Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010829
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813010829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Romana Hargaša, v trestnej veci proti obžalovanému D. S., pre pokračovací prečin
krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a/, f/ Tr.zák., sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1
Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 23.6.2014, sp. zn.
1T/239/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.2.2015 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.d/, e/, ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku celý výrok o treste
odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu a výrok, ktorým bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu
Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 3T/91/2013.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný D. S. - nar. XX.X.XXXX v Y., trvale bytom H., okres
Y., prechodne bytom G. - U.,
U. č. XXX/X, t.č. vo väzbe Okresnej
prokuratúry Topoľčany vo veci pod sp.zn. Pv 823/14

pri nezmenenom výroku o vine

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods.2 Tr.zák. k § 41 ods.2, § 42 ods.1, § 38 ods.3, § 36 písm.l/, písm.n/, § 37 písm.h/
Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Tr.zák. sa zrušuje výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi,
sp.zn. 3T/91/2013 zo dňa 6.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.2013, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo,

stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 23.6.2014, sp. zn. 1T/239/2013 bol
obžalovaný D. S. uznaný vinným v bodoch 1) až 3) rozsudku pre pokračovací prečin krádeže podľa §
212 ods.2 písm.a/, f/ Tr.zák., sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. a v bodoch4) a 5) rozsudku pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/, f/ Tr.zák. na skutkovom
základe, že

1) dňa 14. apríla 2013 asi o 20.00 hodine z budovy bez popisného čísla, ktorá patrí Obci G. a ktorá
slúži ako sklad, nachádzajúca sa na ulici U. v G., v časti U., približne 50 metrov po ľavej strane od
kaštieľa, v ktorom sa nachádza Reedukačné centrum mládeže, po tom, čo tam vnikol cez otvorené
okno bez použitia násilia odcudzil jednu vázu zo žltohnedého kovu, 8 utierok rôznej farby, 6 malých
šálok bielej farby, 10 porcelánových podšálok bielej farby, 3 väčšie porcelánové šálky bielej farby, 4

porcelánové šálky čiernej farby s kvetinovým motívom, 4 antikorové veľké lyžice, 5 antikorových
vidličiek, 3 antikorové príborové nožíky, 5 antikorových kávových lyžičiek, čím spôsobil Obci G. škodu
odcudzením vecí vo výške 15 eur,

2) dňa 06. mája 2013 v čase asi o 14.30 hodine na sklade železného materiálu nachádzajúcom sa v
objekte areálu Reedukačného centra v G., ulica U. číslo XXX/X, okres K., začal rozbíjať

vstupné dvere železnou tyčou s úmyslom vytvoriť v nich otvor a následne ním vniknúť dnu s úmyslom
odcudziť rôzny železný materiál a ten následne odovzdať do Zberných surovín, pričom bol vyrušený
vychovávateľom Reedukačného centra G., po čom ušiel, nič neodcudzil, čím spôsobil Reedukačnému
centru G. so sídlom U. číslo XXX/X, IČO: 00163325, škodu poškodením zariadenia vo výške 50 eur,

3) v J., okres K., dňa 15. mája 2013 asi o 08.30 hodine, asi vo vzdialenosti päť metrov od panelovej
cesty vedúcej za budovou Hotela DOMUS, ktorú
križujú koľajnice, v blízkosti ktorých vedie tepelný napájač ENO Prievidza, odcudzil z tohto tepelného
napájača hliníkový plech o rozmere cca 1 x 1 meter, ktorý chcel v poobedňajších hodinách odovzdať
do Zberných surovín v J., avšak po ceste bol zadržaný policajnou hliadkou, čím spôsobil spoločnosti

Slovenské elektrárne, a.s., závod Elektrárne Nováky, 972 43 Zemianske Kostoľany, IČO: 35 829 052,
škodu odcudzením vo výške 17,96 eur,

4) dňa 21. júna 2013 v čase asi o 02.30 hodine v Obci P., okres K., na ulici K., z riadne oploteného a
uzamknutého areálu Zberných surovín s názvom Z. - Metal Spon, po prelezení betónového oplotenia

odcudzil z areálu 3 kotúče hliníkového 4-žilového kábla o celkovej dĺžke 60 bm a 2 kotúče medeného
kábla 3-žilového o celkovej dĺžke 40 bm tak, že ich prehodil cez oplotenie von z areálu, čím spôsobil
poškodenému Z. E. - Metal Spon so sídlom P., Z. číslo XXX/X, IČO: 17824176, škodu odcudzením vo
výške 89 eur,

