä na skutočnosť, že sa jedná
o súkromnú ordináciu, kde pracuje doktorka, ktorá má dve sestry na polovičný úväzok. Samotnejnavrhovateľke bola daná ponuka v tom zmysle, že bude vykonávať prácu na polovičný úväzok. Túto
skutočnosť však napriek výzve navrhovateľka neprijala. Odporca trval na tom, že výpoveď bola daná
navrhovateľke z dôvodu organizačnej zmeny v súlade so Zákonníkom práce. Navrhovateľka sa stala

nadbytočnou najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že od roku 2008 klesol počet vyšetrení u odporcu
približne o 4 tisíc, v dôsledku čoho ambulancia odporcu nepotrebovala sestru - pôrodnú asistentku
na plný úväzok, preto odporca chcel, aby navrhovateľka prešla na polovičný úväzok s tým, „že bude
vykonávať viacmenej administratívnu prácu, ak ako pôrodná asistentka nevykonávala žiadne úkony na
celý úväzok.“

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 05. 03. 2015 uviedla, že zotrváva na doterajších prednesoch, ako
aj písomných vyjadreniach a žiada, aby okresný súd určil, že výpoveď odporcu zo dňa 30. 03. 2012
je neplatná a zároveň žiada vyplatiť i náhradu mzdy. Predmetnú výpoveď považuje za účelovú, došlo
ňou k obchádzaniu zákona, a to z dôvodu, že v čase december 2012 bol pozastavený zákon, na
základe ktorého mali byť prijaté platy pre zdravotné sestry. Z toho dôvodu došlo aj zo strany odporcu
k organizačnej zmene a má za to, že touto výpoveďou došlo k obchádzaniu zákona, čo je v rozpore s

ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Spochybnila, či organizačná zmena odporcu, ktorá bola prijatá, na
základektorejbolrozdelenýpracovnýpomerahlavnýúväzoknasamostatnéčasti,atopolovičnúúväzok
v pracovnom pomere zdravotnej sestry a polovičnú úväzok v pracovnom pomere administratívneho
pracovníka, bola zmenou účelnou, a to tak po ekonomickej stránke, pretože v prípade, ak by ostal v
platnosti zákon č. 62/2012 Z. z., navrhovateľke by vznikol oveľa vyšší nárok na náhradu mzdy, ako v

prípade prijatia zamestnankyne v decembri 2012, pretože navrhovateľka mala v tom čase - čo sa týka
počtu rokov, oveľa viac odpracovaných rokov a viac praxe ako samotná zamestnankyňa, ktorá bola u
odporcu prijatá v decembri v roku 2012. Poukázala na to, že v decembri 2012 bola prijatá nová pracovná
sila u odporcu, a to s vyššou mzdou, ako mala ona, preto nemohla byť finančná situáciu odporcu tak
zlá, ako bol novej pracovníčke daný vyšší plat.

Odporca na pojednávaní dňa 05. 03. 2015 uviedol, že sa pridržiava predchádzajúcich písomných
vyjadrení s tým, že naďalej považuje výpoveď danú navrhovateľke za právne účinnú, ktorá spĺňa všetky
formálne aj materiálne podmienky. Má za to, že výpoveď z organizačnej zmeny bola dôvodná. Čo sa týka
vkonanípredloženýchrozsudkov,napr.KrajskéhosúduŽilina,mázato,žetietorozsudkyniesúzáväzné

pre okresný súd, nakoľko sa jedná o inú situáciu, ako je prejednávaný prípad. Opätovne poukázal na
výpoveď ekonóma, ktorý uviedol, že organizačná zmena bola z dôvodu efektivity nevyhnutná vzhľadom
na finančnú situáciu vo firme. Žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Na záver ešte konštatoval, že
navrhovateľka pred výpoveďou dostala ponuku na ďalšiu spoluprácu, resp. prácu u samotného odporcu,
ktorú však odmietla. Zdôraznil, že organizačná zmena, na základe ktorej došlo k výpovedi prebehla v

apríli, pričom ďalšia pracovníčka, ktorá pracovala u odporcu na dohodu, bola do riadneho pracovného
stavu prijatá až v decembri 2012, kedy sa už vylepšila finančná situácia firmy odporcu aj tým, že samotná
štatutárna zástupkyňa odporcu pracuje aj u iných organizácií, čím sa zvýšil jej celkový príjem. V zmysle
výnosu Ministerstva zdravotníctva SR č. 44, konkrétne prílohy č. 1 k predmetnému výnosu je jasne
uvedené, že v ambulancii má pracovať jedna zdravotná sestra, preto k porušeniu uvedeného výnosu

nedošlo.

