Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 2, 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 5C/264/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214203322
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:3214203322.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci navrhovateľa:

GRIMPEK, s.r.o. v reštrukturalizácií, Trenčianska cesta 1795/58B,957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO:
36 333 727, práv. zastúpený: JUDr. Marek Paulík, advokát so sídlom L. Novomeského 2695/1, 911 08
Trenčín proti odporcom v 1/rade: L.. T. D., P. V., P. XXXX, XXX XX A., I.: XX XXX XXX, práv. zast.:
AdvokátskakanceláriaJUDr.Slávikapartneri,s.r.o.,sosídlomnám.M.R.Štefánika3,95501Topoľčany,
v 2/rade: Slovenská republika konajúca prostredníctvom: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám.
13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho
exekútora pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcom v 1/ a 2/rade domáhal zaplatenie náhrady škody
v sume 104.725,08 eur s prísl. spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 14.6.2013 bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného: Mlyn Trenčan s.r.o. na vykonanie exekúcie na
podklade ktorého bolo dňa 14.6.2013 začaté exekučné konanie sp.zn. EX1547/13 exekučným titulom

bol platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp.zn. 10Rob/8/2013, právoplatný
dňa 11.6.2013, a to na vymoženie istiny 59.840,44eur s príslušenstvom, trov konania 3.590eur, trov
právneho zastúpenia vo výške 1.329,526eur a trov exekučného konania. Dňa 19.6.2013 bolo vydané
poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, dňa 27.6.2013 bolo poškodenému
ako povinnému doručenie upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.6.2013, kedy mu začala plynúť
14 dňová lehota na podanie námietok, ktoré povinný (tu poškodený) aj podal s tým, že predmetný
platobný rozkaz mu nebol riadne doručený, teda ani nemôže byť exekučným titulom. Námietky zo dňa

2.7.2013 zaslal poškodený súdnemu exekútorovi dňa 3.7.2013 a boli mu doručené dňa 8.7.2013 , v
rovnaký deň súdny exekútor postúpil ich na rozhodnutie súdu . Súčasne s námietkami podal poškodený
aj návrh na odklad exekúcie doručený súdu dňa 3.7.2013. Napriek tomu, že až do rozhodnutia súdu
o odklade exekučný poriadok povoľuje súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie vykonať len úkony
smerujúce k zabezpečeniu majetku, súdny exekútor v rozpore so zákonom vydal exekučný príkaz,
porušil tak §52 ods.1 a §56 ods.5, §96 ods.1 a §107 ods.1 EP, právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí
námietok povinného proti exekúcií nebolo exekútorovi dourčené, hoci exekútorovi boli už prinajmenšom

od 26.9.2013 vyplatené peňažné prostriedky z účtu poškodeného v banke Č., J..P.. ako aj dlžníkom
poškodeného C. P. D. F..G..P.., tieto si ponechal a nakladal s nimi v rozpore s exekučným poriadkom.
Súdnemuexekútoroviboladňa2.10.2013vyplatenásuma33.394,70eurČ.bankouzúčtupoškodeného,
neskôr dňa 10.10.2013 mu bola vyplatená suma 83.863,59eur od dlžníka povinného C. P., F..G..P.. a dňa14.10.2013 mu bola vyplatená suma 4.688,11eur, teda sumy ďaleko prevyšujúce vymáhanú istinu aj s
príslušenstvom .Finančné prostriedky zarazené exekútorom predstavovali sumu 117.358,82eur, z čoho
bola poškodenému vrátená suma vo výške 12.633,74eur, náhrada škody poškodeného tak predstavuje

sumu 104.725,08eur. Súdny exekútor nerešpektoval zákonné ustanovenie §62 ods.5EP a iné. Nárok
na náhradu škody bol MS SR prerokovaný a jeho výsledok bol poškodenému oznámený listom zo dňa
4.7.2014.

Odporca v 1/rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom nesúhlasí , navrhuje

ho zamietnuť. Jeho výhrady voči návrhu sú skutkové, ale najmä právne. Tvrdí, že v jeho postupe
neporušil žiaden právny predpis , že tento bol aj procesne v poriadku, nemohla preto vzniknúť jeho
zodpovednosť voči navrhovateľovi či už podľa zák.č. 514/2003Z.z. ani podľa §33EP alebo podľa
všeobecných ustanovení o náhrade škody. Navyše navrhovateľovi ani žiadna škoda nevznikla, jeho
návrh je skutkovo aj právne bez základu. Exekúcia EX 1547/13 sa začala podaním návrhu na exekúciu
dňa 14.6.2013, poverenie bolo súdom vydané dňa 19.6.2013 a následne vydal príkazy na začatie

exekúcie ako zabezpečovací inštitút, a to pre banky dňa 20.6.2013 a pre C. J. A. dňa 12.8.2013. Zároveň
bolo vydané dňa 20.6.2013 upovedomenie o začatí exekúcie, povinnému bolo doručené dňa 27.6.2013.
Námietky proti exekúcií boli podané povinným dňa 8.7.2013, v ten deň aj boli postúpené súdu. Návrh
na odklad exekúcie bol podaný povinným dňa 3.7.2013, jemu bola táto skutočnosť oznámená listom
povinného dňa 9.10.2013 . Námietky boli súdom zamietnuté uznesením dňa 2.9.2013, zároveň v tom

istom uznesení bol povolený odklad exekúcie do skončenia konania na Krajskom súde Trenčín sp.zn.
16Cob/144/2013.Vtomtokonaníkrajskýsúdrozhodoldňa27.8.2013tak,žeuznesenieOSBánovcenad
Bebr.10Rob/8/2013z29.7.2013potvrdil,totouzneseniesastaloprávoplatným25.9.2013,exekúciabola
skončená vymožením pohľadávky. Namieta tvrdenia navrhovateľa ako nedôvodné, exekučné príkazy
na vykonanie exekúcie vydal až po tom, ako sa stalo uznesenie Krajského súdu Trenčín sp.zn.

16Cob/144/2013 zo dňa 27.8.2013 právoplatné, keďže tým dňom zanikol odklad exekúcie, povolený
uznesením OS Bánovce nad Bebr. 6Er/615/2013 zo dňa 2.9.2013. Dovtedy boli vydané len príkazy na
začatie exekúcie ako zabezpečovací inštitút. Pravdou je, že celkovo na základe exekučných príkazov
na vykonanie exekúcie bola poukázaná vyššia suma, než bola suma exekúciou vymáhaná + trovy
exekúcie.Nikdytotiždopredunemožnovexekúciívedieť,čipovinnýbudemaťnapríkladdostatokpeňazí

na účtoch, alebo aká bude celková výška prikázaných pohľadávok. Pohľadávka oprávneného vrátane
príslušenstva a trov súdneho konania predstavovala sumu 70.435,22eur, trovy exekúcie 17.228,40eur,
celková suma vymáhaná v exekúcií bola 87.663,62eur. Voči navrhovateľovi ako povinnému však boli
u odporcu v 1/rade vedené ďalšie štyri exekúcie, všetko v prospech sociálnej poisťovne a to pod
sp.zn. EX/1797/13,EX1889/13,EX1997/13 a EX1514/13. Zo sumy, ktorá bola poukázaná na jeho účet

na základe exekučných príkazov na vykonanie exekúcie v tejto exekúcií a ktorá prevýšila vymáhanú
sumu + trovy exekúcie bola časť vo výške celkovo 17.061,46eur zexekvovaná v prospech týchto
exekúcií postupom podľa §105 a nasl. EP (prikázanie iných peňažných pohľadávok) exekučnými
príkazmi zo dňa 15.10.2013. Nakoniec zostatok sumy, t.j. suma 12.633,74eur bola dňa 2.12.2013
poukázaná povinnému. Dôvodom toho, že táto suma bola poukázaná až dňa 2.12.2013, bolo to, že voči