5) v čase od 21.00 hodiny dňa 20. júna 2013 do 03.30 hodiny dňa 21. júna 2013 v bližšie nezistenom
čase v G. - U., na ulici U., okres K., spred domu číslo XXX/X odcudzil neuzamknutý, pánsky horský
bicykel čiernej farby, čím spôsobil poškodenému Z. V. škodu odcudzením vo výške 20 eur,

pričom skutky spáchal, hoci bol rozhodnutím číslo A/2013/02005 zo dňa 14. marca 2013, právoplatným

dňa 09. apríla 2013 Obvodného úradu v Prievidzi, Obor všeobecnej vnútornej správy postihnutý za
priestupok proti majetku podľa § 50 ods.1 Zákona číslo 372/1990 Zb. O priestupkoch v znení neskorších
predpisov, ktorého sa dopustil dňa 26. decembra 2012.

Za to bol obžalovaný D. S. odsúdený podľa § 212 ods.2 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného

zákona,§41ods.1Trestnéhozákona,§38ods.4Trestnéhozákona,§36písm.l/Trestnéhozákona,§37
písm. h/, písm. m/ Trestného zákona k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 10
(desať) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona súd zároveň zrušil
výrokotrestetrestnéhorozkazuOkresnéhosúduvPrievidzi,sp.zn.3T91/2013zodňa06.06.2013,ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2013, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ktoré
týmto rozhodnutím stratili svoj podklad. Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný
nahradiť poškodenej strane Reedukačnému centru Bystričany so sídlom Chalmovská č. 679/1, IČO:
00163325 škodu vo výške 50 eur a podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku bola poškodená strana
Slovenské elektrárne, a.s., závod Elektrárne Nováky, 972 43 Zemianske Kostoľany, IČO: 35 829 052 s

nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho obžalovaný prostredníctvom obhajcu v
zákonnej lehote napadol odvolaním proti výroku o treste. V písomnom odôvodnení odvolania uvádzal,že podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, čo malo vplyv na ukladanie trestu. Súd prvého stupňa správne priznal poľahčujúcu okolnosť v
zmysle § 36 písm. l/ Tr.zák., no mal mu priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., teda,

že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti. Na druhej strane
u neho neexistuje priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr.zák., teda, že spáchal viac trestných
činov. Podľa jeho názoru skutky, pre ktoré bola aktuálne podaná obžaloba, sú jedným pokračujúcim
trestným činom krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a/, písm. f/ Tr.zák. sčasti dokonaného a sčasti v
štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. a to s prihliadnutím na ustanovenie § 122 ods.10 Tr.zák. Preto

aj použitie ustanovenia § 41 ods.1 Tr.zák. o úhrnnom treste je nesprávne a prichádzalo do úvahy
uloženie spoločného trestu aj vo vzťahu k čiastkovým útokom, za ktoré bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/91/2013 zo dňa 6.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
2.7.2013. Za danej situácie podľa názoru odvolateľa teda prichádzalo do úvahy uloženie spoločného
trestu, pričom primeraným by bolo uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby. V prípade ak by odvolací súd bol toho názoru, že u neho prichádza do úvahy

uloženie súhrnného trestu, sú podľa názoru obžalovaného splnené podmienky na upustenie od uloženia
súhrnného trestu podľa § 44 Tr.zák., a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa k svojmu konaniu
priznal, pred súdom urobil vyhlásenie o vine, v prípravnom konaní sa taktiež priznal a popísal okolnosti
za akých čin spáchal a tiež pomohol vrátiť odcudzené veci. Taktiež spôsobená škoda je pomerne nízka,
pričom ako už uviedol, odcudzené veci boli poškodeným stranám vrátené a súdom bol zaviazaný k

náhrade škody iba za poškodené zariadenie vo výške 50,- € Reedukačnému centru Bystričany. Ďalej
poukázal na svoje osobné pomery, kedy odmalička vyrastal ako sirota v rôznych detských domovoch.
Ako motív svojho konania uviedol, že bol nútený si zadovážiť prostriedky na živobytie a stravu, nakoľko
je bez práce, finančných prostriedkov a bývanie si zabezpečil so súhlasom majiteľa v opustenom byte v
bytovke v G.. Taktiež je potrebné vziať do úvahy výsledky znaleckého posudku znalcov psychiatrov, ktorí