O návrhu navrhovateľky rozhodol okresný súd svojim prvým rozsudkom dňa 24. 09. 2012 (sp. zn.
12Cpr/2/2012-35), ktorým návrh navrhovateľky zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Na základe odvolania navrhovateľky bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie

konanie, a to uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 17CoPr/5/2013-67 zo dňa 24. 03. 2013.

Okresný súd následne o návrhu navrhovateľky rozhodol medzitýmnym rozsudkom sp. zn. 12Cpr/2/2012
- 148 zo dňa 10. 03. 2014, ktorým určil, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru je platná (rozsudok
v poradí druhý). Uvedený medzitýmny rozsudok okresného súdu bol opätovne na základe odvolania

oboch účastníkov konania uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoPr 10/2014 -195
zo dňa 15. 12.2014 zrušený a vec vrátená na ďalšie konania.

Z výsluchu účastníkov konania a po oboznámení sa s písomným dôkazovým materiálom, najmä
pracovnouzmluvouuzavretoumedziúčastníkmikonaniadňa01.10.2008,Oznámenímoorganizačných

zmenách zo dňa 28. 03. 2012, Skončením pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30. 03. 2012,
Oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 22. 06. 2012, Rozhodnutím zamestnávateľa o
organizačných zmenách s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce zo dňa 28. 03. 2012, výpoveďou svedka
H.. X. Q., Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 20. 05. 2011, ordinačnými hodinami odporcu zo dňa 08.11. 2010, vysvedčením o maturitnej skúške P. P., vysvedčením o maturitnej skúške Q. B.U., Pracovnou
zmluvou uzavretou medzi odporcom a H. E. zo dňa 05. 12. 2012, Zápisnicou z prerokovania daňového
priznania za rok 2012, Zápisnicou z prerokovania daňového priznania za rok 2011, Rozhodnutím BBSK v

BanskejBystricizodňa08.11.2010(č.561/2010/OZ),Zápisnicouzprerokovaniadaňovéhopriznaniaza
rok 2013, a v zmysle intencií zrušujúcich uznesení krajského súdu, zistil súd nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľka s odporcom uzavrela dňa 01. 10. 2008
pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej bola navrhovateľka prijatá na pracovnú pozíciu
zdravotná sestra - pôrodná asistentka u odporcu. Odporca listom zo dňa 28. 03. 2012 oznámil

navrhovateľke, že rozhodol o organizačných zmenách s cieľom zabezpečiť racionalizáciu a efektivitu
práce, v dôsledku ktorých bola zrušená pracovná pozícia sestra - pôrodná asistentka s úväzkom 1,0
a že úväzok sestry - pôrodnej asistentky bol znížený na 0,5 a bolo vytvorené nové pracovné miesto
- administratívny pracovník s úväzkom 0,5. Na základe tejto skutočnosti bolo zároveň navrhovateľke
ponúknuté zamestnanie na uvedených pracovných pozíciách. Z dôvodu, že navrhovateľka neprijala
ponúknuté pracovné pozície a odporca nemal možnosť ďalej ju zamestnávať, odporca skončil pracovný

pomer s navrhovateľkou výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpoveď bola
navrhovateľke doručená dňa 30. 03. 2012. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú aj z následného
oznámenia navrhovateľky o trvaní na ďalšom zamestnávaní podaním zo dňa 22. 06. 2012, v ktorom
navrhovateľka oznámila v zmysle § 79 Zákonníka práce, že rozviazanie jej pracovného pomeru považuje
za neplatné a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa

01. 10. 2008.

