Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/40/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899809
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5808899809.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: R.. L. J.,

rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., L. č. XXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Veronikou
Leppovou, advokátska kancelária so sídlom 027 44 Tvrdošín, Medvedzie č. 45/19, proti žalovaným:
v rade 1/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O., C. XX/X, zastúpená advokátom Mgr. Igorom
Paliderom, advokátska kancelária so sídlom 029 43 Zubrohlava, Klinec č. 215, v rade 2/ COOP Jednota
Trstená, spotrebné družstvo, Hatalova 100, Trstená, IČO: 36 012 815, právne zastúpený advokátom
JUDr. Jozefom Polákom, advokátska kancelária, 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 1718, v rade 3/ L.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., M. R. L. XX/X, v rade 4/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX

XX B., M. R. L. XX/X, v rade 5/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., M. R. L. XX/X, v rade 6/ J.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., M. R. L. XX/X (žalovaní v rade 3/ až 5/ ako právni nástupcovia
po neb. žalovanom 3/ J. Q.), v rade 7/ R.. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XX, v konaní o
vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. O trovách konania a trovách štátu b u d e r o z h o d n u t é do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresný súd Dolný Kubín dňa 20.08.2001, po pripustení jej zmeny naposledy
uznesením z 02.04.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 02.02.2011 č. k. 5C/40/2008-229,
sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala, aby súd určil, že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce
vecnému bremenu pozostávajúce z práva prechodu cesty peši, vozom a motorovými vozidlami cez
pozemky žalovaných a to parcely registra „C“ zobrazenej ako parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 309 m2, zapísanú na LV č. XXXX pre obec a k. ú. B., parcely registra „C“ zobrazenej ako
parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2 vedenú na LV č. XXX pre obec a k.ú. B.,

podľa zobrazenia a vytýčenia vecného bremena geometrickým plánom č. 58/2001 zo dňa 09.03.2001
vyhotoveného J. E.. Súčasne žiadala uložiť žalovaným povinnosť toto vecné bremeno - právo cesty
strpieť.

Žalobu odôvodnila tým, že pôvodne označený žalovaný Ing. Y. Q. C KN parcelu č. XX získal titulom kúpy
od svojej matky Y. Q. rod. E., ktorá bola aj vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX postaveného na
parcele č. XX/X - zastavaná plocha o výmere 170 m2. Prístupová cesta k tomuto domu, ktorý ona získala

tiež kúpou od svojej matky Y. Q. dňa 04.01.2000, viedla cez parcelu XX a parcelu č. XX presne tak ako
je vyznačená v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXXvyhotovenom J. E. a dlhodobo ju
užívala nielen Y. Q., ale aj celá jej rodina pokiaľ bývali v rodinnom dome č. XXX. Vecné bremeno nebolo
potrebné zriadiť, pretože vlastníčkou parcely č. XX a v 1-ici aj vlastníčkou parcely XX bola vlastníčkadomu súp. XXX Y. Q.. V súčasnosti v prechode cez pozemky zobrazené ako parc. č. XX a XX bráni
S.. Y. Q. aj napriek tomu, že k rodinnému domu XXX iná prístupová cesta nevedie. S.. Y. Q. v riadnom
prechode a prístupe k domu súp. č. XXX bráni žalobkyni tým, že na pozemok zobrazený ako parc. č. XX

umiestnil drevené hranoly. Prístupovú cestu ich právni predchodcovia rešpektovali minimálne 30 rokov
a nadobudli ju vydržaním minimálne v roku 1980, od ktorého dôvodu žalobkyňa odvodzuje naliehavý
právny záujem na vydržaní práva vecného bremena.