zistili u neho mentálnu retardáciu. Preto sa domáhal, aby odvolací súd po preskúmaní výroku o treste
napadnutého rozsudku a správnosti postupu konania, ktoré mu predchádzalo, zrušil podľa § 321 ods.1
Tr.por. napadnutý výrok o treste a sám rozhodol tak, že mu uloží spoločný trest, ktorý bude miernejší ako
mu bol uložený súdom prvého stupňa. Alternatívne, ak by odvolací súd dospel k záveru, že prichádza
do úvahy uloženie súhrnného trestu, žiadal, aby odvolací súd podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia

súhrnného trestu.

Odvolanie doplnil vlastnoručným písomným podaním aj obžalovaný, ktorý uviedol, že aj keď bol viackrát
súdne trestaný za krádeže, sľubuje, že už nebude páchať ďalšiu trestnú činnosť. Ako motív svojho
konania uviedol, že nemal z čoho žiť a žiadal krajský súd o uloženie podmienečného trestu odňatia

slobody alebo trestu povinnej práce.

Zástupca krajskej prokurátorky na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní uviedol, že odvolanie
obžalovaného považuje za nedôvodné a toto navrhol v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca obžalovaného poukázal v plnej miere na písomné dôvody odvolania, ktorého sa pridržiava.
Pokiaľ ide o nové odsúdenie, ktoré bolo v rámci verejného zasadnutia konštatované, je názoru, že
prichádza do úvahy uloženie spoločného, resp. súhrnného trestu za všetky aj predchádzajúce skutky,
resp. útoky, ktoré obžalovaný spáchal. Každopádne uložený trest súdom prvého stupňa považuje za
neprimerane prísny aj z pohľadu použitých ustanovení o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach.

Taktiež dal na zváženie súdu možnosť použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr.zák.

Obžalovanýuviedol,žesavplnejmierepridržiavaslovsvojhoobhajcuanavrhol,abykrajskýsúdvyhovel
jeho odvolaniu a rozhodol v intenciách písomných dôvodov odvolania.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Pokiaľ ide o výrok o vine, krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom,
keď po tom čo prijal v zmysle § 257 ods.6 Tr.por. na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného
podľa § 257 ods.1 písm.b/ Tr.por., tohto uznal vinným v bodoch 1) až 3) rozsudku pre pokračovací prečinkrádeže podľa § 212 ods.2 písm. a/, písm. f/ Tr.zák., sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14
ods.1 Tr.zák. a v bodoch 4) a 5) rozsudku pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/, f/
Tr.zák., pretože obžalovaný svojím konaním popísaným v skutku, ku ktorému sa priznal, naplnil všetky

zákonné znaky citovaných trestných činov.
Pokiaľ ide o vyslovenú námietku obhajoby, že aktuálne prejednávané skutky sú jedným pokračujúcim
trestným činom krádeže a to s prihliadnutím na ustanovenie § 122 ods.10 Tr.zák., s týmto sa nemožno
stotožniť a to vzhľadom na ustanovenie § 122 ods. 13 Tr.zák., podľa ktorého ak obvinený pokračuje v
konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto

procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 . S poukazom na
časovú postupnosť spáchania jednotlivých činov a skutočnosť, kedy boli obvinenému oznamované
vzneseniaobvinenízajednotlivéčiastkovéútoky,resp.skutky,savprejednávanom prípadenepochybne
jedná o dva pokračovacie trestné činy krádeže, tak ako sú kvalifikované vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. Napokon z toho istého dôvodu nie je možné posudzovať aktuálne prejednávané skutky ako

súčasť jedného pokračujúceho trestného činu krádeže vo vzťahu ku skutku, za ktorý bol obžalovaný
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/91/2013 zo dňa 6.6.2013, nakoľko
pre tam uvedený skutok spáchaný dňa 8.2.2013 mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenie dňa
15.2.2013, t.j. ešte pred spáchaním prvého čiastkového útoku aktuálne prejednávanej trestnej činnosti.