K posúdeniu organizačnej zmeny - rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce zo dňa 28. 03. 2012, bol vypočutý svedok H.. X. Q., ktorý vykonáva
účtovníctvo pre odporcu. Poukázal na ekonomické výsledky odporcu za roky 2010, 2011, ako aj 2012 s

tým, že postupne dochádzalo k poklesu tržieb, ktorý pokles ku koncu roku 2012 mal predstavovať sumu
približne 20.000 €. V danom prípade sa podľa neho jednalo o stratu pre spoločnosť, a z tohto dôvodu
odporučil odporcovi, že je nutné urobiť ekonomické opatrenia, aby sa zabránilo ďalšiemu výraznému
poklesu. Zdôraznil, že organizačná zmena mala vplyv na ekonomiku spoločnosti odporcu, nakoľko sa
tým znížia náklady z dôvodu, že sa znížia mzdové náklady.

Z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce
zo dňa 28. 03. 2012 súd zistil, že odporca prial dňa 28. 03. 2012 rozhodnutie o organizačných
zmenách v zdravotníckom zariadení s cieľom udržania výšky prevádzkových nákladov, racionalizácie
a zabezpečenia vyššej efektívnosti práce u zamestnávateľa. Uvedené organizačné zmeny spočívali

v zmene organizačnej štruktúry zamestnancov s cieľom zabezpečenia efektívnosti práce s účinnosťou
od 01. 04. 2012 zrušením jedného pracovného miesta sestry - pôrodnej asistentky s úväzkom 1,0
a jeho znížením na úväzok 0,5 a zároveň vytvoril nové pracovné miesto s úväzkom 0,5 na výkon
administratívnych prác. V uvedenom rozhodnutí odporca konštatoval, že ponúkne zamestnancovi,
ktorého sa organizačná zmena dotýka prácu zodpovedajúcu jeho schopnosti a kvalifikácie s miestom

výkonu práce, v mieste výkonu práce, jeho súčasnej pozície, avšak s nižším pracovným úväzkom -
administratívny pracovník s úväzkom 0,5. V prípade, ak zamestnanec odmietne ponuku prijať, stane
sa nadbytočným a vzhľadom na prijaté rozhodnutie jeho pracovný pomer so spoločnosťou bude
skončený za podmienok tam uvedených a to výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce rozhodnutím zamestnávateľa s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce zamestnávateľa, ktorá

výpoveď mu bude doručená do 31. 03. 2012 tak, aby výpovedná doba začala plynúť 01. 04. 2012 s
tým, že výpovedná lehota bude trvať dva mesiace. V prípade, ak pred začatím plynutia výpovednej
doby požiada zamestnanec zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou, dotknutému
zamestnancovi, s ktorým má byť pracovný pomer ukončený, bude poskytnuté odstupné vo výške
dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ktoré mu bude vyplatené po skončení pracovného

pomeru v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru. V rámci výpovednej doby
bude zamestnancovi určené aj čerpanie zostávajúcej dovolenky, prípadne náhradného voľna formou
nariadenia zo strany zamestnávateľa.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ

aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná, doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo znížení stavu zamestnancov

s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Výpoveď, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca vždy musí spĺňať náležitosti, a to : musí
mať písomnú formu a musí sa doručiť druhému účastníkovi. Ide o hmotnoprávne podmienky výpovede
a ich nesplnenie zákon spája so sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že výpoveď odporcu bola daná
navrhovateľke písomnou formou a bola jej riadne doručená do vlastných rúk. Zamestnávateľ, teda
odporca, má ďalej povinnosť uviesť vo výpovedi výpovedný dôvod tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
príčiny výpovede, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel prejaviť, teda, ktorý zákonný výpovedný
dôvod uplatňuje. Aj uvedenú podmienku výpoveď daná odporcom navrhovateľke spĺňa, nakoľko

odporca vo výpovedi jednoznačne uviedol ako dôvod rozviazania pracovného pomeru s navrhovateľkou
ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko považoval navrhovateľku za nadbytočnú.

Podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ
zamestnancovi výpoveď iba vtedy, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné

rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, a pod.. Okresný súd sa
oboznámil s Rozhodnutím zamestnávateľa o organizačných zmenách s cieľom zabezpečiť efektívnosť
práce zo dňa 28. 03. 2012, v ktorom bolo jednoznačne uvedené, že cieľom týchto organizačných zmien
je udržanie výšky prevádzkových nákladov, racionalizácie v zdravotníckom zariadení zamestnávateľa s
cieľom udržania výšky prevádzkových nákladov, racionalizácie a zabezpečenia vyššej efektívnosti práce

u zamestnávateľa. Organizačné zmeny mali spočívať v zmene organizačnej štruktúry zamestnancov, a
to s účinnosťou od 01. 04. 2012, od kedy bolo zrušené pracovné miesto sestry - pôrodnej asistentky
s úväzkom 1,0 a tento úväzok bol znížený na úväzok 0,5 a zároveň bolo vytvorené nové pracovné
mesto s úväzkom 0,5 na výkon administratívnych prác. Dôvod organizačných zmien s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce zo strany odporcu bol preukázaný aj výsluchom svedka H.. X. Q., ktorý vykonáva

účtovníctvo pre odporcu. Tento vo svojej výpovedi jednoznačne poukázal na ekonomické výsledky
odporcu za roky do roku 2010 až do roku 2012, keď výslovne poukázal nielen na celkový pokles tržieb,
ale aj na stratu samotnej spoločnosti odporcu. V tejto súvislosti sa súd oboznámil aj so Zápisnicami z
prerokovania daňového priznania za rok 2011 a 2012. Aj z predmetnej zápisnice za rok 2011 vyplýva,
že je nevyhnutné zníženie mzdových nákladov, ako aj iné opatrenia, nakoľko na strane odporcu existuje

riziko konkurzu. Naopak, na základe zápisnice z rokovania daňového priznania za rok 2012 zo dňa
17. 02. 2013 už bolo preukázané, že na strane odporcu došlo k zlepšeniu hospodárskeho výsledku, a
súčasne došlo i k zníženiu mzdových nákladov.

Podmienkou použitia výpovedného dôvodu v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) je práve organizačná

zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca, ako aj príčinná súvislosť medzi organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody
tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané
zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať napr. v dôsledku

vnútorných organizačných zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce. Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym
znížením celkového počtu zamestnancov, môže k nemu dôjsť naopak aj pri jeho zvyšovaní. Pre
zamestnávateľatotižniejedôležitýlenpočetzamestnancov,aleajichcelkováskladbazhľadiskaprofesií
a kvalifikácie.

V prejednávanom prípade došlo na strane odporcu k tomu, že nepotreboval práce vykonávané
navrhovateľkou v pôvodnom rozsahu. Nedošlo teda k zníženiu celkového počtu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce, ale v dôsledku celkovej skladby z hľadiska profesie a kvalifikácie.

Zákon naviac nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva
výpoveď. Musí však byť o nej určitým spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec
sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie, stane pre zamestnávateľa nadbytočným. Odporca
o organizačnej zmene rozhodol v dôsledku postupne vykazovanej straty spoločnosti - odporcu odroku 2010 s tým, že v roku 2011 došlo k výraznému poklesu nielen tržieb, ale aj k zvýšeniu straty
spoločnosti v rámci podnikateľskej činnosti, preto bolo nevyhnutné udržať výšku prevádzkových
nákladov racionalizáciou a zabezpečením vyššej efektívnosti práce u zamestnávateľa, a to zmenou

organizačnej štruktúry zamestnancov. Nadbytočnosť tak bola v prípade odporcu v príčinnej súvislosti s
organizačnými zmenami, v dôsledku ktorých došlo k rozhodnutiu o znížení stavu zamestnancov, resp.
k zníženiu rozsahu prác vykonávaných navrhovateľkou, ktorá organizačná zmena mala zabezpečiť
efektívnosť práce. Nie je možné konštatovať, že by nadbytočnosť navrhovateľky bola v príčinnej
súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov s novými zamestnancami.

Ak navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že po rozviazaní pracovného pomeru s ňou opätovne
odporca prijal v rozpore s ust. 61 ods. 3 Zákonníka práce na uvedené pracovné miesto iného
zamestnanca, súd poznamenáva, že uvedené tvrdenie nebolo v konaní preukázané. Obsahom spisu je
len pracovná zmluva uzavretá medzi odporcom a H. E., ako zamestnankyňou - zdravotnou sestrou zo
dňa 05. 12. 2012, teda po 10 mesiacoch od rozviazania pracovného pomeru s navrhovateľkou. Súčasne

súd poukazuje na zistenia, ktoré vyplývajú z predloženej zápisnice z prerokovania daňového priznania
za rok 2012 zo dňa 17. 02. 2013, z ktorej vyplýva, že v tom čase došlo k zlepšeniu hospodárskeho
výsledku u odporcu.