povinnému začal Okresný súd v Trenčíne pod sp.zn. 40R/1/2013 reštrukturalizačné konanie uznesením
zo dňa 14.10.2013, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 21.10.2013. Čakal preto na
výsledok reštrukturalizačného konania, ten bol zverejnený v obchodnom vestníku dňa 27.11.2013,
následne poukázal túto sumu navrhovateľovi ako povinnému. Navrhovateľ sa voči nemu a odporcovi
v 2/rade domáha náhrady škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z., pričom škoda mala byť spôsobená jeho

nesprávnym úradným postupom. Pri náhrade škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti
sa vyžaduje: a) výkon verejnej moci, b) nesprávny úradný postup, c) vznik škody, d) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom ako výkonom verejnej moci a vznikom škody. Ad a) vymáhanie
peňažnej pohľadávky, ako tomu bolo v tomto prípade, je typickým výkonom exekučnej činnosti. Podľa
výslovného ustanovenia §5 ods.2EP vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Šlo

preto o výkon verejnej moci. Z tohto istého dôvodu, je nepoužiteľné v tomto prípade ustanovenie §33
ods.1EP, ad b) namieta, z dôvodov, ktoré uviedol vyššie, existenciu neprávneho úradného postupu v
exekučnom konaní EX 15747/13, ad c)pojem škody - chápe sa ňou ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, ak nedochádza k naturálnej reštitúcií, tak poskytnutím

peňazí. Skutočnou škodu sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo
v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelnýchod vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa prejavuj stratou očakávaného výnosu. Namietal, že navrhovateľ
dosiaľ nepreukázal, že by mu vôbec vznikla škoda a čo vlastne na svojej strane považuje za škodu. Až
do vymoženia pohľadávky v exekučnom koní EX/1547/13 mal navrhovateľ ako povinný záväzok voči

svojmu veriteľovi Mlyn Trenčan s.r.o. a na strane druhej Mlyn Trenčan, s.r.o. mal voči navrhovateľovi
pohľadávku. Vymožením záväzok navrhovateľa zanikol a zároveň zanikla pohľadávka Mlynu Trenčan,
s.r.o. voči navrhovateľovi. V majetkovej sfére navrhovateľa nedošlo k žiadnej ujme, nemožno preto
hovoriť o vzniku škody. Rovnaké kritérium treba vztiahnuť aj na trovy exekúcie, nárok na trovy
exekúcie je upravený v §200a nasl. EP a taktiež na exekúcie EX1797/13, EX1889/13, EX1997/13 a

EX1514/13. Ad) namieta aj príčinnú súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom ako
výkonom verejnej moci a údajným vznikom škody, ak navrhovateľ považuje za škodu, ktorá mu vznikla
sumu 104.725,08eur, t.j. sumu, ktorou bolo uspokojených päť pohľadávok voči nemu, tak tu jednoznačne
chýba príčinná súvislosť, lebo k tomuto „škodlivému “ následku by aj tak bolo došlo. Nakoniec namietol
saj nedostatok jeho pasívnej legitimácie, u neho išlo o výkon exekučnej činnosti a zák.č. 514/2003 Z.z.
upravuje takéto prípady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone

verejnej moci a ust.§21 a nasl. Upravuje podmienky regresnej náhrady. Ak by sa aj preukázali všetky
štyri predpoklady pre vznik zodpovednosti, zodpovedá štát, ktorému následne vznikne právo na regres
voči osobe, ktorá konala.
Odporca v 2/rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom

v zmysle čl. 46 ods.3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha
zákonnýmobmedzeniam upravujúcimpredpoklady najejuplatnenie.Zákonč.514/2003Z.z.ustanovuje
všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejne moci
pri výkone verejnej moci: 1/nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. neprávnym úradným postupom a vzniknutou

škodu. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, pričom nárok
na náhradu škody musí byť uplatnený riadne a včas. Existencia týchto zákonných podmienok musí
byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobný záver o splnení niektorej z
nich. Dôkazné bremeno leží na poškodenom, teda na navrhovateľovi. Navrhovateľ namieta vydanie
exekučnýchpríkazovpredrozhodnutímsúduonávrhunavrhovateľaakopovinnéhovexekučnomkonaní

na odklad exekúcie a pred rozhodnutím súdu o námietkach navrhovateľa voči exekúcií, čím mal súdny
exekútor porušiť ustanovenia §52 ods.1, §56 ods.5 §96 ods.1 a §107 ods.1 a iné Exekučného poriadku.
Navrhovateľ nerozlišuje dva úplne rozdielne právne inštitúty exekučného konania , ktorým sú príkaz
na začatie exekúcie a príkaz na vykonanie exekúcie. Príkaz na začatie exekúcie je zabezpečovacím
inštitútom, dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie povinný stráca právo na výplatu prostriedkov z

účtu do výšky zablokovanej sumy a pohľadávka oprávneného získava svoje poradie, prípadne povinný
stráca právo na výplatu pohľadávky od svojho dlžníka, ktorý túto pohľadávku ani vyplatiť nemôže. Tento
príkaz sa doručuje výlučne bankám, v ktorých má povinný účet, prípadne dlžníkovi povinného, nie jeho
potrebné doručovať oprávnenému ani povinnému.
Príkazom na vykonanie exekúcie súdny exekútor bezprostredne nariaďuje speňaženie určitého majetku

povinného alebo priame vymoženie inej povinnosti, tento príkaz je potrebné doručiť nielen banke ale aj
oprávnenému a povinnému. Súdny exekútor dňa 20.6.2013 a dňa 12.7.2013 vydal exekučné príkazy
na začatie exekúcie v súlade s§ 95 a 106EP, nie exekučné príkazy na vykonanie exekúcie podľa §96
a107 EP v spojení s §52 a 53 EP, ktoré boli vydané súdnym exekútorom až dňa 30.9.2013, pričom
dňa 28.9.2013 nadobudlo právoplatnosť uznesenie OS Bánovce nad Bebr. č.k. 6Er/615/2013-38, ktorým

zamietol námietky povinného (navrhovateľa) voči predmetnej exekúcií a povolil odklad exekúcie, a
dňa 25.9.2013 pominuli dôvody odkladu exekúcie, nakoľko konanie vedené pred Krajským súdom v
Trenčíne pod sp.zn. 16Cob/144/2013 bolo v tento deň právoplatne ukončené. Námietka navrhovateľa o
nedoručení právoplatného rozhodnutia súdu o námietkach súdnemu exekútorovi nemá v tomto prípade
žiadne opodstatnenie ani žiadny skutkový podklad, nakoľko toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 28.9.2013, teda je evidentné, že bolo súdnemu exekútorovi doručené, keďže po právoplatnosti tohto
rozhodnutia zákon vyžaduje doručenie tohto rozhodnutia súdnemu exekútorovi. Ďalej zo stanoviska
Slovenskej komory exekútorov k sťažnosti navrhovateľa č. XX-XXXXXX S. X-X-XXXX jednoznačne
vyplýva, že finančné prostriedky v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX1547/13 boli súdnemu
exekútorovi poukázané až dňa 1.10.2013 a 10.10.2013. Finančné prostriedky boli zexekvované v