Súdopodanejžalobevporadítretímrozsudkomrozhodoldňa20.09.2011tak,žežalobuvcelomrozsahu

zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesením Krajského súdu v Žiline z 25.03.2013
č.k. 8Co/442/2011-311 bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené z dôvodu, že žalovaný 3/ zomrel dňa
29.12.2011 (v priebehu odvolacieho konania), a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania s tým,
že povinnosťou súdu bolo v ďalšom vypočuť právnych nástupcov zomrelého účastníka a tiež z dôvodu,
že v priebehu odvolacieho konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré majú

byť zaťažené právom vecného bremena. Súd preto opätovne vo veci konal a rozhodol.

Uznesením z 11.12.2013 č.k. 5C/40/2008-323 súd pripustil, aby z konania na strane žalovaného 1/
vystúpil D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. a aby do konania na jeho miesto vstúpili J. Q., bytom O. č.
XX ako žalovaná 1/ a R.. R. Q., bytom O. č. XX ako žalovaná X/, keďže bolo preukázané, že žalovaný

previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti pozemku parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape
ako parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2 a stavby súp. č. X na parcele č. XX na
pristupujúcich účastníkov konania na základe kúpnej zmluvy registrovanej pod V XX/XXXX.
Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe z dôvodu, že k rodinnému domu súp. č. XXX, ktorého je stále
vlastníčkou,sanemôžedostať.JejbratS..Y.Q.,ktorýbolpôvodneúčastníkomkonaniajejvtomzabránil

potom, čo sa dozvedel, že na ňu matka previedla vlastnícke právo k domu súp. č. XXX. Potvrdila, že
vlastníčkou domu súp. č. XXX stojacom na pozemku zobrazenom ako parc. č. XX/X sa stala na titulom
kúpy zo dňa 04.01.2000 od svojej matky Y. Q.. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.02.2000 s
jej bratom J. Q. ako predávajúcim sa stala aj vlastníčkou pozemku parc. č. XX/X. S.. Y. Q. bol vlastníkom
pozemku parc. č. XX, ktorý susedí s jej pozemkom parc. č. XX/X a zamedzil jej prístup do domu súp. č.

XXX. Do neho sa dá vojsť len cez pozemky parc. č. XX a parc. č. XX presne tak, ako je to vyznačené
v GP. Y. č. XX je nevysporiadaným pozemkom a užíva ho COOP JEDNOTA Trstená, s ktorým sa vie
dohodnúť. Na parcelu č. XX je prístup priamo z námestia. Iný prístup k jej rodinnému domu nie je možný,
pretože všade okolo sa nachádzajú budovy.

Žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil. Nemal vedomosť o tom, že by žalobkyňa prechod na svoj pozemok
cez jeho pozemok využívala. Žalobkyňa využívala iný prechod a to cez dom svojho brata J. Q. (nebohý
žalovaný 3/), ktorý sa nachádza na pozemku parcele č. XX./X. Potvrdil, že k domu č. XXX sa chodievalo
práve cez chodbičku nachádzajúcu sa v rodinnom dome súp. č. XX, ktorý patrí J. Q. alebo sa chodievalo

cez brata L. Q.. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či sa využívala časť pozemku parc. č. XX - tzv. ulička,
pretože tam nechodil. Žalobkyňa nepreukázala nadobúdací titul pre vydržanie vecného bremena práva
prechodu cez pozemok parc. č. XX a parc. č. XX a nie je zrejmé, kedy mala vstúpiť do držby práva a
započítať si vydržaciu dobu právnych predchodcov. Po zmene žalovaného 1/ pristupujúci žalovaný 1/
tvrdil, že v čase, keď nadobudol nehnuteľnosti neviazli na nej žiadne vecné bremená.

