Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Daniela Baranová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19CbZm/91/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209362
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113209362.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci navrhovateľa: CD
Consulting s. r. o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO:
264 29 705, Česká republika zastúpeného Fridrichom Paľkom, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava proti odporkyni: G.. K. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXXX/X, K., o zaplatenie 514,43 eur
s prísl., takto
r o z h o d o l :
Návrh z a mi e t a.
V y h l a s u je zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č.
8650740 uzavretej medzi Pohotovosťou s.r.o a odporkyňou dňa 22.5.2009 pod bodom č. 17 v znení:
„Dohoda o vyplnení zmenky. Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky /
ďalej aj ako vystaviteľ/ vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi /ďalej aj ako
remitent/ vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v
deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí
včas štyri po sebe idúce splátky, poprípade uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú
splátku, alebo časť splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh.“ za neprijateľnú.
Náhradu trov konania odporkyni n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ podal dňa 28.3.2013 na tunajšom súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa domáhal voči odporkyni zaplatenia 514,43 eur s prísl.,
pričom svoj návrh odôvodnil tým, že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavila odporkyňa dňa 22.5.2009 na zmenkovú sumu 708,43 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 23.5.2010. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“
Zmenka bola vystavená dňa 22.5.2009 (dátum vystavenia) na sumu 708,43 eur, pričom do jej textu bol
poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 23.5.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa.Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 194 eur, pričom na zmenkovú
sumu uhradil 194 eur a na úroky uhradil 0 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Keďže podľa originálu predloženej zmenky, táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj číslo zmluvy:
8650740, a keďže zmenka bola vystavená pôvodne na spoločnosť Pohotovosť s. r. o. , Pribinova 25,
911 09 Bratislava, ktorá je nebankovou spoločnosťou a o.i. poskytuje aj spotrebiteľské úvery, súd
požiadal navrhovateľa formulárom B v zmysle vyššie uvedeného nariadenia, aby doplnil svoj návrh o
predloženie zmluvy, ktorej číslo je uvedené na predloženej zmenke, nakoľko súdu sa javí, že by mohla
byť zmluvou spotrebiteľskou za účelom zistenia, či sa nejedná o spotrebiteľský spor, na riešenie ktorého
bude potrebné aplikovať spotrebiteľskú legislatívu.
Navrhovateľ však súdu oznámil, že poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej
pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky; predložil súdu
originál zmenky a zmenkové informácie preniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto
neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. V konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z
pohľadávky. Disponuje len indosonovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje
alebo listiny, ktoré súd požaduje a ktoré by mohol nad rámec už uvedeného oznámiť alebo predložiť.
Súd vo výzve, ktorú následne navrhovateľovi adresoval uviedol, že „poukazuje na článok 9 Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu podľa ktorého, cieľom tohto nariadenia je podporovať základné práva a
zohľadňovať najmä zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Súd alebo tribunál by mal
rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu, najmä pri rozhodovaní o
potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu v akom sa vykonajú dôkazy.
Keďže právo na spravodlivý proces, na ktoré odkazuje bod 9 preambuly nariadenia, je cieľom tohto
nariadenia, je potrebné vykladať všetky ustanovenia tohto nariadenia cez prizmu zabezpečenia práva
na spravodlivý proces pre oboch účastníkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie NS
SR z 21.júla 2010 sp. zn. 5 Cdo 122/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II ÚS
85/06). Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdom konaní
ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak
zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a
všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby
mali dostatok času na prípravu (§115 ods. 2 O.s.p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale
nie. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka
konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom
práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. určuje len jednu výnimku z
toho práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný
účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem
iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré
nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník
(viď rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajšiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII, s. 2928 a pod.).
Súd je presvedčený, že v tzv. klasickom sporovom konaní možno konať o tomto návrhu aj v prípade,
ak navrhovateľ nereaguje na výzvu súdu podľa tlačiva B a nedoplní v žiadanom rozsahu návrh tak, aby
bolo možné posúdiť nárok žalobcu z hľadiska skutkových aj právnych následkov konania“.
Navrhovateľ opätovne súdu oznámil, že takéto informácie nemá a poukázal na abstraktnosť zmenky
ako cenného papiera.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom vykonal dokazovanie oboznámením rovnopisu zmenky,
rovnopisom zmluvy, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Mestského súdu v Prahe je v pod č. C81616
zapísaný s dňom zápisu 24.1.2001 v predmete činnosti o.i. od vzniku až po 8.1.2013 činnosť
ekonomických poradcov, sprostredkovateľská činnosť.
