Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/559/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210485
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612210485.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 10C/190/2012-59 zo dňa 18. decembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol (v celom rozsahu) návrh navrhovateľa. Za preukázanú
považoval okolnosť podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom. Nadväzne, v čase rozhodovania prvostupňového súdu už uplynula zákonná lehota
na vybavenie predmetnej žiadosti.
Okresný súd vychádzal z neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom, osobitne ohľadne tvrdeného
nesprávneho úradného postupu ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu pri

výkone verejnej moci. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že exekučný súd v dotknutej veci
(sp. zn. Okresného súdu Liptovský Mikuláš 3Er/916/2009) konal plynulo a bez prieťahov. Naopak,
navrhovateľ nepreukázal, že o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté
s omeškaním viac ako 9 mesiacov. Predmetná žiadosť bola exekučnému súdu doručená 4.11.2009
a poverenie bolo udelené dňa 21.1.2010. V danej spojitosti okresný súd zdôraznil, že v zmysle
konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR sa (ani prípadné) samotné nedodržanie (zákonnej) lehoty
nepovažuje automatiky za prieťahy v konaní. Navyše, v dotknutej exekučnej veci bol exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok, v ktorých konaniach z dôvodu rešpektovania princípov ochrany spotrebiteľa je
nevyhnutné dôsledné (z úradnej povinnosti) posúdenie širších súvislostí, najmä zákonnosti priznaného/
vymáhaného plnenia a (samotnej) vykonateľnosti exekučného titulu.
Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal ani vznik tvrdenej škody; ním uvádzané peňažné
sumy buď žiadnym spôsobom nekonkretizoval (napr. náklady na správu vymáhanej pohľadávky), alebo
nepreukázal (napr. náklady na správu informačného systému). O trovách konania rozhodol tak, že v
spore úspešnému (§ 142 ods. 1 O.s.p.) odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže si ich výšku nevyčíslil

a z obsahu spisu jeho trovy nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov aprednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Za takejto
situácie došlo, podľa odvolateľa, k degradácii zásady kontradiktórnosti konania. Uviedol, že elektronicky
podal návrh na zrušenie pojednávania odôvodnený skutočnosťou, že všetci sudcovia daného okresného

súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, ktorú žiadosť (o odročenie pojednávania
z dôležitého dôvodu) však okresný súd ignoroval. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ
trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Správne mal okresný súd vec predložiť na
rozhodnutie o pridelení inému súdu; bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia v otázke zaujatosti sudcov
však bola možnosť obrany navrhovateľa pred zákonným sudcom celkom zmarená.

Odvolateľ poukázal na svoje vyjadrenie (obsiahnuté v návrhu), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané
v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov a tiež s judikatúrou Ústavného súdu SR, či

Európskeho súdu pre ľudské práva.
Súdu prvého stupňa navrhovateľ vytýkal (i) viacero omylov, z ktorých napríklad uviedol konštatovanie
súdu, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Nesprávny úradný postup exekučného súdu podľa
odvolateľa spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí

preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu; v napadnutom
rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1, 2
písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je
právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada

kontradiktórnosti totiž predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom
realizácie procesných oprávnení účastníkov je práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a
včas predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné naplnenie sám
obral.

Predvolanie na termín pojednávania (dňa 18.12.2013) bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa
doručené 5.12.2013. Elektronickým podaním (bez zaručeného elektronického podpisu) z 12.12.2013
navrhovateľ požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu „objektívneho porušenia zásady nestrannosti
súdu a sudcu“. Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý, čo
zodpovedá nižšie rozoberaným záverom o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o konaní

vylúčeného sudcu. Ustanovenie § 101 ods. 2 v spojení s § 119 O.s.p. umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť
návrhu na odročenie pojednávania a konať i v neprítomnosti účastníkov. V prípade pojednávania bez
prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať
pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je
porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.

Navrhovateľ žiadosť o odročenie pojednávania podal v relatívne krátkom časovom predstihu pred
jeho termínom. Predovšetkým však táto žiadosť neobsahuje náležitosti predpísané v ustanovení §
119 O.s.p. - nevymedzenie dňa, kedy sa o dôvode (požadovaného odročenia pojednávania) dozvedel,
t.j. neuvedenie dátumu podania (údajnej) ústavnej sťažnosti - v dôsledku čoho nepredstavuje ani
kvalifikovaný základ pre eventualitu odročenia pojednávania.

Písomné vyjadrenie odporcu vo veci samej bolo okresnému súdu doručené 16.12.2013 (t.j dva dni
pred nariadeným termínom pojednávania). Nemožno preto za porušenie požiadavky bezodkladnosti
doručenia vyjadrenia (§ 114 ods. 2 veta posledná O.s.p.) považovať taký postup súdu, ktorý vzhľadom
na veľmi krátky časový interval a otáznosť faktického doručenia dotknutého vyjadrenia navrhovateľovi,

ponechal oboznámenie navrhovateľa s vyjadrením odporcu na samotné súdne pojednávanie. Navyše,
ide o vyjadrenie, ktoré je totožné v stovkách obdobných vecí/konaní vedených medzi navrhovateľom a
odporcom; a teda navrhovateľovi „chronicky známe“.Zodpovedá doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonná sudkyňa (správne) postupovala v
intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jej nevylúčení. Odvolateľ v návrhu na odročenie
pojednávaniaanivposudzovanomodvolaníneuviedolžiadneiné/ďalšieokolnosti,ktorébymalizakladať

jej vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň dotknutý záver
o nevylúčení rešpektuje aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn.
3 Nc14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo 201/2013 z 19.6.2013, či 4 Cdo 228/2013 z 28.4.2014) v otázkach
posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti.
Neopodstatneným je tvrdenie odvolateľa, že mu nebolo doručené (resp. vôbec vydané) rozhodnutie

o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že dňa 11.6.2013 bolo
navrhovateľovi doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10NcC/305/2013 z 13.3.2013 o
nevylúčení zákonnej sudkyne JUDr. Uličnej z prejednávania a rozhodnutia súdenej veci.

V rámci vecného posúdenia prejednávaného prípadu krajský súd poukazuje na zodpovednosť

navrhovateľa za obsahové vymedzenie odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi
(§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ (nepochybne z dôvodu predkladania
enormného množstva typových podaní) v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu
k dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu (predovšetkým chronológia úkonov v dotknutej
exekučnej veci; nepravdivosť skutkových tvrdení navrhovateľa; neunesenie dôkazného bremena atď.).

Zároveň je v rozpore so stavom veci tiež tvrdenie odvolateľa o tom, že namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Práve
naopak, okresný súdom ustálený skutkový stav (vrátane konkrétnych časových údajov/lehôt) plne
korešponduje s ním vyslovenými závermi. Celkovo odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu spĺňa
všetky zákonné parametre tejto časti súdneho rozhodnutia.

V nemalej miere tendenčne vyznieva i vyjadrenie odvolateľa, že je nutné vysporiadať sa nielen so
zbytočnými prieťahmi v postupe exekučného súdu, ale so všetkými zložkami nesprávneho úradného
postupu. Z konkrétností súdenej veci je zrejmé, že okresný súd vyhodnocoval namietaný postup
exekučného súdu komplexne. Navyše, pojmy nerozhodnutie v zákonnej lehote, či neodôvodnená
nečinnosť sú z obsahového hľadiska súčasťou všeobecnejšieho pojmu prieťahy v konaní.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil
napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci

samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s

§ 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu
trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v
súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.