súlade so zákonom, keď exekútor finančné prostriedky použil aj na úhradu ďalších vymáhaných
pohľadávok iných oprávnených a prevyšujúcu sumu 12.633,74eur vrátil navrhovateľovi podľa §118
ods.3 zák.č. 7/2005 Z.z. Námietky navrhovateľa uvedené v návrhu sú absolútne neopodstatnené,
nakoľko v exekučnom konaní súdny exekútor postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi,nemožno badať žiadne pochybenie ani žiadne porušenie zákonných ustanovení EP, preto nemožno
ani hovoriť o existencii nesprávneho úradného postupu v zmysle §9 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z.
Navrhovateľovi žiadna materiálna škoda nevznikla, jej vznik nepreukázal a ani jej výšku tak, ako to

vyžaduje zákon č. 514/2003Z.z. Navrhovateľ nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi
namietaným nesprávnym postupom súdneho exekútora a požadovanou škodu.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, preto súd podľa §-u 101 ods.2 OSP prejednal vec v jeho
neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dokazovanie.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti
odporcom v 1/ a 2/rade domáha zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu vo výške 104.725,08
eur s prísl. z dôvodu, že má za to, že zo strany odporcu v 1/ a 2/rade došlo k porušeniu zákona, k
neoprávnenému konaniu, a to v exekučnom konaní vedenom na OS Bánovce nad Bebravou pod sp.zn.

6Er/615/2013, EX 1547/13. Zo strany odporcu v 1/rade došlo jednak k neoprávnenému konaniu, ktorý
zexekvoval finančné prostriedky celkom vo výške 117.358,82 eur neoprávneným spôsobom a to tak, že
vydal príkaz na začatie exekúcie, pričom nemal riadne doručené rozhodnutie Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou pod sp.zn. 6Er/615/2013 s riadne vyznačenou právoplatnosťou a to s poukazom na
ustanovenie § 50 ods.3 Exekučného poriadku, a to je zrejmé z citovaného rozhodnutia na zadnej strane,

jednoznačne vyplýva, že rozhodujúci sudca dal pokyn doručiť rozhodnutie oprávnenému, povinnému a
súdnemu exekútorovi, čo je v súlade s ustanovením § 56 Exekučného poriadku, nakoľko predmetom,
resp. druhým výrokom v predmetnom uznesení bolo rozhodnutie o odklade exekúcie, avšak malo byť
predmetné rozhodnutie opätovne doručené súdnemu exekútorovi s vyznačenou právoplatnosťou. Podľa
prehľadu finančných operácii a výpisu z účtu navrhovateľa je zrejmé, že prvý príkaz na vykonanie

exekúcie bol urobený dňa 26.9.2013 vo výške 100,53 eur a následne druhý príkaz dňa 30.9.2013 vo
výške 333.394,70 eur. Navrhovateľovi po preštudovaní spisu nie je vôbec známe, či OS Bánovce n.
Bebravou predmetné uznesenie zo dňa 2.9.2013 s riadne vyznačenou právoplatnosťou doručil súdnemu
exekútorovi v súlade s ustanovením § 50 ods.3 Exekučného poriadku. Na predmetnom uznesení zo
dňa 2.9.2013 bola právoplatnosť na OS Bánovce nad Bebravou vyznačovaná dňa 30.9.2013, pričom

prvá zrážka na základe príkazu súdneho exekútora bola vykonaná dňa 26.9.2013, čo je zrejmé
aj z variabilného symbolu, ktorý je uvedený v danej platbe 1.547,13 eur, čo je zhodné so značkou
exekučného spisu. Súdny exekútor konal neoprávnene a nad rámec svojho oprávnenia s poukazom na
ustanovenie § 61 b Exekučného poriadku, nakoľko navrhovateľovi zexekvoval celkom 117.358,82 eur,
pričomakovyplývanielenzjehovyjadrenia,aleajzelektronickejkomunikáciemedzireštrukturalizačným

správcom, celková výška vymáhanej pohľadávky pod sp.zn. EX 1547/13 bola vo výške 87.663,62 eura.
Z prehľadu finančných operácii, ktoré sa nachádzajú aj v spise súdneho exekútora je zrejmé, že
tento zrazil navrhovateľovi dňa 26.9.2013 sumu 100,53 eur, dňa 2.10.2013 sumu 33.394,70 eura a
dňa 10.10.2013 sumu 83.863,59 eura, všetky pod sp.zn. 1547/13, čo je zrejmé, že konal v exekučnom
konaní vedenom pod sp.zn. EX 1547/13. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný v 1/rade porušil

svojím konaním ustanovenie § 61b Exekučného poriadku a zároveň konal v rozpore s exekučným
poriadkom tak, ako je ďalej uvedené v podanej žalobe. Žalobca si teda nárokuje náhradu škody vo výške
104.725,08 eura, čo je rozdiel medzi celkovou zrazenou sumou vo výške 117.358,82 eura a vrátenou
sumou zo strany žalovaného v 1/rade vo výške 12.633,74 eura. Taktiež si žalobca uplatňuje príslušný
úrok z omeškania a náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené v zákonnej lehote. Navrhovateľ sa

nemôže stotožniť so skutkovými a právnymi tvrdeniami odporcov a to konkrétne, že súdny exekútor
teda odporca v 1/rade nevydal exekučný príkaz, pričom z exekučného spisu je zrejmé, že okrem
iných súdny exekútor zaslal spoločnosti C. P., čo bol v tom čase dlžník navrhovateľa - bude citovať-
príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, pričom zo znenia exekučného
poriadku uvedeného v § 52 ods.2 jednoznačne vyplýva, že exekučným príkazom sa rozumie príkaz na

vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanoveným v tomto zákone. Taktiež sa nemožno stotožniť
s tvrdeniami odporcu v 1/rade, že v exekúcii treba konať rýchlo, navrhovateľ sa tomuto nebráni, avšak
v súlade s exekučným poriadkom, čo však v danom prípade nebolo. Ako bolo dnes uvedené, súdny
exekútor vykonal zrážky z účtu navrhovateľa, pričom nemal riadne doručené právoplatné rozhodnutie
o námietkach v súlade s ustanovením § 50 ods.3 a tiež s ustanovením § 52 ods.1, ktorý hovorí,

že súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vydá exekučný príkaz potom, keď sa mu doručí
právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, tak ako to bolo v tomto
prípade. Tvrdenia odporcov uvedené na dnešnom pojednávaní, že súdny exekútor konal v súlade s
exekučným poriadkom tým, že v exekučnom konaní nemožno dopredu predpokladať, aká suma savymôže, taktiež navrhovateľ nesúhlasí, nakoľko ako je zrejmé z prehľadu finančných operácii súdneho
exekútora, tento zrážal postupne dňa 26.9.2013, 2.10.2013, 10.10.2013, následne z týchto súm vyplácal
v exekučnom konaní označený ako oprávnený Mlyn Trenčan dňa 2.10.2013 sumu 20.240 eur, dňa

10.10.2013 sumu 45.275,96 eura, pričom súdny exekútor vykonal zrážku z účtu navrhovateľa ešte
aj dňa 14.10.2013 vo výške 4.688,11 eura pod sp.zn. EX 1514/13, čo je zrejmé, že tento konal nad
rámec svojho oprávnenia a tým porušil citované ustanovenia exekučného poriadku konkrétne § 61b.
Tvrdenia odporcu, že v exekučnom konaní nemožno predpokladať výšku sumy, ktorá sa povinnému
zrazí, nemožno absolútne brať do úvahy, nakoľko z prehľadu finančných operácii súdneho exekútora,

tento nezrazil navrhovateľovi sumu jednorázovo, ale postupne. Celkovo nad rámec svojho oprávnenia.
Súdny exekútor v súlade s ustanovením § 10 ods.1 písm. b) exekučného poriadku v danom prípade má
a musí mať VŠ druhého stupňa v odbore právo a taktiež z jeho praxe musí dokonale poznať exekučný
poriadok, v rámci jeho činností nesmie konať tak, aby povinnému spôsobil škodu svojím konaním.

