Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 6, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/273/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218112
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113218112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky A.. W. L.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. I. XXXX/X, J., zastúpená JUDr. Ing. Monikou Kamenskou, nar.
13.04.1983, bytom Ulica športová 4909/3, Lučenec proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpený MST PARTNERS, s.r.o., IČO:
36 861 545, so sídlom Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn.
3C/3209/2012 zo dňa 19.01.2012.

II. Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín súdny poplatok z návrhu vo výške
331,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.07.2013 voči odporcovi domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.01.2012, sp. zn.
3C/3209/2012, ktorým jej ako žalovanej v rozhodcovskom konaní, bola uložená povinnosť zaplatiť sumu

103,50 Eur a trovy rozhodcovského konania v sume 276 Eur odporcovi, ktorý bol v rozhodcovskom
konaní v postavení žalobcu. Predmetný rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 28.06.2013. V 30-
dňovej lehote podala podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov návrh na začatie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, z dôvodu
podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j), t.j. preto, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a pri rozhodovaní
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Uviedla, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od tvrdení odporcu, ktorý sa odvolal na časť
XV. poistných podmienok, podľa ktorých sa vzájomné spory medzi poisťovňou a poistníkom riešia
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nebola v žiadnom prípade osobitne dojednaná,
pokiaľ bola priamo obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach, s ktorými prejavila súhlas už
samotným podpisom zmluvy, pretože v okamihu podpisu poistnej zmluvy nemohla nijakým spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom na to, že takúto doložku nemožno považovať za individuálne dohodnutú
je neprijateľnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je
neplatná. Nerovnováha v právach a povinnostiach sa prejavuje v samotnom konaní pred Arbitrážnym
súdom Košice. Navrhovateľka uviedla, že rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní, pričom
lehota na podanie odporu bola len 5 dní, podmienkou na prihliadnutie na odpor bolo zaplatenie 70 Eur.Tieto procesné pravidlá rozhodcovského súdu podstatne znevýhodňovali žalovaného v rozhodcovskom
konaní. Konanie pre rozhodcovským súdom navyše znevýhodňuje spotrebiteľa aj z hľadiska priznaných
trov konania, ktorých výška 276 Eur je v zjavnom nepomere k samotnej výške vymáhanej pohľadávky

103,50 Eur. Na podporu svojich argumentov poukázala navrhovateľka na uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 20CoE/24/2011 zo dňa 31.5.2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.
6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje navrhovateľka rozhodcovskú
doložku za neprijateľnú podmienku, a teda v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 7.3.2014, súdu doručenom
10.3.2014. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní na
základe podkladov predložených odporcom ako žalobcom, pričom prípadne včas podaným odporom
zo strany navrhovateľky by došlo k jeho automatickému zrušeniu. Odporca uviedol, že podaná
žaloba neodkazuje na konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody, a je z tohto
pohľadu neúplná a absentujú v nej zákonné náležitosti. Uvádza, že v riadne a včas podanej žalobe

na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí navrhovateľ uviesť aj dôvody, pre ktoré sa domáha
zrušenia rozhodcovského rozsudku. Ďalej odporca poukázal na nesplnenie poplatkovej povinnosti zo
strany navrhovateľky. Odporca je toho názoru, že predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale
sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom nejde primárne o spor medzi spotrebiteľom
a dodávateľom, ale o vecné preskúmanie postupu rozhodcovského súdu, a preto nejde o konanie, v

ktorombynavrhovateľakospotrebiteľboloslobodenýodsúdnychpoplatkov.Knavrhovateľkouuvedenej
argumentácii poukazujúcej na ustálenú judikatúru odporca poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoE/24/2011 bolo Najvyšším súdom SR, sp.zn. 5Cdo/221/2011
zo dňa 30.07.2012 zrušené, rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6Cdo/1/2012 ( obdobne 6Cdo/3/2013, 2
Cdo/5/2012) boli vydané v exekučnej veci, kde neprebehlo riadne dokazovanie, čo odporca namietal

aj na Ústavnom súde SR. V tejto súvislosti poukázal odporca aj na Nález Ústavného súdu SR,
sp.zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013, a to aj z hľadiska aplikácie Smernice 93/13/EHS. V ďalšej
časti svojho vyjadrenia sa odporca zaoberal rozhodcovskou doložkou. K navrhovateľkou namietanej
neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
odporca poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého

platí, že dovolené sú zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú
individuálne dojednané. Ťažisko individuálneho dojednania podmienky spočíva v možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť podstatu podmienky. Odporca uvádza, že navrhovateľka bola preukázateľne upozornená
na mimosúdne riešenie sporov z poistenia a informovaná o tom, čo obnáša zákon č. 244/2002
Z.z. v rozsahu, ktorý určil sám spotrebiteľ, a to zo strany sprostredkovateľa poistenia. Následne

navrhovateľka v slobodne vymienenom časovom odstupe, ktorý bol v jej dispozícii ( sama určila
termín uzavretia zmluvy), nepochybne, slobodne, vážne a určite súhlasila so znením rozhodcovskej
doložky, a to svojim podpisom Osobitných zmluvných dojednaní, pričom podľa odporcu aj keby skutočne
rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by
súd oprávnený ju skúmať. Odporca uvádza, že písomný prejav navrhovateľky- dojednať individuálne

