Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sž/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010099
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:9014010099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a

zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZA -
SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, právne zastúpená: DEDÁK & Partners,
s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom
Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne
č. RP/040/2014 zo dňa 24. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/040/2014 zo dňa 24. júna 2014 p
o t v r d z u j e.

Navrhovateľke u k l a d á zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici, Bratislava.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dňa 05.08.2014, domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/040/2014 zo dňa
24.06.2014.

Odporkyňa (ďalej aj „Rada“), ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zákona
č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v
zneníúčinnomkudňuvydanianapadnutéhoadministratívnehorozhodnutia(ďalejlen„zákonč.308/2000

Z.z.“), rozhodnutím č. RP/040/2014 zo dňa 24.06.2014, vydaným v správnom konaní č. 157/SKO/2014,
č. 402/SKO/2014, uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu
- pokutu určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 12 000 € za porušenie
povinnosti uvedenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej
službe DAJTO (ďalej aj „komunikáty“)
- dňa 30.11.2013 o cca 06:42 hod. odvysielaný komunikát s názvom Akčná výhra, ktorý naplnil definíciu
telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., v časti, v ktorej mali diváci podľa zadania na

televíznej obrazovke spočítať všetky číslice na obrazovke,
- dňa 27.02.2014 o cca 01:46 hod. odvysielaný komunikát s názvom Sexy výhra, ktorý naplnil definíciu
telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., v časti, v ktorej mali diváci podľa zadania na
televíznej obrazovke spočítať všetky čísla uvedené na obrázku a- dňa 06.03.2014 o cca 01:01 hod. odvysielaný komunikát s názvom Sexy výhra, ktorý naplnil definíciu
telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., v časti, v ktorej mali diváci podľa zadania na
televíznej obrazovke spočítať všetky čísla na obrázku.

Dôvodom uloženia pokuty bolo odvysielanie vyššie uvedených komunikátov navrhovateľkou, podľa
kvalifikácie odporkyne napĺňajúcich definíciu telenákupu, pričom tieto v rámci zadaní hier v nich
odvysielaných neobsahovali dostatok informácií na to, aby sa recipienti na základe posudzovaných
zadaní mohli dopracovať k výsledku, ktorý navrhovateľka v priebehu preskúmavaných správnych

konaní označila za správny. Podľa odporkyne zadania úloh smerovali k inému riešeniu a výsledku, než
aký navrhovateľka označila za správny. Predmetné zadania úloh odporkyňa na základe vykonaného
dokazovania vyhodnotila ako nejednoznačné, nepresné a neúplné v inštruovaní o spôsobe ich riešenia,
a preto odvysielané komunikáty posúdila ako nečestné, odvysielané v rozpore s § 32 ods. 4 písm. a)
zákona č. 308/2000 Z.z.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že odvysielané komunikáty obsahovali priamu ponuku
(zverejnenie audiotextového čísla a výzva na zavolanie) vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu
(hru o cenu), a preto tieto komunikáty naplnili definíciu telenákupu, v dôsledku čoho sa na ne vzťahuje
úprava § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.

Zároveň odporkyňa zdôraznila, že diváci boli inštruovaní tak, že majú spočítavať (čísla, resp. číslice
na obrázku alebo na obrazovke), teda boli inštruovaní k použitiu matematických postupov pri riešení
zadania, ďalej boli opakovane informovaní, že riešenie nepredstavuje „nič ťažké“, že na riešenie stačí
použiť len znamienko plus, že všetko treba spočítať, že súťažná úloha nie je naozaj ťažká. Podľa
vyhodnotenia odporkyne toto inštruovanie nijako nevyjadrovalo základnú a podstatnú podmienku pre

správne vyriešenie zadania - a to uhádnutie všetkých znakov, ktoré majú mať číselnú hodnotu a ešte
aj ich hodnoty. Až následne mohli diváci pristúpiť k spočítavaniu. Diváci však neboli inštruovaní tak, že
majú relevantné údaje uhádnuť, ale len k spočítavaniu, teda k matematickej operácii, ktorá má svoje
pravidlá, teda k jednoduchému úkonu.

Odporkyňa analýzou podkladov k napadnutému rozhodnutiu dospela k záveru, že navrhovateľka
na základe neznámeho kľúča pripísala rôznym znakom rôzne hodnoty. Spôsob inštruovania
a netransparentný spôsob pripisovania hodnôt jednotlivým znakom robil posudzované zadania
nevyriešiteľnými. V prípade, ak moderátorka prezentuje zadanú úlohu ako ľahkú, avšak vzhľadom na
všetky podmienky jej riešenia (napr. zmiešavanie rôznych číselných sústav pri jej riešení), ju za takú nie

je možné považovať a nemožno uvažovať o zabezpečení čestnosti pri vysielaní takýchto komunikátov.

Pri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu
vysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu
porušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 12 000 €.

Navrhovateľka vo včas podanom opravnom prostriedku uviedla, že napáda rozhodnutie odporkyne č.
RP/040/2014 zo dňa 24.06.2014 v celom rozsahu a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 250q ods. 2 O.s.p. z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. rozhodnutie odporkyne zrušil
a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si navrhovateľka uplatnila náhradu trov konania.

Navrhovateľka má za to, že svojím konaním povinnosti uvedené v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č.
308/2000 Z.z. neporušila, nakoľko predmetné komunikáty nespĺňajú definíciu telenákupu v zmysle § 32
ods. 2 citovaného zákona, a teda sa na ňu tieto povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a)
zákona č. 308/2000 Z.z. nevzťahujú. Taktiež namieta posúdenie predmetných komunikátov odporkyňou

ako nečestných.

Podľa názoru navrhovateľky odporkyňa pri skúmaní jednotlivých kritérií posudzovania komunikátov
ako telenákup, v nadväznosti na právne závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len
„Súdny dvor“) vo veci sp. zn. C-l95/06, KommAustria v. ORF, dospela k nesprávnemu skutkovému a

právnemu záveru. Na základe uvedeného rozsudku je v obdobných komunikátoch potrebné posúdiť, či
vysielaniealebočasťvysielania,počasktorejvysielateľponúkadivákommožnosťzúčastniťsahryoceny
prostredníctvom okamžitého zatelefonovania na telefónne čísla so zvýšenými sadzbami je telenákupom.
V tejto súvislosti poukázala na kritériá telenákupu, ktorými sú skutočná ponuka služieb na základezohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra súčasťou, význam tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času
a predpokladaných hospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie a
charakter otázok položených uchádzačom.

