Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/216/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208761
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214208761.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava (zn. 3.043.887), proti žalovanej: T. J.Á., L.. X. M. XXXX, bytom
L. E. XXXX/XX, K. D., o 894 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 894 € z titulu splatenia úveru, 17,07 € z titulu úroku z omeškania a 8,25 % ročného
úroku z omeškania zo sumy 894 € od 27. februára 2014 sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 29. apríla 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Všeobecná úverová banka, a.s., uzavrela

26. novembra 2007 so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXX, ktorou jej poskytla peňažné prostriedky.
Všeobecná úverová banka, a.s., na žalobcu zmluvou zo 4. decembra 2013 postúpila pohľadávku, ktorej
výška k danému dňu predstavovala 1.326,89 €, z ktorých si žalobca uplatňuje časť 894 €.

2. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená do vlastných rúk 11. septembra 2014, sa k nej nevyjadrila. Na
pojednávaní však priznala uzavretie zmluvy a tiež nejaké platby.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila len žalovaná. Žalobca sa
pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, no o odročenie nežiadal. Súd preto pojednávanie
vykonal v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Na ňom vykonal dokazovanie listinami (žiadosťou o
aktiváciu Karty T-Mobile č. XXXXXXX, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet účinnými od 1. júla 2006 a zmluvou o postúpení pohľadávok zo 4. decembra 2013) a
v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Všeobecná úverová banka, a.s., (zastúpená spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.) 26.
novembra 2007 a žalovaný 5. novembra 2007 podpísali listinu označenú ako „Žiadosť o aktiváciu
Karty T-Mobile“ č. XXXXXXX (č. zmluvy XXXXXXXXXX). V časti II tejto listiny je okrem iného uvedený
schválený úverový rámec 9.000 Sk a pevná mesačná splátka 300 Sk. Tesne nad podpisom zmluvných
strán je umiestnených niekoľko predtlačených vyhlásení, medzi iným toto:

„8. Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s OP, ktorú sú súčasťou tejto žiadosti,
súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať. Zároveň vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti
som sa oboznámil s Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou.
...Prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB, a.s...“

b) K žiadosti boli pripojené „OBCHODNÉ PODMIENKY PRE VYDANIE A POUŽÍVANIE KREDITNÝCH
PLATOBNÝCH KARIET VYDÁVANÝCH VŠEOBECNOU ÚVEROVOU BANKOU, A.S. V SPOLUPRÁCI
SO SPOLOČNOSŤOU CONSUMER FINANCE HOLDING, A.S.“ účinné od 1. júla 2006, ktoré
neobsahovali žiadne ustanovenie o predpokladoch postúpenia pohľadávok banky zo zmluvy.

c) Na základe zmluvy bola žalovanej vydaná platobná karta, ktorou žalovaná vykonala platby a výbery
od 3. decembra 2007 do 18. júla 2009. Okrem toho vykonala platby v sume 639,05 €, pričom poslednú
platbu v sume 30 € vykonala 17. mája 2011. Následne po postúpení zaplatila žalobcovi 26. februára
2014 ešte 5 €. Potom už žiadne platby nevykonala.

d) Nebolo zistené, že by bola žalovaná zo strany Všeobecnej úverovej banky, a.s., vyzvaná na úhradu

dlžných súm.

e) Dňa 4. decembra 2013 uzavreli Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupca a žalobca ako
postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, podľa ktorej postupca postúpil pohľadávky špecifikované v
prílohe zmluvy. Táto zmluva obsahuje okrem iného tieto ustanovenia:

„1. POJMY
Deň účinnosti: znamená deň, kedy bola uhradená celá Kúpna cena, pričom každá platba Kúpnej ceny
sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na Účet...
3. POSTÚPENIE A ODPLATA ZA POSTÚPENIE...
3.3OdoDňaúčinnostipodľapodmienokustanovenýchvtejtoZmluvePostupcapostupujenaPostupníka

Pohľadávky uvedené v Zozname Pohľadávok a Postupník sa stáva novým veriteľom Pohľadávok...
3.5 Pre vylúčenie pochybností veriteľom Pohľadávok uvedených v Zozname Pohľadávok zostáva až do
Dňa účinnosti Postupca.
3.6PostupníksazanadobudnutiePohľadávokvzmysletejtoZmluvyzaväzujeuhradiťPostupcoviKúpnu
cenu vo výške (suma je znečitateľnená, pozn.) na Účet Postupcu.“

