Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Mária Žáková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/299/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107234427
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7107234427.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobcu: L. Š., G.. XX.X.XXXX,

bytom C., Y. Č.. XX proti žalovanému: A. Š.C., G.. XX.X.XXXX, trvale bytom C., Y. Č.. XX, zast.
advokátkouJUDr.KatarínaHabiňáková,AdvokátskakanceláriaKošice,Štúrovač.20vkonaníovrátenie
daru takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 547,43 EUR v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorú podal súdu dňa 31.12.2007 domáhal vrátenia daru proti žalovanému, svojmu

synovi, O. X/X G. G. J. G. L. Č.. XXXX - P. V. Z. C., Y. Č.. XX, A.. Č.. XXXX O. G. O.. Č.. XXXX/X, O. G. O.
Č..XXXX/X-J.O.U.Z.XXXM.Q.XXXX/X-J.U.Z. XXXM.,C..Ú.C.-A.,U.C.T.,U.C.T.T.azároveňsa
domáhal náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že 30.3.2000 V. svojmu synovi, žalovanému
v tomto konaní O. G. G.G. G. P. V. G. Y. F.. Č.. XX Z. C. A. Z. O.. V dobe, keď túto nehnuteľnosť synovi
daroval, bol vážne chorý a práceneschopný bol takmer rok. Po vyšetreniach bolo zistené, že sa jedná o
reumu, pričom po preliečení sa jeho zdravotný stav zlepšil, ale v zimnom období pri výraznejšej zmene
počasia má veľké bolesti bedrových kĺbov, chrbtice, krížov a kolien. Preto je niekoľko mesiacov v roku

práceneschopný. Často má problém aj vstať z postele, zohnúť sa, zaobstarať si nevyhnutné potraviny,
lieky a je odkázaný na pomoc. V r. 2005 sa uňho prejavili aj problémy s ľadvinami, a preto musel byť
7.8.2005 urgentne hospitalizovaný v nemocnici s diagnózou ľadvinová kolika. Keďže sa obával toho, že
môže zomrieť, mal záujem zabezpečiť svojho syna A., a preto mu daroval svoj A. O. G. O. G.. Je to
vlastne samostatný K. G. O. Z. P. V..
Ďalej žalobca poukázal na to, že synovi postúpil pohľadávku v sumu XXX.XXX,- A., ktorú mal dlžník
splácať po X.XXX,- Q.Ž. X.XXX,- A. mesačne. So synom sa dohodli tak, že túto postúpenú pohľadávku

mu uhradí v plnej výške v splátkach, potom, keď už bude zarábať a bude mať svoj príjem. Napriek tomu,
žesynaŽ.F.Z.P..XXXXaviackrátajneskôr,vdobe,keďbolchorýabezpeňazíapomoci,abymuaspoň
nejaké peniaze z tejto postúpenej pohľadávky poskytol, jeho syn to však odmietol, odmietol akokoľvek
mu vypomôcť, a to aj v období, keď on žil v byte bez kúrenia a v dôsledku toho sa podstatne zhoršil jeho
zdravotný stav. Napriek tomu, že so synom sa pri darovaní dohodli na tom, že môže ostať bývať v tomto
dome až do svojej smrti, čo syn sľuboval a ubezpečoval ho o tom, opakovane a viackrát ho vyzýval, aby
sa odsťahoval. Dokonca sa pokúšal svoj podiel na nehnuteľnosti predať. V katastri nehnuteľnosti však

žiaľ jeho právo doživotného bývania vyznačené nie je. Keďže pre prípad, že by sa musel vysťahovať,
nemá kam ísť a stal by sa bezdomovcom, je to tiež jeden z dôvodov rozhodujúcich pre vrátenie daru.
Synove správanie sa postupom času začalo meniť, začal požívať alkoholické nápoje, prichádzal domov
neskoro v noci, potom dlho vyspával a neučil sa. Neskončil ani vysokú školu a doma taktiež nepomáhal.Nepomáhal ani pri údržbe domu, ktorý vlastne bol jeho, ani pri opravách áut, ktoré žalobca občas
vykonával pre svojich známych. V r. 2003 sa správanie syna veľmi zmenilo, do školy chodil málo, v
nevyhnutných prípadoch a naviac žalobca zistil, že užíva drogy. Príspevok na bývanie, ktoré obdŕžal od

štátu v r. 2002 až 2003 mu odmietol vyplatiť, pričom to bolo v priemere X.XXX Q. X.XXX,- Sk mesačne,
napriek tomu, že platby za bývanie v rodinnom dome uskutočňoval len žalobca. V mesiaci jún 2003
poskytol svojmu synovi X.XXX,- A. na K. Z. O., s tým, že keď sa J. O. vráti v septembri 2003, tak tie
peniaze vráti žalobcovi. Žiaľ následne syn do O. na brigádu nešiel, celé prázdniny bol doma, peniaze
nevrátil a teda podvodom ho pripravil o tých X.XXX,- A.. K rozhodujúcej roztržke so žalovaným došlo

17.9.2003, kedy po hádke žalovaný vzal písací stroj a hodil ho do žalobcu. Následne žalovaný z tohto
domu odišiel. Krátko po jeho odchode do domu prišla polícia, zhabala drogy, pestované na balkóne v
kvetináčoch. Neskôr bol za to žalovaný trestne stíhaný a odsúdený. Do bytu, v ktorom býval žalobca sa
už nevrátil a oznámil, že bude bývať u A. I. Q.Š. Q. K. Q. Š.. Až o niekoľko týždňov žalobca zistil, že z
bytu zmizli rôzne veci, ako fotoaparát, ďalekohľad, varič, reproduktory atď. vtedy vymenil zámok. Podľa
neho žalovaný doposiaľ reproduktory nevrátil. Žalovaný si nechal aj XX.XXX,- A. v mesiacoch september

2003 až marec 2004, kedy V. M. splácala dlh s tým, že v tom čase ešte mali žalobca a žalovaný spoločný
účet. Žalovaný takto peniaze prijal a minul ich. Napriek tomu, že sa dohodli, že bude tento dlh splácať
žalobcovi po 2.000,- Sk, nič neuhradil.
Žalobca tvrdil, že v čase, keď mal veľmi zlý zdravotný stav a bol bez akýchkoľvek finančných
prostriedkov,15.8.2005žiadalsvojhosynaopomoc,tentomuvšakakúkoľvekpomocodmietolposkytnúť

a odmietol mu čokoľvek zo spreneverených peňazí uhradiť, nijako finančne mu nepomohol. Žalobca bol
práceschopný až do 22.10.2005. Keď ho odvážala sanitka, žalovaný bol doma, videl ako ho nakladajú do
sanitky a usmieval sa. Ďalej žalobca poukázal na to, že práceneschopný bol aj v období od 28.12.2005
do 3.6.2006, od 18.12.2006 do 9.6.2007, aj v čase podania žaloby od 12.11.2007. V tomto období mu
žalovaný neposkytol žiadnu pomoc a akúkoľvek pomoc mu odmietol. Nielenže mu nepomohol, ale napr.