Predmetné komunikáty ponúkajú divákom zábavu v podobe možnosti riešenia logických rébusov/
hádaniek a zároveň možnosť zapojiť sa do hry (riešenia), prostredníctvom telefonátu a získať cenu,
v prípade správnej odpovede. Majú za cieľ ponúkať rozptýlenie divákom so zameraním na riešenie
logických rébusov/hádaniek. Neponúkajú divákovi priamo prezentovaný, zobrazený produkt, resp.

službu, ktoré sú poskytované v prípade zavolania. Podľa navrhovateľky v predmetných komunikátoch
ide o zásadný rozdiel oproti telenákupu, ako ho definuje a predpokladá ustanovenie v § 32 ods. 2 zákona
č. 380/2000 Z.z.

Z pohľadu významu predmetných hier v rámci vysielania z hľadiska času a predpokladaných
hospodárskych výsledkov, vo vzťahu k výsledkom očakávaným od vysielania programovej služby

DAJTO, tieto navrhovateľka označila za marginálne. Uviedla, že z celkového vysielacieho času
príslušnej programovej služby tvoria obdobné komunikáty minimum (menej ako 7% z celkového
vysielacieho času), nakoľko programová služba DAJTO je vysielaná 24 hodín denne. Vysielanie
komunikátov nepatrí k nosným súčastiam programovej služby DAJTO, pretože viac ako 80% jej
programov tvoria dramatické programy, najmä filmy a seriály. Vzhľadom na záujem navrhovateľky

poskytnúť divákom rozmanitú programovú štruktúru vysielania, zaradila do vysielania aj predmetné
komunikáty, nakoľko je zo strany divákov záujem o súťaže a zábavné programy.

S poukazom na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora navrhovateľka uviedla, že o telenákup
nepôjde, ak hra, ktorá je súčasťou programu, má za cieľ urobiť vysielaný program interaktívny bez

skutočnej ponuky služieb, a ak položené otázky nesúvisia s reklamou tovarov alebo služieb v súvislosti
s obchodovaním, podnikaním, remeslom alebo povolaním.

Naproti tomu, podľa navrhovateľky posudzované komunikáty obsahovali logickú hádanku/rébus, ktorý
nijakým spôsobom nesúvisel s reklamou tovarov alebo služieb v súvislosti s obchodovaním, podnikaním,

remeslom alebo povolaním tretej osoby alebo vysielateľa. Podstatou otázok prezentovaných v
komunikátoch je riešenie rôznorodých hádaniek/rébusov ako takých, za účelom zábavy a rozptýlenia
diváka, pričom súčasťou komunikátov je aj poskytnutie možnosti účasti na hre. Ich cieľom je zvýšiť
atraktivitu vysielania. Navrhovateľka má za to, že komunikáty vykazujú jasné znaky zábavného
súťažného programu a teda nespĺňajú ani tretie kritérium definície telenákupu.

Pre prípad, že by najvyšší súd vyhodnotil posudzované komunikáty ako telenákupy, navrhovateľka
namieta ich označenie odporkyňou za nečestné. Vychádza zo skutočnosti, že pojem „čestný“ nie
je v žiadnom zákone upravený a teda ide o neurčitý právny pojem, ktorého vymedzenie je v
kompetencii odporcu. Obsah tohto pojmu však musí byť podľa navrhovateľky vymedzený jednoznačne,

nezameniteľné, tak aby recipienti právnych noriem boli schopní do budúcnosti predvídať aplikáciu práva
a podľa toho upraviť svoje správanie. Obsah pojmov „slušnosť“, „čestnosť“ a ich výklad by mal byť
podľa navrhovateľky vnímaný vždy v súvislosti s okolnosťami, dobou a aj v závislosti od spoločnosti a
situácie, v ktorej je takýto neurčitý pojem používaný. Navrhovateľka má za to, že správny orgán by mal
pri výklade a aplikácií neurčitých právnych pojmov, ktoré zákon obsahuje, prihliadnuť práve na okolnosti,

dobu, spoločnosť a situáciu, v ktorej sa pojem vyskytuje a adresát právnej normy by mal byť dostatočne
chránený pred svojvôľou správneho orgánu pri neadekvátnom výklade neurčitých právnych pojmov.

Preto bolo podľa navrhovateľky pri hodnotení čestnosti potrebné zohľadniť aj špecifický charakter
komunikátov. Práve skutočnosť, že komunikáty predstavujú zábavný program s prvkami hry, v ktorom

sa riešia rébusy/hádanky je dôvodom, aby v takomto prípade pojem „ čestný“ nebol vykladaný striktne
v zmysle, v akom sa aplikuje na správanie a charakter ľudí, a teda ako poctivý, majúci morálne hodnoty
atď., ale vnímanie kritéria čestnosti by malo odzrkadľovať charakter vysielaných komunikátov. Obsahom
komunikátov boli logické rébusy, matematického charakteru, ktorých hlavným účelom bolo zabaviť a
rozptýliť diváka, prípadne poskytnúť divákovi možnosť zúčastniť sa hry a dovolať sa do štúdia, pričom

v prípade úspešného dovolania sa do štúdia a správneho zodpovedania otázky je divákovi poskytnutá
avizovaná cena. Z podstaty logických rébusov obsiahnutých v komunikátoch vyplýva, že riešenie nemá
byť pre diváka hneď rýchlo uhádnuteľné, ale má mať v sebe aj prvky záhadnosti, ktoré by mali diváci
odhaliť a následne dospieť k správnemu riešeniu. Navrhovateľka má za to, že práve skryté záhadyzvyšujú atraktivitu takýchto programov. Je účelom hry, aby riešenie rébusu nebolo evidentné a hneď
priamočiaro uhádnuteľné. Práve záhadnosť a nejednoznačnosť zadaných rébusov je aj vzhľadom na
možnúfinančnúvýhrupodstatoupredmetnýchhier.Vlogickýchrébusochsaprirodzeneskrýva„záhada“,

ktorú majú práve diváci počas vysielania komunikátu odhaliť, aby dospeli k správnemu riešeniu.