Osobitné zmluvné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky je sám o sebe platný v zmysle § 40 ods.
3Občianskehozákonníka.Odporcatrvalnatom,abysúdpriposudzovaníavýkladepísomnýchprejavov
vôle navrhovateľky postupoval v zmysle § 35 až § 40 Občianskeho zákonníka. Odporca namietal
tvrdenianavrhovateľkyakopaušálneamechanickétvrdeniabezakýchkoľvekdôkazov,žerozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, lebo spôsobuje hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach spotrebiteľa. Pre označenie zmluvného dojednania za neprimerané je nutné
preukázať rozpor s dobrými mravmi, ako i značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, a to
vždy ku ťarche spotrebiteľa, pričom vždy sa posudzujú okolnosti, ktoré boli známe v dobe uzavretia
zmluvy. Odporca upriamuje pozornosť na to, že zo strany navrhovateľky bola uzatvorená poistná
zmluva, a to už pripojením jej podpisu pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy, a to spolu s

podpisom sprostredkovateľa poistenia vystupujúcim za poisťovňu, pričom je zrejmé, že tieto podpisy
mali konštitutívny charakter, pričom súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné poistné podmienky a nato aby
sa stali jej súčasťou ich nebolo treba osobitne dojednávať. Ďalej odporca poukázal, že niet pochýb
o tom, že druhý podpis navrhovateľky pod Všeobecnými poistnými podmienkami má deklaratórny
účinok, nakoľko ním nezakladá vznik, zmenu ani zánik povinnosti alebo práva. Skutková a právna

podstata individuálneho dojednávania napádanej rozhodcovskej doložky sa dá posúdiť len ak sa do
zreteľa pozornosti súdu dostane celý proces uzatvárania poistnej zmluvy. Podľa odporcu bola v rámci
tohto procesu platne dojednaná rozhodcovská doložka, a to ako výsledok výsostne individuálneho
dojednania medzi klientom a sprostredkovateľom poistenia. Odporca uviedol, že je nespochybniteľné,že pokiaľ sprostredkovateľ poistenia dodržal zákon č. 340/2005 Z.z. ako aj iné zákony, ktoré dodržať
mal, o čom svedčí listina podpísaná navrhovateľkou a aj sprostredkovateľom poistenia (záznam o
potrebách klienta zo dňa 19.11.2009), potom bola rozhodcovská doložka dojednaná individuálne.

Uviedol, že záznam o potrebách klienta zo dňa 19.11.2009 predloží na pojednávaní. Ďalej odporca
vo vyjadrení uvádzal povinnosti sprostredkovateľa v zmysle zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní
poistenia, rozobral postup sprostredkovateľa pri uzatváraní poistných zmlúv. V ďalšej časti podania
odporca poukázal na judikatúru súdov, ktoré posúdili obdobnú rozhodcovskú doložku z dôvodu jej
individuálnehodojednaniaakoplatnú.Záveromodporcauvádza,žedojednanierozhodcovskejdoložkyv

danom prípade bolo výsledkom slobodného rozhodnutia navrhovateľky, nešlo o neprijateľnú podmienku,
keďže navrhovateľka mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť ( aj vylúčiť, a to nepodpísaním
osobitných zmluvných dojednaní) bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Tým,
že obe strany prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto
zmluvnej podmienky. Právnym dôsledkom takejto dohody zmluvných strán je, že nemôže byť táto časť
zmluvy považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a nemôže byť označená za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že Osobitné
zmluvné dojednania sú samostatné, oddeliteľné od poistnej zmluvy a oddelené od VPP. Osobitné
zmluvné dojednania platia iba v prípade ich osobitného podpísania obomi zmluvnými stranami, čo
vyplýva z ich textu. Bod v nich označený ako rozhodcovská doložka odkazuje na XV. časť VPP. Ide o
vonkajší odkaz jedného právneho úkonu na časť textu iného právneho úkonu. Len to, že sa Osobitné

zmluvné dojednania odkazujú na časť textu VPP nemôže znamenať, že Osobitné zmluvné dojednania
nie sú samostatné, oddeliteľné od zvyšku poistného vzťahu. Odporca uvádza, že text XV. článku VPP je
neúčinný pre danú poistnú zmluvu, pokiaľ pri nej nedošlo ku individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej
doložky, a to v Osobitných zmluvných dojednaniach. Na základe uvedeného odporca žiada, aby súd
žalobu predloženú navrhovateľkou zamietol.

