Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Štefan Baláž

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/495/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712200962
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712200962.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža, sudcov JUDr.
Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci žalobkyne H. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom
L., J. K. XXXX/XX, proti žalovanému Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Y. XX, zastúpeného advokátkou
JUDr. Renátou Matejovou, advokátska kancelária Zvolen, Voljanského 1368/14, o zaplatenie 1.509,45
EUR, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/94/2012-276 zo dňa

14. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 954,40 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým
žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal, mení tak, že návrh zamieta .
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia v sume 201,85 EUR k rukám JUDr. Renáty Matejovej, advokátky Advokátska

kancelária Zvolen, Voljanského 1368/14, do troch dní.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 555,05 EUR
zamietol, ostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 954,40 EUR do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku a v časti o zaplatenie sumy 555,05 EUR návrh zamietol. V odôvodnení uviedol,
že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde 19. 01. 2012 domáhala zaplatenia sumy 1.509,45 EUR s
odôvodnením, že od 01. 06. 2008 do 31. 01. 2012 uhrádzala všetky platby za užívanie bytu vo L., J.
K. XXXX/XX. Uvedený byt po rozvode manželstva účastníkov konania nebol predmetom vysporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa požadovala od žalovaného úhradu polovice
všetkých súm, ktoré uhradila za jednotlivé mesiace uvedeného obdobia na platby pre SSE, SPP a

SBD. Išlo o platby za užívanie bytu, úhrady za dažďovú vodu, dodávku elektrickej energie v spoločných
priestoroch, mesačné poplatky za plyn.

Okresný súd zistil, že manželstvo účastníkov konania zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 14C/87/2008-174 zo dňa 18. 12. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. 02. 2009. Za
trvania manželstva účastníci konania nadobudli byt č. X na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXXX,

vchod č. XX, na ul. J. K. vo L., ktorý je evidovaný na LV č. XXXX v kat. úz. S.. Žalobkyňa požadovala
plnenie od 01. 06. 2008 do 31. 01. 2012. Z toho dôvodu okresný súd vychádzal z toho, že predmetný
byt bol od 01. 06. 2008 do 11. 02. 2009 v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a ďalej,
po zániku manželstva od 12. 02. 2009 až do 31. 01. 2012 nebol medzi účastníkmi konania po rozvode
ich manželstva vysporiadaný. Po uplynutí troch rokov od rozvodu a v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka sa účastníci konania stali od 12. 02. 2012 podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu.

Žalovanýnepoprel,žežalobkyňadorozvodumanželstvahradilavýdavkyzabyttakakouviedlavnávrhu.
Pretože však účastníci konania boli od 01. 06. 2008 do 11. 02. 2009 manželmi a bezpodielovýmispoluvlastníkmi bytu, žalobkyňa úhradami uvedených platieb plnila na obstaranie bežných záležitostí,
ktoré mohol vybavovať každý z manželov ohľadne spoločnej veci. Úhrady realizovala z peňazí, ktoré
tvorili bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a žalobkyňa ani netvrdila, že by platila z prostriedkov,

ktoré by nepatrili do BSM. Preto sa nemohla úspešne domáhať na druhom manželovi úhrady toho,
čo pri obstarávaní takýchto záležitostí plnila z príjmov, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Z uvedených dôvodov okresný súd nárok žalobkyne vyčíslený za obdobie od 01. 06. 2008
do 11. 02. 2009 v sume 247,42 EUR zamietol.

Za obdobie od 12. 02. 2009 do 31. 01. 2012 žalobkyňa požadovala úhradu za platby, ktoré boli vykonané
po rozvode manželstva účastníkov konania. Tu okresný súd posudzoval uplatnený nárok ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, keď vychádzal z toho, že žalobkyňa plnila za žalovaného to, čo mal
plniť on sám. Okresný súd vychádzal z toho, že žalovaný sa mal rovnakým dielom podieľať na úhradách
nákladov, lebo tieto by sa museli hradiť, aj keby v byte nikto nebýval. Žalovaný ohľadne tejto časti nároku
vzniesol námietku premlčania z dôvodu plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, preto sa

okresný súd touto námietkou zaoberal. Z hľadiska posúdenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty je rozhodujúce, kedy sa oprávnená osoba dozvie, že došlo na jej úkor k bezdôvodnému
obohateniu a kto ho získal. Splatnosť nákladov za byt bola mesačne vopred. To, že žalobkyňa úhrady
vykonávala, nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Ich platením mala žalobkyňa vedomosť, že plní aj
za žalovaného, a že sa ten na jej úkor bezdôvodne obohacoval. Tým došlo k splynutiu začiatku plynutia

subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby s tým, že subjektívna lehota začala plynúť dňom splatnosti
predpísaných platieb. Žalobkyňa podala žalobu dňa 19. 01. 2012 a vzhľadom na uplynutie dvojročnej
premlčacej lehoty bol jej nárok sčasti premlčaný, v prípade úhrad za byt od 12. 02. 2009 do 31. 01. 2010
a v prípade poplatkov pre SSE a SPP od 12. 02. 2009 do 31. 12. 2009, spolu v sume 307,63 EUR. V
tejto časti okresný súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania bezdôvodného obohatenia.

