Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 20, 2015

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812200007
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2015:6812200007.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ K. M.,

U.. XX.XX.XXXX, R. V. XXXX/XX, XXX XX A., v rade 2/ C. M., U.. XX.XX.XXXX, R. V. XXXX/XX, XXX XX
A., v rade 3/ G. M., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXXX/X, XXX XX A., v rade 4/. R.. D. M., U.. XX.XX.XXXX,
R. L. XXX/XX, XXX XX A., všetci právne zastúpení JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, so sídlom
Tehelná č. 189, 960 01 Zvolen proti odporcovi Nemocnici s poliklinikou Brezno, n.o., IČO: 31 908 969,
so sídlom Branisko 1, 977 42 Brezno, právne zastúpenému JUDr. Maricou Koreňovou, advokátkou so
sídlom Banská Bystrica, J. Cikkera č. 8, o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 50 000 €, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v rade 1/ sumu 20 000,- € a navrhovateľom v rade 2/ až 4/

každému samostatne sumu 10 000,- € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke v rade 1/ trovy konania vo výške 2 135,16 €, navrhovateľovi
v rade 2/ vo výške 1 402,16 €, navrhovateľovi v rade 3/ vo výške 1 835,16 € a navrhovateľovi v rade 4/
vo výške 1 402,16 € na účet ich právneho zástupcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 582,47 € na účet Okresného súdu Revúca a

to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 02.01.2012 sa navrhovatelia v rade 1/ - 4/ domáhali od odporcu
zaplatenia sumy celkovo 50 000,- € a to v prospech navrhovateľky v rade 1/ 20 000,- € a v prospech
navrhovateľov v rade 2/ - 4/ každému po 10 000,- € z titulu neoprávneného zásahu do ich práva na
súkromie (súkromný a rodinný život), ku ktorému došlo tým, že odporca porušil svoju zákonnú povinnosť
poskytnúť manželovi navrhovateľky v rade 1/ a otcovi navrhovateľov v rade 2/- 4/, C. M., správne
zdravotnú starostlivosť, v dôsledku čoho došlo k smrti C. M., pričom ujma, ktorá im bola takto spôsobená
je tak závažná, že ju nie je možné odčiniť iným spôsobom, než priznaním primeraného finančného

zadosťučinenia.

V návrhu okrem iného uviedli, že k úmrtiu nebohého C. M. došlo v zdravotníckom zariadení odporcu, v
ktorom bol hospitalizovaný v dňoch 16.09.2010 - 26.09.2010. Dňa 22.09.2010 bolo u nebohého C. M.
vykonané RTG a CTG vyšetrenie brušnej dutiny, výsledky ktorých preukázali prítomnosť vzduchu v jeho
brušnej dutine tzv. pneumoperitoneum, pričom sa jednalo o značne objemnú kolekciu plynnej denzity.
K rozhodnutiu o ďalšej liečbe nebohého C. M. bolo dňa 22.09.2010 zvolané konzílium, závery, ktorého

ignorovali vážnosť zdravotného stavu nebohého C. M., t. j. značnú prítomnosť vzduchu v jeho brušnej
dutine a preto nedošlo k poskytnutiu adekvátnej liečby zodpovedajúcej jeho zdravotnému stavu. MUDr.
M., ktorý je podpísaný pod závermi z konzília do zdravotnej dokumentácie nebohého C. M. uviedol, že
vykonané CT vyšetrenie je bez pneumoperitonea. Keďže podľa výsledku CT vyšetrenia bolo u nebohéhoC. M. objektívne zistené pneumoperitoneum, je zrejmé, že MUDr. M. ignoroval výsledok CT vyšetrenia
a to vedome, resp. z nedbanlivosti. Tento nezodpovedný prístup pritom viedol k úmrtiu p. C. M., keďže
nedošlo k vykonaniu operácie, ktorá by zachránila jeho život.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že neurologické postihnutie u p. C. M. zapríčinilo,
že jeho organizmus nereagoval spôsobom typickým pre ochorenie, ktoré bolo určené ako príčina jeho
smrti - zápal pobrušnice. Príznaky rozvoja tohto ochorenia boli neurologickým postihnutím C. M. výrazne
zastreté. Tieto okolnosti viedli k nesprávnej úvahe o možnej prítomnosti vzduchu v dutine brušnej,

zachytenom na RTG a CT vyšetrení dňa 22.09.2010 a u pacienta nebola indikovaná operácia. Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uznal pochybenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
v tom, že prítomnosť vzduchu v dutine brušnej neviedla aj k úvahe o možnom prederavení čreva
s rozvojom zápalu pobrušnice, aj keď ostatné príznaky pre toto ochorenie chýbali. Uviedol, že pre
nezvyčajný priebeh bola kazuistika prezentovaná na klinicko- patologickom seminári dňa 07.04.2011,
z priebehu a záverov ktorého vyplýva, že v skupine pridružených ochorení (pozn. súdu u C. M.) sa

uvádzachronickézakrvácaniepodtvrdýobalmozgovývzadnejjamelebečnejobojstranne.Toznamená,
že tento závažný pitevný nález podstatným spôsobom ovplyvnil klinickú symptomatológiu perforačnej
náhlej príhody brušnej, ktorá bola bezprostrednou príčinou smrti tak, ako je uvedené v pitevnom
protokole (pozn. súdu C. M.). Odporca sa ohradil voči tvrdeniu navrhovateľov, že závery chirurgického
konziliárneho vyšetrenia zo dňa 22.09.2010 ignorovali vážnosť zdravotného stavu zomrelého, resp. že

MUDr. M. ignoroval výsledok CT vyšetrenia a to vedome resp. z nedbanlivosti. Zo šetrenia (pozn. súdu
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) totiž nevyplýva rigorózne definované pochybenie pri
diagnostických úvahách a už vôbec nie ako príčinná súvislosť s úmrtím pacienta. Uviedol, že je nutné
v prvom rade preukázať zodpovednosť odporcu (protiprávny úkon) a príčinnú súvislosť, ktorá musí byť
medzi údajným protiprávnym úkonom a ujmou, aby boli splnené právne predpoklady zodpovednosti.

Uviedol, že nemožno obísť fakt, že nebohý p. M. bol objektívne doživotne pripútaný na lôžku, v
lepšom prípade na invalidný vozík. Nebohý bol ochrnutý na obe dolné končatiny, neovládal močenie ani
stolicu a bol odkázaný na trvalú antikoagulačnú liečbu s jej možnými komplikáciami. Operačné riziko
u nebohého bolo veľmi vysoké, takže diagnostická rozvaha bola plne na mieste, pretože v prípade, že
by laparotómia nepreukázala perforačnú príhodu a pacient by bol na jej následky zomrel, riešila by sa

zrejme sťažnosť o odškodnenie z dôvodu zbytočného operačného zákroku, ktorému by pacient zrejme
podľahol. Uviedol, že odporca konal lege artis, naviac aj v dobrej viere s úmyslom neohroziť pacienta.
Odporca nemajetkovú ujmu ani nezavinil a naviac sa jej nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré bolo možné od odporcu požadovať.

Dokazovanie súd vykonal výsluchmi účastníkov, výsluchmi svedkov MUDr. Q. H., MUDr. H. D., MUDr.
K. G. O., MUDr. H. M. a MUDr. C. W., záznamami zo zdravotnej dokumentácie nebohého C. M. od jeho
prepustenia z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. v Košiciach, záznamami
zo spisu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, prepúšťacou správou z neurologickej
JIS Nemocnice s poliklinikou Brezno, pitevným protokolom C. M., znaleckým posudkom znaleckej

organizácie forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. č. 190/2014, správami z
psychiatrických a psychologických vyšetrení navrhovateľky v rade 1/ a navrhovateľa v rade 4/ a zistil
nasledujúci skutkový stav veci:

Z prepúšťacej správy Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s., kliniky srdcovej

chirurgie Košice vyplynulo že, C. M. podstúpil dňa 01.08.2010 operačný výkon - náhradu aortálnej
chlopne bioprotézou. Včasný pooperačný priebeh bol bez komplikácií, neskôr sa prejavili komplikácie v
podobe prítomnosti malého množstva tekutiny v oblasti hrudníka, opuchu dolných končatín a fibriláciou
predsiení. Dvanásty deň po operácii bola u C. M. uskutočnená evakuácia perikardiálneho výpotku.
Následnesajehostavzlepšil,došlokodpúchaniudolnýchkončatín,operačnéranymalpokojné,horúčku

nemal. Pacient bol prepustený do domácej liečby s odporúčanou liečbou a návrhom na kúpeľnú liečbu.