Nebolo zistené, či a kedy žalobca zaplatil Všeobecnej úverovej banke, a.s., odplatu dohodnutú v ods. 3.6
zmluvyopostúpení.Rovnakonebolozistené,žebyVšeobecnáúverovábanka,a.s.,oznámilažalovanej,
že postúpila pohľadávku na žalobcu.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§

132 O. s. p.).
a) Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) a b) sú v podstate len reprodukciou listín.
b)Prehľadpohybovnaúverovomúčtevyplývazvýpisuzneho.Žalobca,hocibolnatopodľa§120ods.1
O. s. p. povinný, nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, či, kedy, akou formou (písomne)
a akým obsahom bola žalovaná vyzvaná na splatenie svojich záväzkov. Dokonca ani výpis z kartového

účtu, ktorý predložil žalobca, neobsahuje ani raz zaúčtované položky typu „upomienka“, „výzva“ a pod.
V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu
žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. Nepredloženie
uvedenýchlistín(výziev,upomienokapod.)totižniejevadou,ktorábybránilaprejednaniužaloby,alemá
zanásledoknedokázaniehmotnoprávnychskutočností,oktoréžalobcaopierasvojeuplatňovanénároky

(porov. v tomto zmysle uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žaloca si pritom musel byť vedomý,
že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu postupníka pohľadávky
(o to viac, ak jej pôvodným veriteľom bola banka). Zároveň sa mohol dostaviť na pojednávanie, kde by
ho samosudca bol mohol oboznámiť s tým, čo považuje za sporné (§ 118 ods. 2 O. s. p.); ak tak žalobca
neurobil, musí znášať negatívne dôsledky z toho plynúce.

c) Skutkové zistenie v bode 4 písm. e) je jednak reprodukciou listinného dôkazu - zmluvy o postúpení
pohľadávky, jednak dôsledkom skutočnosti, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, kedy a ako
bola odplata za postúpenie uhradená, prípadne či a kedy postupca (Všeobecná úverová banka, a.s.)
postúpenie oznámila.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela so Všeobecnou
úverovou bankou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosťvšeobecne známa (§ 121 O. s. p.). Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa
v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň
voči dlžníkovi) platné a účinné.

7.Ustanovenie§524ods.1Občianskehozákonníkaumožňujepostúpiťpohľadávkupísomnouzmluvou.
Táto zmluva musí byť platná a zároveň účinná (teda musia nastať v nej zamýšľané účinky), aby sa
postupník stal majiteľom (veriteľom) pohľadávky postupcu. V prerokúvanej veci bolo zistené, že žalobca
aVšeobecnáúverovábanka,a.s.,uzavrelizmluvu,ktorájesícepísomná,vktorejods.3.3a3.5všakbolo

výslovne dohodnuté, že postúpenie (prechod pohľadávky z VÚB, a.s., na žalobcu) nastáva až dňom,
kedy bude na účet VÚB, a.s., pripísaná suma úhrady za postúpené pohľadávky. Až do tohto dňa zostáva
veriteľom a majiteľom pohľadávok postupca, teda VÚB, a.s.
Zo skutkového stavu vyplýva, že žalobca nedokázal, že by k takejto úhrade došlo a teda že by došlo
k naplneniu predpokladu, za ktorého malo postúpenie nadobudnúť účinnosť. Žalobca sa tak (podľa
skutkového stavu, aký bol zistený v tomto konaní) nestal veriteľom pohľadávok VÚB, a.s., ktoré naňho

mali byť postúpené zmluvou zo 4. decembra 2013.

8.Tentonedostatokbyvšakmoholbyťzhojenýzapodmienokupravenýchv§526Obč.zák.Ustanovenie
§ 526 Obč. zák. takpovediac „zmierňuje“ predpoklady účinnosti postúpenia voči dlžníkovi tým, že dáva
na výber, či ho o postúpení informuje postupca alebo postupník. Ak o postúpení informuje postupca, je

tým postúpenie účinné voči dlžníkovi bez ďalšieho (s výnimkou prípadov § 525 Obč. zák., pozri ďalej), aj
keď zmluva o postúpení neexistuje alebo nie je účinná. Ak však postúpenie oznamuje postupník, z § 526
ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že preukázanie (a to viac existencia, platnosť a účinnosť) zmluvy o postúpení je
predpokladomtoho,abyboloprávnenýpohľadávkuoddlžníkavymáhať.Uvedenápožiadavkajelogická,
pretože ak postupca neoznámi dlžníkovi, že pohľadávku postúpil, môže dlžník vychádzať z toho, že

postupca je naďalej jeho veriteľom a že len plnenie jemu má účinky riadneho splnenia (§ 559 Obč. zák.).
Ak by plnil osobe, ktorá o sebe vyhlasuje, že je postupník, bez toho, aby bolo skutočne dokázané, že
postavenie postupníka platne a účinne nadobudol (alebo bez toho, aby to dlžníkovi oznámil postupca),
vystavoval by sa dlžník riziku, že bude plniť niekomu, kto nie je veriteľ, a jeho plnenie by nebolo riadnym
plnením určeného dlhu v zmysle § 559 Obč. zák., ale plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 Obč.