K vytýkanému zadávaniu úloh moderátorkami predmetných komunikátov navrhovateľka uviedla, že
zadania úloh sú zámerne koncipované spôsobom, ktorý umožňuje divákom dospieť k viacerým možným
riešeniam, a to z dôvodu, aby bolo vysielanie interaktívnejšie, zábavnejšie a zároveň aby mali diváci chuť

a možnosť pokúšať sa úlohu vyriešiť. Ak by úlohy neboli zostavené takýmto spôsobom, prvý divák, ktorý
by sa dovolal do štúdia by zodpovedal otázku, hra by bola ukončená a neplnila by svoj primárny účel
- zabaviť divákov. Podľa navrhovateľky z tipov divákov, ktoré odzneli počas vysielania komunikátov, je
možné vyvodiť, že diváci zadaniu porozumeli a zároveň je dĺžka predmetných komunikátov dostatočná
na to, aby diváci počas hry skúšali rôzne možnosti riešenia prípadu. Nie je dôvodné, aby zodpovednosť
za vyriešenie úlohy divákmi niesla navrhovateľka. Diváci sa buď nedopracovali k správnej odpovedi

alebo, ak sa k správnej odpovedi dopracovali, tak sa do štúdia nedovolali alebo nemali záujem sa
dovolať. Avšak na základe uvedeného nie je podľa navrhovateľky možné konštatovať, že úloha je
neriešiteľná.

Vo vzťahu k nedostatočnému inštruovaniu divákov pri zadávaní súťažných úloh, len na „spočítanie

všetkých čísel“, navrhovateľka uviedla, že mnohí diváci práve tento typ komunikátov s podobnými
súťažamipoznajúapriamočiarezadaniebezakejkoľvekzáhady,byvšakdiváciokamžiteuhádli,atýmby
komunikáty stratili svoj aspekt zábavnosti. Účelom komunikátov má byť, aby sa divák zabavil a zamyslel
nad možnými riešeniami, za čo je v prípade úspechu diváka v súťaži poskytnutá vysoká finančná výhra.

Navrhovateľka nepovažuje za dôvodné označovať postup a inštrukcie pri riešení rébusov/hádaniek za
netransparentný, nečestný alebo zavádzajúci. Už z obrázku ako takého je jasne viditeľné, že je potrebné
sa primárne zamerať na hľadanie a identifikáciu číselných znakov. Jednotlivé tipy divákov, ktorí sa
dovolali do štúdia napovedajú o tom, že diváci tento aspekt súťaže pochopili a ich tipy sa mnoho krát
približovali správnemu výsledku.

Podľa navrhovateľky moderátorka svojimi vyjadreniami nemá snahu divákov zmiasť, ale naopak ich
povzbudiť v riešení úloh. Vyjadrenia moderátorky o tom, že nie je nič ukryté a skryté, odkazujú na
skutočnosť, že všetky znaky, ktoré majú byť divákom spočítané sa nachádzajú v rámci obrázkov a diváci
ich, ako uvádza moderátorka „majú pred očami“, čo je pravdivé tvrdenie.

Zadanie v predmetných komunikátoch bolo podľa navrhovateľky poskytnuté divákovi tak, aby sa mohol k
správnemu riešeniu pri sledovaní komunikátu dopracovať. Uvedený postup pri zadávaní rébusov podľa
názoru navrhovateľky, nie je možné považovať za nečestný. Vzhľadom na skutočnosť, že podstatou
predmetných komunikátov je práve logický rébus, ktorý v sebe za účelom plnenia funkcie zábavného

programu s prvkom hry musí obsahovať prvok záhadnosti a zatajenie určitých informácií divákovi, nie
je možné takúto hru automaticky považovať za nečestnú. Je práve ponechané na divákovi, aby záhadu
odhalil a nakoniec dospel k správnemu riešeniu.

Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že možnosť dovolať sa do štúdia je poskytnutá všetkým

divákom rovnakým spôsobom a všetci diváci majú k dispozícií na riešenie rovnaké informácie, a preto
komunikáty podľa jej názoru spĺňajú svoju funkciu zábavného programu s prvkami hry a sú vo vzťahu
k divákom férové a čestné.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/040/2014 zo dňa 24.06.2014 potvrdil.

V dôvodoch uviedla, že pri otázke posúdenia odvysielaných komunikátov vychádzala z rozsudku SD
EÚ vo veci C-195/06 a z definície telenákupu a mediálnej komerčnej komunikácie obsiahnutej v zákone
č. 308/2000 Z.z. Podľa tohto rozhodnutia SD EÚ vysielanie, počas ktorého vysielateľ ponúka divákom

možnosť zúčastniť sa hry o ceny zavolaním na telefónne číslo so zvýšenou sadzbou, teda za odplatu,
je telenákupom, ak spĺňa tieto kritériá:
- skutočná ponuka služby s ohľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou,
-významhryvrámcivysielaniazhľadiskačasovéhorozsahuapredpokladanéhoekonomickéhoprínosu,- typ otázok kladených účastníkovi hry.
Zo samotného obsahu komunikátov je zrejmé, že nejde o štandardný zábavný program. Model takýchto
komunikátov sa zakladá na tom, aby sa čo najväčšie množstvo recipientov pokúsilo dovolať do

štúdia. Nejde o klasické ponúknutie rozptýlenia, ako je to v prípade vedomostných hier vysielaných
vysielateľom, ale je evidentné, že účelom týchto komunikátov je osloviť čo najväčšie množstvo
recipientov, aby využili službu tretej osoby (ponúkanú hru o cenu) zavolaním na telefónne čísla
uvádzané na obrazovke. Tvrdenie, že ide o akvizičný program je pre posúdenie, či komunikát naplnil
definíciu telenákupu, irelevantné. V konečnom dôsledku, telenákup, ako formu mediálnej komerčnej

komunikácie, spravidla vždy vyrába tretia osoba. Skutočnosť, či navrhovateľka môže zasahovať do
obsahu týchto komunikátov, je vzhľadom na objektívnu zodpovednosť vysielateľa irelevantná. Zo
všeobecných pravidiel hry Akčná výhra a Sexy výhra vyplýva, že podporujú aktivity a značky tretej osoby.
Poskytovanie interaktívnych hier je obchodným modelom, na ktorom funguje spoločnosť TeleMedia
InteracTV Ltd. (táto spoločnosť bola vyhlasovateľom súťaže Akčná výhra v období od 25.03.2012 do
31.12.2013, organizátorom súťaže Akčná výhra je od 01.01.2014 spoločnosť Mediatex, Bojnická 18,

831 04 Bratislava), so sídlom Tower Gate Plače, Tal-Qroqq Street MSD1703 Msida, Malta, reg. číslo:
C32278 (ďalej len „spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd.“). Podľa pravidiel hry Akčná výhra je jej účelom
výhradne podpora aktivít a značky spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd. Z uvedeného vyplýva, že v
predmetnom programe bola propagovaná a poskytovaná služba tretej osoby, to znamená, že samotná
hra predstavuje skutočnú ekonomickú aktivitu zahŕňajúcu poskytnutie služby tretej osoby.