Zo správy z vyšetrenia u MUDr. R. Q., NsP Brezno zo dňa 6. 9. 2010 vplynulo, že na vyšetrenie bol
C. M. privezený záchrankou. Od 2.9.2010 sa postupne rozvíjala bolesť v krížoch, pocit tŕpnutia nôh, od
5.9.2010 nastúpila slabosť dolných končatín, prestal močiť. Pacient bol odoslaný na neurochirurgickú

kliniku Nemocnice s poliklinikou F. D. Roosvelta Banskej Bystrici.

Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.Roosevelta vyplynulo, že dňa 6. 9. 2010 bol v
uvedenom zdravotníckom zariadení hospitalizovaný pre postupný rozvoj slabosti dolných končatín asfinkterové poruchy a postupnú plégiu (ochrnutie) dolných končatín. Tomuto zhoršeniu zdravotného
stavu došlo u C. M. v dôsledku zisteného epidurálneho hematómu. Dňa 8. 9. 2010 bola u C. M.
vykonaná laminektómia (pozn. súdu operatívne odstránenie tŕňa a oblúka stavca umožňujúce prístup

do chrbticového kanála), evakuácia intradurálneho hematómu a dekompresia miechy. Po operácii bol
stav menovaného stabilizovaný, avšak bez zmeny neurologického deficitu, pretrvávala uňho plégia
dolných končatín, poruchy citlivosti celých dolných končatín. Dňa 16. 9. 2010 bol C. M. preložený
na neurologické oddelenie NsP Brezno v stabilizovanom stave, bol daný návrh na kúpeľnú liečbu v
Národnom rehabilitačnom centre Kováčová.

Priebeh hospitalizácie v zdravotníckom zariadení odporcu v období od 16.09.2010 do 26.09.2010
vyplynul jednak z listinných dôkazov - zdravotnej dokumentácie C. M., prepúšťacej správy, ako aj
bol z týchto listinných dôkazov zachytený znalcom v znaleckom posudku v časti II POSUDOK, A
Nálezová časť - skutkový stav, str. 46 - 50. Bolo preukázané, že dňa 17.09.2010 v čase o 09:20 hod.
počas vizity primára oddelenia, C. M. udával, že mu je zle, strašne ho bolí brucho, nemal už 14 dní

stolicu. Objektívnym vyšetrením bolo zistené, že brucho je nad niveau, nafúknuté, tvrdé, palpačne
difúzne bolestivé (citlivé), najmä v oblasti ľavého mezo-hypogastria. Peristaltika bola prítomná, slabšia,
bez prepážkových zvukových fenoménov. Pri vyšetrení per rectum spontánne odchádzala stolica. Z
výsledkov laboratórnych vyšetrení krvi, potvrdených dňa 17.09.2010 v čase 07:31 hod., 08:00 hod. a
09:08 hod. boli zistené hodnoty C - reaktívneho proteínu (zápalový ukazovateľ) 55,4 mg/l, leukocity

(biele krvinky) 15,8 x 103/ul. Uvedené symptómy boli diagnostikované ako obstipácia pri základnom
ochorení, bola doporučená klizma a to opakovane podľa potreby, naordinovaná bola liečba - prokinetiká
intravenózne, vitamínoterapia parenterálne, laxatíva, analgetická a antikoagulačná liečba, sedatíva a
antitusiká podľa potreby. Pri pretrvávaní - nezlepšení stavu bola odporúčaná chirurgická kontrola. Toho
istého dňa, bolesti brucha u pacienta pretrvávali počas celého dňa, brucho mal stále nafúknuté, tvrdé,

bolestivé. O 11:30 hod. mu bola podaná kvapôčková klizma. V čase o 15:35 hod. bol k pacientovi volaný
chirurg, o 17:15 hod. bol odoslaný výmenný lístok na chirurgiu. Dňa 18.09.2010 sa stav pacienta zlepšil,
mal stolicu, brucho priehmatné, bol uňho urobený odber krvi na laboratórne vyšetrenia okrem iného aj
CRP, bola mu ordinovaná liečba ako predošlý deň, doplnená o syntostignín a kaldium. V čase o 19:00
hod. mal pacient krvný tlak 90/60 mmHg. Dňa 19.09.2010 bol pacient polohovaný, boli mu podávané

tekutiny, strava, lieky, bol mu meraný tlak a teplota, pričom tlak mal 95/70 mmHg a teplotu 36,8 oC.
Z výsledkov laboratórnych vyšetrení v krvi boli v čase o 08:37 hod. okrem iných zistené hodnoty CRP
237,08 mg/l, Na 122 mmol/l, Cl 84 mmol/l. Dňa 20.09.2010 bolo počas vizity zistené, že pacient sa
má subjektívne trochu lepšie. Bola prítomná paraplégia dolných končatín, brucho bolo meteoristické,
liečba rovnaká ako 18.09.2010. Krvný tlak zisťovaný o 19:00 hod. 120/80 mmHg. Z výsledkov konaných

laboratórnych vyšetrení krvi dňa 21.09.2010 o 09:32 hod. boli zistené hodnoty CRP 177,1 mg/l, Na 123
mmol/l a Cl 87 mmol/l. Objektívnym vyšetrením bolo zistené, že je brucho mäkké, palpačne nebolestivé,
pacient bol afebrilný. Pacientovi bolo naordinované antibiotikum Axetine 1,5 g každých 8 hod.
intravenózne. Dňa 22.09.2010 bola realizovaná vizita primára oddelenia, uskutočnené ďalšie kultivácie
sterov z mandlí, nosa, kultivácia moču, krvný obraz, proklacitonín a hemokultivačné vyšetrenie. V čase o

08:30 hod. bolo neurológom MUDr. R. Q. zaznamenané, že pacient má stále bolesti brucha, objektívnym
vyšetrením bolo zistené, že brucho je meteoristické, ťažšie priehmatné, prítomná elevácia zápalových
parametrov, suspektný paralytický ileus. Indikovaný bol preklad na JIS, chirurgické vyšetrenie, USG
resp. CT brucha a odbery. Z výsledkov vykonaných laboratórnych vyšetrení krvi boli v čase o 09:18
hod. zistené hodnoty: leukocity 12,5 x 103/ul, prokalcitonín (zápalový parameter) 0,4 mg/ml. Výsledky

kultivačných vyšetrení boli negatívne, s výnimkou tonzíl, kde bol zistený alfa-hemolytický streptokok.
O 10:17 hod. bol C. M. prijatý na neurologickú jednotku intenzívnej starostlivosti z dôvodov problémov
vyprázdňovaním stolice obstipáciou, výstup zápalových parametrov a hroziaci rozvoj septického stavu.
Bola mu ordinovaná infúzna liečba antibiotikami, prokinetikami, vitamínoterapia a perorálna liečba
laxatívami a chronickou medikáciou. V čase o 13:00 hod. bolo opätovne zistené, že pacient má stále

