Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205323
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814205323.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej E. T., nar. XX.XX.XXXX, V. XX/XX, Q. nad M.,
o vymoženie 2.755,56,-eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov
nad Topľou č.k. 11Er/588/2014-41 zo dňa 09.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvého stupňa”) žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 01.08.2014 zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08.08.2014 bola súdu prvého stupňa doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku Stáleho Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie s.r.o., Košice,
sp.zn. II/2011-5943 zo dňa 17.10.2011. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2011
a vykonateľnosť dňa 27.11.2011.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 23a ods. 1 zákona č.634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 23.09.2005, § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 3, § 54 ods. 1, druha
veta Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
v znení ku dňu 23.09.2005, § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov a poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci Pohotovosť s.r.o., C-76/10.

Preskúmaním listinných dôkazov zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s., (ďalej len ,,právny predchodca
oprávneného“) a povinná uzavreli dňa 23.09.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0179537026. Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného ako
postupcom a oprávneným ako postupníkom, bola pohľadávka postúpená na postupníka - spoločnosť
EOS KSI, Slovensko, s.r.o. Zistil, že v bode 18.1 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré

sú súčasťou predmetnej zmluvy o úvere je upravená rozhodcovská doložka v ktorej sa banka (právny
predchodca oprávneného) a klient (povinná) dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z
bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi , ako aj spory ktoré vznikli zo zmlúv upravujúcich bankové
produkty (prevod peňažných prostriedkov, vydávanie a používanie platobných kariet, elektronické
služby) alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať
a rozhodovať Rozhodcovský súd.Zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to vzhľadom na povahu účastníkov
zmluvného vzťahu, kde právny predchodca opraveného vystupoval v pozícii dodávateľa, ktorý konal

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a oprávnená v pozícii spotrebiteľa, ktorý nekonal v
rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosť. Mal za to, že ide o zmluvu typovú (adhéznu,
formulárovú), ktorú dodávateľ uzatvára vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu
spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom vôbec neovplyvňujú a všeobecné zmluvné
podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.

Dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom v neprospech spotrebiteľa a ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Mal za to, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať
sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Keďže právomoc rozhodcovského

súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom, neexistujúcom právnom
úkone, súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore zo
zákonom a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.VodvolanípoukázalnarozhodnutieSúdnehodvora(ES)voveciASTURCOM,
ustanovenie § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 159 Občianskeho súdneho
poriadku a namietal, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu

zveril Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu.
Skúma iba jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté
vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné
prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý
byť podkladom pre výkon exekúcie. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné konštatovať

ani s odvolaním sa na ustanovenia Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1
písm. q) Smernice. Zo slovenského ani z európskeho práva nemožno za súčasného právneho stavu
vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale neuplatnil si ich. Namietaným postupom
a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu

ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty. Oprávnenému je znemožnené efektívne uspokojenie
jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu.
Takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp.zn. 3M Cdo 11/2000 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské
zmluvy, je možne preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom, len pokiaľ

ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní. Z citovaného ustanovenia
Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba
na o, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté
uzneseniespoluskonaním,ktorémupredchádzalo,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniavsúlade

s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého

stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiachkonštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Napr. vo veci sp.
zn.3Cdo146/2011uviedol,žepokiaľoprávnenývnávrhunavykonanieexekúcieoznačízaexekučnýtitul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už

pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobný právny záver vyplýva aj z uznesení
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvovecisp.zn.6Cdo143/2011,sp.zn.2Cdo245/2010,uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nálezu
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené právne závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda
nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovská zmluva nebola uzavretá.

Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie sp.zn. II/2011-5943 zo dňa 17.10.2011 s vyznačeným dátumom právoplatnosti dňa 24.11.2011

a vykonateľnosti dňa 27.11.2011 (v spise na č. l. 3-6), ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 2755,56,-eur s príslušenstvom.

Dňa 23.09.2005 bola medzi právnym predchodcom oprávneného (Slovenska sporiteľňa, a.s., ) a
povinnou uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0179537026. Rozhodcovská doložka je súčasťou

Všeobecných obchodných podmienok (bod 18.1, č.l.39 spisu).

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého táto rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení
platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka

len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide len o
príkladný výpočet neprijateľných podmienok, a preto môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa,
aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred

rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil
do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008
novelou zákona č. 568/2007 Z. z..

Odvolací súd dodáva, že uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa
považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka
upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú
vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ktorá

vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za
podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol
byť exekučným titulom.

Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani

k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj v súlade s ust. § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa
aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v slade so smernicou Rady 93/13/EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Ani
v tejto časti odvolanie oprávneného nebolo opodstatnené.

Súd prvého stupňa správne postupoval, ak sa prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej
doložky, pretože bez platnej rozhodcovskej doložky, uzavretej v súlade s príslušnými ustanoveniami
Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu, neexistuje účinný a
vykonateľný exekučný titul, čím nie je daný podklad pre vykonanie exekúcie.

Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že rozhodcovská
doložka nespĺňa ani požiadavku písomnej formy v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o splátkovom úvere na všeobecné
podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými zmluvnými
dojednaniami formulárovej zmluvy.

Zmluva o splátkovom úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných
sporov formou rozhodcovského konania. Nedošlo ani k podpisu všeobecných obchodných podmienok
zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že dlžník sa oboznámil s obsahom
predmetnej zmluvy a že súhlasí so všeobecnými podmienkami, nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola
prejavenánepochybnávôľaúčastníkovzmluvyuzavrieťrozhodcovskúzmluvuapodrobiťsaprípadnému

rozhodcovskému konaniu.

Ohľadne tvrdenia o povinnosti právneho predchodcu oprávneného podľa ustanovenia § 93b ods. 1
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dodáva, že k tomu už bolo vyslovené stanovisko Najvyšším súdom

Slovenskej republiky v uznesení vydaným vo veci 2 M Cdo 1/12 dňa 31.01.2013. V tomto uznesení, v
ktoromsazamietlomimoriadnedovolaniegenerálnehoprokurátorabolozdôraznené,žeaniustanovenie
§ 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného povinnosti
predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie

prípadnýchsporovvýlučnevrozhodcovskomkonaníaabyboloznehotiežzrejmé,žemuboliposkytnuté
aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. takýto postup nebol oprávneným doložený listinami
pripojenými k návrhu na exekúciu rozhodcovská doložka bola správne vyhodnotená ako neprijateľná.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená.S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uzneseniu súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.