Odvysielané komunikáty tvoria 6 - 7% denného vysielacieho času programovej služby DAJTO, čo nie je
zanedbateľné. Podľa aktuálne platnej licencie má navrhovateľka vyhradených vysielaniu doplnkového
vysielania (§ 3 písm. h/ zákona č. 308/2000 Z.z.) 15% z celkového času vysielania programovej služby
DAJTO. Trvanie predmetných komunikátov predstavuje z časového hľadiska cca tretinu času, ktorú

vysielateľ môže podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vyhradiť vysielaniu reklamy a telenákupu v
jednom dni a cca polovicu času, ktorú môže vysielateľ podľa svojej aktuálnej licencie vyhradiť vysielaniu
reklamy a telenákupu. Hra o cenu predstavuje celý obsah komunikátu a jediným účelom takéhoto
komunikátu je poskytnutie služby - hry.

Tvrdenie navrhovateľky, že predmetný komunikát nakúpila ako akvizíciu a tento zaraďuje do vysielania
ako akvizičné zábavné programy, čiže nepredáva vysielací čas s cieľom vysielať reklamu a že sa
nepodieľanaakýchkoľvekziskochvýrobcudiela,považujeodporkyňazaúčelové.Podľatýchtovyjadrení
navrhovateľky tretia osoba na programovej službe DAJTO propaguje a poskytuje svoje služby bez toho,
aby mal z toho vysielateľ akýkoľvek zisk, pričom tieto programy ani nie sú prerušované vysielaním

reklamy, takže nemá ani profit z reklamy. Svojím cieľom sa však predmetné komunikáty v ničom
nelíšia od bežnej reklamy a telenákupu, ich špecifické spracovanie má pôsobiť atraktívnejšie, avšak to
nemá vplyv na ich právnu kvalifikáciu. Z pravidiel odvysielaných komunikátov vyplýva, že pri vysielaní
audiotextových hier vysielateľ programovej služby buď vyhlasovateľovi súťaže predá vysielací čas
(obdoba reklamy alebo telenákupu), alebo sa podieľa na príjmoch vyhlasovateľa súťaže zo súťaží

organizovaných prostredníctvom jeho vysielania. Vysielateľ tak za každých okolností získava odplatu
za poskytovanú službu. Vysielanie audiotextových hier je prezentované ako alternatíva reklamy pre
získavanie príjmov z vysielania. Vyhradenie časového úseku v rozsahu jeden a pol hodiny denne
vysielaniu danej hry nasvedčuje tomu, že to nie je pre vysielateľa ekonomicky zanedbateľnosťou
činnosťou. V posudzovaných komunikátoch dochádza k skutočnej ponuke služieb tretej osoby

za odplatu. Odporkyňa nemohla vyhodnocovať obsah kladených otázok, keďže v predmetných
komunikátoch neboli divákom kladené otázky, ale mali za úlohu vyriešiť zadanie pripomínajúce
slovnú úlohu. Podmienku prepojenia otázok s poskytovaním služieb a tovarov v prípade predmetných
komunikátov nebolo potrebné skúmať z hľadiska ich prepojenia so živnosťami, remeslami, podnikaním
a profesiami. Predmetné komunikáty predstavujú službu tretej osoby, spoločnosti TeleMedia InteracTV

Ltd., ktorá spočíva v poskytnutí možnosti divákom vyhrať prezentovanú finančnú odmenu na základe
správnej odpovede na zadanú úlohu a odplatou za jej poskytnutie je suma, ktorú volajúci zaplatia za
volanie na telefónne čísla so zvýšenou sadzbou. V danom prípade nemuseli byť kladené otázky, resp.
zadanie úlohy, či jej riešenie prepojené s činnosťou tretej osoby, ktorá bola vyhlasovateľom súťaže,
nakoľko samotné usporiadanie hry je jej činnosťou, ktorá bola priamo ponúkaná a aj poskytovaná.

Takéto konanie je typovo zhodné s inými formami telenákupu, a preto je opodstatnená aj rovnaká miera
regulácie vysielania predmetných komunikátov.Odporkyňa dospela k záveru, že pri vysielaní predmetných komunikátov navrhovateľka porušila
svoju povinnosť zabezpečiť, aby jej vysielanie bolo čestné. Pri vymedzení pojmu čestnosť v
predmetnom prípade musí byť zohľadnené jeho spojenie s vysielaním telenákupu. Pojem čestnosť

je morálnou kategóriou. Čestné informovanie je také, ktorého obsah bude v súlade so všeobecne
prijímanými pravidlami, verné skutočnosti, ktoré nenavádza, nesmeruje k neúplnému alebo nepresnému
informovaniu vykonávanému najmä s cieľom vyvolať alebo vytvoriť predpoklady pre vyvolanie
rozhodnutia v recipientovi, ktoré by pri riadnom informovaní neurobil, alebo pravdepodobne neurobil a to
najmä zo zištných dôvodov. Čestný telenákup je taký, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude teda

prezentovať ponúkanú službu alebo tovar tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných alebo
nepresných informácií vytvoril v recipientovi klamlivú predstavu o ich vlastnostiach, kvalitách, použití,
účinkoch, charakteristike, význame pre recipienta.

Odporkyňa poukázala na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádzala, že zadanie hry má
byť jednoduché, vyriešiteľné pre každého, zdôraznila však, že musí byť také, aby na jeho základe, bolo

možné túto úlohu vyriešiť.