zák. Podstatnejšie však je, že doterajší veriteľ (údajný postupca) by v takom prípade mohol od dlžníka
opätovne vymôcť plnenie, ktoré dlžník už odovzdal (domnelému) postupníkovi. Vzhľadom na to ani
prípadné mylné platenie dlžníka postupníkovi (napríklad preto, že dlžník si nie je vedomý zákonných
požiadaviek na účinky postúpenia) nemožno právne považovať za dôkaz účinnosti postúpenia, ani
nemôže takýto úkon nahradiť predpoklady ustanovené v § 526 Obč. zák.

9. Predpoklady § 526 Obč. zák. (oznámenie postupcu alebo platnú a účinnú zmluvu o postúpení)
môže postupník preukázať kedykoľvek a prípadný nedostatok tohto dôkazu môže nahradiť preukázaním
týchto skutočností aj počas prebiehajúceho konania voči dlžníkovi (porov. k tomu uzn. Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4 MObdo 3/2012). V prerokúvanej veci však zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že

žalobcovi ako tvrdenému postupníkovi sa žiadnu z týchto skutočností dokázať nepodarilo a takýto dôkaz
neposkytolanipočaskonania.Nedokázaltak,žebybolažalovanáupovedomenáopostúpenípôvodným
veriteľom (postupcom - VÚB, a.s.), ani nedokázal, že by zmluva o postúpení, z ktorej odvodzoval svoju
aktívnu legitimáciu, nadobudla účinnosť v súlade s jej ods. 3.3. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal svoje postavenie veriteľa uplatnenej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu

legitimáciu. Ako už bolo uvedené, platnosť a účinnosť postúpenia nie je dokázaná už tým, že žalovaná
(zrejme)zaplatila26.februára2014sumu5€dorúkžalobcu,keďžetakáplatba(bezplatnéhoaúčinného
postúpenia) nemá na právny vzťah zo zmluvy z 5/26. novembra 2007 žiaden účinok.

Aktívna legitimácia žalobcu však nie je dokázaná aj z iného dôvodu.

10. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom
treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž
neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27

a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom k 18. novembru 2013), ako aj obsiahle
bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo
zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto
požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom.
Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať

mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

11. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. (v
znení účinnom k 26. novembru 2007), resp. § 92 ods. 8 cit. zákona (v znení účinnom k 4. decembru
2013) dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenie určitých podmienok. V zmysle

citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol
ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne
vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni
už citované ust. § 525 ods. 1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie
je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom
rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy

o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Účel § 525 Obč. zák. je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka
pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa,
voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr.
kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom
a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. účinné, ak mu ho

oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle
§526Obč.zák.nemávočidlžníkovižiadneúčinky.Dlžníktedaniejepovinnýplniťpostupníkovibeztoho,
aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Tieto závery sú principiálne zhodné so
závermi judikátu R 46/2009. Treba len doplniť, že tento judikát nevyslovil opak, teda že by nenaplnenie
podmienok § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nespôsobovalo neplatnosť (to tvrdí napr. Feketeho,

I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2. diel. Bratislava : Eurokodex 2011, s. 1506, ktorým citovaná
pasáž však v uvedenom judikáte vôbec nie je obsiahnutá).

12. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho

vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr.
tie uvedené v § 92 ods. 7 resp. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto
postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že

pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

13. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v čase, kedy mala byť

pohľadávkaTatrabanky,a.s.,vočižalovanejpostúpenánaňho(18.novembra2013),bolitietopodmienky
postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90dňového omeškania, keďže
žalovaná poslednú splátku splatila 18. júla 2011 (teda viac než dva roky pred dátumom postúpenia),
nebolo však dokázané, že by bola aj písomne (porov. § 92 ods. 7 resp. 8 cit. zákona) vyzvaná na splnenie
svojho záväzku zo zmluvy z 5/26. novembra 2007. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej

bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o
postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom.

14. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom

uplatňovanej pohľadávky, teda napreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Preto musela
byť jeho žaloba zamietnutá (výrok I).

14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný,
preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.

Žalovaná zasa žiadne trovy nežiadala, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit.
§ 151 ods. 1 O. s. p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.