Právny zástupca odporcu v 1/rade na pojednávaní uviedol, že namietajú, že návrh v celom rozsahu

nie je ani skutkovo ani právne dôvodný. Nie je splnená žiadna z podmienok vzniku zodpovednosti za
škodu a postupom súdneho exekútora nebolo porušené žiadne ustanovenie zákona, predovšetkým
namietajú prvú skutočnosť t.j. že by navrhovateľovi vôbec v jeho majetkovej sfére vznikla nejaká
škoda. Považuje za notorietu to, že navrhovateľ bol právoplatne zaviazaný zaplatiť veriteľovi určitú
sumu, na základe tohto exekučného titulu bol potom aj podaný návrh na vykonanie exekúcie. Je teda

nepochybné, že záväzok plniť na strane navrhovateľa tu bol, splnením tohto záväzku došlo len na druhej
strane k jeho zániku, čiže v majetkovej sfére navrhovateľa sa nič nezmenilo. K jednotlivým krokom
súdneho exekútora sa vyjadrili už vo vyjadrení zo dňa 7.11.2014, pokiaľ exekútor nemal rozhodnutie
o námietkach, vykonal len zabezpečovacie úkony. To časové porovnávanie, ktoré predkladá teraz
navrhovateľ ohľadom plnenia jednotlivých súm, pokiaľ tieto dátumy sú k 30.9.2013 a neskôr, domnieva

sa, že tieto dátumy nesvedčia o nesprávnom postupe súdneho exekútora, keďže je nepochybné, že v
takýchto exekúciách sa koná rýchlo bez zbytočného odkladu po získaní potrebných listín. Priznáva, že k
sume 100 eur, ktorá je predkladaná tak, že bola zaplatená dňa 26.9.2013 sa nevie v tejto chvíli vyjadriť.
Na tvrdenie navrhovateľa, že súdny exekútor exekvoval sumu vyššiu než na ktorú svedčil exekučný
titul, sa vyjadrili už vo vyjadrení. V procese exekúcie najmä, keď sa postihuje viacero účtov povinného

a jednotlivé banky navzájom nekooperujú, nemožno vylúčiť vznik takejto situácie, keď navyše dôvodne
sa dá predpokladať, že na týchto účtoch dostatok finančných prostriedkov nebude. Tým vysvetľujú
postihnutie sumy 117 tisíc eur, zároveň však vysvetlili to, že v exekučnom spise sa nachádzajú doklady,
akým spôsobom sa naložilo so sumou, ktorá presahovala sumu exekučne postihnuteľnú v exekúcii
EX 1547/13. Keďže navrhovateľ ako povinný mal v tejto pozícii viacero exekučných konaní vedených

u odporcu v 1/rade, a to EX 1797/13, EX 1889/13, EX 1997/13, EX 1514/13, exekučnými príkazmi z
týchto spisov bola postihnutá táto suma a zvyšok t.j. 12.633,74 eura bol vrátený 2.12.2013 spôsobom,
ktorý popisujú vo vyjadrení. K tomu, aby vznikla na strane, či už oboch žalovaných alebo niektorého
z nich, zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je predpokladom vznik
samotnej škody, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi prvými dvomi. Ku škode sa už

vyjadril, nesprávny úradný postup na strane súdneho exekútora nezisťuje a nezisťuje ani príčinnú
súvislosť medzi tvrdenou škodou a postupom exekútora. Pokiaľ ide o prvú platbu, táto bola 30.9.2013,
ďalšie platby boli 2.10.2013 a 10.10.2013, je tu námietka zo strany navrhovateľa, že exekúcia šla nad
rozsah. Na to je ich obrana v tom smere, že nemožno v exekúcii, keď sa postihuje niekoľko účtov bez
spolupráce bánk zabezpečiť zrazenie presne tej sumy, ktorej svedčí exekučný titul. Exekútor v žiadnom

prípade nekonal v rozpore s exekučným poriadkom, keďže aj z následnosti týchto platieb a ich výšky
vidno, že ešte dňa 2.10.2013 vykonaním platby nebola celá exekvovaná suma v exekúcii EX 1547/13
získaná, až platba z 10.10.2013 v sebe obsahovala 83 tisíc euro a tým došlo nezávisle od súdneho
exekútorakpresiahnutiusumyexekvovanejpodľaexekučnéhotituluasumyzrazenejbankami.Exekútor
dôvodne postupoval v ostatných 4 exekúciách spôsobom, ktorý popísal. Na poslednú sumu, ktorá

tu je predkladaná zo dňa 14.10.2013 nevie v tejto chvíli reagovať na akom podnete bola vykonaná,
tvrdí však, že vykonanie tejto platby nemá žiadnu príčinnú súvislosť s týmto sporom , nech už bola
platba robená z podnetu či už exekučného príkazu alebo dobrovoľná, keďže súdny exekútor v ten deň
ešte ani nemohol vedieť o vykonaní platby z 10.10.2013 vzhľadom na to, že 10.10.2013 bol štvrtok,
bankové operácie trvajú 24 hodín a 14.10.2013 bol pondelok. Procesnoprávne ten spôsob doručenia

a získania právoplatného uznesenia súdu ako predpokladá exekučný poriadok bol splnený a jeho účel
bol dosiahnutý tým, že exekútor toto uznesenie, ktoré už k dispozícii na základe doručenia súdom mal,
si obstaral sám vlastnou činnosťou doklad o právoplatnosti a následne konal. To je to, na čo mieril
pokiaľ ide o časovú súvislosť medzi vyznačením právoplatnosti a následnou prvou platbou. K tvrdeniunavrhovateľavtomsmere,žedošlokporušeniu§61bExekučnéhoporiadkumusíreagovaťtak,žepráve
postupnosť jednotlivých platieb a to, že tieto platby nešli od jedného a toho istého poddlžníka zakladá
skutkovú možnosť vykonania zrážok nad exekvovanú výšku sumy mimo postupu exekútora. Následný

postup súdneho exekútora je logický a bol taký, že všetko, čo získal nad exekúciou vymáhanú sumu
vrátil povinnému. V tomto prípade však vidí prerušenie príčinnej súvislosti práve dovtedajším konaním
povinného, ktorý neplnením svojich povinností spôsobil, že voči nemu boli vedené ďalšie exekúcie už
uvedených exekučných čísiel, takže následne súdny exekútor postupom, ktorý je v exekučnom spise
dokladovaný, túto sumu postihol.

Odporcav1/radenapojednávaníuviedol,žesa vovecipridržiavatoho,čouviedoljehoprávnyzástupca.
Nie je si vedomý existencie škody, jej vzniku ani príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a samotnou
škodou. K sume 4.618,13 eur, ktorá mala byť odpísaná bankou dňa 14.10.2014 nebola v prospech účtu
exekútora pripísaná. Z predloženého výpisu z účtu povinného nie je zrejmé, na aký účet bola odpísaná.
Jediné čo tu je, je číslo VS exekúcie EX 1514/13, pričom v popise platby je ďalej uvedená prvá splátka,

čo rozhodne nezodpovedá identifikačnému údaju, ktorý by bol v ním vydaných dokumentoch uvádzaný,
nasvedčuje skôr dobrovoľnému plneniu zo strany povinného.