bolesti brucha. V čase o 13:30 hod. bolo na základe vykonaného natívneho CT vyšetrenia brucha C.
M., MUDr. Q. H. konštatované, že ide o pneumoperitoneum subfréniách (prítomnosť vzduchu v brušnej
dutine) o veľkosti 20 x 4 cm. Bolo konštatované podozrenie na perforačnú náhlu príhodu brušnú a stav
čiastočnej črevnej nepriechodnosti. Toho istého dňa 13:36 hod. bolo MUDr. Q. H. v závere vykonaného
RTG vyšetrenia hrudníka okrem iného konštatované, že v pravom subfréniu sa nachádza úzky lem

plynnej denzity, opätovne poznamenané podozrenie na pneumoperitoneum, perforačnú náhlu príhodu
brušnú. V čase o 14:00 hod. bolo MUDr. M.Č. v správe z konzília okrem iného uvedené: natívna
snímka brucha v leže podozrenie na pneumoperitoneum, CT t. č. bez pneumoperitonea, doporučená
bola ďalšia medikamentózna liečba (Ganatom tbl., Degan, Duphalac), pri zhoršení eventuálne klizma.Dňa 23.09.2010 v čase o 07:00 hod. bolo vyšetrením C. M. zistené, že sa mu nedýcha najlepšie, grgá
sa mu, takmer neodchádzajú vetry, obstipovaný. Objektívnym vyšetrením bolo okrem iného zistené
brucho nad niveau, meteoristické, bez počuteľnej peristaltiky. Toho istého dňa v čase o 07:30 hod. bolo

neurológom MUDr. R. Q. zistené, že subjektívne pacienta bolí brucho len trocha, objektívne: chabá
paraplégia dolných končatín, nepočuteľná peristaltika - skôr prelievanie obsahu. V čase o 11:00 hod.
bolo MUDr. H. L. konštatované „stolica + t. č. stabilizovaný stav“. Dňa 23.09.2010 v čase o 07:34 hod.
boli zistené hodnoty leukocitov 10,1 x 103/ul, CRP 185,8, K+ 3,2 mmol/l, Na+ 129 mmol/l, Cl 91 mmol/l.
Dňa 24.09.2010 v čase o 07:00 hod. - MUDr. Q. konštatoval, že pacient sa cíti o niečo lepšie, mal menšie

bolesti brucha, objektívne bola zistená chabá parapléza dolných končatín, obstipácia, meteorizmus, bol
afebrilný, liečba pokračovala. Toho istého dňa bol vyšetrený aj primárom interného odd. MUDr. Ľ. K.
- viac menej s rovnakým výsledkom. Dňa 25.09.2010 sa pacient cítil slabý, dýchal kľudne, stolicu mal.
Brucho difúzne palpačne citlivé. Z výsledkov laboratórnych vyšetrení krvi dňa 25.09.2010 o 08:12 hod.
boli zistené hodnoty leukocitov 11,05 x 103/ul a CRP 202,3 mg/l. Dňa 26.09.2010 v čase o 04:45 hod.
bolo zaznamenané, že pacient prestal dýchať, na monitore asistólia. Pacientovi bol podaný Adrenalín

a bol resuscitovaný. V čase o 05:00 hod. bol zaznamenaný exitus pacienta v spánku po neúspešnej
resuscitácii.

Z pitevného protokolu nebohého C. M. vyplynulo, že základnou príčinou smrti C. M. bola Crohnova
choroba, bezprostrednou príčinou smrti bola akútna peritonitída.

Z výpovedí svedkov MUDr. H. D., MUDr. K. G. O. a MUDr. Q. H. na pojednávaní vyplynulo, že C. M.
bolo uskutočnené CT vyšetrenie brucha, pretože klasické RTG snímky signalizovali prítomnosť vzduchu
v brušnej dutine, pričom CT vyšetrenie túto prítomnosť potvrdilo. Svedkyňa MUDr. Q. H. uviedla, že
výsledky CT vyšetrenia - nález ňou popísaný ako pneumoperitoneum, nebolo možné vyhodnotiť inak.

Uviedla však, že okrem voľného vzduchu mohla byť prítomná aj obstipácia čreva, pri robení CT, črevo
nebolo na vyšetrenie pripravené, nakoľko sa jednalo o neodkladné urgentné CT. Svedkyňa zároveň
uviedla, že na základe vykonaného vyšetrenia nadobudla názor, že u C. M. ide o perforačnú náhlu
príhodu brušnú, pričom tento záver aj uviedla v popise CT vyšetrenia. Taktiež svedkyňa MUDr. K. G. O.
uviedla, že záver z výsledkov RTG snímok, uvedený ako pneumoperitoneum v dutine brušnej sa podľa

jej názoru nedal inak interpretovať a tento nie je možné zameniť s diagnózou obstipácia. Uviedla, že
vzduch v dutine brušnej je zväčša znakom prederavenia črevného traktu v oblasti pod bránicou. Uviedla,
že ona sama pri popisovaní RTG snímok neuvažovala o inej diagnóze ako je prederavenie tráviaceho
traktu. MUDr. D. vo svojej výpovedi (primár rádiodiagnostického oddelenia) uviedol, že s ním bol zo
strany lekárky konzultovaný záver CT vyšetrenia, pričom on si pre seba urobil záver, keď videl masívny

nález (pozn. súdu vzduchu) v brušnej dutine, že ide o perforáciu čreva. Tento záver bol zapísaný aj do
výsledku CT vyšetrenia.
Z výsluchu svedka MUDr. H. M., bývalého primára chirurgického oddelenia odporcu vyplynulo, že C.
M. vyšetroval dvakrát, bol k nemu privolaný z dôvodu, že sa sťažoval na bolesti brucha, preto mu
naordinoval CT vyšetrenie. Po klizme C. M. MUDr. M. uviedol, že sa cíti výrazne lepšie z dôvodu, že

odišlo veľké množstvo stolice. Druhýkrát ho navštívil po CT vyšetrení, kedy mu tiež povedal, že sa
cíti dobre, čo aj zapísal do lekárskych záznamov. Odvtedy ho už nevyšetroval, následne sa dozvedel,
že C. M. zomrel. K CT nálezu, v ktorom bol konštatovaný vzduch v dutine brušnej uviedol, že vzduch
v dutine brušnej zväčša znamená nutnosť operácie, keďže je zväčša následkom prasknutia dutého
orgánu(žalúdok,dvanástnik,hrubé,tenkéčrevo).Všaklensamotnývzduchvbrušnejdutine,bezďalších

typickýchpríznakovnáhlejpríhodybrušnejkoperáciinestačí,pretoževzduchsadodutinybrušnejmohol
dostať aj iným spôsobom. Uviedol, že u C. M. tomu mohlo byť pri operačnom zákroku, ktorý podstúpil vo
Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb - punkcii perikardu. Pre pristúpenie k operácii
z dôvodu náhlej príhody brušnej je potrebné, aby existovali jej ďalšie typické príznaky, akým je rýchlo
zhoršujúci sa zdravotný stav. Počas dvoch dní keď C. M. vyšetroval tomu tak nebolo, nedochádzalo uňho

k takejto nepriaznivej progresii zdravotného stavu. Uviedol, že o stave pacienta ktorý bol, nesvedčia
ani laboratórne výsledky, pretože z pitevnej správy síce vyplýva prítomnosť hnisu v brušnej dutine,
ale inak o tom svedčiaci špecifický marker - prokalcitonín bol u C. M. negatívny. Uviedol, že aj po
prezretí CT a RTG snímok a oboznámení sa s názorom rádiológa dospel k záveru, že vzduch v dutine
brušnej nie je výsledkom náhlej príhody brušnej, pretože tomu nezodpovedali príznaky pacienta ani

pomocné vyšetrenia a laboratórne vyšetrenia. Uviedol taktiež, že ani závery o oslabenej peristaltike
C. M. konštatované dvomi lekármi na odd. neurologickej JIS nebol rozhodujúci pre jeho ďalší postup,
pretože peristaltika nie je rozhodujúca pre posúdenie, či u pacienta je alebo nie je náhla príhoda brušná.
Jeho záver bol taký, že ani prípadná pravdivosť o vymiznutí alebo oslabení peristaltiky, nesvedčí oprítomnosti vzduchu v dutine brušnej ako následku náhlej príhody brušnej. Svedok uviedol, že kumulácia
vysokých zápalových markerov, sťažovania sa pacienta na bolesti brucha, výsledkov RTG a CT a
oslabenie resp. vymiznutie peristaltiky, by síce mohla svedčiť o tom, že u nebohého C. M. sa jednalo o

peritontitídu, avšak boli tu aj okolnosti svedčiace o tom, že o náhlu príhodu brušnú nejde. Tým bol pre
svedka zápalový marker prokalcitonín.