Keďže odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku chyby odvolaním nevytýkané týkajúce sa zisteného
skutkového stavu, právnej kvalifikácie a správnosti postupu konania, výroku o vine predchádzajúce a
odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o treste a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu okresný súd vychádzal zo zásad uvedených v § 34 ods.4 Tr.
zák. a účelu trestu, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, avšak odvolací
súd sa stotožnil s dôvodmi odvolania v tom smere, že nesprávne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, čo malo vplyv na ukladanie trestu. O osobe obžalovaného bolo zistené, že bol

viackrát riešený za priestupok, pričom odvolací súd zistil, že doposiaľ už stál päťkrát pred súdom, z
toho v prvých troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. V ďalších dvoch prípadoch
bol súdne trestaný za trestnú činnosť rovnakého charakteru a to trestným rozkazom Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 3T/91/2013 zo dňa 6.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.2013 za prečin
podľa § 212 ods.2 písm.a/ Tr.zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 3 mesiace

nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal
dňa 30.10.2013. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/74/2014 zo dňa 28.7.2014 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23To/142/2014, zo dňa 26.1.2015 bol obžalovaný
uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f/, ods.3 písm. b/ Tr.zák., a
bol mu uložený trest povinnej práce vo výmere 150 hodín. Vzhľadom na vyššie uvedené boli splnené

zákonné podmienky pre ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k predchádzajúcemu
odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/91/2013 zo dňa 6.6.2013, keďže
prejednávanýchskutkovsadopustilskôrakobolobžalovanémudoručenýpredmetnýtrestnýrozkaz(dňa
23.6.2013). Pokiaľ ide o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/74/2014 zo dňa
28.7.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23To/142/2014 zo dňa 26.1.2015,

v danom prípade už nejde o zbiehajúcu sa trestnú činnosť s aktuálne prejednávanými skutkami, ale
o recidívu z dôvodu vyhlásenia (resp. doručenia) odsudzujúceho trestného rozkazu Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 3T/91/2013 dňa 23.6.2013.
Nazákladevyššieuvedenéhojepotomnutnéskonštatovať,ženajednejstraneobžalovanémupriťažuje,
že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr.zák.), no keďže pred spáchaním aktuálne zbiehajúcej

sa trestnej činnosti nebol odsúdený (predchádzajúce odsúdenia má zahladené), nemožno mu dať k
tiaži priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr.zák. Poľahčovalo mu, že sa k trestnej činnosti
doznal a túto oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr.zák.) a s poukazom na obsah vyšetrovacieho spisu a vyjadrenia
obžalovaného v prípravnom konaní, mu podľa odvolacieho súdu možno priznať aj poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. n/ Tr.zák. S poukazom na uvedené mal potom súd prvého stupňa správne ukladať

súhrnný trest v zmysle § 41 ods.2, § 42 ods.1 Tr.zák. za prevahy poľahčujúcich okolností v rámci trestnej
sadzby ustanovenia § 212 ods.2 Tr.zák., upravenej s použitím § 38 ods. 3 Tr.zák., kedy obžalovanému
hrozil trest odňatia slobody do 16 mesiacov.Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel odvolací súd k záveru, že úmerným
v danom prípade bude trest odňatia slobody v polovici upravenej trestnej sadzby a to vo výmere

8 mesiacov, zohľadniac pritom pomerne nízku spôsobenú škodu, a nepriaznivé osobné pomery.
K znalcami zistenej ľahkej mentálnej retardácii obžalovaného odvolací súd zásadným spôsobom
neprihliadol, nakoľko podľa vyjadrenia znalcov napriek uvedenému nebola ovládacia ani rozpoznávacia
schopnosť obžalovaného v čase činu znížená.
Odvolací súd nezistil zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Tr.zák., tak ako

sa toho domáhal obžalovaný odvolaním a taktiež neboli splnené podmienky na upustenie od uloženia
súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr.zák., pretože obžalovaný sa opakovane dopúšťa majetkovej trestnej
činnosti a teda nemožno pokladať trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný.

Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd z podnetu odvolania obžalovaného podľa § 321 ods.1 písm.

d/, písm. e/, ods.2 Tr.por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste odňatia slobody, spôsobe
jeho výkonu a výrok, ktorým bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi
sp.zn.3T/91/2013aobžalovanéhoD.S.prinezmenenomvýrokuovineodsúdilpodľa§212ods.2Tr.zák.
k § 41 ods.2, § 42 ods.1, § 38 ods.3, § 36 písm.l/, písm. n/, § 37 písm. h/ Tr.zák. k súhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods.2

písm.a/ Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods.2
Tr.zák. zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp.zn. 3T/91/2013 zo dňa
6.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Pokiaľ ide o výroky o náhrade škody, tieto zostali uvedenou zmenou nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.