K vyššie uvedenému vyjadreniu sa vyjadrila navrhovateľka v písomnom podaní doručenom súdu dňa
25.04.2014. Navrhovateľka má za to, že jej žaloba spĺňa všetky náležitosti v zmysle ustanovenia §
42 ods. 3 O.s.p. a § 79 O.s.p., vrátane pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností a označenie
dôkazov, na ktoré sa navrhovateľka v žalobe odvoláva. Navrhovateľka uviedla, že ňou citované

rozhodnutia iných súdov mali a majú slúžiť len podporne, keďže odporcova rozhodcovská doložka
bola predmetom viacerých konaní. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že poistná zmluva je zmluva
spotrebiteľská a samotným návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa domáha ochrany svojich
práv vyplývajúcich z tejto zmluvy. Vzhľadom na uvedené je navrhovateľka oslobodená od súdnych
poplatkov v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. Navrhovateľka

poukázala na odporcom uvádzané rozhodnutie ÚS SR, sp.zn. III ÚS 23/2013, ktoré sa však netýka
analogickej situácie, nakoľko ústavný súd sa v danom konaní vyjadruje k prípustnosti vstupu združenia
na ochranu spotrebiteľov do exekučného konania. K vyjadreniu odporcu, ktorým spochybnil judikatúru
uvedenú v žalobe, navrhovateľka uviedla, že bez ohľadu na skutočnosť, že citované rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 20CoE 24/2011 bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 5Cdo 221/2011 ( avšak len z dôvodu procesného pochybenia súdu spočívajúce v zastavení
exekučného konania pred vydaním rozhodnutia o udelení, resp. neudelení poverenia, pričom samotné
posúdenie rozhodcovskej doložky NS SR nijako nespochybnil) a citované rozhodnutie 6 Cdo 1/2012 sa
netýkalokonaniaozrušenierozhodcovskéhorozsudku,aleexekučnéhokonania,cieľomcitovaniatýchto
rozhodnutínebolodvolávaťsana„konštantnújudikatúru“,alepoukázaťakosasproblémomskutočného

individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky vyporiadali iné súdy. Pokiaľ mala byť rozhodcovská
doložka považovaná za individuálne dojednanú, nemala byť vôbec súčasťou všeobecných poistných
podmienok a súhlas s ňou mal byť vyjadrený samostatne. Ďalej navrhovateľka poukázala aj na XII.
Časť ods. 7a VPP, z ktorého možno vyvodiť, že VPP ani nepredpokladajú iný spôsob uplatnenia
pohľadávky, ako pred rozhodcovským súdom. Zdôraznila, že v Osobitných zmluvných dojednaniach sú

okrem rozhodcovskej doložky uvedené aj iné zmluvné dojednania, a teda navrhovateľka ako zmluvná
strana nemala možnosť samostatne súhlasiť s ods. 1, 2 Osobitných zmluvných dojednaní, bez súčasnej
akceptácie rozhodcovskej doložky v ods. 3, t.j. nemožno ju považovať za individuálne dojednanú. Podľa
navrhovateľky rozhodcovská doložka zaviedla do vzťahu medzi ňou a odporcom značný nepomer, čo
sa týka vymáhania vzájomných nárokov, nakoľko zakotvila odporcom určeného rozhodcovského súdu,

bez bližšej špecifikácie čo konanie pred týmto súdom obnáša. Odporca sa odvoláva na ustanovenia
§ 2 zákona č. 1 /1993 Z.z., podľa navrhovateľky však prezumovaná znalosť všeobecne záväzných
právnych predpisov nezahŕňa aj znalosť štatútu konkrétneho rozhodcovského súdu. Navrhovateľka
poukázala aj na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia rozhodcovského súdu. Záverom navrhovateľkauviedla, že jej zo strany odporcu nebola doručená žiadna výzva na úhradu dlhov a odporca vo svojom
vyjadrení zo dňa 07.03.2014 na viacerých miestach uviedol citácie a tvrdenia zo žaloby, ktoré sa v žalobe
nenachádzajú.

Vec bola prejednaná a rozhodnutá podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu, ktorého na
pojednávaní zastupoval jeho právny zástupca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s upovedomením o začatí

rozhodcovského konania, rozhodcovským rozsudkom, poistnou zmluvou, výňatkom všeobecných
poistných podmienok /ďalej len „VPP“/, výpisom z obchodného registra, fotokópiou poštovej zásielky,
VPP, rokovacím poriadkom, spisom Arbitrážneho spisu Košice sp.zn. 3C/3209/2012, vyjadrením
odporcu k žalobe spolu s priloženými rozhodnutiami iných súdov, písomným podaním navrhovateľky
zo dňa 25.4.2014, výňatkom VPP predloženým na pojednávaní navrhovateľkou, doplnením vyjadrenia
odporcu zo dňa 06.02.2015, rozsudku Súdneho dvora EÚ z 03.04.2014 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka s odporcom zastúpeným sprostredkovateľom poistenia Miroslavom Kohútom uzavrela
dňa 19.11.2009 poistnú zmluvu č. 4505000003, ktorej predmetom bolo životné poistenie a poisteným
bol Erik Filipek, nar. 23.9.2009. Súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky.

Vo všeobecných poistných podmienkach v XV. časti je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní,
v zmysle ktorého všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom, podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, štatútu
rozhodcovského súdu a rokovacieho poriadku. Podľa bodu 2 XV. časti VPP účinných k 1.1.2009
bola poisťovňa oprávnená poveriť právnickú osobu zriadením alebo výberom rozhodcovského súdu,

resp. poisťovňa bola oprávnená zriadiť rozhodcovský súd, alebo poveriť tri osoby na výkon rozhodcu.
Následne navrhovateľ citované ustanovenie VPP zmenil tak, že podľa bodu 2 XV. časti VPP účinných
od 1.1.2010 sa zmluvné strany dohodli, že rozhodcovským súdom s právomocou a príslušnosťou vec
rozhodnúť bude Arbitrážny súd Košice so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach. V poslednom odseku XV.
časti VPP je ustanovenie o tom, že poistník môže článok XV. písomne odmietnuť do 30 dní od podpisu

poistnej zmluvy. V časti XVII. v bode 7a VPP je uvedené, že s uzavretím poistnej zmluvy pri jej vzniku je
spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi
poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná
pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej
poistnej zmluvy, ktorá sa vyporiada po ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak

je vytvorená alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená
nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená
voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred
rozhodcovským súdom.