Obchodná spoločnosť Pohotovosť, s. r. o je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I, oddielu Sro, vložka 23636/B zapísaná s dňom vzniku 14.3.2001 v predmete činnosti o.i.
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Spoločníkmi tejto spoločnosti sú Jaroslav Fuchs a LUKA & BRAMER, spol. s r. o., Pribinova 25,
Bratislava.
Odporkyňa je fyzická osoba.
Dňa 22.5.2009 uzavrela odporkyňa s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. zmluvu o úvere č.
8650740, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350 eur s tým, že odporkyňa sa zaviazala
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322 eur, celkovo zaplatiť čiastku
672 eur v 12 mesačných splátkach po 56 eur počnúc dňom 15.6.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
V spodnej časti tejto formulárovej zmluvy, ktorá podľa názvu bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, aj
s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Podľa čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako
zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Navrhovateľ predložil originál zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 22.5.2009 na zmenkovú sumu
708,43 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 23.5.2010.
Indosonovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia.“
Podľa originálu predloženej zmenky, táto v ľavom dolnom rohu obsahuje údaj číslo zmluvy: 8650740 a
za miesto splatenia je určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.
Odporkyňa sa pojednávania nezúčastnila z dôvodu choroby maloletého syna. Z vyjadrenia odporkyne
zo dňa 11.2.2015 vyplýva, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľa a považuje ho za nedôvodný. Súdu
predložila písomnosti z ktorých vyplýva, že mesačne jej zamestnávateľ zráža zo mzdy sumu 5 eur na
základe Žiadosti o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 11.8.2010 a Dohody o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov uzatvorenej dňa 22.5.2009 s mandatárkou spoločnosti Pohotovosť, pani Trojanovou.
Doposiaľ by mala mať z celkovej sumy viac ako 250 eur.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Predmetom nároku navrhovateľa, ktorý ho uplatňuje v zmysle ustanovení čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, nárok vyplývajúci podľa neho z uzavretej vistazmenky a domáha sa, aby súd
formálne posudzoval predmetný právny vzťah výlučne podľa zásad zmenkového práva.
Keďže sa však evidentne jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je potrebné vyporiadať sa aj s otázkou
platnosti uzavretej zmluvy o úvere, ktorá bola kauzálnym vzťahom na vystavenie tejto zmenky ako
blankozmenky.
Zmluva o úvere ako je možné konštatovať po oboznámení sa s formulárovým textom zmluvy, bola
uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákonaSlovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
pričom podľa ustanovenia § 4 tohto zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať o.i. podľa písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú
podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok, je priemerná hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 tohto zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tento údaj,
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V danom prípade je teda evidentné, že spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. uzavrela s odporkyňou zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, v ktorom chýbala táto podstatná náležitosť zmluvy a následkom toho sa
poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Blankozmenka, ktorá bola vyplnená ešte pôvodným veriteľom zabezpečovala tak evidentne záväzok zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to napriek tomu, že vo formulárovej zmluve je uvedený len odkaz na
ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka a v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si
účastníci dohodli režim Obchodného zákonníka.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave, ktorou je v prípade
spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú Obchodný
zákonník.
Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
Otázky vystavenej blankozmenky je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 10 zákona č. 191/1950
Zb./zákonzmenkovýašekový/podľaktorého,aknebolazmenka,ktorábolaprivydaníneúplnávyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané
okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.
Podľa § 11 tohto zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom).
Podľa odbornej literatúry /Josef Kotásek - Změnečné právo, Vydavateľstvo: Prospektrum spol. s r.
o. 2006;/ podstatou blankozmenky je dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, ktorú súčasne s
vystavením listiny uzatvára vystaviteľ blankozmenky s nadobúdateľom. Dohoda nemusí mať písomnú
formu a dôkazom jej uzavretia môže byť aj jednostranne formulované vyhlásenie dlžníka o udelení
vyplňovacieho práva. Na základe tejto dohody získava majiteľ istiny právo doplniť nehotovú listinu
na zmenku za vopred určených kritérií. Ide o zvláštne neodvolateľné majetkové právo, ktoré je
spojené s listinou. Vyplňovacie právo vzniká dohodou strán a zaniká predovšetkým jeho využitím.