Žalovaný 2/ v zastúpení predsedom predstavenstva potvrdil, že od ranného veku si pamätá, že v
nehnuteľnostiach súp. č. X a súp. č. XX bol obchod, ktorý mali právni predchodcovia žalobkyne a
žalovaného 1/, neskôr obchody malo v prenájme družstvo Jednota. Družstvo okolo roku 1975 kúpilo
1-icu pozemku parcely č. XX. V minulosti z parcely č. XX na parcelu č. XX prechádzali ešte právni

predchodcovia žalobkyne a pôvodného žalovaného 1/ R. a Y. Q. ako vlastníci nehnuteľnosti č. 9, č, XX
a č. XXX. Predtým prechádzali aj N. a pred nimi pán T., ktorý nehnuteľnosti odpredal Q.. Prechod cez
parceluč.XXnaparceluč.XXsavyužívalminimálneviacako60rokov.Právnipredchodcoviaúčastníkov
chodievali pešo aj cez chodbičku, do ktorej je vstup z námestia, a ktorá sa nachádza v rodinnom dome
žalovaného 3/ (neb. J. Q.). Chodbička vedie do dvora, z ktorého je možný prístup peši k domu žalobkyne

č. XXX. V súčasnosti vstupu prekáža železná brána. Žalovaný 2/ nemá námietky k deklarovaniu
vydržania práva vecného bremena v podobe práva prechodu napriek tomu, že je vlastníkom 1-ice
podielu k pozemku zobrazenom ako parcela č. XX. Prechod cez pozemok s ohľadom na jej šírku je
možné využívať hlavne peši.Žalovaný 3/ potvrdil, že do rodinného domu súp. č. XXX, ktorý vlastnili jeho rodičia R. a Y. Q., sa
nasťahovali asi pred 40 rokmi, t.j. mal asi 10 rokov. Prístup k domu využívali jednak cez chodbičku

nachádzajúcu sa v nehnuteľnosti č. XX, ako aj cez parcelu č. XX a parcelu č. XX, keď potrebovali
doviezť drevo alebo uhlie, nakoľko iný prístup ku domu nemali. Neskôr matka kúpila nehnuteľnosť č.
X a to aj preto, aby mali prístup cez parcelu č. XX na parcelu č. XX a následne k rodinnému domu,
ktorý v súčasnosti vlastní žalobkyňa. Tieto prístupy využívali aj predchádzajúci vlastníci. Žalobkyňa po
nadobudnutí domu súp. č. XXX prístup nemohla využívať, lebo jej v tom zabránil S.. Y. Q. (pôvodne

žalovaný) jednak návozom štrku, piesku, neskôr vybudoval bránu, navozil drevené hranoly - väzbu.
Obdobne vypovedal aj ako svedok (t.j. predtým ako bol pripustený jeho vstup do konania) v tom smere,
že za domom č. 10 mali záhradu, ktorá sa zároveň nachádzala pred domom sp. č. XXX. Všetky
nehnuteľnosti aj pozemok parc. č. XX užívali ich rodičia a potom oni ako súrodenci a v užívaní im nikto
nebránil. Matka cez parcelu č. XX na parcelu č. XX prechádzala ako vlastníčka pozemku parc. č. XX. Aj
právny nástupca tohto účastníka potvrdil, že Y. Q. kupovala parcelu č. XX na to, aby mala zabezpečený

prístup k svojmu domu a tiež aby mali prístup jej deti k domu súp. č. X a súp. č. XX. Cez tzv. uličku, ktorá
vedie z námestia a je situovaná medzi domom č. X a budovou, ktorá patrí žalovanému 2/ sa chodilo
vždy k domu svokry Y. Q. súp. č. XXX a aj k ich domu súp. č. X a prechádzali cez ňu aj vozidlom.

Žalovaní 4/, 5/ a 6/ zhodne potvrdili, že keď žil ich manžel/otec J. Q. a babka Y. Q. vozili kopy sena,

hnoj cez tzv. uličku (z námestia po parcele č. XX na parc. č. XX a XX/X). Nechodilo sa cez rodinný dom
- súp. č. 9, pretože je to chodba v dome a nemohli by tadiaľ prevádzať zvieratá alebo voziť hnoj. Pokiaľ
dom - súp. č. XXX vlastnila babka chodievala cez uličku. Žalobkyňa cez uličku chodievala dovtedy, kým
jej brat - Y. Q. v prechode nezabránil. Popreli tiež, že by sa chodilo z druhej strany ulice, kde býva L. Q.,
pretože je tam postavená garáž, kde boli odstavené autá a nedalo sa tadiaľ prechádzať.

Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov a svedkov ako aj
ohliadkou miesta samého súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou stavby - rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. č. XX/X a tiež

pozemku zobrazeného ako parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2 vedeného
na LV č. XXXX k.ú. B.. Dom súp. č. XXX nadobudla kúpnou zmluvou uzavretou dňa 04.01.2000 s jej
neb. matkou Y. Q., jej vklad bol povolený pod V XX/XXXX (čl. 52). Pozemok zobrazený ako parc. č.
XX/X - zastavaná plocha o výmere 170 m2 vzniknutý odčlenením od parcely č. XX/X nadobudla na
základe kúpnej zmluvy uzavretej s neb. bratom J. Q. (pôvodný žalovaný 3) dňa 14.02.2000, jej vklad

bol povolený 02.03.2000.

Výpoveďami účastníkov konania vyjmuc žalovaného 1/, tiež výpoveďami svedkov a ohliadkou na
mieste samom bolo preukázané, že k rodinnému dom súp. č. XXX je jediný možný prístup cez tzv.
uličku nachádzajúcu sa medzi domom č. X a budovou vlastniacou žalovaným X/, a na ktorú je vstup z

námestia po parcele č. XX, následne na parcelu č. XX a potom k parc. č. XX/X, t.j. k rodinnému domu
žalobkyne súp. č. XXX. Ich výpoveďami bolo preukázané, že táto prístupová cesta sa využívala od
nepamäti, t.j. od nadobudnutia domu súp. č. XXX právnymi predchodcami žalobkyne Y. Q. a predtým
ešte predchádzajúcimi vlastníkmi - rodinou T.. Okrem nich aj iným vlastníkmi susediacich nehnuteľnosti.
Y. Q. nadobudla dom súp. č. XXX okolo roku 1965, čo potvrdili svedkovia R.. D. P., E. N., neb. žalovaný

3/ J. Q. a v neposlednom rade aj S.. Y. Q.. Ich tvrdenia napokon potvrdzuje aj listina spísaná dňa
14.1.1964 (prílohová obálka), obsahom ktorej je prehlásenie o tom, že R. a O. L. predali Y. Q. vlastníctvo
domu č. XX nachádzajúceho sa v B., ktoré pozostáva od chodníka a vpredu po cestu dozadu s dvoma
staršími domami. Hoci táto listina nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom prevodu nešpecifikovala
podľa ich údajov v pozemkovej knihe, resp. v evidencii nehnuteľností, z výpovedi svedkov a žalobkyne

však vyplynulo, že sa malo jednať o rodinný dom súp. č. XXX a k nemu vedúcu cestu, keďže T. iné
nehnuteľnosti, ktoré mali predať Q. v B. nevlastnili a naopak Q. od nich iné nehnuteľnosti nekupovali.
Z obsahu prehlásenia ďalej vyplýva, že rodina T. má vyprázdniť byt najneskoršie do 31.8.1964, čo
potvrdzuje len pravdivosť výpovedi toho, že rodinný dom sa kúpil v roku 1965.

Pokiaľ ide o dom súp. č. 9 stojacom na parcele XX tento titulom kúpy od pôvodných pozemno-knižných
vlastníkov J. nadobudli právni predchodcovia žalobkyne a žalovaných R. a Y. Q. okolo roku 1965 -1967,
čo potvrdil svedok S.. Y. Q. tvrdiac, že keď mal 10 - 12 rokov, t.j. v roku 1965 - 1967 dom súp. č. X . kúpili
jeho rodičia od J.. Kúpu nehnuteľnosti č. X spolu s pozemkom parc. č. XX potvrdili aj v konaní vypočutísvedkovia R.. D. P. a E. N.. Z dôvodu, že kúpna zmluva, na základe ktorej malo dôjsť k odpredaju domu
súp. č. X spolu s pozemkom nebola registrovaná, dňa 25.11.1993 Y. Q. na základe prehlásenia o držbe
týchto nehnuteľnosti titulom darovacej zmluvy (nie kúpnej zmluvy) uzatvorenej v roku 1974 na Obecnom