Argument navrhovateľky, že rôznorodé tipy divákov preukazujú, že diváci vedeli, ako majú pri riešení
postupovať, odporkyňa označila za absolútne nelogický. Práve skutočnosť, že diváci uvádzali rôznorodé
tipy preukazuje, že zadania neobsahovali jednoznačné, presné a úplné inštruovania o spôsobe

riešenia zadaných úloh. V každom komunikáte bola, či už prostredníctvom údajov na obrazovke, alebo
prostredníctvom informácií o zadaní poskytnutých moderátorkou, poskytnutá nepravdivá informácia,
ktorá sama osebe (odhliadnuc od samotných znakov obsiahnutých v zadaní a netransparentného
spôsobu pripisovania hodnôt znakom) divákom znemožňovala dospieť k správnemu riešeniu (diváci
boli inštruovaní tak, že majú spočítať všetky čísla, resp. číslice na obrazovke, ale ich úlohou bolo

spočítať všetky čísla a číslice na obrázku, alebo inštruovanie, že diváci majú spočítať všetky čísla, ale ich
úlohou bolo spočítať všetky čísla a číslice). Už len takéto inštruovanie, ktoré sa vyskytovalo v každom z
komunikátov, spôsobuje ich neriešiteľnosť. Zmeny zadania počas vysielania audiotexových hier označil
NS SR v rozsudku vo veci 3Sž/22/2013 za nečestné.

Je podľa odporkyne evidentné, že nastavenie zadania tak, aby vyzeralo byť jednoduché, ale vzhľadom
na informácie, ktoré sú divákom poskytnuté a postup riešenia, ku ktorému sú diváci inštruovaní, je pre
nich nevyriešiteľné, v kombinácii s vysokou odmenou, ktorá im je za vyriešenie ponúknutá, sleduje jediný
účel,maximalizáciuziskunavrhovateľky.Jednoduchýmazavádzajúcimzadanímvkombináciisvysokou
výhrou, ktorá je za vyriešenie zadania ponúkaná, dosiahne navrhovateľka v recipientoch rozhodnutie

zúčastniť sa hry a jej nevyriešiteľnosťou vzhľadom na informácie, ktoré sú divákom poskytnuté a postup
riešenia, k akému sú diváci inštruovaní, dosiahne, aby nemusela vyplácať výhru.

Odporkyňa má za to, že je vecou navrhovateľky, aby zvolila taký typ hry a zadania, ktoré budú v súlade
s platnou právnou úpravou. Je nepochybné, že aj riešiteľná hra môže byť zaujímavá a nemusí byť

jednoduchá. Ekonomický záujem navrhovateľky nemôže liberalizovať jej protiprávne konanie.

Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka nie je zodpovedná za to, aby hra bola vyriešená,
ale za to, aby bola riešiteľná na základe zadania a inštrukcií, ktoré recipientom poskytne. To však podľa
odporkyne nie je zabezpečené, ak je zadanie prispôsobované tak, aby recipientom bolo znemožnené

dopracovať sa k výsledku, ktorý navrhovateľka označuje za správny.

Podľa odporkyne každé zadanie predmetných úloh obsahovalo viacero nejasností. Číselné hodnoty boli
pripisované rôznym znakom, tieto znaky mali rôznu hodnotu, ktorá im bola pripisovaná bez akejkoľvek
logiky, a zo zadania úlohy nemohla byť pre recipienta zrejmá. To, že recipienti neboli schopní odhaliť

všetky znaky, ktoré majú mať číselnú hodnotu a ich číselné hodnoty, je zrejmé aj z toho, aké rôzne
výsledky(pričomžiadnynebolsprávny)uvádzali.Akojekonkrétneuvedenéajvnapadnutomrozhodnutí,
navrhovateľka rôznym znakom pripisovala svojvoľne rôzne hodnoty. Napríklad zhluk znakov IL mal mať
hodnoty 1 a 50, ale nie je zrejmé, prečo nemal aj hodnotou 49 (pre porovnanie dva vedľa seba stojace
znaky II mali hodnotu 2), alebo nos malého dieťaťa mal byť znak C s hodnotou 100, ale nie je zrejmé,

prečo nemal číselnú hodnotu podľa šestnástkovej sústavy (12), resp. prečo vyobrazenia na obrázku
rovnakého charakteru nemali pripísanú hodnotu (golier v tvare písmena C nemal pripísanú žiadnu
číselnú hodnotu). Diváci boli inštruovaní k spočítavaniu, nie k hádaniu. Svojvoľné a netransparentné
pripisovanie číselných hodnôt znakom v zadaní robí hry pre recipientov postupom, ku ktorému súinštruovaní, neriešiteľnými. Takéto zadanie úloh posúdil NS SR vo veci 3Sž/22/2013 ako nečestné. Nič v
zadaní recipientov neinštruovalo k tomu, aby postupovali spôsobom, ktorý by umožnil zadanie vyriešiť.

Ďalej moderátorka divákov podľa odporkyne vyslovene zavádzala, keď uviedla, že majú spočítavať
všetky čísla na obrazovke, ale ich úlohou bolo spočítavať všetky čísla na obrázku, alebo keď uviedla, že
majú spočítať všetky čísla, ale ich úlohou bolo spočítať číslice a čísla, resp. keď uvádzala, že riešenie
nie je ťažké a že netreba nad ním špekulovať, hoci riešenie si vyžadovalo sériu hádania a následného
spočítavania. Aj z rozsudku NS SR vo veci 3Sž/22/2013 jednoznačne vyplýva (ako je poukázané aj v

napadnutom rozhodnutí), že takéto inštruovanie je zavádzajúce a teda nečestné.

Argumentáciu navrhovateľky vo vzťahu k tomu, že súčasťou posudzovaných hier bolo tajomstvo, ktoré
mali diváci odhaliť, odporkyňa označila za irelevantná. Zavádzanie, miestami až klamanie recipientov
o tom, ako majú zadanie riešiť, nie je možné podľa odporkyne ospravedlniť charakterom komunikátu.
Takýto postup nie je možné označiť za čestný. Ak sú diváci vyzývaní, aby istým spôsobom riešili

poskytnuté zadanie, komunikát bude čestný, ak týmto spôsobom zadanie bude riešiteľné. Zvolenie
náročnosti úlohy a tým aj jej riešenia je v dispozícii navrhovateľky. Navrhovateľka nebola sankcionovaná
za náročnosť úlohy, ale za jej neriešiteľnosť na základe zadania, ktoré divákom poskytla. Nie je
podstatné, či existuje „nejaký“ postup, ktorým je zadanie možné vyriešiť, ale či zadanie úlohy (teda
inštrukcie pre divákov, ako postupovať, ktoré sú obsiahnuté na obrazovke a poskytované moderátorkou)

obsahuje informácie pre riešenie, ktoré budú viesť k jedinému správnemu výsledku. V opačnom prípade
je zadanie nejednoznačné a úloha nevyriešiteľná, a to pre neúplnosť alebo nepresnosť informácií
poskytnutých v zadaní.