Vystavením blankozmenky sa podpísaný vystavuje rizikám, tlakom a situáciám, ku ktorým by inak
mohol zostať spravidla ľahostajný. Všetky nepriaznivé následky dopadajú na podpísaného. Pokiaľ bola
listina vyplnená inak, než ako bolo dohodnuté, svedčí dlžníkovi námietka protizmluvného doplnenia
blankozmenky. Ak bola doplnená vyššia suma, než ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej čiastkeobsiahnutá i správna suma nižšia. Do výšky čiastky zodpovedajúcej dohode - o porušenie dohody nejde
a námietka by preto v tejto časti nemala mať úspech. Situácia sa pre dlžníka komplikuje indosáciou
zmenky. Aby sa touto námietkou mohol brániť dlžník voči novému majiteľovi, musí mu o.i. dokázať, že
bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo pri nadobúdaní zmenky sa previnil hrubou nedbanlivosťou.
V zlej viere jedná typicky ten, kto vedel o dohode o vyplňovacom práve, s ktorou je text zmenky v
rozpore a zmenku napriek tomu nadobudol. V hrubej nedbanlivosti koná ten, kto sa pri zachovaní
základného úsilia a starostlivosti mohol dozvedieť o vadnom doplnení blankozmenky a neurobil tak.
Nadobúdateľ zmenky má s náležitou starostlivosťou zistiť obsah dohody. Pokiaľ mohol bez väčších
prekážok zistiť obsah dohody o vyplňovacom práve a napriek tomu tak neurobil, jedná pri nadobúdaní
zmenky v hrubej nedbanlivosti a možno proti nemu uplatniť príslušnú námietku dlžníka. Pokiaľ pôvodný
majiteľ blankozmenky vyplnil údaje v rozpore s dohodou, mala by byť námietka dlžníka braná do úvahy
v každom prípade.
Zatiaľ čo článok 1 § 17 sa obmedzuje na námietky interpartes, teda na námietky z vlastných vzťahov
medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom, je úprava námietok u blankozmenky pojatá všeobecne a
zásadne s účinnosťou pre všetkých zmenkových dlžníkov, ktorí sa vedome so súhlasom majiteľa
podpísali na blankozmenku.
Navrhovateľ sa dovolával abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, ale keďže táto zmenka
zabezpečuje spotrebiteľský záväzok, neplatí s ohľadom na ustálenú európsku spotrebiteľskú legislatívu
všeobecne uznávaná teória o tom, že súdy nie sú povinné skúmať kauzu zmenky a majú postupovať
len z hľadiska dodržania predpisov zmenkového práva.
Odklon od tej všeobecnej teórie je prezentovaný aj v Náleze Ústavného súdu Českej republiky č.
Pl.ÚS 16/12, v ktorom sa konštatuje, že zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské záväzky, musia byť
prístupné na preskúmanie kauzy zmenky z hľadiska ochrany spotrebiteľa v záujme zachovania ich
práva tak, aby nedošlo k zneužitiu neznalosti prísne formalistických zákonných zmenkových ustanovení
veriteľmi v neprospech spotrebiteľov. Právna úprava zmeniek nie je všeobecne známou ani prevažne
odborne právnicky zdatnému okruhu účastníkov medzi ktorých spotrebitelia bez týchto znalostí určite
nemôžu patriť.
Dňa 18.7.2013 vydal Ústavný súd Českej republiky nález pod sp.zn. IV.ÚS 457/10, ktorým potvrdil
názor na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v oblasti zmenkového práva, ktorému je potrebné
poskytnúť ochranu, viacmenej túto ochranu nemožno dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych zásahov
do úpravy zmenkového práva ale pomocou výkladu práva všeobecnými súdmi v konkrétnych prípadoch
ich rozhodovacej praxe.
Z predložených listinných dokladov je evidentné, že ustanovenia o Dohode o vyplnení zmenky sú
uvedené na druhej strane formulárovej zmluvy - na prvej strane, ktorá je spotrebiteľom podpísaná a ktorá
by mala byť rozhodujúcou pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných ustanovení, nie je o zabezpečení
záväzku blankozmenkou ani zmienky. Drobné písmo, ktorým je aj bod 14. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, písaný, je nepriehľadný a táto zmluvná podmienka ani nebola individuálne dojednaná
a je zrejmé, že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.
Tým došlo k skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie je potrebné považovať za neprimeranú zmluvnú
podmienku a v rozpore ako s dobrými mravmi tak poctivým obchodným stykom.
Navyšeprvýnadobúdateľzmenky,obchodnáspoločnosťPohotovosťs.r.o.vyplnilazmenkuvrozporeso
skutočnou dlžnou sumou, ktorá ku dňu vyplnenia blankozmenky pre neho vyplynula z uzavretej zmluvy
o úvere vzhľadom na to, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov a týmto nárok
prvého nadobúdateľa zmenky mohol v zmenke obsahovať iba suma poskytnutého úveru bez poplatkov
a bez úrokov. Následne na to, čo sa Pohotovosti s. r. o. na základe takto vyplnenej zmenky nepodarilo
v rozhodcovskom konaní uspieť a nadobudnúť predmetné sumy, zmenku rubopisom postúpil ďalšiemu
nadobúdateľovi zmenky.