21.8.2004 rozbil pivničné okná, na vchodových dverách poškodil zámky, odcudzil kľúče, poškodil dvere
z lodžie, čo vedú do kuchyne, čím všetkým spôsobil škodu vo výške 4.000,- Sk. Preto sa žalobca musel
obrátiť na súd a v konaniach boli vydané platobné rozkazy, jednak na zaplatenie 4.000,- Sk, jednak na
zaplatenie 7.000,- Sk, ako aj na zaplatenie 26.000,- Sk.
Na základe uvedených skutočností žalobca mal za to, že správanie sa žalovaného je obzvlášť hrubým

porušením dobrých mravov, keď mu v chorobe a zdravotných problémoch dlhodobo rok nepomáha,
nepomohol nijako, ba práve naopak, ešte ho úmyselne poškodzuje jednak tým, že podvodom ho pripravil
o sumu 7.000,- Sk, ukradol mu rôzne veci, spreneveril 26.000,- Sk a úmyselne ho poškodil aj v súvislosti
s príspevkom na bývanie. Rozhodne odsúdenia hodné je podľa neho aj to, že ho žalovaný niekoľkokrát
vyzýval, aby sa vysťahoval. Pritom pri darovaní sa zaviazal, že v byte môže žiť až do smrti. Takéto

správanie sa obdarovaného je obzvlášť veľkým nevďakom za darovanie miliónových hodnôt, a preto
takéto konanie jednoznačne odporuje dobrým mravom a je opodstatneným dôvodom na vrátenie daru.

Žalobca k podanej žalobe pripojil kópiu darovacej zmluvy, výpis z katastra nehnuteľnosti, výzvu na
vrátenie daru zo dňa 16.8.2005, potvrdenia o pracovnej neschopnosti a hospitalizácii, postúpenie

pohľadávky zo dňa 30.3.2000, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 12C 1167/93 vo veci
postúpenej pohľadávky, uznesenie Obvodného oddelenia PZ Košice - Staré mesto zo dňa 28.2.2003,
kópiu platobného rozkazu zo dňa 10.1.2005 sp. zn. 15Ro 6/2005 na uhradenie sumy 13.525,- Sk,
právoplatný dňa 17.6.2005, kópiu platobného rozkazu zo dňa 29.11.2005 sp. zn. 18Ro 5617/2005 na
uhradenie 26.000,- Sk, právoplatný dňa 14.3.2006, informáciu zaslaná z Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v Košiciach zo dňa 22.12.2004 ohľadne poberania príspevku na bývanie.

Súd z pripojeného spisu sp. zn. 29 C 48/2003 Okresného súdu Košice I zistil, že v tomto konaní žalobca
žalobou podanou dňa 24.9.2003 voči žalovanému, žiadal o vrátenie daru, teda súd konal o rovnakom
nároku žalobcu voči žalovanému a rozsudkom zo dňa 24.5.2007 bola žaloba žalobcu zamietnutá.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.7.2007.
Okresný súd Košice I preto uznesením zo dňa 16.1.2008 č.k. 18 C 299/2007-44 konanie zastavil z
dôvodu prekážky veci rozhodnutej (res iudicata). Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý
uviedol, že v novom konaní sa domáha vrátenia daru na základe skutkov, ktoré sa stali po 17.9.2003,
keďže aj po tomto dátume obdarovaný naďalej porušuje hrubým spôsobom dobré mravy, a preto je jeho

žaloba o vrátenie daru opodstatnená.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach z o dňa 24.11.2008 č.k. 11 Co 29/2008- 50 bolo uznesenie
prvostupňového súdu zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoruodvolacieho súdu žaloba, ktorú podal žalobca, je odôvodnená aj skutočnosťami, ktoré tu neboli v čase
konania vedeného pod sp. zn. 29C 48/2003 a ktorými sa preto súd v pôvodnom konaní ani nemohol
zaoberať, okrem iného aj tým správaním sa žalovaného, že dlhodobo v chorobe a pri zdravotných

problémoch žalobcovi nepomáha, že ho úmyselne poškodil a spôsobil mu škodu na zdraví, lebo v období
od 1.7.2003 do 31.12.2004 poberal príspevok na bývanie, ktorý použil pre svoje potreby a neuhrádzal z
neho poplatky za bývanie a kúrenie, preto on bol nútený bývať niekoľko mesiacov v nevykúrenom byte,
ďalej, že mu ukradol rôzne veci, varič, ďalekohľad, fotoaparát atď. a opakovane ho vyzýval, aby sa z bytu
vysťahoval, pričom pri darovaní sa zaviazal umožniť mu bývanie v byte, až do smrti, atď., ktoré správanie

sa žalovaného považuje za obzvlášť veľký nevďak za darovanie miliónových hodnôt a odporujúce
dobrým mravom. Za týchto okolností nie je dôvodný záver súdu prvého stupňa, že nárok uplatnený v
tomto konaní plynie z rovnakého skutku, a preto nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci
pre žalobu podanú v tomto konaní.