Žalovaný výšku bezdôvodného obohatenia vo zvyšnej sume 954,40 EUR nenamietal. Nebolo sporné,
že v posudzovanom období v byte nebýval. Skutočnosť, že účastníci si po rozvode manželstva
nevysporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo, nemala vplyv na povinnosť žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie, pretože za čas do uplynutia troch rokov od rozvodu manželstva sa na

žalovaného hľadí ako bezpodielového spoluvlastníka, ktorý bol povinný podieľať sa na úhradách
povinných platieb za byt spolu s žalobkyňou.

Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 143, § 144, § 145 ods. 2 § 148 ods. 1, § 149 ods. 4, §
451, § 454, § 107 Občianskeho zákonníka, § 7b ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov.

Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolpodľa§142ods.2OSP.Žalobkyňamalavkonaníväčšíúspech,
ale žiadne trovy neuplatnila a od platenia súdnych poplatkov bola oslobodená, preto jej okresný súd
náhradu trov konania nepriznal.

Žalovaný vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci.
Okresný súd nesprávne považoval nárok odporkyne za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
Podielovým spoluvlastníkom sa žalovaný stal až 12. 02. 2012. Obdobie, kedy BSM účastníkov konania
zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vysporiadaniu, bolo treba posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá je

obsahom a účelom najbližšia, teda podľa § 145 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj keď platby
za byt uhrádzala iba žalobkyňa, súd mal aj v tomto prípade vychádzať z toho, že bežné veci môže
vybavovať každý z manželov a že zo spoločných vecí sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne
a nerozdielne. Žalobkyňa sa mala možnosť včas domáhať toho, aby súd rozhodol, ktorý z účastníkov
konania a v akom rozsahu sa mal podieľať na úhradách, ktoré vykonala žalobkyňa. Okrem toho je

potrebné prihliadnuť na to, že účastníci konania byt spoločne neužívali. Žalobkyňa platila iba za to, čo
sama užívala spolu s deťmi. Nemohla platiť za žalovaného, lebo byt neužíval a žil v rodičovskom dome
v E. J.. Žalovaný z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť, návrh zamietnuť a
priznať náhradu trov konania.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že okresný súd
námietky žalovaného zohľadnil a upravil výšku vymáhanej sumy.Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok podľa § 220 OSP zmenil, pretože

neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1).

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

Podľa § 145 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454
Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Okresný súd správne vychádzal pri rozhodovaní z toho, v období do rozvodu manželstva žalobkyňa

úhradami uvedených platieb plnila na obstaranie bežných záležitostí k spoločnému bytu, ktoré mohol
vybavovať každý z manželov, účastníkov konania. Uvedený záver však platí vzhľadom na právnu
úpravu uvedenú v § 145 ods. 1 v spojení s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj za obdobie do
troch rokov po rozvode manželstva účastníkov konania, kedy žalobkyňa pokračovala v platení úhrad
spojených s užívaním bytu. Jediný rozdiel v plnení úhrad po rozvode manželstva spočíval v tom,

že navrhovateľka plnila z príjmov, ktoré po rozvode už nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného však nemohlo dôjsť, pretože žalobkyňa
plnila na úhradu bežných úhrad k spoločnému nevysporiadanému bytu účastníkov konania. Nebolo
sporné, že žalovaný byt vôbec neužíval, takže žalobkyňa po rozvode manželstva platila zo svojich
príjmov za byt preto, že tento byt výlučne sama skutočne užívala. Nešlo o dôvod úhrady, ktorý by

prichádzal do úvahy aj v prípade, že by účastníci byt vôbec neužívali. Z uvedených dôvodov na
strane žalovaného nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ okresný súd žalovanej
priznalvydaniebezdôvodného obohateniaazaoberalsanámietkoupremlčania,vtejtočastirozhodnutia
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok
okresného súdu zmenil a žalobný návrh aj vo zvyšnej časti uplatneného návrhu zamietol.

Žalovaný mal na základe výsledku konania plný úspech, preto mu v zmysle § 142 ods. 1, § 151 ods.
1, ods. 8 OSP patrí náhrada trov konania. V konaní na okresnom súde uplatnila právna zástupkyňa
žalovaného, ktorá bola žalovanému ustanovená Centrom právnej pomoci, náhradu trov právneho
zastúpenia za tri úkony právnej služby. Za prevzatie zastúpenia a zastupovanie na pojednávaní 24. 10.

2013 jej patrí odmena 2 x 71,37 EUR. Za odvolanie proti uzneseniu č. k. 14C/94/2012-125 z 14. 03.
2013, ktoré bolo zmenené uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 14Co/173/2013-142 z 30.
05. 2013, ktorým bolo žalovanému priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, patrí odmena
v polovici tarifnej odmeny, t. j. 35,68 EUR, podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.
z. Ku každému úkonu patrí paušálna suma náhrad 3 x 7,81 EUR, spolu odmena v sume 201,85 EUR.

Uvedenú sumu je žalobkyňa povinná nahradiť žalovanému k rukám právnej zástupkyne v rámci trov
prvostupňového konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia do troch dní. V odvolacom konaní
žalovanýanijehoprávnazástupkyňažiadnetrovynevyčísliliazospisužiadnetrovyodvolaciehokonania
nevyplývali. Z uvedeného dôvodu odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 555,05 EUR
zamietol, ostáva týmto rozhodnutím nedotknutý.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.