Zástupkyňa odporkyne v 2/rade uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasia, považujú ho za účelový
a to z dôvodov, že v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky zodpovednosti štátu za škodu v

zmyslezákonač.514/2003Z.z.podľaichnázoru,žalobcadoposiaľnepreukázalexistenciunesprávneho
úradného postupu, naopak preukázal, že výkon exekučného konania súdneho exekútorom pod sp.zn.
EX 1547/13 bol realizovaný v súlade so zákonom. Ako je jednoznačné zo skutkového stavu veci,
súdne rozhodnutie sp.zn. 6Er/615/2013 zo dňa 2.9.2013 nadobudlo právoplatnosť 28.9.2013, keďže dňa
25.9.2013 bolo ukončené súdne konanie, od ktorého závisel odklad predmetnej exekúcie, je zrejmé,

že v prípade ak vydal súdny exekútor dňa 30.9.2013 exekučné príkazy na vykonanie exekúcie, konal
v súlade so zákonom a neprekročil rozsah svojich povinností. Žalovaná v 2/rade uvádza, že žalobca
zrejme opomína rozdiel medzi príkazom na začatie exekúcie a príkazom na vykonanie exekúcie, pričom
ide o dva úplne odlišné právne inštitúty a príkaz na začatie exekúcie je výslovne zabezpečovacím
prostriedkom, ktorý bol súdny exekútor oprávnený využiť aj v čase, kedy bol výkon súdnej exekúcie

odložený. Súdny exekútor naopak nebol oprávnený vydať príkaz na vykonanie exekúcie, čo sa nestalo.
Z predložených listinných dôkazov je teda zrejmé, že príkazy na vykonanie exekúcie boli vydané v
predmetnom exekučnom konaní v čase, keď súdny exekútor mal k dispozícii právoplatné rozhodnutie
o námietkach a v čase kedy pominuli dôvody odkladu exekúcie. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti
súdneho exekútora vykonávať exekúciu len v stanovenom rozsahu žalovaná uvádza, že táto povinnosť

bola dodržaná, keďže súdny exekútor vykonával túto exekúciu viacerými spôsobmi, pričom ani v
jednom exekučnom príkaze nebol prekročený jej rozsah. Následne súdny exekútor vzhľadom na to,
že disponoval väčším obnosom finančných prostriedkov a viedol ďalšie exekúcie vo vzťahoch k iným
oprávneným konkrétne k sociálnej poisťovni, postupoval spôsobom v zmysle § 105 a nasl. Exekučného
poriadku, kedy v exekúciách sp.zn. EX 1797/13, EX 1889/13, EX 1997/13 a EX 1514/13 vydal exekučné

príkazy , na základe nich on ako dlžník voči žalobcovi vykonal týmto spôsobom exekúciu v prospech
oprávnených v týchto exekúciách. Nakoľko až po vykonaní exekúcie bola vyhlásená reštrukturalizácia,
jej následky nemohli mať vplyv už na vykonanú exekúciu a súdny exekútor postupoval v súlade so
zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, keď finančné prostriedky, ktoré mal k dispozícii nad rámec
exekúcievrátilpovinnému.Čosatýkazrazenejsumyk26.9.2013, žalovanáv2/radenemávedomosť,že

by k takémuto konaniu bola banka oprávnená, nakoľko banka vydáva príkazy na úhradu a tieto si súdny
exekútor sám nesťahuje. Teda pokiaľ došlo k úhrade určitých súm pred vydaním príkazu na začatie
exekúcie, za toto má niesť zodpovednosť niekto iný. Vo vzťahu k vzniku škody žalovaná poukazuje na
vyjadrenie žalovaného v 1/rade s tým, že podľa jej názoru taktiež žalobca nepreukázal vznik škody,
pretože finančné prostriedky uhradené oprávneným patrili oprávneným a ich úhradou zanikol záväzok

žalobcu, teda jeho majetok sa nezmenšil tak ako to vyžaduje zákon č. 514/2003 a ustálená súdna
prax pri preukazovaní vzniku škody. Aj napriek tomu, že podľa ich názoru neexistuje nesprávny úradný
postup, neexistuje škoda k tretej zákonnej podmienke a to príčinnej súvislosti uvádzajú , že táto tu
absolútne absentuje a v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenia § 415 a § 441 OZ, ktoré sa aplikujú
v spojení s ustanovením § 25 ods.1 Zákona č. 514/2003 aj v tomto prípade a ktoré upravujú prevenčnú

povinnosť ako spolu zavinenie poškodeného na vzniku škody, pretože podľa ich názoru žalobca si
sám svojím konaním a to neplnením si svojich povinností vyplývajúcich mu zo záväzkovo právnych
vzťahov prípadne priamo zo zákona zavinil vedenie exekučných konaní. Z uvedeného dôvodu má za
to, že žaloba je neodôvodnená a žiada ju bez ďalšieho v celom rozsahu zamietnuť, pričom žalovanási uplatňuje trovy konania. Po prednese PZ žalobcu žalovaná nadobúda dojem, že v tomto prípade sa
žalobca snaží získať neoprávnený prospech a to na úkor štátu prípadne na úkor súdneho exekútora. V
prvom rade žiadny zo žalovaných nerozporoval vydanie exekučného príkazu tak ako uviedol žalobca,

pretože exekučné príkazy boli skutočne vydané, ale až 30.9.2013, teda v čase kedy boli splnené
podmienky na ich vydanie. Čo sa týka námietky o riadnom doručení rozhodnutia súdu o zamietnutí
námietok žalovanej nie je zrejmé, z akých skutočností a na základ čoho žalobca vychádza z toho,
že toto rozhodnutie nebolo riadne doručené, nakoľko podľa názoru žalovanej súdny exekútor až po
doručení predmetného rozhodnutia vydal exekučné príkazy a to bez ohľadu na to, akou formou bolo toto

rozhodnutie súdnemu exekútorovi doručené. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu poukazuje aj
na stanovisko Slovenskej komory exekútorov, ktorá skúmala a prešetrovala postup súdneho exekútora
v exekučnom konaní a nezistila žiadne pochybenie exekútora. Doposiaľ žiadne pochybenie exekútora
nebolo preukázané, ide len špekulácie zo strany žalobcu. Chce zdôrazniť, že ani štát ani súdny exekútor,
ani žiadny orgán verejnej moci nemôže a nenesie zodpovednosť za porušovanie povinností subjektov
pôsobiacich v súkromnom práve a v podnikateľskej sfére. Ak si tieto subjekty svoje povinnosti riadne

neplnia, sú povinné niesť za toto konanie zodpovednosť so všetkými právnymi následkami, teda aj s
prípadnými sankciami alebo vznikom ďalších nákladov súdneho alebo exekučného konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím odporcu v 1/rade, zástupcu odporcu v 2/rade,
oboznámením sa s dokladmi predloženými účastníkmi konania, pripojeným spisom EX 1547/13,

pripojeným exekučným spisom OS Bánovce nad Bebravou 6Er/615/2013 ako aj s ostatným spisovým
materiálom a zistil, že:

Z pripojeného spisu EX 1547/13 súd zistil, že exekúcia EX 1547/13 sa začala podaním návrhu na
exekúciu dňa 14.6.2013, poverenie bolo súdom vydané pre súdneho exekútora (odporcu v 1/rade)

dňa 19.6.2013 a následne súdny exekútor- odporca v 1/rade vydal príkazy na začatie exekúcie ako
zabezpečovací inštitút, a to pre banky dňa 20.6.2013 a pre C. J. A. dňa 12.8.2013.