Z listinného dôkazu, ktorý predložil žalobca s označením“ Vrátenie darov, t.j. nehnuteľnosti - rodinného

domu spoluvlastníckeho podielu a tiež darovaných peňazí“, zo dňa 16.8.2005 vyplýva, že žalobca
oznámil žalovanému, že darovanie ruší a žiada vrátenie darov z týchto závažných dôvodov:
- z dôvodu spreneverenia peňazí 26.000,- Sk v období od septembra r. 2003 do marca 2004, z dôvodu,
že okradol žalovaný žalobcu v júni 2003 o 7.000,- Sk,
- z dôvodu krádeže fotoaparátu a ďalekohľadu, ktoré veci vrátil až po zásahu polície v období september

až október 2003,
- z dôvodu, že nepomáhal žalobcovi v chorobe a zdravotných problémoch, okrem iného spočívajúcich
v tom, že 7.8.2005 videl, ako žalobcu odváža sanitka a musel ostať v nemocnici, aj inokedy predtým,
keď mal bolesti a dlhodobo bol chorý, veľakrát nemohol sa ani pohnúť bez problémov a bolesti a nebol
za ním ani v nemocnici,

- z dôvodu, že žalovaný poberá príspevok na bývanie X.XXX, A., pritom tento príspevok je aj na jeho
osobu, napriek tomu tento príspevok žalovaný žalobcovi nedáva,
- z dôvodu, že úmyselne poškodil v byte zámky, rozbil pivničné okno, okno na vchodových dverách,
poškodil dvere, odcudzil kľúče, to všetko v auguste 2004.
Teda žalobca na základe týchto skutkov žiada o vrátenie daru, keďže svojim konaním žalovaný porušil

dobré mravy a jeho veľmi poškodil.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu, dňa 12.6.2010 uviedol, že podľa neho žalobca v podanej
žalobe uvádza množstvo nepravdivých a zavádzajúcich informácií, o čom môže podať svedectvo
žalobcova A. I. Q., ktorá je majiteľkou X. Č. predmetnej nehnuteľnosti. Podľa neho žalobcove konanie

stále smeruje k snahe poškodiť jeho meno a preukázať mu porušovanie dobrých mravov. Takýmto
súdnym sporom bolo aj konanie 5To 74/2010 za trestný čin sprenevery, avšak spod obžaloby bol
oslobodený a výsledkom je, že nešlo o trestný čin, ale občianskoprávny spor. Ďalej žalovaný poukázal na
to, že do septembra 2003 boli vzťahy medzi ním a otcom v poriadku a neboli medzi nimi žiadne rozpory.
V septembri 2003 však došlo medzi nimi k hádke, keď mu žalobca znemožnil vstup do nehnuteľnosti a

ich kontakty zostali prerušené. Napriek tomu, že on viackrát prejavil snahu, zmier a dohodu, zo strany
žalobcu nebola žiadna ochota, dokonca ho fyzicky napadol v prítomnosti príslušníkov policajného zboru.
Nikdy ho žalobca nežiadal o pomoc v chorobe, nemal ani vedomosť o jeho zdravotných problémoch,
ktoré opisuje, a preto mu nemohol žiadnym spôsobom pomôcť. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že
zdravotné problémy žalobcu sú vykonštruované z dôvodu získania rôznych sociálnych výhod a vyšších

finančných príjmov. Má vedomosti o tom, že žalobca sa nevyhýba ťažšej fyzickej práci, pracuje napr.
na P. G. G. O. G. C., ktorý je pravdepodobne jeho M.. Nie sú pravdivé ani tvrdenia o jeho drzom alebo
nevhodnom správaní sa počas štúdia na vysokej škole, pretože podľa neho pravda je taká, že jeho otec
sa o jeho študijné výsledky nezaujímal. Žalovaný popieral aj to, že by žalobcu z bytu vyhadzoval. Po
konflikte v septembri 2013 sa už do bytu svojho otca nevrátil, pretože došlo medzi nimi k roztržke, podľa

neho bol to žalobca, ktorý v dôsledku svojho amoku hodil po ňom reproduktor, vyťahoval nože z dresu, a
preto on radšej ušiel k starej matke do dolného bytu, ktorá počula ich zvadu a ukryla ho u seba. Žalobca
sám zavolal policajtov, aby sa išli pozrieť na rastliny marihuany, ktoré pestovali. Od toho času býva u
starej matky a nebyť jej, bol by z neho bezdomovec. Žalobca postupne začínal vypínať všetky inžinierske
siete do tohto bytu a dokonca zabraňoval vybudovaniu samostatných prípojok, ktorých zavedenie bez

prítomnosti polície nebolo možné. Podľa neho bol to práve žalobca, ktorý sa ani v najmenšom nesprával
v súlade s dobrými mravmi a ľudia z okolia, známi a rodina, ktorí tento prípad poznali, nepovažovali jeho
správanie k nemu a k svojej matke za primerané, vhodné, práve naopak. Bol to práve žalobca, ktorý
porušoval takto dobré mravy.Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,listinnýmidôkazmivyžiadanýmisúdom
a predloženými účastníkmi konania, pripojenými spismi Okresného súdu Košice I sp. zn. 29C 48/2003,

7T 39/2007, 18C 136/2005 a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobca vo svojej výpovedi opätovne poukázal na tie skutočnosti, ktoré uviedol vo svojej žalobe, uviedol,
že od podania žaloby sa jeho vzťahy so žalovaným nezlepšili, aj keď potvrdil, že syn s ním v byte
na Y. Č.. XX na poschodí nebýva od septembra 2003. Predložil súdu kolaudačné rozhodnutie, ktorým

preukazoval, že dom bol kolaudovaný tak, že sa jednalo o dom s dvomi bytovými jednotkami, pričom tá
polovička, ktorá patrí žalovanému na základe jeho darovania, je bytovou jednotkou na poschodí. Keď
žalovaný odišiel z tohto bytu, presťahoval sa do prízemného bytu k A. A. M. Q. C. I. Q., jemu trvalé
bydlisko v tejto nehnuteľnosti zrušil. Žalobca uviedol, že si uvedomuje, že sa stala veľká chyba, keď
uzatváral so žalovaným darovaciu zmluvu a v nej nebolo uvedené doživotné právo bývania v predmetnej
nehnuteľnosti a tým pádom to nie je zaznačené ani v katastri nehnuteľností. Čo sa týka jeho zdravotného

stavu, predložil súdu ďalšie doklady o práceneschopnosti za obdobie od 12.11.2007 do 10.5.2008, za
obdobie od 24.5.2008 do 12.7.2008, za obdobie od 31.10.2008 do 1.5.2009, ako aj za obdobie od
30.10.2009, t.j. v období, keď bolo vytýčené pojednávanie vo veci. Týmito listinnými dôkazmi žalobca
preukazoval, že jeho zdravotný stav je zlý, vyžaduje si častú práceneschopnosť a predložil súdu aj
potvrdenie o tomto zdravotnom stave od M.. W. P., O. L. O. V. zo dňa 6.5.2010, podľa ktorého žalobca trpí

chronickým reumatickým ochorením, ktoré v čase akútnej exacerbácie vyžaduje pomoc druhej osoby.
Táto pomoc zo strany jeho syna sa mu však nedostáva a musia mu pomáhať cudzí ľudia. Niekedy sa
stane, že aj týždeň nevie vstať z postele, jeho reumatické ochorenie zrejme reaguje na vplyvy počasia.
V tomto období mu pomáhajú M. I. Q. B. A. O. I., o čom predložil súdu čestné prehlásenie týchto osôb.
Okrem toho k otázke, kto mu poskytuje starostlivosť v chorobe, navrhol vypočuť svedka B. P. Q. B. C..