úrade v J. s pôvodnou vlastníčkou D. J. rod. K., bolo vydané notárske osvedčenie pod N XXX/XX, NZ
XXX/XX, ktorého záznam bol povolený pod Z 3196/1993-4 dňa 20.1.1994. Y. Q. bola zapísaná ako
vlastníčka domu č. 9 a pozemku parc. č. XX dňa 20.01.1994.

Súčasným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, zobrazenej

ako parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2 a stavby - rodinný dom súp. č. 9 stojacej
na tomto pozemku je žalovaná 1/ - J. Q. a žalovaná 7/ R. Q., dôkazom čoho je zápis na LV č. XXXX k.ú.
B.(čl.XXXaVXX/XXXX).Akoužsúdvyššiekonštatovalpôvodnýmvlastníkomtýchtonehnuteľnostíbola
Y. Q., ktorá ich nadobudla právnym titulom držby, o čom bolo vydané osvedčenie o držbe dňa 25.11.1993
pod N 547/93 (NZ 435/93) - jeho záznam bol povolený 20.01.1994. Y. Q. previedla vlastnícke právo
kúpnou zmluvou z 21.02.1997 na syna S.. Y. Q., ktorý následne kúpnou zmluvou z 14.10.2003 previedol

vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na D. Q. a ten následne na súčasných vlastníkov - žalovanú 1/ J.
Q. a žalovanú 7/ R. Q. (dcéry S.. Y. Q.), ktorí sú v súčasnosti zapísaní na LV č. XXXX k.ú. B..

Pokiaľ ide o pozemok zobrazený ako C KN parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203
m2, ktorý má byť zaťažený vecným bremenom, bolo preukázané, že jeho vlastníkom je žalovaný 2/ v

podiele 1-ica účasti k celku, dôkazom čoho je zápis na LV č. XXX pre k.ú. B. (čl.321). Zvyšná časť je
evidovaná v PK vložke č. XXX k.ú. B. pod A r.č. X ako parc. č. XX - spoločný dvor v intraviláne, pričom
pod B1 sú zapísaní vlastníci domu č. X z vložky č. X v 1-ici a pod B2 sú zapísaní vlastníci domu č. 10
z vložky č. 10 v 1-ici (čl.172).

Vlastníkom nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. 10 stojaceho na pozemku parc. č. XX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 332 m2, zapísaného na LV č. XXX k.ú. B., ktorým svedčí aj vlastníctvo 1-
ice pozemku parc. č. XX, sú v súčasnosti na základe osvedčenia o dedičstve 7D/6/2012 (ako právni
nástupcovia neb. žalovaného 3/ J. Q.) zapísaní žalovaní 3/ L. Q., 4/ R. Q. a 5/ J. Q..

K oprávnenému výkonu práva prechodu súd zistil, že po nadobudnutí vlastníctva k domu súp. č. XXX Y.
Q. najneskôr k dátumu 01.01.1965 (právne neperfektnou kúpnou zmluvou spísanou dňa 14.01.1964 a s
prihliadnutím na to, že do 31.08.1964 predávajúci/scudziteľ pán T. bol povinný sa vysťahovať), a odkedy
už Y. Q. spolu s manželom disponovali jeho príslušenstvo- kľúčmi, ktoré im umožnili faktické ovládanie
veci, užívali prístup k tomuto domu ako vlastníci cez tzv. uličku - t.j. po pozemku predstavujúceho

parcelu č. XX, parcelu č. XX a k parcele žalobkyne č. XX/X a situovaného medzi domami súp. č. X a
budovou vlastnícky patriacej O. X/, a na ktorý je jediný vstup z námestia. V. používanie práva prechodu
právnymipredchodcamiapredtýmeštepôvodnýmvlastníkomT.arodinouN.potvrdilivýpoveďamivšetci
svedkovia (okrem S. súčasnosti brániaceho prechodu) a žalovaní okrem žalovaného 1/ (týmto bol v čase
podania žaloby S.. Y. Q.).