Okresný súd ďalej skúmal, či zamestnávateľ pred daním výpovede danej zamestnancovi -

navrhovateľke, ponúkol inú, pre ňu vhodnú prácu, a či si zamestnanec - navrhovateľka bola alebo nebola
ochotná na túto prácu prejsť. Výpoveď z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nesmie byť totiž
v rozpore s ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého, ak zamestnávateľ nemá voľné pracovné
miesto, ktoré by bolo pre zamestnanca vhodné, je povinný mu ponúknuť pre neho inak vhodnú prácu,
a to aj menej kvalifikovanú. Keďže odporca mal pre navrhovateľku ponuku, ktorá zodpovedala vyššie

uvedeným zákonným požiadavkám, ktorá predmetnú ponuku odmietla, odporca si ako zamestnávateľ
túto povinnosť splnil. Splnenie vyššie uvedených povinností zamestnávateľa v zmysle ust. § 63 ods. 2
Zákonníka práce, okresný súd skúmal ako predpoklad na podanie platnej výpovede, a to podľa stavu
v čase výpovede.

Súd mal vzhľadom na vyššie uvedené zistenia za preukázané, že výpoveď daná odporcom
navrhovateľke, spĺňa všetky formálnoprávne, ako aj hmotnoprávne predpoklady, v dôsledku čoho ju
považujezaplatnú.Aksaodporcabrániltým,ževýpoveďzostranyodporcunavrhovateľkejevýpoveďou
účelovou, uvedené tvrdenia ničím nepreukázal. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na viaceré
rozhodnutia okresných súdov, ktoré však pre rozhodnutie v tejto prejednávanej veci nie sú záväzné,

pričom v uvedených rozhodnutiach, na ktoré navrhovateľka poukazovala, nejde o totožný predmet
konania, resp. rovnaké skutkové okolnosti, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal. Súd
nezistil, že by zo strany odporcu došlo k obchádzaniu zákona.

K námietkam navrhovateľky, ktorá poukazovala na tú skutočnosť, že výpoveďou jej danou odporcom

došlo k obchádzaniu zákona, súd uvádza, že navrhovateľka vykonávala v zmysle pracovnej zmluvy
prácu v pracovnej pozícii zdravotná sestra - pôrodná asistentka. Navrhovateľka ale neviedla
ošetrovateľskú dokumentáciu, ani na základe tejto dokumentácie nevykazovala činnosti pre potreby
zdravotných poisťovní a štatistiky. V tejto súvislosti súd poukazuje na Odborné usmernenie Ministerstva
zdravotníctva SR o vedení zdravotnej dokumentácie č. 07594/2009-OZS, ako aj Vestník Ministerstva

zdravotníctva SR č. 42 a 48 2009 čl. V., v zmysle ktorého zdravotnú dokumentáciu v rozsahu
ošetrovateľskej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach vedie ošetrujúca sestra alebo ošetrujúca
pôrodná asistentka. Tvoria ju zápis vstupného posúdenia zdravotného stavu osoby, zápis o poskytnutí
ošetrovateľskej starostlivosti a ošetrovateľská prepúšťacia správa, teda vyhodnotenie výsledkov
ošetrovateľskej činnosti, ktoré sú súčasťou lekárskej prepúšťacej správy. Aj vzhľadom na ust. zák. § 9

ods. 9 zák. č. 576/2004 Z. z. a v zmysle čl. 6 ods. 2 citovaného Odborného usmernenia Ministerstva
zdravotníctva SR, ako aj čl. VII. vyplýva, že v gynekologickej ambulancii nie je povinnosť viesť
zdravotnú dokumentáciu v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti a navrhovateľka takúto dokumentáciu
ani neviedla. Činnosť administratívnej pracovníčky, t.j. vykonávanie administratívnych prác však
predstavuje úplne iné úkony, ako napr. zadávanie údajov o pacientkách do počítača, zapisovanie

výsledkov vyšetrení, komunikácia s poisťovňou a pod..

