Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204417
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113204417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. Z. J., PhD.,
proti odporcovi: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že odporca je zodpovedný za škodu vzniknutú
nesprávnymúradnýmpostupom,aozaplatenienáhradyškody175,-euranemajetkovejujmy276,60eur
spríslušenstvom,naodvolanienavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavač.k.8C/40/2013-33

zo dňa 05. decembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby
medzitýmnym rozsudkom bolo určené, že odporca je zodpovedný za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica, a bolo mu uložené zaplatiť náhradu škody vo výške 175,-
eur a nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 eur s príslušenstvom, vzniknutej navrhovateľovi nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa,
v zákonom stanovenej lehote. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Vecne svoje rozhodnutie
súd prvého stupňa odôvodnil tým, že z priloženého exekučného spisu Okresného súdu Senica, sp.
zn. 7Er/152/2002 zistil, že exekučné konanie bolo začaté na návrh oprávneného doručený súdnemu
exekútorovi dňa 05.11.2002. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 11.11.2002. Exekučný súd dňa 20.11.2002 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie

exekúcie. Dňa 22.11.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora. Dňa 29.12.2010 bol návrh
na zmenu exekútora zaslaný súdnemu exekútorovi s tým, aby sa k nemu v lehote 20 dní vyjadril a
pokiaľ si uplatňuje trovy exekúcie, aby ich špecifikoval. Dňa 17.01.2011 doručil súdny exekútor súdu
vyúčtovanie trov konania a zároveň súhlas so zmenou súdneho exekútora. Exekučný súd uznesením č.
k. 7Er/l52/2002 - 13 zo dňa 16.05.2011 žiadosti oprávneného na zmenu exekútora vyhovel. Nesprávny
úradný postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa spočívať v tom, že napriek žiadosti na
zmenu exekútora, o tejto nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote. Podľa intertemporálneho

ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku sa na predmetné exekučné konanie vzťahovala právna
úprava platná do 31.08.2005 (podľa ktorej úpravy sa mali dokončiť dovtedy začaté exekučné konania).
Táto právna úprava nestanovila povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K zavedeniutakejto lehoty do právnej úpravy došlo až s účinnosťou od 01.09.2005 (pre konania začaté po tomto
dátume). Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu z
dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, keďže právny poriadok mu nestanovil

povinnosť rozhodnúť o zmene súdneho exekútora do 30 dní do doručenia návrhu. Súd prvého stupňa
tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku majetkovej
škody. S poukazom na okolnosti vyššie konštatované súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo
forme nemajetkovej ujmy. Nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku škody,

chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, boli dôvodom
na zamietnutie uplatneného nároku. Námietku premlčania vznesenú odporcom súd prvého stupňa
vyhodnotil ako nedôvodnú. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa
22.11.2010, pričom dňa 22.12.2010 navrhovateľovi začala plynúť 3-ročná lehota na uplatnenie tohto
nároku. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 27.09.2012, pred uplynutím zákonnej lehoty, a teda
nárok nie je premlčaný. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 3 ods.

1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, § 19
ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“) a § 238 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o
súdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov(v
ďalšom texte „Exekučný poriadok“), 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného do 31.08.2005. O náhrade

trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte
„O.s.p.“), úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a nepreukázal,
že mu trovy konania vznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ a žiadal,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa navrhovateľa účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ predovšetkým namietal, že súd rozhodol v merite
veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho vzťahu, čo má
za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím de
iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa súd vôbec

nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje vždy
do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu
sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo zo
zákona nemal oprávnenie. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho
uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd tak znemožnil navrhovateľovi

objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Podľa odvolateľa
súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu
za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne

faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej agendy. Navrhovateľ vôbec nechápe aký môže mať na
výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)

a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zák. č. 757/2004 Z. z.).Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o

konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
náhrady škody v celkovej výške 175,- eur. Táto škoda predstavuje podľa navrhovateľa náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ podľa vlastného tvrdenia vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur, na administratívne spracovanie textov

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovovaním urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Zároveň si navrhovateľ uplatil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 276,60 eura, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny

proces zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Sumu 276,60 eura navrhovateľ vyčíslil výpočtom - alikvotným pomerom 55,32 eura za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda 663,88 eura
za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eura za mesiac. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil

tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že stanú účinky
predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného
súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho
pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa
nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom

nastalo riziko zániku povinného; neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným
súdom nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným; neskorým ukončením
procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko insolvencii povinného. V
skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora, vzhľadal navrhovateľ nesprávny úradný postup exekučného súdu.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 11.11.2002. Exekučný súd dňa 20.11.2002 udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 22.11.2010 bol súdu doručený návrh na
zmenu exekútora. Dňa 29.12.2010 bol návrh na zmenu exekútora zaslaný súdnemu exekútorovi s

tým, aby sa k nemu v lehote 20 dní vyjadril a pokiaľ si uplatňuje trovy exekúcie, aby ich špecifikoval.
Dňa 17.01.2011 doručil súdny exekútor exekučnému súdu súhlas s návrhom oprávneného so zmenou
súdneho exekútora a vyúčtovanie trov exekučného konania. Exekučný súd uznesením č. k. 7Er/l52/2002
- 13 zo dňa 16.05.2011 žiadosti oprávneného na zmenu exekútora vyhovel.

Ústavnýmzákladomzodpovednostizaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomječl.46ods.3
Ústavy Slovenskej republiky (Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.).Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených

podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení

§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je
však možné vyvodiť, a to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá
nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý
vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o
nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom

právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán
verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu, ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku navrhovateľa v zákonom stanovenej lehote.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu podania návrhu
oprávneného na zmenu exekútora konania začaté pred 01. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva

platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení platnom ku dňu začatia exekučného
konania - 05.11.2002) ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora
žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený,

a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora zákonodarca exekučnému súdu nestanovil lehotu. V preskúmavanej veci preto nie je možné

konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým, že exekučný súd o
návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonnej lehote.

Ako odvolací súd vyššie konštatoval, podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť
splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej

veci splnená nie je. Nemôže byť teda splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzhľadom k uvedenému nie je potrebné skúmať existenciu
škody, jej rozsah a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa navrhovateľ domáha.

Odvolacie námietky navrhovateľa sú nedôvodné a sčasti zmätočné. Navrhovateľ nešpecifikoval, akým

postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred
súdom treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 221
ods. 1 písm. f) OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Z obsahu spisu v preskúmavanej
veci odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že súd prvého stupňa
odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Zmätočná je námietka, že súd prvého stupňa
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty - tento názor sa v

odôvodnení rozhodnutia nenachádza. Zmätočné je aj poukázanie na zamietnutie súdom prvého stupňa
návrhu na znalecké dokazovanie - takýto návrh navrhovateľa z obsahu spisu nevyplýva. Poukázanie
na skutočnosť, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy je tiež zmätočné - z obsahu
preskúmavaného spisu nevyplývajú žiadne návrhy navrhovateľa na vykonanie dôkazov. Z odôvodnenianapadnutého rozhodnutia nevyplýva ani polemizovanie súdu prvého stupňa o limitácií dĺžky súdnych
konaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný odporca, v dôsledku čoho mu podľa ustanovenia §
224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, neboli mu preto odvolacím súdom
priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.