Zo spisu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - odborných stanovísk konzultanta doc.
MUDr. G. T. CSc. vyplynulo, že v klinickom obraze (pozn. sudcu C. M.) pretrvávali bolesti brucha a

problémy s vyprázdňovaním stolice, ktoré si vyžiadali RTG a CT vyšetrenia, na ktorých bolo jednoznačné
pneumoperitoneum. Masívne pneumoperitoneum s klinickým obrazom bolesti brucha je, až na veľmi
zriedkavé prípady, známkou perforácie dutého orgánu v brušnej dutine, a teda indikáciou na urgentnú
operáciu. Pacient nebol operovaný a exitoval v dôsledku nepoznaného hnisavého zápalu pobrušnice.
V uvedenom prípade bol nález na bruchu modifikovaný poruchou inervácie brušnej steny. Z odborného
stanoviska vyplynulo, že 1. klinický obraz na bruchu bol modifikovaný poruchou inervácie brušnej steny

v dôsledku neurochirurgickej intervencie, kde poskytovateľ sám uvádza, že „funkcia splanchniku je silno
porušená“. 2. Náhrada aortálnej chlopne nie je dvojdutinová operácia, jedná sa o operáciu v hrudníku
z mediálnej sternotómie, takisto punkciou perikadru nemožno vysvetliť pneumoperitoneum, ktoré by
pretrvávalo od 11.08.2010 do 22.09.2010. 3. Zostáva otázka, načo robiť pomocné vyšetrenie, ktoré nie
je chirurg schopný správne interpretovať. 4. K úvahám o druhu peritonitídy možno len uviesť, že viedla

neoperovaná k exitu pacienta.

Zo znaleckého posudku ako aj výpovede znalca na pojednávaní dňa 20.02.2015 vyplynulo, C. M. mal
už dňa 17.09.2010 príznaky náhlej príhody brušnej (brucho nad niveau hrudníka, difúzna palpačná
citlivosť, výrazná bolestivosť celého brucha). Podľa záveru znaleckého posudku u pacienta mala byť

odobratá krv na vyšetrenie krvného obrazu, biochémie, CRP, malo byť vykonané RTG vyšetrenie
brucha a USG vyšetrenie dutiny brušnej. Napriek nejasnej diagnóze bol pacientovi stav diagnostikovaný
ako obstipácia, bola mu podaná klizma a Degan (antiemetikum, prokinetikum), u pacienta pretrvávali
bolesti brucha, nafúknutosť (meteorizmus) a zvýšenie zápalových parametrov. RTG a CT vyšetrenia
boli u menovaného až dňa 22.09.2010, kde bolo prítomné rozsiahle pneumoperitoneum. Napriek

prítomným príznakom náhlej príhody brušnej nebola uňho indikovaná urgentná operácia, ktorá mala
byť vykonaná ako život zachraňujúci operačný výkon. V znaleckom posudku znalecký ústav uviedol,
že jednoznačným objektívnym zistením, ktoré by svedčilo o perforácii dutého orgánu v dutine brušnej,
bol záver vykonaných vyšetrení - natívnej RTG snímky hrudníka a natívneho CT vyšetrenia brucha,
na ktorých bola popísaná prítomnosť voľného vzduchu v brušnej dutine - pneumoperitoneum. Tento

symptóm je podľa znalcov z pohľadu diagnostickej úvahy pri náhlych príhodách brušných možné
označiť za natoľko typický pre perforáciu dutého orgánu dutiny brušnej, že musí jednoznačne viesť
vyšetrujúceho lekára k indikácii operačnej revízie dutiny brušnej. Preto, príznaky zistené u C.
M. (rozsiahle pneumoperitoneum, difúzna bolestivosť brucha, paralytický ileus, ťažšia priehmatnosť
brucha, vzostup zápalových parametrov) boli indikáciou na urgentný operačný výkon. Znalec uviedol,

že teoreticky mohol byť vykonaný aj mini invazívny výkon - diagnostická laparoskopia s prípadnou
následnou konverziou na otvorený operačný prístup. Následkom nevykonania takéhoto operačného
výkonu ako život zachraňujúcej operácie bola smrť C. M..

Z vyjadrenia znalca na pojednávaní vyplynulo, že priebeh peritonitídy u nebohého C. M. bol typický pre

toto ochorenie, pričom priebeh náhlej príhody brušnej je taký, že na začiatku pacienta brucho bolí, jedná
sa o prudkú bolesť, ktorý stav môže pretrvávať 2-3 dni, potom môže nastať prechodná úľava na 1-2 dni,
následne znovu výrazná bolestivosť, sepsa a smrť pacienta. U pána C. M. už samotná skutočnosť, že
brucho bolo tvrdé a bolestivé, ktorý symptóm bol prítomný už dňa 17.09.2010, signalizovala peritonitídu
(zápal pobrušnice). Už vtedy mali byť u pacienta nariadené vyšetrenia pre potvrdenie, resp. zistenie z

čoho tento stav je, teda vyšetrenia RTG, USG alebo CT, pričom pacientovi v danom čase tieto vyšetrenia
urobené neboli.

Zo znaleckého posudku ako aj výpovede znalca na pojednávaní taktiež vyplynulo, že neurologická
diagnóza nebohého C. M. nemala zásadný vplyv na citlivosť brušnej steny a prejavy príznakov náhlej

brušnej príhody. Tento rozdielny záver znaleckého ústavu v porovnaní so záverom Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou vyplynul z výsledkov samotného neurologického vyšetrenia C. M., MUDr.
G. E. dňa 16.09.2010, výsledkom ktorého bola zistená necitlivosť iba v dolných končatinách, citlivosť
v oblasti brušnej dutiny prítomná bola, boli prítomné brušné reflexy, v oblasti brucha vedel lokalizovaťbolesť, veľké bolesti brucha pacient aj udával, čo je zdokumentované aj pri palpačnom vyšetrení dňa
17.09.2010 aj v nasledujúcich dňoch a to až do smrti pacienta. Naviac znalec uviedol, že aj v prípade, ak
byup.M.bolaúplnáareflexiavoblastibrucha,ničtonemenínazávereonevyhnutnejpotrebevykonania

operácie C. M. vzhľadom na zistenú prítomnosť vzduchu v dutine brušnej CT a RTG vyšetreniami.

Znalec taktiež uviedol, že skutočnosť, že napriek tomu, že lekári odporcu nemali vedomosť o tom,
že C. M. trpel Crohnovou chorobou, mali indikovať u C. M. neodkladnú operáciu, nakoľko prítomnosť
vzduchu v dutine brušnej, bez ohľadu na to odkiaľ je, vždy indikuje potrebu vykonania operácie. Pritom

ani skutočnosť, že nebohý C. M. bral lieky na riedenie krvi, nebola kontraindikáciou jeho operácie. V
súčasnosti už existujú také preparáty, ktoré pacienta vedia na operáciu pripraviť aj za jednu hodinu, ak sa
jedná o operáciu neodkladnú. Neexistujú kontraindikácie v prípade neodkladných, život zachraňujúcich
operácií, pričom takáto bola operácia, akú mal podstúpiť nebohý C. M.. V jeho zdravotnej dokumentácii
nie je uvedený žiadny dôvod, ktorý by vysvetľoval nevykonanie operačnej revízie u menovaného.
Operačné riziká u C. M. v žiadnom prípade neprevažovali nad potrebou vykonania operácie.