SvedkoviaE.N.aR..D.P.ažalovanízhodneuviedli,žeceztzv.uličkubolavždyprístupovácestakdomu
č. XXX, ktorá sa nerušene užívala R. a Y. Q. a predtým ešte vlastníkom pánom T.. Je potrebné uviesť,
že hoci išlo o nerušené užívanie, išlo o vykonávanie práva prechodu obsiahnutého v práve vlastníckom.
S ním je spojené právo vec držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Nešlo o výkon

práva prechodu k cudzej veci, pretože aj pán T. a po ňom Y. Q. s manželom boli vlastníkmi týchto
nehnuteľnosti - domu súp. č. XXX, domu súp. č. X spolu s pozemkom parc. č. XX (s týmto pozemkom
je spojené aj vlastníctvo 1-ice pozemku parc. č. XX / PK vložka č. X a XXX - čl. 172 + 174). Žalobkyňa
ako dcéra pôdnej vlastníčky Y. Q. prístupovú cestu k svojmu domu súp. č. XXX užívala odvodene od
vlastníckeho práva svojej matky (ako maloleté dieťa až do vydaja). Opäť nešlo o vykonávanie práva

prechodu k cudzej veci.

K tomu je potrebné uviesť, že dokazovaním nebolo preukázané, že by sa využíval prístup cez chodbu
rodinného domu o rozmeroch 90 cm neb. žalovaného J. Q. (žalovaný 3) tak, ako to tvrdil žalovaný 1/
v postavení osoby, ktorá bola aktuálne účastníkom konania. B. mohol byť využívaný len na občasný

osobný prechod peši. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že prístup k domu žalobkyne č. XXX nie
je možný ani z opačnej strany ulice, bráni tomu dom so zástavbou hospodárskych budov a plotom L. Q..Až po uzavretí kúpnej zmluvy dňa 21.02.1997, ktorou Y. Q. odpredala svojmu synovi S.. Y. Q. dom súp.
č. 9 spolu s pozemkom parc. č. XX, mohla vykonávať právo prechodu k cudzej veci v domnení, že
toto právo jej stále patrí (vždy ho spolu s ostatnými susediacimi vlastníkmi užívala, nikým rušená nebola

a nadobúdateľ, ktorý bol jej synom jej v tom nebránil). Táto okolnosť mohla u nej založiť oprávnenosť
(statočnosť) výkonu práva prechodu, t.j. mohla byť presvedčená o tom, že výkonom tohto práva nikoho
neukracuje a že jej toto právo stále patrí bez toho, aby si uvedomovala dôsledku prevodu vlastníctva
k týmto nehnuteľnostiam, prostredníctvom ktorých mala dovtedy ako vlastník aj právne nielen fakticky
zabezpečený prístup k svojmu rodinnému domu súp. č. XXX.

V zmysle § 151n ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe.

V zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

V zmysle § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka zavedeného zákonom č. 131/1982 Zb. účinným od
1.4.1983, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po
ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite
vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa

však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 vlastníkom veci, ktorá môže
byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1)
hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne

občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

Podľa § 132a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 kto s vecou nakladá
ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie
je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. To platí obdobne aj o tom,

kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že má k veci právo.