Preukazoval aj tú skutočnosť, že v júli 2004 bol nútený vykonať opravu strechy, pretože spoluvlastníčka
I. Q. sa o tieto skutočnosti nestarala, jemu zatekalo do bytu, pretože sa jedná o 30-ročnú nehnuteľnosť.
Jeho syn mu dlhodobo v chorobe nepomáha, nezaujíma sa o neho, ale naopak, spôsobuje mu škodu,
oberá ho peniaze, o čom svedčí platobný rozkaz vydaný pod sp. zn. 13Ro 6024/2005, pričom sa jednalo
o dlh L. C., ktorý vracal tieto peniaze a syn to mal postúpiť na žalobcu. Podľa neho žalovaný poškodzoval

aj spodný byt, keď rozbil okno na byte jeho matky v r. 2006 a keďže sa jednalo o jeho matku, nebolo
mu to jedno, čo vlastne syn tam vystrája. Keďže v zime 2003/2004 nemal peniaze na to, aby zaplatil
poplatky za plyn, elektriku, vodu a kúrenie, keďže syn nič neplatil, aj napriek tomu, že príspevok na
bývanie poberal, začali mu plesnivieť steny, o čom predložil žalobca fotodokumentáciu. Poukázal na to,
že sa vedie konanie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 13C 690/02, kde si svoje finančné nároky

uplatnil voči vlastníčke spodného bytu.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že najviac ho z výpovede žalobcu zarazila tá skutočnosť, že
žalobcovi nie je jedno, keď rozbil okná na byte jeho matky. Preto nerozumie tomu, ako sa staral o
svoju matku, keď jej vypol elektriku, plyn, vodu a bolo to v období, keď s ňou on žil v jednom byte

a takýmto postupom ich dostal do úplného zúfalstva, pretože to bolo v zimnom období, museli kúriť
propánbutánom, nemali ani vodu a museli chodiť na vodu k studničke pod C.. Zo strany žalovaného
bolo nesporné, že ho žalobca žiadal o vrátenie daru listom zo dňa 16.8.2005, ktorý bol priložený k
žalobe. Tvrdil, že nežiadal otca, aby sa vysťahoval z predmetného bytu, ale žiadal ho, aby sa on mohol
nasťahovať do tohto bytu, pretože jednoducho nemal kde bývať a mohlo sa to stať v r. 2005. Chcel, aby

sa mohol nasťahovať aspoň do garáže. Nakoniec sa však na ničom s otcom nevedeli dohodnúť. Podľa
jeho vedomostí otec v byte nebýva sám, ale má dvoch až troch podnájomníkov, takže má zabezpečené
určité príjmy. Práve z dôvodu toho, že žalobca neplatil vodu, elektrinu a plyn, ich vzťahy sa veľmi zhoršili,
došlo k odpojeniu elektriky a keď žiadal, aby otec nedoplatok vyrovnal, bol to jeden z dôvodov, prečo
sa v r. 2003 pohádali a on odišiel zo spoločnej domácnosti so svojim otcom. Následne otec vymenil

zámky na vchodových dverách a od toho času žil v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou. Po
týchto udalostiach vlastne boli nútení vybudovať si samostatné merače. Ďalej žalovaný uviedol, že bol
trestne stíhaný za pestovanie marihuany, udal ho sám žalobca, jeho vlastný otec a bol vo výkone trestu
od februára 2007 do februára 2008. Podľa neho sa však sám žalobca staral o túto marihuanu, teda
vedel, že ju žalovaný pestuje.

Čo sa týka neposkytnutia pomoci v chorobe, žalovaný uviedol, že nemal žiadne vedomosti o zlom
zdravotnom stave žalobcu tak, ako to tvrdí on, ani o jeho potrebe pomoci v chorobe. Vedel iba o tom,
že raz bol v nemocnici a že ho bolela chrbtica. Nikdy ho o svojom zdravotnom stave neinformoval anedozvedel sa o tom ani žiadnou inou cestou. Od neho otec chcel stále iba peniaze, najmä, aby mu vrátil
26.000,- Sk. Takýmto správaním si otec rozhádal celú rodinu. Podľa neho však otec na tom nie je až tak
zle, pretože ho videl pri sťahovaní nábytku, pri sťahovaní chladničky, ho počul, že sám sa vyjadril, že to

nie je až také ťažké a vie o tom, že stavia nejakú stavbu, bežne ho vída pri miešačke a pri betónovaní.
Po smrti svojej starej matky už v nehnuteľnosti nebýva, pretože chce mať od svojho otca pokoj. Jeho
stará matka zomrela v novembri 2008.
Pokiaľ ho otec obvinil, že zobral nejaké veci z nehnuteľnosti, žalovaný uviedol, že všetky tieto veci sa
nachádzali v darovanej nehnuteľnosti, teda mal za to, že patria mu aj tieto veci.

Žalobca popieral tú skutočnosť, že by mal nejakých podnájomníkov, prehlasoval, že v byte žije sám,
chodia k nemu iba návštevy. Podľa neho sa žalovaný o jeho zdravotný stav a zdravotné problémy nikdy
nezaujímal. Nepopieral ani tú skutočnosť, že pokiaľ je práceschopný, snaží sa robiť, robí aj na stavbe,
alebo prenáša nejakú chladničku, takto si privyrába nejaké peniaze, pretože z X.XXX,- A. on vyžiť nevie.