K otázke správnosti resp. nesprávnosti postupu odporcu pri liečbe C. M. znalecký ústav uviedol, že
už dňa 17.09.2010 mal MUDr. D. G. pri vyšetrení C. M. dať vyšetriť krv na krvný obraz, biochemické
vyšetrenia, zápalové parametre, malo byť vykonané RTG vyšetrenie brucha, USG brucha, ktoré
by potvrdili, eventuálne vyvrátili jeho diagnózu obstipácia. C. M. však bola podaná analgeticko-

spazmolytická infúzia, čo potlačilo bolestivosť brucha a nastalo relatívne zlepšenie stavu. Od 17.09. do
21.09.2010 nebolo, napriek pretrvávajúcim bolestiam brucha, vykonané ani RTG ani USG vyšetrenie
brucha. Napriek výsledkom RTG a CT vyšetrenia brucha s nálezom rozsiahleho pneumoperitonea a
napriek závažnosti stavu, nebol vykonaný urgentný operačný zákrok. Preto znalec konštatoval, že
postup odporcu vo vzťahu k poskytovanej chirurgickej liečbe, nebol pri liečbe p. C. M. správny, nejednalo

sa o postup lege artis.

Znaleckým posudkom boli v konaní jednoznačne potvrdené pochybenia pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti nebohému C. M., ktoré viedli k bezprostrednej príčine jeho smrti. Tieto závery znaleckého
posudku sa nepodarilo spochybniť ani výpoveďou svedka MUDr. H. M.. Zo zdravotnej dokumentácie

a priebehu ochorenia ako to konštatoval znalec, boli jednoznačne prítomné klinické príznaky náhlej
príhody brušnej, toto ochorenie potvrdzovali aj výsledky krvných vyšetrení a neskôr bolo ochorenie
potvrdené aj výsledkami RTG a CT vyšetrení. Napriek tomu nebola C. M. vykonaná operácia, ktorá
mohla ako jediná odstrániť príčinu nepriaznivého zdravotného stavu nebohého a zachrániť mu život.

Z výpovedí navrhovateľov v rade 1/ až 4/ mal súd preukázané, že navrhovateľka v rade 1/ žila v
manželstve s nebohým C. M. od svojich 17 rokov, čiže cca 37 rokov, kým C. M. v roku 2010 nezomrel.
Z manželstva sa im narodili traja synovia, ktorých spoločne vychovávali, až kým sa neosamostatnili.
Manželstvo navrhovateľky v rade 1/ s nebohým C. M. bolo harmonické. Pre navrhovateľku v rade 1/ bol
nebohý C. M. jediným celoživotným partnerom. Medzi príslušníkmi rodiny boli až do smrti C. M. vyvinuté

silné citové väzby. Jednalo sa teda o dobre fungujúcu rodinu, pričom jej hlavu, hlavné pojítko medzi jej
členmi predstavoval práve nebohý C. M.. Aj po osamostatnení navrhovateľov v rade 2/ až 4/ a vytvorení
vlastných rodín zostali medzi nimi naďalej úzke sociálne (prejavujúce sa v častých návštevách, skoro
až každodennom stretávaní) a silné citové väzby obohatené o ďalších členov rodiny, najmä vnúčatá
nebohého C. M..

Čl. 17 ods. 1, 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (MPOPP) nikto nesmie byť
vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie
ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo
útokom.

Podľa čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie

Podľa čl. 19 ods. 2 Zák. č. 460/ 1992 Zb. v platnom znení Ústava Slovenskej republiky každý má právo

na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 573/ 20044 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení poskytovateľ je

povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými , ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami
za škodu takto spôsobenú nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie
je tým dotknutá.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

Navrhovatelia v rade 1/ až 4/ sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že v

dôsledku neoprávneného zásahu spôsobeného odporcom, došlo k porušeniu ich práva na súkromie
v tak závažnej ujme, ktorú nie je možné odčiniť iným spôsobom. Právo na ochranu súkromného a
rodinného života je zakotvené v základných medzinárodných dokumentoch - MPOPP a Európskom
dohovore o ochrane základných ľudských práv a slobôd, odkiaľ bolo prevzaté aj do základného zákona
Slovenskej republiky - Ústavy SR. V občianskom zákonníku je právo na súkromie (súkromný a rodinný

život)imanentnousúčasťouprávanaochranuosobnostiakojeupravenáv§11.NajvyššísúdSlovenskej
republiky opakovane, napríklad však vo svojom uznesení zo dňa 17. 2. 2011, sp. zn. 5Cdo 265/ 2009
uviedol, že: „Právo na súkromie v rôznych poňatiach môže zahŕňať tak ochranu rodinného života,
súkromie obydlia, listové tajomstvo ako aj ochranu cti , povesť človeka, či ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním údajov o osobe. .... Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové

a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na
život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto
protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť
ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno
napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru

osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov
rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej
osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou.“

V predmetnom konaní bolo preukázané, že odporca počas hospitalizácie C. M. v jeho zdravotníckom

zariadení v dňoch 16.09.2010 až 22.09.2010 nevykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie
choroby a nezabezpečil včasnú a účinnú liečbu C. M. pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej
vedy, teda neposkytol C. M. zdravotnú starostlivosť správne. Tým porušil ustanovenie § 4 ods. 3 Zák. č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, pričom následkom tohto porušenia bola smrť C. M.. Správnym
neposkytnutím zdravotnej starostlivosti blízkej osobe navrhovateľov v rade 1/ až 4/, v dôsledku čoho

zomrel manžel navrhovateľky v rade 1/ a otec navrhovateľov v rade 2/ až 4/, došlo zároveň k zásahu
do osobnostných práv navrhovateľov 1/ až 4/, konkrétne do ich práva na súkromie a rodinný život tak,
že bola narušená celistvosť ich rodiny a bolo im znemožnené zdieľať svoj ďalší život s im blízkou a
milovanou osobou.V prípade neoprávneného zásahu do niektorej zo zložiek ochrany osobnosti má poškodená osoba
právo domáhať sa nápravy v súlade s ust. § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, teda domáhať sa,

1) aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, 2) aby sa odstránili
následky týchto zásahov a 3) aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie, ktorým sa rozumie morálne
(imateriálne) zadosťučinenie. V prípadoch, v ktorých by nebolo postačujúce morálne zadosťučinenie,
má poškodená osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podmienkami úspešnosti týchto nárokov sú a) neoprávnený zásah, b) vznik ujmy a c) príčinná súvislosť
medzi neoprávneným zásahom a ujmou. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej
osobyjeobjektívna,čiženiejepotrebnézavinenie.Neoprávnenýmzásahomsarozumiezásah,ktorýjev
rozpore s objektívnym právom. V predmetnom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, neoprávnený zásah
spočíval v tom, že odporca osobe blízkej navrhovateľom 1/ až 4/, neposkytol zdravotnú starostlivosť
správne, teda porušil povinnosť stanovenú v § 4 ods. 3 Zák. č. 576/ 2004 Z. z.. Ujmou sa vo všeobecnosti

rozumie imateriálna škoda - teda škoda v inej ako majetkovej sfére. V danom prípade, ako bolo
vyššie uvedené, ujma navrhovateľov predstavuje porušenie ich práva na súkromie a rodinný život.
V konaní bolo pritom (najmä znaleckým posudkom) preukázané, že k ujme navrhovateľov 1/ až 4/
došlo v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom odporcu, pretože k smrti nebohého C. M. došlo v
dôsledku nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti zo strany odporcu. Vzhľadom na objektívnu

zodpovednosť odporcu je pre možnosť konštatovania zodpovednosti odporcu irelevantné, či konal
úmyselne alebo z nedbanlivosti. Existencia liberačných dôvodov, teda že následku spôsobujúcemu
ujmu, odporca nevedel zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia ktoré od neho možno požadovať, v
konaní preukázaná nebola.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že sú splnené všetky podmienky na priznanie súdnej
ochrany navrhovateľom 1/ až 4/ pred neoprávneným zásahom odporcu do ich osobnostnej sféry,
konkrétne do ich práva na súkromie.