V konaní o určenie práva vecného bremena musí súd konať s tými účastníkmi, ktorí sú zapísaní ako
vlastníci pozemkov, pre ktoré a na ktoré sa právo priechodu (prejazdu) vykonávalo a má sa aj vykonávať

ďalej. Otázka vlastníctva uvedených pozemkov sa musí bezpečne preukázať platnými listinami (listom
vlastníctva) alebo rozhodnutím štátneho orgánu (rozsudkom súdu). Nepostačuje jej vyriešenie ako
predbežnej otázky, lebo žalobou o vecnom bremene by sa s účinkami rozsúdenej veci nemohla vyriešiť
otázka vlastníctva k pozemku, pre ktorý sa právo priechodu (prejazdu) vykonáva, a k pozemku, na
ktorom sa toto právo vykonáva.

Ustanovenie § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka definuje vecné bremeno tak, že ide o právo
obmedzujúce vlastníka veci v prospech niekoho iného niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Toto právo možno podľa ustanovenia § 151o ods. 1 druhá veta uvedeného zákonníka nadobudnúť tiež
výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.

Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je platným Občianskym zákonníkom považované
za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom
osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu, vyplývajúcemu z
domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas

ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Po splnení
zákonom určených podmienok tu k nadobudnutiu práva dochádza priamo zo zákona, pričom musia byť
zároveň splnené všetky ustanovené podmienky. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v takomto
prípade nadobúda oprávnený subjekt okamihom splnenia podmienok vydržania.Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám
zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že zákonnými

podmienkami vydržania vždy boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a
spôsobilý predmet vydržania. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť
„so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva mu patrí,
lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. U oprávneného držiteľa musí ísť o faktické vykonávanie
práva, dobrá viera a tiež vôľa nakladať s právom ako so svojim.

Z citovaného ustanovenia § 151o ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhnutnou
podmienkou daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho
dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v
dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí
právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný

strpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po
zákonom určenú dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby
dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom.

Vykonaným dokazovaním bolo síce preukázané, že ešte právna predchodkyňa Y. Q. od 01.01.1965

do 21.02.1997 (obdobie odkedy sa najneskôr mohla stať vlastníčkou domu súp. č. XXX uskutočnenou
právne neperfektnou kúpou z 14.01.1964 s prihliadnutím na povinnosť predávajúceho vysťahovať sa z
domu do 31.08.1964 do predaja ďalšej nehnuteľnosti domu súp. č. 9 a pozemku parc. č. XX, s ktorými
je spojené aj vlastníctvo 1-ice pozemku parc. č. XX) a pred ňou ešte predchádzajúci vlastník - pán
T. využívali na prechod k rodinnému domu súp. č. XXX tzv. uličku predstavujúcu pozemok, na ktorý je

vstup z námestia, a ktorý pozostáva z parciel idúcich za sebou a to parc. č. XX, parc. č. XX, išlo o výkon
vlastníckeho práva, keďže menovaní právni predchodcovia boli vlastníkmi týchto nehnuteľnosti. Ako už
súd vyššie konštatoval obsahom vlastníckeho práva je okrem iného aj vec držať, užívať a nakladať s
ňou. Právni predchodcovia nevykonávali právo k cudzej veci, ale k veci vlastnej. Keďže nešlo o výkon
práva k cudzej veci pre absenciu jednej z troch podmienok oprávnenej držby a to vôle nakladať s právom

ako vlastným, nemohlo dôjsť k jeho vydržaniu. Právni predchodcovia nemohli byť súčasne vlastníkmi
nehnuteľnosti a aj oprávnenými držiteľmi.