Keďže ako tvrdí nadobúdateľ zmenky, v tomto spore navrhovateľ, nadobudol rubopisom iba práva zo
zmenky, nie práva zo zmluvného vzťahu, vznikla nepochybne pre dlžníka nepriehľadná situácia, kedy
nebolo zrejmé, aký nárok vlastne voči nemu uplatňuje Pohotovosť, s. r. o. z titulu uzavretej úverovej
zmluvy a aký nárok a z akého dôvodu uplatňuje navrhovateľ.
Súdu sú pritom z iných súdnych sporov známe prípady, kedy po indosácii blankozmenky Pohotovosť,
s. r. o. vymáhala a prijímala platby od dlžníka z titulu tohto kauzálneho vzťahu.Keďže súd má v zmysle ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernice 93/13/EHS
poskytnúť spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv ex offo, súd konštatuje, že v danom prípade
došlo ako zo strany Pohotovosti, s. r. o. , tak aj zo strany žalobcu k nerešpektovaniu základných zásad
ochrany spotrebiteľa podľa ustálenej európskej spotrebiteľskej legislatívy. Oba subjekty zjavne jednali
v snahe vedome na škodu dlžníka, hoci je potrebné konštatovať, že to bol predovšetkým dlžník, ktorý
neplnil povinnosti z uzavretej zmluvy o úvere, aj keď by mal zaplatiť len požičanú istinu.
Súd však zistil, že Pohotovosť, s. r. o. napriek tomu, že dlžník neplnil svoje povinnosti z uzavretej zmluvy,
neuplatňovala svoj nárok z titulu uzavretej zmluvy o úvere v súdnom konaní, ale uplatnila vyplňovacie
právo blankozmenky a v rozhodcovskom konaní žiadala od dlžníka zaplatiť už vyplnenú zmenkovú
sumu na blankozmenke. Keď takýto jeho postup ako aj vydaný rozhodcovský rozsudok súd preskúmal
v exekučnom konaní a neposkytol mu právnu ochranu, následne potom postúpil práva zo zmenky na
nového nadobúdateľa, a tak musela mu byť protiprávnosť jeho konania známa a napriek tomu tak
urobil. Nový nadobúdateľ zmenky mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov
týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom
na ochranu práv spotrebiteľa, ale ani on tak neurobil.
Preto nárok ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Zároveň súd vyhlásil zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve
č. 8650740 uzavretej medzi Pohotovosťou s.r.o a odporkyňou dňa 22.5.2009 pod bodom č. 17 v znení:
„Dohoda o vyplnení zmenky. Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky /
ďalej aj ako vystaviteľ/ vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi /ďalej aj ako
remitent/ vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v
deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí
včas štyri po sebe idúce splátky, poprípade uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú
splátku, alebo časť splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh.“ za neprijateľnú.
Súd mal za to, že ustanovenie zmluvy o úvere obsahujúce dohody o vyplnení zmenky je potrebné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto zmluvná podmienka nebola individuálne
dojednaná, t.j. bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky a
toto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ si zabezpečil svoju pohľadávku vzniknutú
na základe zmluvy o úvere na úkor práv spotrebiteľa. Súd má za to, že spotrebiteľ v čase uzavretia
dotknutej zmluvy o úvere nebol schopný posúdiť zákonné dôsledky uzavretej dohody o vyplnení zmenky,
a teda predovšetkým posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na úkor spotrebiteľa.
Teda súd mal za to, že dotknuté zmluvné dojednanie narušuje rovnováhu výhod poskytovaných
dodávateľovi a spotrebiteľovi, dospel k záveru o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, pričom je
úlohou súdu, aby zabránil uplatňovaniu takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky a podľa ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné neprijateľnú podmienku upravenú v spotrebiteľskej zmluve
považovať za neplatnú. Nakoľko ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce dohodu o vyplnení
zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa Občianskehozákonníka neplatná, súd mal za to, že dodávateľ nebol oprávnený takú zmenku vyplniť a tým si ani
uplatniť nárok z tejto zmenky na súde. (uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1.3.2011, č.k.
37Er/7273/2010-10).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže vzhľadom na pomer úspechu a
neúspechu, by právo na náhradu trov konania prináležalo odporkyni, ale tejto trovy konania nevznikli,
preto jej ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V
odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto
rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.