Zároveň súd konštatuje, že osobou povinnou odškodniť neoprávnený zásah do práva na súkromie

navrhovateľov 1/ až 4/ (teda osobou pasívne legitimovanou v tomto konaní) je podľa § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka per analogiam zdravotnícke zariadenie, v súvislosti s poskytovaním
zdravotníckej starostlivosti u ktorého (prostredníctvom jeho lekárov alebo iných zdravotných
pracovníkov) došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľov (porovnaj aj
rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/999/2007 podľa ktorého: „Výklad této právní otázky byl v rozhodovací

praxi Nejvyššího soudu již řešen (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 29. dubna 2004, sp. zn.
30 Cdo 814/2003, uveřejněný v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu pod číslem
C 2827, ročník 2004, rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 11.12.2003, sp. zn. 30 Cdo 73/2003 a rozsudek
Nejvyššího soudu ze dne 31.1.2006, sp. zn. 30 Cdo 1627/2005). Podle něj subjekty odpovědnými za
zásah, který je objektivně způsobilý vyvolat nemajetkovou újmu, spočívající buď v porušení, či jen v

ohrožení osobnosti fyzické osoby v její fyzické a morální integritě, mohou být buď fyzické osoby nebo
osoby právnické. V případě, že za zásah odpovídá právnická osoba, vychází se obecně z toho, že
byl-li zásah do osobnosti způsoben někým, kdo byl použit právnickou osobou k realizaci činnosti této
právnickéosoby,postihujíobčanskoprávnísankcepodleustanovení§13obč.zák.samotnouprávnickou
osobu, a to při analogickém užití ustanovení § 420 odst. 2 obč. zák. ve spojení s ustanovením § 853

obč. zák.“).

Ujma, ktorú navrhovatelia v rade 1/ až 4/ utrpeli v citovej oblasti, spočíva v citových útrapách
navrhovateľov 1/ až 4/ a to obzvlášť veľkom smútku, ktorý prežívali a prežívajú zo smrti manžela a otca
ako aj v ochudobnení ich ďalšieho rodinného života, ktorý nebudú môcť prežívať s nebohým C. M.. Táto

ujma je obzvlášť veľká (závažná) a nenapraviteľná. Smrťou nebohého C. M. došlo k tak závažnému
zásahu do práva na ochranu súkromného života navrhovateľov 1/ až 4/ ako imanentnej súčasti práva
na ochranu osobnosti, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia na jej odčinenie alebo aspoň
zmiernenie nie je postačujúca. Zároveň možno konštatovať, že závažnosť ujmy navrhovateľov nie je
daná len ich subjektívnym prežívaním smrti svojho otca a manžela, ale je objektívna, pretože by ju každá

iná osoba v ich postavení pociťovala ako ujmu obzvlášť veľkú. Preto má súd za to, že na nápravu tejto
ujmy nie je postačujúce iba morálne zadosťučinenie, ale je možné priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Pritom inštitút peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy je pri ujme spôsobenej smrťou blízkej
osoby potrebné vnímať len ako prostriedok slúžiaci k zmierneniu závažného dosahu protiprávnehokonania, keďže finančný ekvivalent za stratu - ľudský život, nie je možné určiť a jedná sa o fakticky
nereparovateľný následok.

Výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch súd určuje podľa svojej úvahy, ktorá sa musí odvíjať od posúdenia
dvoch kritérií a to závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Čo sa týka závažnosti ujmy navrhovateľov 1/ až 4/ mal súd za to, že sa jedná o ujmu najzávažnejšiu.
Z okruhu rodinných väzieb bol pán C. M. navrhovateľom 1/ až 4/ osobou najbližšou - bol manželom
navrhovateľky 1/ a otcom navrhovateľov 2/ až 4/. V danom prípade bolo preukázané, že rodinné vzťahy

medzi navrhovateľmi a nebohým C. M. boli veľmi silné, jednalo sa o fungujúcu rodinu so silnými
citovými väzbami. Pre navrhovateľku v rade 1/ bol C. M. jej celoživotným partnerom a priateľom, pre
navrhovateľov v rade 2/ až 4/ otcom. Bolo preukázané, že navrhovatelia v rade 2/ až 4/ napriek tomu, že
boli v čase smrti nebohého C. M. už dospelí, osamostatní a mali založené vlastné rodiny, mali s nebohým
stále vytvorené pevné faktické aj citové väzby. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, nebohý C. M.
predstavoval hlavu rodiny M., bol tou osobou, ktorá rodinu spájala, stmeľovala.

Čo sa týka okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do zásahu práva navrhovateľov v
rade 1/ až 4/ na súkromie je potrebné konštatovať, že k úmrtiu nebohého C. M. došlo v zdravotníckom
zariadení, od ktorého ako nebohý C. M., tak aj navrhovatelia očakávali poskytnutie pomoci v súvislosti s
nepriaznivým zdravotným stavom. K úmrtiu C. M. však nedošlo v súvislosti alebo v dôsledku zhoršenia

diagnózy, s ktorou do zdravotníckeho zariadenia odporcu nastúpil, ale v dôsledku úplne iného, akútne
vzniknutého zdravotného problému, pri liečbe ktorého mu odporca neposkytol správne zdravotnú
starostlivosť. Napriek tomu, že zdravotný stav C. M. nebol priaznivý, nebol tak závažný, že by ktokoľvek,
či jeho rodinní príslušní alebo ošetrujúci lekári očakávali v dohľadnom čase jeho smrť. Tomu svedčí
aj vybavený a schválený poukaz na kúpeľnú liečbu nebohého C. M.. Bezprostrednou príčinou smrti

nebohého C. M. bola akútna peritonitína, symptómy ktorej sa uňho prejavili prvý deň po nástupe
do zdravotníckeho zariadenia odporcu. Ako bolo skonštatované znalcom, už od počiatku nebola zo
strany odporcu C. M. poskytovaná zdravotná starostlivosť správne, pretože neboli hneď pri prejavení
sa prvých symptómov ochorenia, vykonané všetky dostupné vyšetrenia na správne zistenie, resp.
potvrdenie diagnózy, v dôsledku čoho táto nebola zistená správne a nebolo pristúpené k správnej

liečbe. Následne, ani po vykonaní vyšetrení, ktoré objektívne potvrdzovali diagnózu, ktorá viedla k
bezprostrednej príčine smrti C. M., pracovníci odporcu nepristúpili k takým zdravotníckym úkonom (život
zachraňujúca operácia), ktoré mohli viesť k záchrane života C. M.. Pán C. M. v zdravotníckom zariadení
odporcu pred očami jeho lekárov a zdravotníckeho personálu cca 9 dní zomieral bez toho, aby mu bola
poskytnutá správna liečba a aby boli vykonané úkony potrebné na jeho záchranu, až svojmu ochoreniu

nakoniec podľahol.

Pokiaľ odporca namietal už existujúci nepriaznivý zdravotný stav C. M. (srdcové problémy, chabá
paraplégia dolných končatín, užívanie liekov na riedenie krvi) tento, ako bolo vyššie konštatované, nemá
súvislosť s bezprostrednou príčinou jeho smrti. Vo vzťahu k namietanej nevedomosti lekárov odporcu o

tom, že nebohý C. M. trpel Crohnovou chorobou, ktorá bola základnou príčinou jeho smrti bolo znalcom
konštatované, že k pochybeniu odporcu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti C. M. došlo bez ohľadu
na túto vedomosť resp. nevedomosť. Iné zdravotné problémy C. M. nemôžu ani ako rizikové faktory
odôvodniť nevykonanie úkonov potrebných na záchranu jeho života.