Právny predchodca Y. Q. sa stala oprávneným držiteľom až stratou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
domu č. X a pozemku parc. č. XX, s ktorým je ako už vyššie súd konštatoval spojené aj vlastníctvo o

veľkosti 1-ice pozemku parc. č. 26 (jeho predajom synovi S.. Y. Q. kúpnou zmluvou 21.02.1997), keďže
prevodom tohto vlastníctva už vykonávala právo k cudzej veci v domnení, že táto právo jej stále patrí
(vždy ho spolu s ostatnými susediacimi vlastníkmi užívala, nikým rušená nebola a nadobúdateľ, ktorý bol
jej synom jej v tom nebránil). To mohlo u nej založiť oprávnenosť (statočnosť) výkonu práva prechodu, t.j.
mohla byť presvedčená o tom, že výkonom tohto práva nikoho neukracuje a že jej toto právo stále patrí

bez toho, aby si uvedomovala dôsledok prevodu vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, prostredníctvom
ktorých mala dovtedy ako vlastník aj právne nielen fakticky zabezpečený prístup k svojmu rodinnému
domu súp. č. XXX. Oprávneným držiteľom bola až do 04.01.2000, t.j. do prevodu vlastníctva k domu
súp. č. XXX v prospech svojej dcéry - žalobkyne kúpnou zmluvou z 04.01.2000.

Žalobkyňa až od 04.01.2000, t.j. od nadobudnutia domu č. XXX kúpou, odkedy ho mohla reálne držať,
nepochybne využívala jediný možný prístup cez tzv. uličku v domnení, že jej právo prechodu patrí aj s
ohľadom na to, že prechod využívala ako dieťa spolu so svojimi rodičmi a súrodencami a tiež ostatnými
vlastníkmi susediacich pozemkov - žalovaným 2/ a neb. žalovaným 3/ J. Q. a rodinou N., a v tomto
prechode im nikto nebránil. Jej oprávnená držba sa prerušila najneskôr podaním žaloby 20.08.2001. Do

oprávnenej držby práva prechodu preto možno započítať dobu jej právnej predchodkyne od 21.02.1997
do 02.03.2000 (tri roky) a dobu jej vlastnej oprávnenej držby od 04.01.2000 do 20.08.2001 (jeden rok a
7 mesiacov), čo spolu predstavuje 4 roky a 7 mesiacov.

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nemohla vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu

spočívajúce v práve prechodu pre neuplynutie zákonom stanovenej vydržacej lehoty 10 rokov. Súd
preto musel žalobu zamietnuť.Pre úplnosť je potrebné uviesť, že hoci žalobkyňa nesplnila podmienky pre vydržanie práva vecného
bremena, súd je názoru, že v danom prípade sú tu splnené podmienky pre zriadenie práva vecného
bremena za náhradu s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 OZ. Z tohto ustanovenia vyplýva, že

na zriadenie práva cesty je potrebné splnenie dvoch podmienok: po prvé, vlastník stavby nie je súčasne
vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a po druhé, prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak. Predmetné ustanovenie pritom slúži na riešenie situácií kedy vlastník stavby
nemá k nej žiaden prístup po priľahlých pozemkoch z verejnej komunikácie. Bolo nesporne preukázané,
žejedinýmožnýprístupkdomusúp.č.XXX môžemaťžalobkyňaceztzv.uličkupredstavujúcupozemok,

na ktorý je vstup z námestia (z verejnej komunikácie), a ktorý pozostáva z priľahlých parciel č. XX,
parc. č. XX, ktorých žalobkyňa nie je vlastníčkou. Kumulatívne sú splnené obe podmienky pre zriadenie
vecného bremena oceneného ZP. Pokiaľ ide o prechod vozom a motorovými vozidlami tento je možný
hoci s vynaložením potrebnej opatrnosti vzhľadom na šírku prechodu. Toho dôkazom je prekážka, ktorá
bránila v užívaní práva prechodu a užívaní nehnuteľnosti súp. č. XXX vyvolaná S.. Y. Q. v podobe dovozu
drevených trámov (hranolov), čo preukazujú fotografie z prílohovej obálky. Preto ak aj bola namietaná

otázka možnosti práva prechodu je potrebné uviesť, že nejedná o prechod po pozemku parc. č. XX/X,
ale o právo prechodu cez pozemok par. č. 26 a 27, cez ktorý je možný prístup vozom a motorovými
vozidlami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa

osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).