VPP sú ukončené podpisom navrhovateľky a sprostredkovateľa poistenia s dátumom podpisu
19.11.2009. Na rovnakom liste, na ktorom končia VPP sa nachádzajú osobitné zmluvné dojednania
číslo 02/2008, ktoré majú 4. odseky. V odseku 1. je uvedené, že tieto osobitné zmluvné dojednania
sú samostatné, oddeliteľné od zvyšku poistnej zmluvy, VPP. V odseku 2. je ustanovenie o tom, že
zmluvné strany sa dohodli, že poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebude

uhradené do 2 mesiacov do jeho splatnosti. V odseku 3. je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v znení :
„poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne
svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti
XV. všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú

doložku.“ V odseku 4. Je obsiahnuté dojednanie, že poistník môže článok XV. VPP a odsek 3. týchto
osobitných zmluvných dojednaní písomne odmietnuť do 30 dní od podpisu poistnej zmluvy bez toho, aby
tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.
Osobitné zmluvné dojednania sú opatrené podpisom navrhovateľky a sprostredkovateľom poistenia s
dátumom podpisu 19.11.2009.

Z pripojenej fotokópie rozhodcovského spisu 3C/3209/2012 súd zistil, že dňa 4.1.2012 podal odporca na
Arbitrážny súd Košice so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach proti navrhovateľke návrh na začatie konania
o zaplatenie sumy 103,50 Eur s príslušenstvom titulom práva odporcu na náklady na uzavretie poisteniav súvislosti s ukončením poistnej zmluvy č. 4505000003 podľa bodu 7a časti XVII. VPP. Arbitrážny súd v
Košiciach rozhodol o návrhu odporcu rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/3209/2012 dňa 19.01.2012
bez pojednávania a zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi sumu 103,50 Eur a trovy rozhodcovského

konania v sume 276 Eur, a to do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, alebo aby v tejto
istej lehote podala odpor na rozhodcovskom súde. Právomoc rozhodnúť spor z poistnej zmluvy odvodil
rozhodcovský súd z ust. XV. časti VPP a osobitných zmluvných dojednaní. V poučení rozhodcovského
rozsudku sa okrem iného uvádza, že je možné voči nemu podať v lehote 5 dní odpor, pričom podmienkou
je zaplatenie poplatku za odpor vo výške 72 Eur. Zároveň sa v poučení uvádza, že rozhodcovský

rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní na základe skutočností tvrdených a preukázaných odporcom
ako žalobcom v danom konaní. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 28.06.2013,
navrhovateľka rozhodcovský rozsudok nenapadla odporom, ale dňa 19.7.2013 podala žalobu o jeho
zrušenie na Okresný súd Trenčín.

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.09.2013 č.k. 20C/273/2013-39 bola odložená

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.01.2012, sp.
zn. 3C/3209/2012 do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trenčín o návrhu navrhovateľky na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 20C/273/2013.

Na pojednávaní navrhovateľka trvala na podanom návrhu. Uviedla, že pri dojednávaní poistnej zmluvy

uzavretej19.11.2009nebolazostranysprostredkovateľapoisteniadostatočnepoučená.Chcelauzavrieť
poistku pre svojho syna Erika Filipka a preto predmetnú poistnú zmluvu podpísala v uvedený deň
v Kováčovej, kde bývajú jej rodičia. Nebola si istá, že či pri dojednávaní poistnej zmluvy okrem
nej a sprostredkovateľa poistenia Miroslava Kohúta, bol niekto iný prítomný. So sprostredkovateľom
poistenia preberali otázky ohľadne výšky poistného, ktoré bude navrhovateľka platiť a výšky poistného

plnenia, resp. sumy, ktorú jej vyplatí poisťovňa po uplynutí určitej doby, v prípade zrušenia poistenia.
Sprostredkovateľ poistenia jej pred podpisom poistnej zmluvy nepovedal, čo je obsahom všeobecných
poistných podmienok /VPP/. Pred podpisom zmluvy jej dal tieto na nahliadnutie. Navrhovateľka z VPP
prečítala len prvé dva odseky, nedočítala ich do konca. Uviedla, že nie je si vedomá toho, že by sa
sprostredkovateľ poistenia počas rokovania o poistnej zmluve s ňou bavil o rozhodcovskej doložke,

resp. o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ by navrhovateľka vedela, že podpisom zmluvy, všeobecných
poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní, bude všetky spory z poistnej zmluvy riešiť
rozhodcovský súd, tak by sa pred podpisom zmluvy najskôr s niekým poradila, aby vedela, čo to obnáša.
Navrhovateľka mala dostatok času na oboznámenie sa so VPP, sprostredkovateľ poistenia na ňu netlačil
pokiaľ ide o čas, ktorý jej nechal na naštudovanie VPP. Neupozornil ju však na konkrétne časti VPP,