Z výpovede svedka P. B. vyplýva, že žalobcu pozná už asi 40 rokov a zvykne ho navštevovať v jeho
domácnosti, v rodinnom dome. Pozná aj žalovaného, pretože tam chodil aj v čase, keď žalovaný žil v
spoločnej domácnosti so svojim otcom, odkedy odišiel zo spoločnej domácnosti, tak tam chodí častejšie.
Obyčajne je to z toho dôvodu, že pomáha žalobcovi, keďže on je vyučený A., pomáhal mu O. U. A., U.,
M. Q. O.. Pomáhal mu aj takým spôsobom, že išiel nakúpiť, keď ho o to poprosil, pretože vie, že žalobca

má problémy s krížami a tieto práce nezvládal. Chodí častejšie do jeho domácnosti, možno posledných
7 rokov a vie o tom, že žalovaný s ním v spoločnej domácnosti už asi 7 rokov nežije. V čase, keď bol
žalobca hospitalizovaný, bolo to asi 1x za posledných 7 rokov, tak chodil do jeho domácnosti najmä
sa starať o zajace a navštevoval ho v nemocnici. Keď sa pred dvomi rokmi žalobca opätovne necítil
dobre, doslova sa plazil a nevedel zvládnuť žiadne práce, bolo to opätovne kvôli krížom, na ktoré trpí, tak

chodil mu nakupovať, robil mu posteľ, varil a ešte mu aj pral. Za posledných 7 rokov žalovaného v byte
nestretol. Svedok uviedol, že vie o tom, že oni sa nejak v láske od tej doby nemajú a žalovaný vlastne
takýmto spôsobom žalobcovi žiadnu pomoc neposkytuje. Pamätá sa na určité finančné problémy, ktoré
nastalimedzižalobcomažalovanýmeštevobdobí,nežsasynzbytuodsťahoval.Ožiadnychkonfliktoch
medzi žalobcom a žalovaným však v posledných 7 rokoch vedomosti nemá. Svedok ešte uviedol, že

žalobca bol odkázaný na pomoc iných, možno aj 3x v roku a okrem neho tam chodili pomáhať aj iní
ľudia, konkrétne jedna pani, ktorú nevedel pomenovať a ktorú tam stretol. Svedok na pojednávaní súdu
dňa 24.6.2010 uviedol, že má vedomosti o tom, že v tom čase v byte u žalobcu býval jeho brat, ktorého
mu sám odporučil, pretože on sám má malý byt a brat s ním z toho dôvodu bývať nemohol. Jeho brat
v domácnosti žalobcu býva asi 4 roky.

Žalobca na to reagoval tak, že podľa neho je správne uviesť, že brat svedka nebýva v tomto byte, iba
sa tam občas zdržuje posledné dva roky, ale posledné dva mesiace je stále v Č.. Keď príde na A., je 2
- 3 dni u neho, najmä v zime, keď má problémy a O.. P. mu pomôcť nemôže. Podľa neho brat svedka
mu neplatí za bývanie nič a tobôž neplatí O.. I..

Z čestného vyhlásenia M. I. spísaného dňa 9.9.2008 vyplýva, že menovaná často pomáha žalobcovi,
najmä v dobe, keď je chorý a má zdravotné problémy. Od r. 1999, odkedy sa u neho prejavili vážne
zdravotné problémy v súvislosti s reumou, kedy mal obrovské bolesti a opuchli mu všetky kĺby v tele a
nemohol ani chodiť, pomáhala mu tak, že doniesla domov jedlo, nakúpila potraviny, pomohla mu dôjsť

k lekárovi, vyprala mu potrebné veci, navštevovala ho v nemocnici, kde bol takmer mesiac. Takto mu
pomáha stále a vo väčšej miere od r. 2003, odkedy žalobca žije sám. Je to obzvlášť v zime, keď má
žalobca reumatické bolesti intenzívnejšie a podstatne je to horšie ako cez leto, keď je teplo. Práve v
dôsledku toho je žalobca niekoľko mesiacov v roku práceneschopný. Má problémy aj s ľadvinami, kvôli
ktorým bol v nemocnici po dobu dvoch týždňov v lete v r. 2005. Po návrate z nemocnice mu opätovne

pomáhala. Pomoc spočívala v nakúpení v obchode, uvarila mu a nakŕmila jeho zajace a kocúra. V roku
2008 v máji a začiatkom júna, keď bol žalobca v nemocnici, stretla syna A. a povedala mu, že otec je
veľmi chorý a je v nemocnici. Na to však jeho syn nijak nereagoval.

Z čestného vyhlásenia O. I., G.. X.X.XXXX z prehlásenia zo dňa 23.6.2009 vyplýva, že menovaný žije

dlhodobo v J. Z. V., ale žalobcu pozná od r. 1992 prostredníctvom svojej matky. Poznal aj jeho syna A. Š.
s tým, že tento sa od svojho otca odsťahoval v r. 2003. Má vedomosti o tom, že žalovaný má dlhodobo
zdravotné problémy, najmenej od r. 1999. Za tie roky veľakrát aj on osobne mu pomáhal a vie o tom, že
syn, odkedy sa odsťahoval, mu nijako nepomohol. On osobne mu pomáhal tak, že mu požičal peniaze,keď mu bolo veľmi zle, odviezol ho autom k lekárovi, pomohol mu pri opravách v byte, pri maľovaní,
upratovaní, opravách v kuchyni, oprave ÚK, údržbe domu, odviezol odpad autom a podobne. V V. O. U.
P.. XXXX. Odvtedy žalobcovi nijako nemohol pomôcť. Potvrdil tú skutočnosť, že aj jeho matka žalobcovi

pomáha.