Zároveň bolo vydané dňa 20.6.2013 upovedomenie o začatí exekúcie, povinnému (v tomto konaní
navrhovateľovi) bolo doručené dňa 27.6.2013.

Námietky proti exekúcií boli podané povinným( navrhovateľom) dňa 8.7.2013, v ten deň aj boli
postúpené súdu.

Návrh na odklad exekúcie bol podaný povinným (navrhovateľom) dňa 3.7.2013, súdnemu exekútorovi

bola táto skutočnosť oznámená listom povinného dňa 9.10.2013.

Pohľadávka oprávneného: Mlyny Trenčan s.r.o. voči povinnému (navrhovateľovi) predstavovala vrátene
príslušenstva a trov súdneho konania sumu 70.435,22eur, trovy exekúcie s DPH -17.228,40eur , spolu
87.663,62eur. V prospech ďalších exekúcií vedených u súdneho exekútora (odporcu v 1/rade), a to EX

1797/13,EX1889/13,EX1997/13,EX1514/13,kdeoprávnenýmbolaSociálnapoisťovňavočipovinnému
(navrhovateľovi)bolazexekvovanácelkomsuma17.061,46eurexekučnýmipríkazmizodňa15.10.2013.
Z celkovo zrazenej sumy 117.358,82eur, zostatok sumy 12.933,74 eur súdny exekútor (odporca v
1/rade) vrátil dňa 2.12.2013 povinnému (navrhovateľovi) po zverejnení výsledku reštrukturalizačného
konania zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 27.11.2013.

Z prehľadu finančných operácií uvedených na zadnej časti obalu spisu EX 1547/13 vyplýva:
-26.9.2013 XXXXXXXXXX/XXXX 100,53eur XXXXXX XXXX EX 1547/13 D.
-2.10.2013 XXXXXXXXXX/XXXX 33.394,70eur XXXXXX XXXX XXXXXX ÚHRADA DO I.
-2.10.2013 XXXXXXXXX/XXXX -4919,26eur XXXXXX Platby typu úhrada

-2.10.2013 XXXXXXXXXX/XXXX -20.240eur XXXXXX MLYN TRENCAN SPOL.
-10.10.2013 XXXXXXXXXX/XXXX 83.863,59eur XXXXXX XXXX R..P.
-10.10.2013 XXXXXXXXXX/XXXX -45.275,96eur XXXX/XX MLYN TRENCAN SPOL.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 6Er/615/2013 súd zistil, že námietky

povinného, ktoré boli postúpené súdu súdnym exekútorom dňa 15.7.2013, boli súdom zamietnuté
uznesením sp.zn. 6Er/615/2013- 38 zo dňa 2.9.2013, zároveň v tom istom uznesení bol povolený odklad
exekúcie EX 1547/13 do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom podsp.zn. 16Cob/144/2013, ktorý návrh na odklad exekúcie podal povinný na súd dňa 3.7.2013.Uznesenie
6Er/615/2013- 38 zo dňa 2.9.2013 bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 5.9.2013

Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.zn. 16Cob/144/2013 rozhodol uznesením
sp.zn.16Cob/144/2013-119 dňa 27.8.2013 tak, že uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebr. sp.zn.
10Rob/8/2013-94 zo dňa 29.7.2013 potvrdil, uznesenie 6Er/615/2013-38 zo dňa 2.9.2013 sa stalo
právoplatným dňa 28.9.2013, čo do výroku I. a do výroku II. dňa 15.10.2013. Exekúcia vedená pod
sp.zn.6Er/615/2013, EX1547/13 sa skončila úplným vymožením pohľadávky.

Z výpisu z účtu navrhovateľa vedený v Č. J..P.. (čl.129, 131 spisu) vyplýva, že dňa 30.9.2013 bola
odoslaná platba na VS: XXXXXXXXXX KS: XXXX, EX1547/13.1. SPL. SUMA 33.394,70 eur, dňa
14.10.2013 bola odoslaná platba na VS: XXXXXXXXXX, KS:XXXX, EX1514/13, 1. splátka -4.688,11eur
- táto druhá platba nesúvisí s exekúciou EX 1547/13, podľa vyjadrenia súdneho exekútora na
pojednávaní,idezrejméodobrovoľnéplneniepovinného-navrhovateľavuvedenejexekúciíEX1514/13.

Navrhovateľ dňa 16.1.2014 doručil príslušnému orgánu- Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 25.11.2013,

doručenénavrhovateľovidňa16.7.2014 MSSR,bolonavrhovateľoviokreminéhooznámené,žežiadosť
navrhovateľ bola predbežne prerokovaná v zmysle §-u 15 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., pričom žiadosti
nebolo vyhovené, nakoľko neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu
škody. Exekučné príkazy v konaní EX 1547/13 boli vydané súdnym exekútorom dňa 30.9.2013 a súdny
exekútor pri ich vydaní žiadnym spôsobom neporušil príslušné ustanovenia exekučného poriadku. Nie

je preukázaný nesprávny úradný postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie sp.zn .EX1547/13, ako
ani vznik a rozsah škody, ktorej náhrady sa navrhovateľ domáhal. Na základe jeho sťažnosti bol postup
súdneho exekútora preskúmaný aj Slovenskou komorou exekútorov, ktorá sťažnosť vyhodnotila ako
neopodstatnenú, o čom bol navrhovateľ upovedomený Stanoviskom k sťažnosti č. XX-XXXXXX zo dňa
4.3.2013 a jeho žiadosť bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Podľa § 3 ods.1 písm. d/ Zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods.2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods.2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

Podľa § 52 ods.1 Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti
exekúcií alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa

námietky zamietli, vydá exekučný príkaz.

Podľa § 96 ods.1 Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok- ďalej len EP), exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke) do 14 dní po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcií alebo po
tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli.

Podľa § 107ods.1 EP, exekútor vydá exekučný príkaz po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo
po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli.

Podľa § 50 ods.3 EP, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

Podľa § 61b ods.1,2 EP, exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného
titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom
hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného

majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Exekútor je návrhom na
vykonanie exekúcie viazaný a nemôže vykonať exekúciu vo väčšom rozsahu, než navrhuje oprávnený,
aj keby bol z exekučného titulu oprávnený uplatňovať viac; to platí aj pre trovy exekúcie.

Podľa § 62 EP, exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu škody
uplatnenej proti odporcom v 1/ a 2/rade z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle § 514/2003
Z.z. nie je dôvodný a preto ho súd zamietol.

Samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať jeho predbežné prerokovanie s príslušným orgánom,

teda Ministerstvom spravodlivosti SR a je nesporné, že navrhovateľ dňa 16.1.2014 doručil príslušnému
orgánu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu a príslušný orgán neuspokojil nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, preto poškodený -
navrhovateľ sa mohol domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu majetkovej škody v sume 104.725,08eur s prísl. z dôvodu, že v
exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že dňa
14.6.2013 bol súdnemu exekútorovi - odporcovi v 1/rade doručený návrh oprávneného: Mlyn Trenčan
s.r.o. na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého bolo dňa 14.6.2013 začaté exekučné konanie
sp.zn. EX1547/13 exekučným titulom bol platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bánovce nad

Bebravou sp.zn. 10Rob/8/2013, právoplatný dňa 11.6.2013, a to na vymoženie istiny 59.840,44eur
s príslušenstvom, trov konania 3.590eur, trov právneho zastúpenia vo výške 1.329,526eur a trov
exekučného konania. Dňa 19.6.2013 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, dňa 27.6.2013 bolo poškodenému ako povinnému doručenie upovedomenie o začatí
exekúcie zo dňa 20.6.2013, kedy mu začala plynúť 14 dňová lehota na podanie námietok, ktoré povinný

(tu poškodený) aj podal s tým, že predmetný platobný rozkaz mu nebol riadne doručený, teda ani
nemôže byť exekučným titulom. Námietky zo dňa 2.7.2013 zaslal poškodený súdnemu exekútorovi dňa
3.7.2013 a boli mu doručené dňa 8.7.2013, v rovnaký deň súdny exekútor postúpil ich na rozhodnutie
súdu.Súčasnesnámietkamipodalpoškodenýajnávrhnaodkladexekúciedoručenýsúdudňa3.7.2013.
Napriek tomu, že až do rozhodnutia súdu o odklade exekučný poriadok povoľuje súdnemu exekútorovi

pri výkone exekúcie vykonať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku, súdny exekútor v rozpore
so zákonom vydal exekučný príkaz, porušil tak §52 ods.1 a §56 ods.5, §96 ods.1 a §107 ods.1EP,
právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcií nebolo exekútorovi
doručené, hoci exekútorovi boli už prinajmenšom od 26.9.2013 vyplatené peňažné prostriedky z účtupoškodeného v banke Č., J..P.. ako aj dlžníkom poškodeného C. P. D. F..G..P.., tieto si ponechal
a nakladal s nimi v rozpore s exekučným poriadkom. Súdnemu exekútorovi bola dňa 2.10.2013
vyplatenásuma33.394,70eurČ.bankouzúčtupoškodeného,neskôrdňa10.10.2013mubolavyplatená

suma 83.863,59eur od dlžníka povinného C. P., F..G..P.. a dňa 14.10.2013 mu bola vyplatená suma
4.688,11eur, teda sumy ďaleko prevyšujúce vymáhanú istinu aj s príslušenstvom .Finančné prostriedky
zrazené exekútorom predstavovali sumu 117.358,82eur, z čoho bola poškodenému vrátená suma vo
výške 12.633,74eur, náhrada škody poškodeného tak predstavuje sumu 104.725,08eur. Súdny exekútor
nerešpektoval zákonné ustanovenie §62 ods.5EP a iné.

Prevedeným dokazovaním, najmä oboznámením s obsahom spisov EX1547/13 a Okresného súdu
BánovcenaBebravou6Er/615/2013súdvpostupesúdnehoexekútora-odporcuv1/radenezistil žiadne
porušenie právneho predpisu , jeho postup v exekúcií EX 1457/13 bol aj procesne správny, nemohla
preto vzniknúť jeho zodpovednosť voči navrhovateľovi, a to či už podľa zák.č. 514/2003Z.z. alebo podľa
§33EP alebo podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody.

Exekúcia EX 1547/13 sa začala podaním návrhu na exekúciu dňa 14.6.2013, poverenie bolo súdom
vydané dňa 19.6.2013 a následne vydal súdny exekútor - odporca v 1/rade príkazy na začatie exekúcie
ako zabezpečovací inštitút , a to pre banky dňa 20.6.2013 a pre C. J. A. dňa 12.8.2013. Zároveň bolo
vydané dňa 20.6.2013 upovedomenie o začatí exekúcie, povinnému (navrhovateľovi) bolo doručené dňa

27.6.2013.Námietkyprotiexekúciíbolipodanépovinnýmdňa8.7.2013,vtendeňajbolipostúpenésúdu.
Návrh na odklad exekúcie bol podaný povinným dňa 3.7.2013, jemu bola táto skutočnosť oznámená
listom povinného dňa 9.10.2013. Námietky boli súdom zamietnuté uznesením dňa 2.9.2013, zároveň
v tom istom uznesení bol povolený odklad exekúcie do skončenia konania na Krajskom súde Trenčín
sp.zn. 16Cob/144/2013. V tomto konaní krajský súd rozhodol dňa 27.8.2013 tak, že uznesenie OS

Bánovce nad Bebr. 10Rob/8/2013 z 29.7.2013 potvrdil, toto uznesenie sa stalo právoplatným 25.9.2013,
exekúcia bola skončená vymožením pohľadávky. Exekučné príkazy na vykonanie exekúcie EX 1457/13
vydal súdny exekútor až po tom, ako sa stalo uznesenie Krajského súdu Trenčín sp.zn.16Cob/144/2013
zo dňa 27.8.2013 právoplatné, keďže tým dňom zanikol odklad exekúcie, povolený uznesením OS
Bánovce nad Bebr. 6Er/615/2013 zo dňa 2.9.2013. Dovtedy boli vydané len príkazy na začatie

exekúcie ako zabezpečovací inštitút. Celkovo na základe exekučných príkazov na vykonanie exekúcie
bola poukázaná vyššia suma, než bola suma exekúciou vymáhaná + trovy exekúcie. V procese
exekúcie, najmä keď sa postihuje viacero účtov povinného od viacerých bánk resp. dlžníkov je možné
dôvodne predpokladať a nemožno vylúčiť vznik takejto situácie. Pohľadávka oprávneného vrátane
príslušenstva a trov súdneho konania predstavovala sumu 70.435,22eur, trovy exekúcie 17.228,40eur,

celková suma vymáhaná v exekúcií bola 87.663,62eur. Voči navrhovateľovi ako povinnému však boli u
odporcu v 1/rade vedené ďalšie štyri exekúcie, všetko v prospech sociálnej poisťovne a to pod sp.zn.
EX/1797/13,EX1889/13,EX1997/13 a EX1514/13. Zo sumy, ktorá bola poukázaná na účet súdneho
exekútora na základe exekučných príkazov na vykonanie exekúcie v tejto exekúcií a ktorá prevýšila
vymáhanú sumu + trovy exekúcie, bola časť vo výške celkovo 17.061,46eur zexekvovaná v prospech

týchto exekúcií postupom podľa §105 a nasl. EP (prikázanie iných peňažných pohľadávok) exekučnými
príkazmi zo dňa 15.10.2013. Nakoniec zostatok sumy, t.j. suma 12.633,74eur bola dňa 2.12.2013
poukázanápovinnému-navrhovateľovi.Dôvodomtoho,žetátosumabolapoukázanáaždňa2.12.2013,
bolo to, že voči povinnému začal Okresný súd v Trenčíne pod sp.zn. 40R/1/2013 reštrukturalizačné
konanie uznesením zo dňa 14.10.2013, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 21.10.2013.

Súdny exekútor preto čakal na výsledok reštrukturalizačného konania , ten bol zverejnený v obchodnom
vestníku dňa 27.11.2013, následne poukázal túto sumu navrhovateľovi ako povinnému.

Navrhovateľ sa voči odporcom v 1/rade a v 2/rade domáhal náhrady škody podľa Zák. č. 514/2003
Z.z., pričom škoda mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora - odporcu

v 1/rade.

Pokiaľ ide o odporcu v 1/rade, tento v spore ani nie je pasívne legitimovaný, nakoľko u neho išlo o
výkon exekučnej činnosti a Zák. č. 514/2003 Z.z. upravuje takéto prípady zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a ustanovenie §-u 21 a nasl. citovaného

zákona upravuje podmienky regresnej náhrady. Ak by sa aj preukázali všetky štyri predpoklady pre
vznik zodpovednosti, zodpovedal by štát - t.j. odporca v 2/rade, ktorému následne by vzniklo právo na
regres voči osobe, ktorá konala.Pri náhrade škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje: a) výkon verejnej
moci, b) nesprávny úradný postup ,c) vznik škody, d) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom ako výkonom verejnej moci a vznikom škody.