osobitných zmluvných dojednaní, že si ich má prečítať. Tie ustanovenia poistných podmienok, ktoré
si prečítala, tak im porozumela. Navrhovateľka nečítala celé poistné podmienky, pretože po prečítaní
prvých dvoch odsekov zistila, že sú to všeobecné ustanovenia, a sprostredkovateľ ju neupozornil na
ktoré časti, významné ustanovenia sa má zamerať. Ďalej uviedla, že keď sa so sprostredkovateľom
poistenia dohodla na obsahu poistnej zmluvy, povedal jej, že to má podpísať. Nespomínala si, či jej

sprostredkovateľ poistenia ukázal, kde má podpísať zmluvu a poistné podmienky. Predpokladá však,
že jej to ukázal on, nakoľko po prvý krát dojednávala takúto poistnú zmluvu. K osobitným zmluvným
dojednaniam uviedla, že pred podpisom zmluvy ich zrejme nečítala, lebo prečítala len prvé dva odseky
z VPP. Poistný vzťah z poistnej zmluvy uzavretej dňa 19.11.2009 bol ukončený zo strany navrhovateľky.
Po tejto skúsenosti s predmetnou poistnou zmluvou z 19.11.2009 si už navrhovateľka dáva pozor pred

podpisom právnych úkonom, že čo podpisuje, teda prečíta si celý text právneho úkonu a nepodpisuje
listiny v deň prvého stretnutia so sprostredkovateľom poistenia, ako tomu bolo v prípade poistnej zmluvy
z 19.11.2009. Z tejto skúsenosti s odporcom sa poučila a keď následne uzatvárala iné poistné zmluvy,
tak si poistné podmienky, návrh zmluvy vždy zobrala domov, prečítala a následne sa rozhodla, či ich
podpíše.

Zástupkyňa navrhovateľky poukázala na pojednávaní na to, že rozhodcovská doložka, na základe
ktorej rozhodcovský súd vydal predmetný rozsudok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nebola
individuálne zmluvnými stranami dojednaná. Rozhodcovská doložka bola zakomponovaná do časti XV.
VPP, odporca vopred pripravil text jej znenia, navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť jej obsah, pričom

vzhľadom na znenie doložky všetky spory z predmetnej poistnej zmluvy má rozhodovať rozhodcovský
súd, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka. Poukázala na výňatok
zo VPP účinných od 01.01.2009, teda účinných v čase podpisu poistnej zmluvy z 19.11.2009, z časti XV.
ktorých vyplýva, že rozhodcovský súd si mohol vytvoriť sám odporca, teda on určil ktorý rozhodcovskýsúd prejedná spor z poistnej zmluvy, čo vnáša do zmluvného vzťahu účastníkov hrubý nepomer v
právach a povinnostiach na neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľa.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že má za to, že nemôže byť na ťarchu odporcu
tá skutočnosť, že navrhovateľka pred podpisom poistnej zmluvy si všeobecné poistné podmienky
neprečítala celé dokonca, pretože mala na to vytvorený priestor zo strany sprostredkovateľa poistenia,
čo vyplýva z jej výpovede. V tomto konaní navrhovateľka účelovo tvrdí, že rozhodcovská doložka
nebola platne dojednaná, že nebola individuálne vyjednaná. Rozhodcovská doložka na základe ktorej

bol vydaný rozhodcovský rozsudok, bola zmluvnými stranami platne uzavretá. Navrhovateľka nemusela
podpisovať osobitné zmluvné dojednania, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka. Množstvo
iných poistných zmlúv, ktoré uzavrel odporca s inými klientmi boli uzavreté bez toho, aby klient
podpísal rozhodcovskú doložku obsiahnutých v osobitných zmluvných dojednaniach a z tohto dôvodu
sa potom rozhodcovská doložka neaplikovala na tieto iné zmluvné vzťahy. Túto skutočnosť môže
potvrdiť Ing. Peter Talán, ktorý je zrejme zamestnancom odporcu, ktorého navrhol vypočuť v konaní ako

svedka. Odporca nemá žiadny vplyv na kreovanie rozhodcovského súdu ako ani na jeho rozhodovanie,
čo je nepochybné z rozhodcovského spisu. Odporca poukázal na to, že navrhovateľka nevyužila
možnosť, ktorá jej bola daná a proti rozhodcovskému rozsudku nepodala odpor, v dôsledku čoho by bol
rozhodcovský rozsudok zrušený a následne by sa vec prejednala rozhodcovským súdom.

Zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka nikdy netvrdila, že odporca vplýval na
rozhodovaciu činnosť rozhodcovského súdu, ale namieta, že rozhodcovský súd, ktorý danú vec mal
prejednať, vybral sám odporca. Rozhodcovská doložka sa nachádza v časti XV. VPP a z jej textu
jasne vyplýva, že je ňou založená právomoc rozhodcovského súdu prejednať, rozhodnúť prípadný spor
z poistenej zmluvy. Nenachádza sa teda takáto doložka len v osobitných zmluvných dojednaniach.