Súd vypočul vo veci aj svedka C. B., ktorý t.č. býva v Č. Z. O.. Svedok uviedol, že v období rokov
2003 až 2008 študoval na E. Z. C., od 16.7.2008 sa zamestnal v O., odvtedy tam žije. V čase štúdia
ku žalobcovi chodil častejšie, chodil podľa potreby, pretože žalobca mal zdravotné problémy, najmä v

zimných mesiacoch 3 až 5 krát. Počas svojho štúdia žalovaného v byte žalobcu nikdy nestretol, poznal
ho zo skoršieho obdobia, pretože ich rodičia sa kamarátili. V tomto období žalobca žil sám, avšak mal
nejakú priateľku, ktorú tam občas stretol. Tesne pred jeho odchodom do O., pamätal sa, že žalobca mal
nejaké problémy s hrubým črevom a vtedy mu išiel zobrať nejaké veci do nemocnice a pre kľúče musel
ísť k jeho priateľke. Pomohol mu tak, že išiel nakŕmiť zvieratá, stretol tam aj syna A., ktorý tam opravoval
bicykel, zaujímal sa o to, čo tam robí, tak mu to vysvetlil. Chodil žalobcovi pomáhať aj s rekonštrukciou

strechy rodinného domu, alebo keď ležal a potreboval pomôcť, pretože nevedel ani vstať z postele,
išiel mu napr. nakúpiť lieky. Žalobca v tom čase nebol schopný sám o seba sa postarať. On sa nikdy
osobne nezaujímal o to, aký je vzťah medzi žalobcom a žalovaným, vedel o tom, že žalovaný má nejaké
problémy s drogami alebo autom. Žalobca si občas poťažkal na svoj vzťah so synom, najmä z toho
dôvodu, že keď bol chorý, bol odkázaný na pomoc cudzích ľudí. Pred ním sa žalobca nevyjadril tak, že

mu syn A. odmietol poskytnutie pomoci na jeho žiadosť. Podľa svedka hospitalizácia žalobcu bola v r.
2008 a predtým raz v roku 2005 v letných mesiacoch v súvislosti s obličkami. V domácnosti žalobcu
stretol ešte jedného pána, ktorý mu bol pomáhať robiť omietky, keď sa prerábala strecha a 2x tam stretol
priateľku žalobcu.

Právna zástupkyňa žalovaného v priebehu konania na pojednávaní súdu dňa 26.10.2012 vzniesla
námietku premlčania z toho dôvodu, že dôvody pre vrátenie daru, ktoré uviedol žalobca vo svojej žalobe,
pochádzajú z rokov 2000 až 2003, prípadne 2004, t.j. z obdobia, kým ešte žil žalobca so žalovaným
v spoločnej domácnosti, resp. za krátke obdobie, potom, ako syn z tejto domácnosti odišiel ku svojej
starej matke. Vzhľadom na 3-ročnú premlčaciu dobu k dátumu podania žaloby 31.12.2007 nároky

žalobcu sa premlčali. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o dôvode pre
vrátenie daru. Od toho času, ako sa žalovaný presťahoval ku starej matke, čo bolo v septembri 2003,
nedochádzalo medzi nimi k žiadnym kontaktom, následne žalovaný nastúpil do výkonu trestu, kedy
sa so svojim otcom ani nemohol stretávať a nemohol mu ani poskytovať žiadnu pomoc. Čo sa týka
samotných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, medzi ním a jeho matkou, resp. sestrou, sa viedli

rôzne konania, ktoré sa týkali prevažne finančných otázok, rovnako je to aj v konaní 13C 139/2009, v
ktorom okrem seba žalobca uviedol, ako ďalšieho žalobcu aj svojho syna, ktorý o tejto žalobe vôbec
nevedel a nakoniec žiadal o zastavenie konania. Nemal záujem pokračovať v tomto konaní proti sestre
žalobcu I. Q.. Viedlo sa aj konanie proti žalobcovi o súhlas žalobcu na zriadenie prípojok vody, elektriny
a plynu do spodného bytu, pretože žalobca sa rozhodol, že tento byt odpojil, ale súhlas na pripojenie

tohto bytu na samostatné prípojky nedal. Všetko sa to muselo stále vybavovať prostredníctvom súdu.
Podľa právnej zástupkyne žalovaného všetky finančné operácie, ktoré boli medzi účastníkmi konania
vyriešené. Žalobca z týchto sporov finančne ťažil, keď bol schopný podať návrh proti svojmu synovi o
exekúciu a žiadal od žalovaného iba úroky z omeškania, ktoré potom dlhodobo musel platiť a nepodal
žiadosť o exekúciu istiny. Predchádzajúci rok sa však žalovanému podarilo zaplatiť istinu vo výške

26.000,- Sk a tak sa potom exekučné konanie zastavilo. V trestnom konaní sp. zn. 7T 39/07, v ktorom
bol žalovaný obvinený zo sprenevery, bol spod obžaloby oslobodený a konanie bolo takto právoplatne
skončené. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že podľa nich zdravotný stav žalobcu
nie je taký, ako on sám ho popisuje, pretože stavia rodinný dom, aj keď nie pod svojim menom, ale pod
menom svojej priateľky, O.. I. a stavbu tohto rodinného domu sám aj priznal. Sám povedal, že sa mu

zdravotný stav tým aj upravil, lebo fyzicky pracuje a je to pre neho tak lepšie.

Žalobca sa k tomu vyjadril tak, že nepopiera tú skutočnosť, že v letných mesiacoch je schopný pracovať,
A. R. O.. I., nie je to P. V. a on jej na tejto stavbe vlastne pomáha, robí stavebné práce. Keďže sa v
letnom období takto pohybuje na uvedenej stavbe, tak mu to robí zdravotne dobre a chvalabohu nemal

zdravotné problémy. Na jeseň sa jeho zdravotné problémy stále vracajú. Od jesene 2010 je už žalobca
na starobnom dôchodku.Z pripojeného spisu sp. zn. 18C 136/2005 ohľadne príspevku na bývanie, v ktorom konaní žalobca
žaloval žalovaného o zaplatenie 1.099,98 EUR vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa
23.4.2009 bola žaloba žalobcu zamietnutá. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd tento rozsudok

potvrdil. Rozsudok o zamietnutí žaloby nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2010.

Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T 39/2007 vyplýva, že žalovaný
bol trestne stíhaný z podozrenia trestného činu sprenevery v súvislosti s nevrátením 26.000,- Sk
žalobcov. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 20.5.2009 bol žalovaný spod tohto trestného

činu oslobodený, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.5.2010.

Podľa ust. § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Účinky darovacej zmluvy sa nerušia od počiatku, ale len od okamihu, keď prejav darcu bol doručený

do sféry vplyvu obdarovaného, teda v prejednávanom prípade to bolo k 16.8.2005. Súd preto nemohol
skúmať dôvody pre vrátenie daru, ktoré nastali po tomto období, resp. v priebehu konania. Preto súd
nevyhodnocoval ďalšie skutky, ktoré žalobca považoval za dôležité v priebehu konania: exekučného
konanie vedené proti žalovanému, ako povinnému predajom darovanej nehnuteľnosti, aj keď žalobca
má obavu, že príde o bývanie, pretože v darovacej zmluve nie je zakotvené jeho právo doživotného

bývania. Tieto okolnosti nemali pre rozhodnutie vo veci žiaden vplyv.