Podľaodporkyneposudzovanékomunikátyahryvichrámciodvysielanéneobsahovalivzadanídostatok

informácií pre to, aby sa recipienti na základe takéhoto zadania mohli dopracovať k výsledku, ktorý
navrhovateľoznačilzasprávny.Zadaniaúlohsmerovalikinémuriešeniuavýsledku,nežakýnavrhovateľ
označilzasprávny.Akzadanieúlohyniejejednoznačné,presnéaúplné,odvysielanýkomunikátnemôže
byť čestný, a teda odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom
podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a
na pojednávaní súdu dňa 24.02.2015 po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po
oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako aj s obsahom pripojeného

administratívneho spisu č. 157/SKO/2014, č. 402/SKO/2014, s obsahom rozhodnutia odporkyne č.
RP/040/2014 zo dňa 24.06.2014, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového záznamu, dospel k záveru,
že rozhodnutie odporkyne potvrdí.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že v prejednávanej

veci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľka v správnom konaní, ani v konaní pred súdom, nepoprela
odvysielanie vyššie špecifikovaných komunikátov na programovej službe DAJTO s názvom Akčná výhra
a Sexy výhra, ani ich obsah a znenie.

Úlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky obsiahnutých v opravnom prostriedku

bolo posúdiť, či odporkyňa v preskúmavaných administratívnych konaniach správne subsumovala
kontrolované komunikáty pod zákonnú definícii telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.
a či odporkyňa na základe vykonaného dokazovania dospela k správnemu záveru, že navrhovateľka
v rozpore s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. nezabezpečila, aby sporné komunikáty boli
čestné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§
250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia
(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 4 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) je
presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup
ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie,
dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie
audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,

retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom
týmto zákonom.

Podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná
reklama a telenákup boli čestné a slušné.

Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná
verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu.
Telenákup môže mať formu
a) telenákupného šotu,
b) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.

Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy
patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.
Podľa§71ods.1zákonač.308/2000Z.z.nakonaniepodľatohtozákonasavzťahujevšeobecnýpredpis
o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,

56 až 68 zákona o správnom konaní.

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona,

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa § 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi
rozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej
komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.

Vo vzťahu k charakteru sporných komunikátov najvyšší súd konštatuje, že už viac krát v obdobných
veciach judikoval (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sž/22/2013 zo dňa 6. mája
2014, č. k. 4 Sž/7/2014 zo dňa 7. októbra 2014), že komunikáty podobného typu svojím charakterom
napĺňajú podľa úniového práva i zákona č. 308/2000 Z.z. definíciu telenákupu.

Podľa smernice Rady 89/552/EHS zo dňa 03.10.1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných
právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností
televízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES
zo dňa 30.06.1997 sa na účely tejto smernice za televíznu ponuku tovarov (teleshopping) považuje
vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom ponuky tovarov alebo služieb vrátane

nehnuteľného majetku, práv a záväzkov.

AjpodľasmerniceEurópskehoparlamentuaRady2010/13/EÚz10.marca2010okoordináciiniektorých
ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských
štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych

mediálnych službách), ktorou bola smernica 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 zrušená je telenákup
definovaný ako vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo
služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov (článok 1.1 písm. l/). Smernica 2010/13/EÚbola do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá s účinnosťou od 01.01.2013 a tvorí prílohu 1
k zákonu č. 308/2000 Z.z.

Na posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu telenákup v odvysielaných komunikátoch bolo
potrebné skúmať jednotlivé programy z hľadiska ich obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi
zložkami a informáciami, ktoré v nich boli obsiahnuté. V danom prípade bola divákom ponúknutá
možnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou
sadzbou a vyriešením matematického príkladu. Poukazujúc i na výklad úniového práva v rozsudku

SD EÚ vo veci C-195/06, senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v
ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná
výhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t.j. za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré citované
ustanovenia smernice 97/36/ES zo dňa 30.06.1997, priznáva pojmu teleshopping. A to za predpokladu,
ak táto relácia alebo jej časť, predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie,
ktorej je hra súčasťou, významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a predpokladaných

hospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie, ako aj charakteru otázok
položených uchádzačom.

Na základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup
(teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je možné

odvysielané komunikáty považovať za bežné zábavno-súťažné programy. Aj s ohľadom na ustanovenie
§ 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. napĺňajú odvysielané komunikáty zákonnú definíciu telenákupu.

Televízny divák sa v podstate vytočením telefónneho čísla zaviaže zaplatiť určitú sumu, ktorá je síce
nízka (2 € s DPH), ale je vyššia ako tarifa za bežný telefonický rozhovor na Slovensku, a súhlasí s

jej zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva moderátor programu, ale i stanovené pravidlá, že za jediný
telefonický hovor, po správnom zodpovedaní úlohy, vyhrá cenu - 100 €, ktorá vysoko prevyšuje jeho
investíciu. V tomto prípade je možné konštatovať, že ide o ponuku finančnej služby - hry vysielateľa
pre diváka.

Podľa najvyššieho súdu je v tomto prípade splnená i ďalšia zákonná podmienka, aby bolo možné
posúdiť predmetné komunikáty ako telenákup (§ 32 ods. 2 citovaného zákona) a to, že ide o priamu
ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu - finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní
televízneho vysielania vytočením telefónneho čísla využiť priamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve
pojem priama ponuka pre verejnosť odlišuje telenákup a reklamu.

Reklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, pretože aj keď je jej cieľom rovnako, ako je cieľom
telenákupu, aby si televízny divák kúpil tovary, alebo služby, ktoré propaguje tým, že ho presvedčí o
ich vlastnostiach, konečné štádium obchodu je akcesorické vo vzťahu k jej bezprostredným cieľom a
dochádza k nemu neskôr, keď sa spotrebiteľ obráti na príslušnú distribučnú sieť, aby uskutočnil nákup.