Výsluch navrhnutého svedka Ing. Talána považuje navrhovateľka za nadbytočný, pretože navrhovateľka
pripúšťa možnosť, že niektorí klienti odporcu osobitné zmluvné podmienky nepodpísali, iní ako ona
podpísali, ale pre tento spor to nemá význam. Navrhovateľka nevidela dôvod na podanie odporu voči
rozhodcovskému rozsudku, pretože považovala celé rozhodcovské konanie za nezákonné a aj po
podaní odporu by sa pokračovalo v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Odporca v doplnení vyjadrenia zo dňa 06.02.2015 uviedol , že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej
zmluve nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, treba prihliadať na okolnosti uzatvárania predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy a na to, či cieľom alebo následkom doložky je zbavenie spotrebiteľa práva podať
žalobualeboinýopravnýprostriedok.VtomtosmerepoukázalnarozsudokSúdnehodvoraEÚC-342/13

z 03.04.2014

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej zmluvy (ďalej len
OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti..

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah..Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané..

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods.1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl.
153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľačl.6ods.1.smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako "smernica"), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátnehopráva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), za podmienky, ktoré môžu byť považované za nekalé

sú podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá

existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32

tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil

otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku
vydaného Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/3209/2012, ktorým jej ako žalovanej
v rozhodcovskom konaní, bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 103,50 Eur a trovy rozhodcovského

konania v sume 276 Eur odporcovi, ktorý bol v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu, a to
z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák.č. 244/2002 Z.z. Navrhovateľka sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku domáhala z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a z dôvodu,
že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Súd
mal z predloženého rozhodcovského spisu preukázané, že navrhovateľke bol predmetný rozhodcovský

rozsudok doručený dňa 28.06.2013, a navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 19.07.2013 návrh
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, t.j. v 30- dňovej lehote podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Poistná zmluva uzatvorená medzi odporcom a navrhovateľkou spĺňa charakteristiku štandardných

spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou
zmluvy sú tiež zmluvné podmienky, ktoré navrhovateľka ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené
odporcom už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Uvedená zmluva bola uzavretá medzi veriteľom- odporcom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti uvedenú
poisťovaciu činnosť a spotrebiteľom navrhovateľkou ako fyzickou osobou, čo je zrejmé aj z označenia
účastníkov v zmluve. Uvedená zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje špeciálny

právny režim spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ustanovenia zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia európskeho práva.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej
rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Cieľom rozhodcovskej

zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcovským súdom, na ktorého zmluvné
strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe
rozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnýmipodmienkamivštandardnejzmluve,alebovšeobecných
podmienkach. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky
osobitný, pretože v prípade sporu rozhodcovský súd rozhodne o právach a právom chránených

záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje
v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom
vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský

proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Súd mal za preukázané, že obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie
povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným
právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne
presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na

právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda
o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie
výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie
vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany,

aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu

než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodovanie sporu pred
rozhodcovským súdom je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vznikusporu,alenazačiatkuzmluvnéhovzťahuaodporcažiadnymspôsobomnepreukázal,žebypoučil

navrhovateľku o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom. Už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na
zásadnýdopadtejtozmluvnejpodmienkynavzťahymedzidodávateľomaspotrebiteľom.Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v prípade
vzniku sporu zo spotrebiteľskej zmluvy podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. V zmysle citovaných

ustanovení smernice a jej prílohy 93/13/EHS sa za nekalú podmienku považuje aj rozhodcovská
doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho je jej absolútna neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd podporne vychádzal z právnych záverov
prijatých Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012 a sp.zn.6Cdo/3/2013. Konkrétne v rozhodnutí sp.zn. 6Mcdo/9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na
uzavretierozhodcovskejzmluvysamápredložiťspotrebiteľovitakýmspôsobom,abyznehobolozrejmé,
že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov

výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľnéinformácietýkajúcesavýlučnéhoriešeniasporovvrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnostivoľbymedziviacerýmiriešeniamiaotom,čotáktorávoľbakonkrétneznamená“.Najvyššísúdu

SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/1/2012 dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,
že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej
zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci
podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú

rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v
ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka pri uzatváraní poistnej
zmluvy nebola vôbec oboznámená s rozhodcovskou doložkou, na základe ktorej budú všetky spory z

poistnej zmluvy riešené výlučne cestou rozhodcovského súdu, nebola poučená o následkoch uzavretia
takejto rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VPP aj v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré
následky spočívajú v tom, že sa vzdáva prejednania prípadného sporu z poistnej zmluvy pred
všeobecným súdom. V poistnej zmluve sa rozhodcovská doložka nenachádza. Navrhovateľka uviedla,
že so sprostredkovateľom poistenia pri uzatváraní poistnej zmluvy riešila len otázky ohľadom výšky

poistného, jeho platenia, poistného plnenia. Poistné podmienky nečítala celé, ale iba ich začiatok,
pričom sprostredkovateľ poistenia ju neupozornil na to, že v poistných podmienkach sa nachádza
rozhodcovská doložka. Pokiaľ by navrhovateľka vedela, že je v poistných podmienkach obsiahnutá
rozhodcovská doložka, nechala by si viac času na ich preštudovanie, poradila by sa, a poistnú zmluvu
a poistné podmienky by nepodpisovala hneď v prvý deň stretnutia so sprostredkovateľom poistenia.