Podľa cit. §-u 630 OZ dochádza k zániku darovacieho vzťahu, na základe jednostranného právneho
úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním k darcovi, alebo
členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich porušenie značnej intenzity,

alebo ich sústavné porušovanie.

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že darovacou zmluvou zo dňa 30.3.2000 došlo k V. G., O. X/
X G. P. V. A. O. Q. O., Z. J. G. L. Č.. XXXX C.. Ú. C.T. - A. J. Ž., Q. V. G. Ž. Q. U.. Ž. V. B. J. Q. O.
A. O. G. Z. O. 1..

Z listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 16.8.2005 vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného
o vrátenie daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov, ktoré v tejto listine popísal.

Zo strany žalovaného bolo nesporné, že táto listina mu doručená bola. Táto žiadosť žalobcu o vrátenie

daru bola vyhotovená skôr, ako došlo k rozhodnutiu Okresného súdu Košice I o vrátenie daru medzi
tými istými účastníkmi konania na základe žaloby žalobcu v konaní 29C 48/2003. V tomto konaní súd
skúmal dôvody pre vrátenie daru, ktoré nastali v období pred 17.9.2003, aj v tomto konaní súd skúmal
dôvody pre vrátenie daru v súvislosti s hrubým porušením dobrých mravov žalovaným v súvislosti s
týmito skutkami:

- s trestným stíhaním žalovaného vedeného na Okresnom súde Košice I sp. zn. 5T 130/2003 v súvislosti
so spáchaním trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a
prekurzora a obchodovania s nimi
- s trestným konaním vedeným na Okresnom súde Košice I sp. zn. 7T 52/2004 v súvislosti so
spáchaním trestného činu krádeže pneumatík z motorového vozidla a v súvislosti s trestným činom

podvodu, ktorého sa mal žalovaný dopustiť od 17.9.2003 do 11.10.2003 odcudzením starožitného
fotoaparátu, ďalekohľadu, reproduktora, propán-butánového variča, s plynovou bombou, elektrického
variča, v celkovej sume 5.100,- Sk z darovanej nehnuteľnosti, resp. v mesiaci jún 2003 požičaním čiastky
7.000,- Sk a
- s trestným stíhaním žalovaného za podozrenie z trestného činu sprenevery, ktorého sa mal žalovaný

dopustiť v mesiacoch september 2003 až február 2004 tým, že vybral z účtu 26.000,- Sk a tieto žalobcovi
nevrátil. V čase rozhodnutia súdu uvedený trestný čin iba v časti 26.000,- Sk, teda sprenevery, bol
postúpený s podanou obžalobou na súd zo strany Okresnej prokuratúry Košice I pod sp. zn. 1Pv
381/2007 a následne sa táto vec viedla na Okresnom súde Košice I pod sp. z n. 7T 39/2007, v čase
rozhodnutia súdu vec nebola ešte právoplatne skončená.

Ostatné skutky boli v čase rozhodnutia súdu postúpené na prejednanie Obvodnému úradu Košice,
Odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku proti majetku.Napriek tomu, že v tomto konaní súd už rozhodol o skutkoch ako bolo vyššie uvedené, ktoré žalobca
žalovanému vytýkal ako závažné porušenie dobrých mravov, žalobca opätovne vo svojej žiadosti o
vrátenie daru zo dňa 16.8.2005 a rovnako aj v podanej žalobe v tomto konaní opakoval tieto skutky

žalovaného.

Súd bol pri posudzovaní dôvodov pre vrátenie daru viazaný tými skutkami, ktoré žalobca uvádzal v listine
jednostrannej žiadosti o vrátenie daru zo dňa 16.8.2005, resp. v podanej žalobe.

S prihliadnutím na námietku premlčania zo strany žalovaného, súd dospel k tomu záveru, že skutky,
ktoré sú podľa žalobcu závažným porušením dobrých mravov a teda dôvodmi pre vrátenie daru:
- sprenevera, ktorá sa mala stať v období od septembra 2003 do marca 2004,
- bezdôvodné poberanie príspevku na bývanie a nevyplatenie žalobcovi v období od 1.7.2003 do
31.12.2004,
- poškodzovanie majetku rozbitím pivničného okna na vchodových dverách, poškodením sklenenej

výplne dverí z lodžie v auguste 2004,
sú skutkami, ktoré sa premlčali v 3-ročnej premlčacej dobe, s prihliadnutím na to, že žaloba bola podaná
dňa 31.12.2007.

Podľa § 100 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Nepremlčujúsatakistoprávazvkladovnavkladnýchknižkáchalebonainýchformáchvkladovabežných
účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo na vrátenie daru mohlo
vykonať prvýkrát, teda od dátumu hrubého porušenia dobrých mravov.

Zo všetkých skutkov, ktoré žalobca v podanej žalobe uviedol, sa súd ďalej nemohol zaoberať tými
skutkami, ktoré posudzoval súd v predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 29C 48/2003. Preto podľa
zváženia súdu zo všetkých skutkov, ktoré žalobca takto uvádzal, zostal jediný, a to neposkytnutie pomoci
v chorobe žalobcovi, zo strany žalovaného.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie každého dôkazu osobitne a v ich vzájomnej súvislosti s

prihliadnutímnato,žepodľazaužívanejjudikatúrydôvodomprevráteniedaruniejeakékoľveknevhodné
správaniesaobdarovaného,alebolensamotnájehonevďačnosť,aletakésprávaniesa,ktorésohľadom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Dobré mravy nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti treba za dobré mravy považovať súhrn

spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných
zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne
uznávaným pravidlám slušnosti, v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti.
Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe

súdu.

Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti, to znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť
aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi

a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu, alebo
členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž darca úspešne domáhať vrátenia daru nemohol, lebo
reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcoma obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo
strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom
nepomere k správaniu sa samotného darcu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tak, ako žalovaný neprejavuje záujem o svojho otca a vlastne
sa mu vyhýba v záujme toho, aby nedochádzalo medzi nimi k žiadnym konfliktom, tak isto, zo správania
sa žalobcu, ako aj z jeho výpovede vyplýva, že nemá dobrý vzťah k synovi, syn mu je ľahostajný,
nezaujíma sa o neho, v podstate sa zaujíma iba o to, aby mu syn vrátil finančné prostriedky, ktoré podľa

neho mu stále dlhuje. V tomto smere predkladal žalobca aj v tomto konaní množstvo dôkazov. Tie však
nemali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci, preto sa nimi súd podrobne nezaoberal.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že už v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí, dôvod pre
zamietnutie žaloby spočíval najmä v tom, že medzi účastníkmi konania boli zlé vzťahy napriek tomu,
že je medzi nimi priamy príbuzenský pomer otca a syna. Citujem: Vykonaným dokazovaním mal súd

preukázané, že obidvaja účastníci konania majú medzi sebou zlé vzťahy, často medzi nimi dochádza
k hádkam, na ktoré spravidla dá podnet práve žalobca. Súd mal ďalej z vykonaného dokazovania za
preukázané,žeajžalobcasavočižalovanémusprávanevhodneataktiežnaadresužalovanéhopoužíva
vulgárne a hrubé slová, znemožnil a znemožňuje žalovanému bývať v darovanej nehnuteľnosti, resp. v
nehnuteľnosti, ktorá mu vlastnícky patrí, ale o jeho nevhodnom správaní sa voči žalovanému svedčí aj

to, že žalobca žalovaného fyzicky napadol, dokonca za prítomnosti príslušníkov PZ, za ktorý skutok bol
priestupkovo stíhaný a o uvedenom fyzickom ublížení svedčí aj listinný dôkaz, doložení žalovaným, a to
lekárska správa, nález. Túto nepriaznivú situáciu žalovaný riešil napokon tak, že z časti P. V., C. M. Z. O.,
sa odsťahoval k matke žalobcu, pričom mal stále záujem sa so žalobcom dohodnúť ohľadom ďalšieho
bývania, so žalobcom žiaden konsenzus nebolo možné uzavrieť, pre jeho agresívne správanie, ktoré

stále vyúsťovalo v amok. V danom prípade nie je možné hovoriť ani o neposkytnutie potrebnej pomoci
žalobcovi, pretože tento nie je na ňu zo strany žalovaného odkázaný. Koniec citátu.

Z rozhodnutia súdu vyplýva, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 21.8.2004 voči žalovanému, ktorému svojim skutkom spôsobil

aj zranenie. Bola mu uložená pokuta vo výške 500,- Sk.

Z vykonaného dokazovania má súd nesporne preukázané, že zlé vzťahy medzi účastníkmi konania
naďalej pretrvávajú, nedošlo k zlepšeniu týchto vzťahov, a to napriek tomu, že žalovaný dlhodobo
v predmetnej nehnuteľnosti - v byte na poschodí, ktorý mu vlastnícky patrí na základe darovania,

nebýva a medzi účastníkmi konania od podania žaloby nedošlo k žiadnym konfliktom, dokonca ani k
žiadnym kontaktom. Tak, ako sa žalobca nezaujíma o svojho syna, rovnako sa žalovaný nezaujíma o
svojho otca a výsledok tohto pasívneho správania sa oboch účastníkov konania, existovali už v čase
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia v konaní sp. zn. 29C 48/2003.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že žalobca v tomto konaní neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že žalovaný vedel o jeho zdravotných problémoch
a vedome mu neposkytol žiadnu pomoc v chorobe a na druhej strane žalobca nepreukázal ani tú
skutočnosť, že by bol v súvislosti so svojim zdravotným stavom na pomoc žalovaného skutočne
odkázaný. Jeho zdravotný stav je kolísavý a závisí od ročného obdobia, pričom súd nevylučuje, že

skutočne v jesennom alebo zimnom období jeho zdravotné problémy narastajú a môže byť odkázaný
na pomoc iných. Svedkovia vypočutí v tomto konaní potvrdili iba to, že žalobca má zdravotné problémy
v jesennom a zimnom období, ale ani jeden z nich nepotvrdil, že by bol žalobca svojho syna o pomoc
v chorobe žiadal, resp. že by bol pred týmito svedkami žalovaný pomoc svojmu otcovi odmietol. Na
druhej strane sám žalobca priznal, že vykonáva A. O., Q. O.I. O. A., aby si privyrobil, teda sám priznáva,

že zmena jeho zdravotného stavu nie je trvalá a jeho odkázanosť na pomoc niekoho iného je skôr
výnimočná. Ani on sám netvrdí, že niekedy, v čase svojej odkázanosti svojho syna o poskytnutie pomoci
požiadal. Žiadal ho stále o vrátenie peňazí.

Na základe vyššie uvedených výsledkov dokazovania a zásad pre vrátenie daru, súd dospel k tomu

záveru, že žalobca zákonné dôvody pre vrátenie daru nepreukázal, a preto jeho žaloba je nedôvodná.
Súd jeho žalobu zamietol.V tomto konaní bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu
trov konania. Podľa tohto zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal. Trovy žalovaného spočívali v trovách právneho zastúpenia advokátkou za nasledujúce
úkony právnej služby v súlade s § 11 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (vo výške 1/13 výpočtového
základu): 12.7.2010 príprava a prevzatie zastupovania 55,49 EUR, 26.10.2012 zastupovanie na
pojednávaní 58,69 EUR, 15.2.2013 zastupovanie na pojednávaní 60,07 EUR, 15.7.2013 písomné
vyjadrenie vo veci samej 60,07 EUR, 15.5.2014 zastupovanie na pojednávaní 61,87 EUR, 25.6.2014

písomné vyjadrenie vo veci samej 61,87 EUR, 11.9.2014 zastupovanie na pojednávaní 61,87 EUR,
27.2.2015 zastupovanie na pojednávaní 64,53 EUR a k tomu režijný paušál v súlade s ust. § 16 ods. 3
cit. vyhlášky v r. 2010 1x 7,21 EUR, v r. 2012 1x 7,63 EUR, v r. 2013 2x 7,81 EUR, v r. 2014 3x 8,04 EUR
a v r. 2015 1x 8,39 EUR, spolu trovy právneho zastúpenia 547,43 EUR. Žalobca je povinný nahradiť tieto
trovy konania na účet právnej zástupkyne žalovaného, vedený vo Z., Q..A.. C.-R. Č.. Ú. A. XX XXXX
XXXX XXXX XXXXXXX, K.: A. Z.: XXXXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.