Pokiaľ sa odporca ešte v záverečnej reči odvolával na to, že v dňoch 5. 9. 2010 a 6. 9. 2010 správne
poskytol zdravotnú starostlivosť tým, že ho riadne ošetril, stabilizoval a zabezpečil jeho prijate a prevoz
do NsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici súd konštatuje, že zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti
odporcu C. M. v týchto dňoch nebolo predmetom namietaného porušenia § 4 ods. 3 Zák. 576/ 2004 Z.
z. a teda nebolo ani predmetom skúmania postupu odporcu v predmetnom súdnom konaní. Tým bola

len zdravotná starostlivosť odporcu poskytnutá nebohému C. M. počas jeho hospitalizácie v zariadení
odporcu v dňoch 16.09.2010 až 26.09.2010. Ani skutočnosť, že odporca v jednom prípade poskytol
zdravotnú starostlivosť správne (pričom súd nepochybuje o tom, že tak je tomu v drvivej väčšine
prípadov) neznamená, že v inom prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti v inom období (hoc u
tej istej osoby) nedošlo pri jej poskytnutí k pochybeniu.

Okolnosť, že C. M. bol v čase svojej smrti ochrnutý na dolné končatiny, súd nepovažoval za okolnosť,
ktorá by bola významná pre posúdenie výšky nemajetkovej ujmy. V prípade neoprávneného porušenie
práva na súkromie navrhovateľov 1/ až 4/ sa totiž odškodňuje ujma spôsobená žiaľom z úmrtia blízkejosoby a stratou blízkej osoby (nie ujma za smrť výkonného pracovníka), ktorá je rovnako veľká, bez
ohľadu na existenciu takéhoto zdravotného postihnutia nebohého. Teoreticky by bolo možné postihnutie
zomrelej osoby považovať za okolnosť odôvodňujúcu zníženie náhrady nemajetkovej ujmy, ak by sa

jednalo o natoľko rozsiahle, závažné a trvalé postihnutie osoby, že by jej pri ďalšom živote spôsobovalo
obzvlášť závažné útrapy aj s dopadom na zhoršenú kvalitu prežívania života jej blízkych osôb, aj to však
pri individuálnom posúdení každého prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. V prípade C. M. o takomto
postihnutí hovoriť nemožno.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že nemajetková ujma požadovaná navrhovateľkou v rade
1/ vo výške 20 000,- € a navrhovateľmi v rade 2/ až 4/ vo výške 10 000,- € je v plnom rozsahu
dôvodná, pričom odstupňovanie výšky nemajetkovej ujmy medzi navrhovateľkou 1/ a navrhovateľmi 2/
až 4/ zohľadňuje aj skutočnosť, že navrhovateľka v rade 1/ v čase smrti nebohého C. M. s ním žila v
spoločnej domácnosti a že nebohý bol jej celoživotným partnerom.

Výška peňažnej náhrady sa nevymyká z rámca súdom priznávaných peňažných náhrad za nemajetkovú
ujmu v podobných prípadoch. Napr. Okresný súd v Nitre rozsudkom zo dňa 13. 11. 2012, č. k. 4C
14/2009-267, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 25. 9. 2013, č. k. 25Co/18/2013
priznal matke za smrť syna spôsobenú v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,- €. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa

12.6.2012,č.k.7C162/2011-165bolapriznaná každémuzrodičovzasmrťsynavdôsledkudopravnej
nehody pri zohľadnení spolu zavinenia poškodeného vo výške 10.000,- €. Rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 29.01.2013, č. k. 7C/256/2011-184, potvrdeným rozsudkom Krajského
súdu v Žiline zo dňa 28. 10. 2013, sp. zn. 8Co/264/2013 manželke za smrť manžela pri dopravnej
nehode (spôsobenej po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov zo strany zodpovednej osoby)

peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,- €, maloletej dcére vo výške 23 000,- € a
rodičom usmrtenej osoby vo výške každému po 10 000,- €. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I. zo dňa 10.11.2011, č.k. 22C76/2007- 235, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa
28. 8. 2013, sp. zn. 2Co 67/ 2012 - matke za stratu tela zomrelého novonarodeného dieťaťa suma 20
000,- €. Okresný súd Topoľčany právoplatným rozsudkom zo dňa 23. 12. 2012, sp. zn. 5C 155/2008

priznal manželovi za smrť manželky, po ktorej zostalo novonarodené dieťa pri pôrode peňažnú náhradu
nemajetkovej ujmy 100 000,- €. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 11. 11. 2011, č. k. 36C 77/
2008 - 267, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 23. 10. 2012, sp. zn. 9Co
17/ 2012 priznal matke za smrť dospelej dcéry, s ktorou nežila v spoločnej domácnosti a ktorá mala
vlastnú rodinu, pričom ale boli v rodine vyvinuté sociálne a citové väzby dcéry v dôsledku nesprávneho

poskytnutia zdravotnej starostlivosti náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16 596,96 €.

Pokiaľ odporca poukazoval na to, že je neziskovou organizáciou poskytujúcou zdravotnú starostlivosť 60
000 občanom regiónu a preto je potrebné udržať toto zdravotnícke zariadenie funkčné, minimalizovať
iné náklady a nelikvidovať ho, súd uvádza, že majetkové pomery účastníkov nie sú pri stanovení

výšky náhrady nemajetkovej ujmy rozhodujúcim kritériom v zmysle platnej právnej úpravy. Charakter
spôsobenej ujmy si vyžaduje povinnosť odškodniť stratu navrhovateľov adekvátnym spôsobom.
Naviac sumu celkovo 50 000,- € súd nepovažoval za sumu, ktorá by mala pôsobiť pre odporcu
likvidačne, ak vezme do úvahy, že podľa Výročných správ o hospodárení za roky 2012 a 2013 mal
odporca pohľadávky v celkovej výške 1 607 104 € (k 31. 12. 2012) a 1 436 135,- € (k 31. 12.

2013) z toho 98,14 % predstavujú pohľadávky voči zdravotným poisťovniam. Odporca, aj keď je
neziskovou organizáciu môže vyvíjať podnikateľskú činnosť (túto aj vyvíja v niekoľkých predmetoch
podnikania), hoci je použitie zisku z nej obmedzené na jeho reinvestíciu do hlavného predmetu jeho
činnosti, ktorým je poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Odškodnenie osôb poškodených v dôsledku
nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti odporcom, však s hlavným predmetom činnosti

odporcu jednoznačne súvisí. To, že odporca hospodári so stratou nemôže predstavovať dôvod pre
zníženie, resp. nepriznanie peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak s ohľadom na zákonné
kritériá pre stanovenie jej výšky je táto inak dôvodná.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a

navrhovateľom v rade 1 až 4, ktorí boli v konaní plne úspešní priznal plný nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré im v súvislosti s uplatnením ich práva vznikli proti odporcovi, ktorý v konaní
úspešný nebol.Trovykonanianavrhovateľkyvrade1/predstavujúzaplatenýsúdnypoplatokznávrhunazačatiekonania
vo výške 666,- €, trovy na preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 500,- € a trovy právneho
zastúpenia navrhovateľky v rade 1/ advokátom v celkovej výške 969,16 €. Trovy právneho zastúpenia

navrhovateľky v rade 1/ predstavujú odmenu jej právneho zástupcu, ktorá mu patrí v zmysle § 10 ods.
8, § 13 ods. 2, ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, § 13a ods. 2 písm. d/ Vyhl. č. 655/ 2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhláška) v tarifnej
výške á 60,87 €. Tarifná výška odmeny právneho zástupcu navrhovateľky 1 sa v predmetnom konaní
týkajúcom sa nároku na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy určuje v zmysle § 10 ods. 8