Telenákup ide totiž ďalej ako reklama, keďže sa neobmedzuje na reklamný oznam, ale zabezpečuje nie
len propagáciu ale i samotný predaj tovaru, či služby.

Tieto úvahy podporujú predpoklad, že posudzované relácie ponúkajú televíznym divákom možnosť

priamo zúčastniť sa na hre tým, že im moderátor poskytuje informácie nevyhnutné na to, aby sa s ním
mohlispojiťadostalisatakdovysielaniaamohlizodpovedaťnastanovenúotázku-matematickýpríklad,
čím je splnená podmienka, aby bolo možné predmetný program posúdiť ako priamu ponuku finančnej
služby divákovi.

S tvrdením navrhovateľky, že z pohľadu vysielateľa uvedenými komunikátmi ide len o spestrenie
programového vysielania s účelom zabaviť divákov, nemožno celkom bez výhrady súhlasiť.
Predovšetkým ide o nakupovaný akvizičný program od spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd., ktorý
navrhovateľka hoci zaraďuje ako zábavný program, zároveň ním predáva vysielací čas s cieľom vysielať
reklamu alebo telenákup tretej osoby. Tvrdenie navrhovateľky, že sa nepodieľa na ziskoch výrobcu

daného programu považuje senát najvyššieho súdu za účelové, pretože posudzované programy neboli
anirazprerušenévysielanímreklamy.TaktiežajnainternetovejstránkespoločnostiTeleMediaInteracTV
Ltd., www.interactv.com je v pravidlách tejto hry uvedené, hneď na úvodnej
obrazovke tejto stránky, že je to práve spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd., ktorá si buď kupuje vysielacíčas od televízií, alebo sa podieľa na príjmoch, ktoré plynú z vysielania týchto súťaží. V danej ponuke
na tejto internetovej stránke je taktiež zdôraznené, že táto ich ponuka nevyžaduje žiadne investície
ani náklady zo strany vysielateľov a že vysielateľ, spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd. nikdy za jej

ponúkané programy platiť nebude. Keďže toto uvádza priamo spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd.,
ktorá je vyhlasovateľom tejto súťaže, pri ponuke svojich produktov iným vysielateľom, nie je dôvod
predpokladať, že by práve vysielanie na programovej službe DAJTO malo byť iné, a mala by to byť
práve navrhovateľka, ktorá platí spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd. za odvysielanie predmetných
komunikátov.

Reklama a telenákup sa zaraďujú do vysielania medzi jednotlivé programy (§ 35 ods. 1 zákona č.
308/2000 Z.z.). Zákonodarca teda zjavne neupravuje možnosť, aby sa mohol telenákup zaradiť priamo
do relácie. Práve naopak vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené
od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo
vysielaní televíznej programovej služby musí byť vysielanie telenákupu oddelené zvukovo-obrazovými

alebo priestorovými prostriedkami.

Vo vysielaní televíznej programovej služby sa reklama a telenákup vysielajú v blokoch a oddelene od
iných častí tejto programovej služby. Vysielanie samostatných reklamných a telenákupných šotov je
povolené vo vysielaní športových udalostí, v ostatných prípadoch je povolené iba výnimočne (§ 34

zákona č. 308/2000 Z.z.).

S poukazom na uvedené je preto potrebné podľa najvyššieho súdu uzavrieť, že v tomto prípade sa
uvedenými podmienkami na vysielanie telenákupu navrhovateľka neriadila.

V prejednávanom prípade bolo z hľadiska posúdenia porušenia zákonných povinností vysielateľa
podstatný výklad pojmu čestnosť, keďže v zmysle § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je
vysielateľ povinný zabezpečiť, aby ním vysielaný telenákup bol čestný. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí
rozobrala pojem čestnosť využijúc svoju diskrečnú právomoc; uviedla, že čestnosť je morálnou
kategóriou a čestné informovanie je také, ktoré je v súlade so všeobecne prijímanými pravidlami, verné

skutočnosti, ktoré nenavádza a nesmeruje k nepresnému alebo neúplnému informovaniu. S takouto
charakteristikou pojmu čestnosť sa najvyšší súd stotožňuje v plnom rozsahu. Aby bolo takéto vysielanie
považované za čestné, musí mať jasné pravidlá, ktoré sa priebežne nebudú meniť. Ak je súčasťou
programu akákoľvek úloha, je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť formuláciu jej zadania jasne, stručne
a zrozumiteľne pre priemerného recipienta.

Z obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia (č. l. 23 až 26 - komunikát vysielaný dňa
30.11.2013, č. l. 26 až 29 - komunikát zo dňa 27.02.2014, č. l. 30 až 33 - komunikát zo dňa 06.03.2014)
najvyšší súd zistil, že odporkyňa riadne zistila skutkový stav postupom, keď na základe vzhliadnutia
predmetných nahrávok a následným porovnaním riešení zadaných úloh v jednotlivých komunikátoch

poskytnutých navrhovateľkou, podrobne vyhodnotila vykonané dokazovanie a dospela k správnemu
záveru, že navrhovateľka nezabezpečila čestnosť odvysielaných kontrolovaných telenákupov, čím
porušila ustanovenie § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.

Pri komunikáte odvysielanom dňa 30.11.2013 zadanie úlohy uvedené na obrazovke znelo tak, že

recipienti majú spočítať všetky číslice na obrazovke, moderátorka však uviedla, že majú spočítať všetky
čísla na obrazovke, následne uvádzala, že majú spočítať všetky čísla na obrázku.

Pri komunikáte odvysielanom dňa 27.02.2014 zadanie úlohy uvedené na obrazovke znelo tak, že
recipienti majú spočítať všetky čísla na obrázku, aj moderátorka uvádzala, že majú spočítať všetky čísla

na obrázku.

Pri komunikáte odvysielanom dňa 06.03.2014 zadanie úlohy uvedené na obrazovke znelo tak, že
recipienti majú spočítať všetky čísla na obrázku, moderátorka však uviedla, že majú spočítať všetky čísla
na obrazovke, následne uvádzala, že majú spočítať všetky čísla na obrázku.