Vymáhanie peňažnej pohľadávky, ako tomu bolo v tomto prípade, je typickým výkonom exekučnej
činnosti.Podľavýslovnéhoustanovenia§5ods.2EPvykonávanieexekučnejčinnostijevýkonomverejnej
moci.Išlopretoovýkonverejnejmoci.Ztohtoistéhodôvodujenepoužiteľnévtomtoprípadeustanovenie
§33 ods.1EP.

Prevedeným dokazovaním, tak ako je vyššie popísané, súd nezistil existenciu neprávneho úradného
postupusúdnehoexekútoravexekučnomkonaníEX15747/13.Pokiaľideopríkazynazačatieexekúcie,
tieto sú výslovne zabezpečovacím prostriedkom, ktoré bol súdny exekútor- odporca v 1/rade oprávnený
využiť aj v čase, kedy bol výkon súdnej exekúcie odložený. Z predložených listinných dôkazov je
zrejmé, že príkazy na vykonanie exekúcie boli vydané v predmetom exekučnom konaní EX 1547/13 v
čase, keď súdny exekútor mal k dispozícií právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach a v čase, kedy

pominuli dôvody odkladu exekúcie, a to bez ohľadu na to, akou formou bolo toto rozhodnutie súdnemu
exekútorovi doručené, procesnoprávne spôsob doručenia a získania právoplatného rozhodnutia súdu
ako predpokladá exekučný poriadok bol splnený a jeho účel bol dosiahnutý tým, že súdny exekútor si
na predmetné uznesenie, ktoré mal už v dispozícii na základe jeho doručenia súdom, obstaral sám
vlastnou činnosťou doklad o právoplatnosti uznesenia a následne ďalej konal. Námietka navrhovateľa

o nedostatku riadneho doručenia rozhodnutia súdu č.k. 6Er/615/2013-38 zo dňa 2.9.2013 nemá v
tomto konaní žiadne opodstatnenie, navrhovateľ nevysvetlil, v čom mali spočívať nedostatky riadneho
doručenia uvedeného súdneho rozhodnutia, pričom ako bolo uvedené vyššie, predmetné uznesenie
bolo súdnemu exekútorovi doručené. Skutočnosť, akým spôsobom bolo súdnemu exekútorovi doručené
právoplatné rozhodnutie súdu je zrejmá z príslušného exekučného spisu. V zmysle §45 ods.1 zák.

č. 99/1963 OSP v znení neskorších predpisov možno aj osobné vyznačenie právoplatnosti súdnym
exekútorom na príslušnom súde považovať za riadne doručenie právoplatného súdneho rozhodnutia
tak, že toto rozhodnutie si súdny exekútor prevzal osobne na príslušnom súde, teda doručenie vykonával
súd.

Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené porušenie povinnosti súdneho exekútora vykonávať exekúciu len
v stanovenom rozsahu, aj táto povinnosť súdneho exekútora bola dodržaná , keďže súdny exekútor
vykonával túto exekúciu viacerými spôsobmi, pričom ani v jednom jeho exekučnom príkaze nebol
prekročený jej rozsah. Exekútor nekonal v rozpore s exekučným poriadkom, keď z následnosti platieb a
ich výšky je vidno, že ešte dňa 2.10.2013 vykonaním platby nebola celá zexekvovaná suma v exekúcií

EX1547/13,ažplatbaz10.10.2013obsahovala83tisíceuratýmdošlo,nezávisleodsúdnehoexekútora,
k presiahnutiu exekvovanej sumy a sumy zrazenej bankami. Súdny exekútor postupoval spôsobom v
zmysle§-u105anasl.EP,kedyvzhľadomnato,žedisponovalväčšímobnosomfinančnýchprostriedkov
a viedol ďalšie exekúcie, kde povinným bol navrhovateľ a oprávneným sociálna poisťovňa sp.zn. EX
1797/13, EX1889/13, EX1997/13 a EX1541/13 vydal exekučné príkazy, a na základe nich vykonal

ako dlžník voči navrhovateľovi týmto spôsobom exekúcie v prospech oprávneného. Nakoľko až po
vykonaní exekúcie bola vyhlásená reštrukturalizácia, jej následky nemohli mať vplyv na už vykonanú
exekúciuasúdnyexekútorpostupovalvsúladesozákonomokonkurzeareštrukturalizácií,keďfinančné
prostriedky, ktoré mal k dispozícií nad rámec exekúcie, vrátil povinnému.

Pokiaľ došlo k úhrade nejakých súm pred vydaním exekučného príkazu na začatie exekúcie súdnym
exekútorom, za toto konanie súdny exekútor zodpovednosť nenesie.

Pokiaľ ide o pojem škody, zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje definíciu škody, preto treba vychádza zo
všeobecnej definície škody tak, ako ju chápe občianske právo. Pod pojmom škoda - chápe sa ňou ujma,

ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi,ajetedanapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,aknedochádzaknaturálnejreštitúcií,
tak poskytnutím peňazí. Skutočnou škodu sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u

poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s
ohľadom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu.Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by mu vôbec vznikla škoda a čo vlastne na svojej strane považuje
za škodu. Až do vymoženia pohľadávky v exekučnom konaní EX/1547/13 mal navrhovateľ ako povinný
záväzok voči svojmu veriteľovi Mlyn Trenčan s.r.o. a na strane druhej Mlyn Trenčan, s.r.o. mal voči

navrhovateľovi pohľadávku. Vymožením záväzok navrhovateľa zanikol a zároveň zanikla pohľadávka
Mlynu Trenčan, s.r.o. voči navrhovateľovi.

V majetkovej sfére navrhovateľa teda nedošlo k žiadnej ujme, nemožno preto hovoriť o vzniku škody.
Rovnaké kritérium treba vztiahnuť aj na trovy exekúcie, nárok na trovy exekúcie je upravený v §-e 200a

nasl. EP a taktiež na exekúcie EX1797/13, EX1889/13, EX1997/13 a EX1514/13.

Taktiež tu chýba pre vznik zodpovednosti vyžadujúca sa príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom ako výkonom verejnej moci a vznikom škody.

Ak navrhovateľ považuje za škodu, ktorá mu vznikla sumu 104.725,08eur, t.j. sumu, ktorou bolo

uspokojených päť pohľadávok voči nemu, tak tu jednoznačne chýba príčinná súvislosť, lebo k tomuto
„škodlivému “ následku by aj tak bolo došlo. V tomto prípade je tu prerušenie príčinnej súvislosti práve
dovtedajším konaním navrhovateľa, ktorý neplnením svojich povinností spôsobil, že voči nemu boli
vedené ďalšie exekúcie už uvedených exekučných značiek, takže následne súdny exekútor- (odporca
v 1/rade) postupom, ktorý je v exekučnom spise dokladovaný, dlžnú sumu postihol.

Ako už bolo vyššie uvedené, pre vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené
všetky hore uvedené podmienky, pri ktorých zodpovedá štát za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci súčasne, dôkazné bremeno leží na poškodenom.

Navrhovateľ nepreukázal neprávny úradný postup, nepreukázal výkon exekúcie vedenej súdnym
exekútorom L.. T. D. pod sp.zn. EX1547/13 v rozpore so zákonom č.233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti, nepreukázal vznik škody a taktiež nepreukázal pre vznik
zodpovednosti štátu vyžadujúcu sa príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom ako
výkonom verejnej moci a vznikom škody.

Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Topoľčany.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.