Aj z pripojeného spisového materiálu rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu v Košiciach je zrejmé
isté znevýhodnenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní oproti súdnemu konaniu v zmysle O.s.p.
spočívajúce napríklad v možnosti spotrebiteľa žiadať nariadenie pojednávania avšak za poplatok 36 Eur,
paušál na správne náklady v rozmedzí od 84 Eur až do 6.000 Eur, kratšia lehota na podanie odporu
proti rozhodcovskému rozsudku navyše s povinnosťou zaplatiť poplatok za odpor, v opačnom prípade

sa na neho neprihliada, neexistencia úpravy oslobodenia od poplatku, ktoré skutočnosti vedú súd k
záveru, že v prípade postačujúcich informácií poskytnutých odporcom navrhovateľke by sa táto ťažko
rozhodla pre akceptáciu rozhodcovskej doložky. Odporca v konaní nepreukázal, že navrhovateľka bola
pred uzavretím poistnej zmluvy zo strany odporcu osobitne poučená, resp. upozornená, že všetky spory
zo zmluvy bude riešiť iba rozhodcovský súd. Záznam o potrebách klienta k poistnej zmluve, na ktorý

odkazoval odporca v písomnom vyjadrení k návrhu nebol súdu predložený do vyhlásenia uznesenia
súdu o skončení dokazovania. Súd pritom splnil voči účastníkom poučovaciu povinnosť podľa § 120
ods. 4 O.s.p. písomne pred pojednávaním, ako aj na pojednávaní. Odporcom predložený rozsudok
Súdneho dvora EÚ nevylučuje právo národného súdu po preskúmaní zmluvy a jej podmienok posúdiť
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z listín nepochybne vyplýva, že poistné

podmienky boli vopred pripravené odporcom ako formulár, navrhovateľka nemohla ovplyvniť ich obsah,
ahocibysasniminavrhovateľkaajvopredoboznámila,keďženemohlaovplyvniťichobsah,spoukazom
na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže ísť o individuálne dojednané zmluvné podmienky.
Odporca tvrdil, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi individuálne dojednaná, pretože osobitné
zmluvné dojednania s rozhodcovskou doložkou sú nezávislé od VPP a navrhovateľka osobitné zmluvné

dojednania nemusela podpísať. Z obsahu listín vyplýva, že tak VPP ako aj osobitné zmluvné dojednania
sú ukončené podpisom navrhovateľky a rovnakým dátumom ako poistná zmluva. Ak by sa aj vychádzalo
z toho, že nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
tak nemožno prehľadnúť fakt, že v časti XV. VPP je uvedené, že všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Argumentácia

odporcu,ženavrhovateľkasamohlarozhodnúť,čipodpíšepoistnúzmluvuajsrozhodcovskoudoložkou,
nie je pravdivá, pretože už podpisom poistnej zmluvy a VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a
tiež obsahujú rozhodcovskú doložku sa navrhovateľka zaviazala strpieť rozhodcovské konanie pre
rozhodnutie o ktoromkoľvek spore z poistno-právneho vzťahu. Nie je pravdivé ani tvrdenie odporcu, ženavrhovateľkamohlarozhodcovskúdoložkuvylúčiť,nepodpísanímosobitnýchzmluvnýchdojednaníbez
toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu, pretože v Osobitných zmluvných dojednaniach
sú okrem rozhodcovskej doložky v odseku 3 uvedené aj iné zmluvné dojednania, napr. v odseku

2 upravuje otázku zániku poistenia a teda navrhovateľka nemala možnosť samostatne súhlasiť s
odsekom 2 Osobitných zmluvných dojednaní, bez súčasnej akceptácie rozhodcovskej doložky v ods.
3. Ako už bolo vyššie uvedené, rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva, ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je absolútne neplatnou
zmluvnou podmienkou a preto možnosť klienta odmietnuť časť XV. VPP, a osobitné zmluvné dojednania

v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy, nemení nič na neprijateľnosti takejto rozhodcovskej doložky.
Značnú nerovnováhu do zmluvného vzťahu na neprospech spotrebiteľa vnáša aj skutočnosť, že v
zmysle VPP účinných v čase poistnej zmluvy mohol rozhodcovský súd vybrať a kreovať sám odporca
ako dodávateľ. Pokiaľ odporca navrhoval vykonať dôkaz výsluchom Ing. Petra Talána, zamestnanca
odporcu, na preukázanie, že odporca plne rešpektoval vôľu ktoréhokoľvek poistníka odporcu, ktorý
nesúhlasil s uzatvorením rozhodcovskej doložky a k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky nedošlo, súd

tento dôkaz nevykonal, nakoľko ho nepovažoval za potrebný pre rozhodnutie o uplatnenom nároku.
Tento svedok totiž nebol prítomný pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy s navrhovateľkou, nemôže
sa vyjadriť k priebehu kontraktácie predmetnej poistnej zmluvy, k možnosti individuálneho dojednania
rozhodcovskej doložky s navrhovateľkou, a preto vypočúvanie tohto svedka k okolnostiam uzatvárania
iných poistných zmlúv s inými klientami je irelevantné a nemohlo by ovplyvniť rozhodnutie súdu. Z

výsluchu navrhovateľky vyplýva, že pri uzatváraní poistnej zmluvy nebola upozornená na rozhodcovskú
doložku, nebola informovaná o dosahu rozhodcovskej doložky, taktiež ani o rozdieloch medzi konaním
pred všeobecným a rozhodcovským súdom. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
ustanovení § 3 ods. 1 vymedzuje rozhodcovskú zmluvu ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vzniknú, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa

§ 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, čo v danom prípade nemal súd preukázané. Podľa názoru

súdu ide o nekalú praktiku zo strany dodávateľa ak v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu do vopred
pripravených poistných podmienok, ktoré by mali bližšie riešiť otázky poistenia zakomponuje dodávateľ
rozhodcovskú doložku, rozhodcovskú zmluvu, ako iný zmluvný záväzok účastníkov odlišný od poistného
vzťahu, pričom pred predložením poistnej zmluvy s poistnými podmienkami na podpis spotrebiteľovi,
nie je spotrebiteľ zo strany dodávateľa na ustanovenie zakladajúce právomoc rozhodcovského súdu

upozornený a riadne poučený o jeho dôsledkoch. Ak spotrebiteľ predložené listiny podpíše v dobrej
viere v čestnosť konania dodávateľa, no bez vedomia o tom, že podpísal aj záväzok podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, nemôže spotrebiteľa takéto zmluvné ustanovenie zaväzovať, pretože na jeho
strane nie je daná skutočná vôľa uzavrieť aj rozhodcovskú zmluvu. Navrhovateľka mienila uzavrieť
s odporcom poistnú zmluvu, nepotvrdila však, žeby mala vôľu uzavrieť aj rozhodcovskú zmluvu.

Takúto vôľu nemohla mať, pretože pred podpisom zmluvy a poistných podmienok neprečítala tú časť
poistných podmienok, ktoré zavádzajú spôsob riešenia sporov cestou rozhodcovského konania a
osobou konajúcou za druhú zmluvnú stranu nebola upozornená na to, že v poistných podmienkach sa
nachádzajú takéto ustanovenia zásadného právneho významu. Navrhovateľka po dojednaní obsahu
poistenia zmluvu a poistné podmienky podpísala podľa pokynu sprostredkovateľa poistenia. Nemala

možnosť ovplyvniť obsah klauzuly zakladajúci právomoc rozhodcovského súdu. Mohla ju buď prijať ako
celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej
obsahu navrhovateľka nijakým spôsobom neparticipovala.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uzavrel, že rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo všeobecných

poistných podmienkach ako aj v osobitných zmluvných dojednaniach je neplatná a rozhodcovský súd
nemal právomoc rozhodnúť spor z poistnej zmluvy.

Na uvedených záveroch nemení nič ani to, že odporca predložil súdu rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici s iným právnym názorom. Súdu je známa rozdielna judikatúra krajských súdov v

obdobných veciach. Pokiaľ táto judikatúra nebude Najvyšším súdom SR zjednotená, súd ju nemôže
ako argument akceptovať z dôvodu jej neustálenosti a rozpornosti. V takomto prípade prvostupňovému
súdu neostáva nič iné, ako o veci rozhodnúť na základe vlastného hodnotenia skutkových a právnych
okolností prípadu. Dôvodom na iný postup nie je ani nález Ústavného súdu SR II ÚS 499/2012 askutočnosť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012 (v ktorom NS SR vyslovil
právny názor, že rozhodcovská doložka dojednaná v obdobnom prípade, ako je posudzovaný prípad, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou) bolo napadnutá sťažnosťou a Ústavný súd túto sťažnosť prijal na

ďalšie konanie. Ústavný súd SR však toto rozhodnutie skúma iba z hľadiska ústavnosti, nie z hľadiska
správnosti právnych záverov. Súd naviac dodáva, že k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky
dospel na základe vlastného hodnotenia okolností prípadu.

Pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy súd návrhu navrhovateľky na základe § 40 ods. 1 písm. c) zák. č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Vzhľadom
na uvedené bolo nadbytočné skúmať, či je splnený aj druhý navrhovateľkou uplatnený dôvod pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku, t.j. že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože súd návrhu vyhovel, patrí v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej navrhovateľke plná náhrada
trov konania. Keďže navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že okrem súdneho poplatku inú náhradu trov

konania neuplatňuje, a z obsahu spisu nevyplýva, žeby uhradila súdny poplatok, pričom navrhovateľka
je zo zákona oslobodená od súdnych poplatkov, súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Podľa§4ods.2písm.za)zák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,
od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom, je súdny
poplatok 331,50 Eur.

Navrhovateľka sa domáhala ochrany svojho práva, keď tvrdila, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na poistnou zmluvou založený
zmluvný vzťah účastníkov dopadajú ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľa. Preto je navrhovateľka
od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
oslobodená. Keďže súd jej návrhu vyhovel, je odporca v zmysle § 2 ods. 2 prvej vety zákona č. 71/1992
Zb. povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok z návrhu v sume 331,50 Eur podľa položky 3 písm.

c) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.