Z poskytnutých riešení ku všetkým trom kontrolovaným komunikátom vyplýva, že diváci mali spočítavať
na obrázkoch identifikované čísla, ale zároveň aj číslice použité v rámci čísel, pričom v obrázkoch
boli použité číslice desiatkovej aj šestnástkovej sústavy - arabské číslice, rímske číslice a znaky, ktorépripomínali rímske číslice. Vo viacerých prípadoch ich však bolo potrebné natočiť, ako napríklad znak C
na ruke postavičky na obrázku, znak I na vlasoch postavičky, znak V v pravom hornom rohu - komunikát
zo dňa 30.11.2013, napr. rímskou číslicou C, vyjadrujúcou číslo, hodnotu 100, malo byť aj vyobrazenie

nosa na tvári postavičky bábätka - komunikát zo dňa 27.02.2014, prípadne rímska číslica L, vyjadrujúca
číslo, hodnotu 50, ktorá mala byť identifikovaná v čísle 12, t.j. namiesto číslice 1 - komunikát zo dňa
06.03.2014.
Je všeobecne známe, že číslica, alebo cifra je znak (symbol )
používaný na zápis hodnoty čísla a číslo sa používa na opis množstva.

Z obsahu zadaní úloh v spojení s ich riešeniami stanovenými navrhovateľkou najvyššiemu súdu
okrem iného vyplýva, že táto pripisovala rôzne hodnoty číslici osem zapísanej v digitálnom tvare.
Podľa poskytnutého riešenia mala mať v digitálnej forme zapísaná číslica 8 hodnoty čísel 1, 2, 3
a 7 - v komunikáte vysielanom dňa 27.02.2014, avšak v hre odvysielanej dňa 30.11.2013 mala
podľa pravidiel určených navrhovateľkou aj hodnotu čísel 9, 8, 6, 5, 4, teda pre tento komunikát

digitálnyznakpredstavovalvšetkyčíslicedesiatkovej (decimálnej) sústavy. Naproti tomu, hoci z čísla osem zapísaného v digitálnom
tvare možno prečítať aj číslice šestnástkovej sústavy, napr. písmeno C, E, tie vo výpočtoch podľa
riešení navrhovateľky nemali byť zohľadnené. Obdobne vedľa seba stojace dva znaky I (teda II) mali
navrhovateľkou pripísanú hodnotu 2, avšak vedľa seba stojace znaky IL (v tej istej úlohe), už podľa

riešenianavrhovateľkynemalimaťhodnotu49,t.j.prizachovaníspôsobupísania,resp.čítaniarímskych
čísel.

Tento spôsob pripisovania hodnôt jednotlivým znakom odporkyňa v preskúmavanom správnom konaní
správne vyhodnotila ako absolútne netransparentný, prispôsobený tomu, aby úloha bola postupom, ku

ktorému sú diváci inštruovaní, nevyriešiteľná.

V uvedenom kontexte nemožno prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľky, obhajujúcej čestné a férové
zadávanie predmetných úloh, že mnohí diváci práve tento typ komunikátov s podobnými súťažami
poznajú. Na vyššie uvedených príkladoch použitia digitálneho znaku a čítania rímskych čísel vidno, že i

pri najväčšej snahe diváka majúceho skúsenosť s podobnými zadaniami, nemožno predpokladať, že i pri
využití jeho maximálnej pozornosti pri rozpoznávaní znakov predstavujúcich číslice a jeho matematickej
zdatnosti vo vykonaní ich súčtu, uhádne, ktorým vyobrazeným číslam a čísliciam navrhovateľka v
konkrétnej hre pripísala aké hodnoty, navyše i ktorej číselnej sústavy.

V spojení s opakovanými vyjadreniami moderátoriek o jednoduchosti riešenia, t.j. zľahčovaní náročnosti
úloh, sa zadanie úloh javí ako neférové a zavádzajúce.

V podstate možno všeobecne zhrnúť, že za nejednoznačné, zmätočné, nedostatočné, nejasné a teda
nečestné možno považovať zadanie úloh predmetných komunikátov:

· vo vymedzení ohraničenia priestoru zadanej úlohy, v rámci ktorého sa má hľadať riešenie - televízna
obrazovka alebo obrázok,
· zadania predmetu úloh - sčítanie čísiel, napriek tomu, že predmetom úlohy bolo rozpoznanie číslic
rôznych číselných sústav a zároveň sčítanie nie len identifikovaných čísiel, ale i sčítanie číslic tvoriacich
jedno číslo, napr. pri čísle 25 sa do celkového súčtu nezarátavalo len toto číslo, ale i číselné hodnoty

číslic, z ktorých je zložené, t.j. 25+2+5,
· opakované neprimerané zľahčovanie náročnosti zadaných úloh komentármi moderátoriek vysielaných
komunikátov.

Z uvedeného dôvodu najvyšší súd považuje celkový postup navrhovateľky v sankcionovanom prípade

za netransparentný, nečestný a zavádzajúci. Rada je v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. oprávnená na to,
abydohliadalanadodržiavaniepovinnostípodľatohtozákonaasvyužitímvlastnejsprávnej úvahy,ktorú
v rozhodnutí riadne zdôvodní, posudzovala odvysielané informácie a príspevky. Rovnako, ak dospeje
k záveru, že určitý program, resp. časť vysielania vysielateľa nebola v súlade so zákonom č. 308/2000
Z.z., je oprávnená skonštatovať jeho porušenie a vyvodiť z toho príslušné sankcie.

Súdpopreskúmavanídanejvecipostupomuvedenýmvyššiedospelkzáveru,žesprávnyorgánvdanom
prípade konal v intenciách citovaných právnych noriem, vysporiadal sa s aplikáciou úniového práva ako
i s výkladom obsiahnutým v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-195/06 zo dňa 24.05.2007 voveci Kommunikationsbehorde Austria (KommAustria) proti Osterreichischer Rundfunk (ORF), vo veci si
zadovážil dostatok relevantných dôkazov pre svoje rozhodnutie, zistil riadne skutočný stav veci a zo
skutkových okolností vyvodil správny právny záver.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné, keďže odporkyňa
nevybočila z medzí a z hľadísk ustanovených zákonom, pričom napadnuté rozhodnutie vydala na
základe zákonom povoleného správneho uváženia, ktoré zodpovedá zásadám logického myslenia a
vychádza z podkladov zistených v tomto prípade.
Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní

relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté
rozhodnutie Rady č. RP/040/2014 zo dňa 24.06.2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok 500 € rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a
§ 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g) Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k
uvedenému zákonu. Účet najvyššieho súdu je vedený v Štátnej pokladnici pod č. 700 006 1219/8180.

O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.