Okolnosť, na ktorú poukazovala navrhovateľka, a to, že pracovné miesto, ktoré zastáva bolo len umelo
rozčlenené na dve pracovné miesta s polovičným úväzkom s totožnou náplňou práce a s rovnakýmpostavením s jediným rozdielom spočívajúcim vo výške mzdy, však navrhovateľka ničím nepreukázala,
ak z náplne týchto činností je zrejmé, že tieto dve pracovné miesta nemali totožnú náplň a ani rovnaké
postavenie. Stanovisko zo dňa 26. 02. 2014, ako i vyššie uvádzaný výnos Ministerstva zdravotníctva

SR neukladá zdravotníckemu zariadeniu, v danom prípade gynekologickej ambulancii, zamestnávať
zdravotnú sestru v pracovnom pomere v úväzku 1,0. Ani po doplnení dokazovania v zmysle inštrukcií
nadriadeného súdu v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 24. 06. 2013, nebolo preukázané, že by došlo
k zrušeniu miesta sestry s úväzkom 1,0, ak došlo podľa predložených listinných dôkazov k zníženiu
rozsahu úväzku sestry na úväzok 0,5 a následne bolo novozriadené miesto administratívne v rozsahu

úväzku 0,5. Okolnosť, či v súčasnej dobe pracuje v riadnom pracovnom pomere u odporcu aj iná
sestra - pôrodná asistentka, nie je okolnosťou, na ktorú je nutné v súčasnej dobe prihliadať, nakoľko
hmotnoprávne a formálnoprávne podmienky pre posúdenie platnosti, či neplatnosti výpovede danej
zamestnávateľom zamestnancovi sa posudzuje podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy k výpovedi
došlo.Pokiaľ aj bol úväzok zdravotnej sestry u odporcu znížený na 0,5, posúdenie toho, akým spôsobom
odporca zabezpečoval plnohodnotnú starostlivosť o pacientov v súlade s vyššie uvedeným výnosom,

nie je podmienkou pre posúdenie platnosti výpovede danej odporcom navrhovateľke, podstatné je len
posúdenie, či organizačná zmena u odporcu bola hlavným dôvodom pre zmenu organizačnej štruktúry
zamestnancov. V súčasnej dobe u odporcu pracuje len jedna zdravotná sestra, teda, organizačná
zmena, ktorá bola prijatá odporcom, nebola len formálnym výstupom, ale znamenala skutočnú
organizačnú zmenu, ktorej cieľom bolo zvýšiť efektivitu práce u odporcu. Výpovede navrhovateľky

spočívajúce v tom, že zamestnávateľ sledoval iba obídenie zákona č. 62/2012 Z. z. o minimálnych
mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, zostali však len v rovine tvrdení, za týmto účelom
nebol zo strany navrhovateľky navrhnutý, ani predložený žiaden dôkaz.

Uvedené potvrdzuje aj to, že po 31. 03. 2012 nebola zo strany odporcu prijatá na zrušené miesto nová

zamestnankyňa, k prijatiu novej zamestnankyne došlo až v decembri v roku 2012 v zmysle pracovnej
zmluvy uzavretej medzi odporcom a Ivanou Fričovou (č. l. 99 spisu) zo dňa 05. 12. 2012.

Okolnosť, že zákon č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek
nadobudol účinnosť len krátko - 4 dni po prijatí rozhodnutia odporcu o organizačnej zmene, sama o

sebe nepostačuje na právny záver, že organizačná zmena odporcu je v rozpore so zákonom, či to, že
zákon obchádza. Ani predpoklad, že v prípade prijatia ponuky navrhovateľkou, a to práce 0,5 úväzku
pôrodnej asistentky a 0,5 úväzku administratívneho pracovníka, by reálne znamenalo zníženie mzdy
navrhovateľky namiesto zvýšenia mzdy vo vzťahu k celému jej úväzku, nie je relevantný pre posúdenie
platnosti, či neplatnosti výpovede, nakoľko k uzavretiu tejto zmluvy (pri zohľadnení takéhoto rozsahu ako