Vyhlášky zo základu 2000,- € a v zmysle § 13 ods. 2 Vyhlášky sa za jednotlivé úkony znižuje o 50%,
nakoľko právny zástupca vykonával spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb. Zároveň v zmysle
§ 13 ods. 3 Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny (v spojenom konaní o nárokoch navrhovateľov
v rade 1 až 4) predstavuje základnú sadzbu tarifnej odmeny určenú z tarifnej hodnoty veci s najvyššou
hodnotou, zvýšenú o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny , ktorá by právnemu zástupcovi patrila v
ostatných veciach (samostatných nárokoch navrhovateľov v rade 2 až 4). Pri základe 2000,- € základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje podľa § 10 ods. 1 sumu 91,29 €, po
znížení podľa § 13 ods. 2 Vyhl. sumu 45,65 € a po jej zvýšení podľa § 13 ods. 3 Vyhl. sumu 60,87 €.
Keďže si právny zástupca navrhovateľky v rade 1/ vyúčtoval odmenu za jeden úkon právnej služby vo
vyššej tarifnej výške (nakoľko ju počítal z nesprávneho základu), súd mu ju z tohto dôvodu a teda aj
celkovú odmenu krátil. Odmena právnemu zástupcovi navrhovateľky v rade 1/ patrí za celkovo 8 úkonov

právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 7. 12. 2011 - 60,87 € + RP 7,41 €, podanie
návrhu na súd dňa 2. 1. 2012 - 60,87 € + RP 7,63 €, ďalšia porada s klientom dňa 7. 11. 2012 - 60,87 € +
RP 7,63 €, účasť na pojednávaní na OS Revúca v dňoch 12. 11. 2012 v rozsahu dvoch začatých hodín
- 60,87 € + RP 7,63 €, účasť na pojednávaní na OS Revúca dňa 13. 3. 2013 v rozsahu 4 začaté hodiny -
121,74 € + RP 7,81 €, dňa 2. 4. 2013 v rozsahu dve začaté hodiny - 60,87 € + RP 7,81 €, ďalšia porada

s klientom dňa 14. 12. 2014 v rozsahu 3 hodiny - 30,43 € + RP 8,04 € a účasť na pojednávaní dňa 20.
2. 2015 v rozsahu 4 začaté hodiny - 121,74 € + RP 8,39 €. Odmenu za úkon právnej služby písomné
podanie - návrh na zabezpečenie dôkazu zo dňa 17. 5. 2014 súd navrhovateľke v rade 1/ nepriznal,
nakoľko takýto právny úkon v konaní urobený nebol (zo súdneho spisu nevplýva). Odmena za právne
zastupovanie navrhovateľky v rade 1/ vrátane režijného paušálu predstavuje sumu 807,63 €. Právnemu

zástupcovi navrhovateľky 1/ v súlade s ust. § 15 písm. a/ Vyhlášky prináleží náhrada hotových výdavkov
- cestovného na cestu zo sídla právneho zástupcu (Zvolen) na Okresný súd Revúca na pojednávanie
v dňoch 12. 11. 2012, 13. 3. 2013, 2. 4. 2013 a 20. 2. 2015 v ním správne vyčíslenej celkovej výške
243, 37 €, z čoho príslušná časť pripadajúca na navrhovateľku 1/ predstavuje sumu 61,60 €. V súlade s
ust. § 17 ods. 1,2 Vyhlášky náhrada za stratu času stráveného cestou z miesta sídla právneho zástupcu

navrhovateľky (Zvolen) na Okresný súd Revúca v rozsahu 8 začatých polhodín (cesta tam aj späť)
a to dňa 12. 11. 2012 vo výške 101, 68 € (8x12,71), 13. 3. 2013 vo výške 104,08 € (8x13,01), 2. 4.
2013 vo výške 104,08 (8x 13,01) a 20. 2. 2015 vo výške 111,84 (8x13,98) teda spolu 421,68 €, z čoho
časť pripadajúca na navrhovateľku v rade 1/ predstavuje sumu 105,42 €. Odmena právneho zástupcu
navrhovateľky v rade 1/, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času sa podľa § 18 ods. 3

Vyhlášky zvyšuje o 20 % DPH, teda o sumu 161,53€, na sumu 969,16 €.

Trovy konania navrhovateľa v rade 2/ predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania
vo výške 183,- €, trovy na preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 250,- € a trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v rade 2 advokátom v celkovej výške 969,16 €. Pre výšku trov právneho

zastúpenia navrhovateľa v rade 2 platí obdobe to, čo súd uviedol k trovám právneho zastúpenia
navrhovateľky v rade 1/.

Trovy konania navrhovateľa v rade 3/ predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania
vo výške 366,- €, trovy na preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 500,- € a trovy právneho

zastúpenia navrhovateľa v rade 3/ advokátom v celkovej výške 969,16 €. Pre výšku trov právneho
zastúpenia navrhovateľa v rade 3/ platí obdobe to, čo súd uviedol k trovám právneho zastúpenia
navrhovateľky v rade 1/.

Trovy konania navrhovateľa v rade 4/ predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania

vo výške 183,- €, trovy na preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 250,- € a trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v rade 4/ advokátom v celkovej výške 969,16 €. Pre výšku trov právneho
zastúpenia navrhovateľa v rade 4/ platí obdobe to, čo súd uviedol k trovám právneho zastúpenia
navrhovateľky v rade 1/.Pokiaľ si navrhovatelia v rade 1 až 4 uplatnili náhradu trov za právne služby pred začatím súdneho
konania spočívajúce v predžalobnej výzve (pokus o zmier) vo výške 240,- €, náhradu týchto im súd

nepriznal. Súd môže úspešnému účastníkovi priznať len náhradu trov vzniknutých v súdnom konaní,
teda po jeho začatí a nie trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky pred začatím súdneho
konania. Tieto náklady predstavujú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvo
pohľadávky a teda mohli a mali byť žalované ako príslušenstvo uplatneného nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy. Nepredstavujú však trovy konania navrhovateľov v rade 1 až 4 v súdnom konaní a

ako tieto im ich súd priznať nemohol.

V súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy
konania vo výške 582,47 €, ktoré spočívajú v znalečnom vyplatenom znaleckej organizácii na základe
uznesenia zo dňa 22. 9. 2014 č. k. 6C 2/ 2012 - 372 vo výške 308,06 € a na základe uznesenia zo dňa
20.03.2015, č. k. 6C/2/2012 - 446 vo výške 274,41 € z rozpočtových prostriedkov.

Súd nezistil existenciu dôvodov osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľov v rade 1/ až 4/ resp.
štátu nárok na náhradu trov konania od odporcu znížil resp. nepriznal. Tieto neboli dané ani povahou
prejednávaného nároku, ani okolnosťami súdneho konania (navrhovatelia aj vzhľadom na koncentračnú
zásadupredmetnéhokonaniauviedlivšetkysvojetvrdenia,resp.označilidôkazynajneskôrdoskončenia

prvého pojednávania). Dôvod na zníženie alebo nepriznanie náhrady trov konania súd nevidel ani v
osobe a majetkových pomeroch odporcu, ktorý je súkromnou právnickou osobou, jeho zakladateľmi
sú okrem iného aj silné podnikateľské subjekty ako Železiarne Podbrezová, a. s. a Petrochema, a.
s. Dubová. To, že odporca hospodári so stratou nemôže predstavovať dôvod pre zníženie, resp.
nepriznanie náhrady trov konania a to či už vo vzťahu k úspešným účastníkom konania alebo voči štátu.

Výška trov, ktoré je odporca povinný nahradiť nie je taká, aby mohla na odporcu pôsobiť likvidačne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v platnom znení).