aj druhu-kvalifikácie práce)nedošlo, preto nie je možné určiť,akú mzdu by navrhovateľka dosahovala,
ak by predmetom jej činnosti nebol len výkon prác pôrodnej asistentky, ale aj administratívneho
pracovníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na okolnosť, že výšku mzdy určuje výlučne odporca, ako
zamestnávateľ - podnikateľ, a preto uvedené skutočnosti v žiadnom prípade sami o sebe nepostačujú
pre právny záver, že by mzda navrhovateľky v prípade, ak by prijala ponuku práce 0,5 úväzku pôrodnej

asistentky a 0,5 administratívneho pracovníka, mala byť reálne znížená. Uvedené právne závery zo
strany navrhovateľky, teda len predpokladajú, k akému právnemu stavu, a k akému určeniu mzdy
by došlo, ak by prijala ponuku práce 0,5 úväzku pôrodnej asistentky a 0,5 úväzku administratívneho
pracovníka, ktorú ponuku však neprijala a k uzavretiu zmluvy s takýmto obsahom - úväzkom ani nedošlo.

Vzhľadom na vyššie vykonané dokazovanie nebolo zistené, že by odporca svojim rozhodnutím
len predstieral prijatie organizačných zmien, v dôsledku čoho nemožno konštatovať rozpor týchto
organizačných zmien zo zákonom a ich neplatnosť v zmysle § 1 ods. 1 Zákonníka práce. Súd preto
nepovažoval návrh navrhovateľky za dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v

konaní. Odporca ako úspešný účastník konania si riadne a včas uplatnil náhradu trov konania, ktoré
pozostávajúznáhradytrovprávnehozastúpeniavzmyslevyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška“). Úkony právneho
zástupcu odporcu predstavujú úkony:
1.prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 22.01.201,vrátane prvej porady s klientom podľa §11 ods. 1

písm. a) vyhlášky, pri stanovení základnej sadzby 61,87 €,
2.pojednávnanie dňa 27. 01. 2014 - 67,87 €,
3. pojednávanie dňa 17. 02. 2014 (§ 14 ods. 4 písm. b/) - 15,47 €,
4.pojednávanie zo dňa 10. 03. 2014 - 61,87 €,5.podanie odvolania zo dňa 28. 07. 2014 - 61,87 €,
6.rokovanie s klientom na základe porady vo výške 61,87 €,
7. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13. 08. 2014 vo výške 61,87 €,

8. pojednávanie dňa 05. 02.2015 - 64,53 €.
Spolu tak ide o 6 úkonov po 61,87 eur + 8,04 € režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 419,46
€ + 1 x úkon vo výške 15,47 € + 8,04 € režijný paušál, t.j. 23,51 € + 1 x úkon vo výške 64,53 € + 8,39
€ ako režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 72,92 €. Súd priznal odporcovi i trovy právneho
zastúpenia pozostávajúce z úhrady cestovného dňa 27. 01. 2014, 17. 02. 2014, 10. 03. 2013 a 05. 03.

2015, keď bolo použité osobné motorové vozidlo OPEL CORSA na ceste Banská Bystrica - Žiar nad
Hronom a späť s tým, že cena benzínu predstavovala 1,49 € na liter a zároveň bolo prihliadnuté i na
amortizáciu v zmysle § 1 písm. b) predpisu č. 181/2008 Z. z.. Následne bola odporcovi priznaná
i náhrada trov právneho zastúpenia spočívajúca v strate času jeho právnej zástupkyne v zmysle § 17
ods. 1 vyhlášky, a to v dňoch 17. 02. 2014, 10. 03. 2014 a 05. 03. 2015. Súd priznal odporcovi vrámci
náhrady trov právneho zastúpenia aj 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky. Spolu tak trovy právneho

zastúpenia predstavujú sumu 959,96 €, ktoré trovy konania je navrhovateľka povinná nahradiť odporcovi
na účet jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p..

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia,cestoutunajšiehosúdu,
na Krajskému súdu v Banskej Bystrici písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.)..

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov)); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 215
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci už

prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne posúdil, tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody,

pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,10) bolo odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.), t.j.

1) sa týkajúc podmienok konania, veci príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci(
§ 205 ods. 2 O.s.p.).