Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 6, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010392
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1114010392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 06.02.2015, v trestnej veci obžalovaných T. Z. a S. Z., pre prečin poškodzovania veriteľa
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 239 ods. 1, písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
T. Z. nar. XX.XX.XXXX/XXXX F. Q.,
bytom Q., Q. E.. Č.. XX

S. Z., rod. Q.,

nar. XX.XX.XXXX/XXXX, F. Q.,
trvale bytom Q., E.. XX J. Č.. XX,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

ako konatelia spoločnosti A., s.r.o. so sídlom v Q. na G. ulici číslo 53, ktorí konajú za spoločnosť

samostatne, na základe objednávok a následných dodaní tovaru poškodenou spoločnosťou G. P. - A.
P., v období od novembra 2008 do júna 2009 sa zaviazali zaplatiť za dodaný tovar uvedenej spoločnosti
sumu vo výške 17.147,71€, čo však doposiaľ neurobili, pričom bolo zistené, že spoločnosť A., s.r.o.
Bratislava dňa 14.01.2009 predala nehnuteľnosť na G. ulici číslo XX, za čo získala prostriedky vo výške
33.194€, ktoré boli v hotovosti vyplatené kupujúcim obžalovanému T. Z. a zaevidované do pokladne
spoločnosti obžalovanou S. Z., následne obžalovaný T. Z. dňa 11.11.2010 podal Okresnému súdu
Bratislava I podnet na začatie konania o zrušenie spoločnosti A., s.r.o. Bratislava bez likvidácie z dôvodu,
že spoločnosť nemá žiaden obchodný majetok ani prostriedky v pokladni, pričom obaja obžalovaní ako

konatelia spoločnosti A., s.r.o. mali vedomosť o záväzku voči poškodenej spoločnosti A. P., s.r.o. a
prostriedky z predaja nehnuteľnosti vo výške 33.194€ na úhradu tohto záväzku nepoužili a naložili s nimi
doposiaľ nezisteným spôsobom, čím spôsobili poškodenej spoločnosti P. I., s.r.o., na ktorú spoločnosť
G. P. - A. P. postúpila svoju pohľadávku, ktorú mala voči spoločnosti A. s.r.o., škodu vo výške 17.147,71€,

t e d a

spoločným konaním zmarili uspokojenie svojho veriteľa tým, že inak odstránili čo aj len časť svojho
majetku a spôsobili tak väčšiu škodu

č í m s p á c h a l i

prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákonaZa to sa

o d s u d z u j ú

obž. T. Z.

Podľa § 239 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/
mesiacov

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 1 /jeden/ rok.

a obž. S. Z.

Podľa § 239 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/
mesiacov

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaných T. Z., S. Z. spoločne a nerozdielne zaväzuje k náhrade
škody pošk. P. I., P..D..G.., D. XX, XXX XX Q., vo výške 17.147,71 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaných T. Z. a
S. Z., vyslúchol tiež svedkov Ľ. Y., T. Y., C. Q., G. P., I. D., zástupcov poškodeného P. I., oboznámil obsah

spisu a na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol rovnako, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaní T. Z. a S. Z. po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. zhodne prehlásili, že zo žalovaného
skutku sa cítia byť nevinní.

Obžalovaný T. Z. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že je nevinný. Vo firme A. mala
všetky ekonomické záležitosti firmy vrátane účtov v banke, platieb a výberov na starosti manželka S..
Obžalovaný mal na starosti výrobný úsek, teda výroba pečiatok a ich roznášanie zákazníkom. Bol
konateľom spoločnosti. O pohľadávke sa dozvedel až neskôr, keď to došlo z P. I.. V čase keď došlo k

predaju nehnuteľnosti na Obchodnej ulici, nevedeli o tejto pohľadávke.
Súd na návrh prokurátora odstraňoval rozpory vo výpovediach obžalovaného z prípravného konania, na
výzvu prokurátora obžalovaný uviedol, že čo sa týka skutočností z prípravného konania, ekonomické
záležitosti mala na starosti manželka. Čo sa týka telefonátu s pánom P., to je pravda, ale netýkalo sa
to ani sumy 15.000 Eur ani sumy 17.000 eur, ale nejakej malej sumy, a pánu P. obžalovaný povedal,

že to má na starosti manželka.
Na ďalšiu otázku uviedol, že prostriedky z predaja nehnuteľnosti sa použili na ďalší chod firmy A.. Keď
hovoril v prípravnom konaní o tom, že finančné prostriedky odovzdal S. Z. a tejto povedal nech vyrovná
pohľadávku, tu išlo o nejakú malú pohľadávku.
K predaju nehnuteľnosti v spoluvlastníctve firmy A. s.r.o., kde bol spolumajiteľom s obžalovanou, uviedol,

že jeho otec T. Y., bol oslovený C. Q., vo veci odpredaja nehnuteľností, lebo pán Q. bol väčšinovým
vlastníkom nehnuteľností v okolí a predtým vo firme A. bol jeho otec T. Y., takže všetky tieto záležitosti
išli cez otca.
Čo sa týka peňazí za predaj nehnuteľnosti, tieto obžalovanému odovzdal pán Q. v Petržalke po overení
podpisov na notariáte. Išlo o peniaze v hotovosti. Toto navrhol pán Q. a tak sa dohodli. Obžalovanýtieto peniaze odovzdal vtedy prítomnému otcovi s tým, že on tieto peniaze donesie večer k ním domov
a odovzdá ich manželke - obžalovanej.
Čo sa týka krokov k likvidácii spoločnosti, bolo to tak, že potom čo odovzdal manželke peniaze, aby

pokračoval chod firmy, pretože ich manželstvo smerovalo ku krachu, potom povedal manželke, že chce
vtejtofirmeskončiťaoslovil svojhoprávnehozástupcu,abypodnikolďalšiekroky.Hospodárskusituáciu
firmy predtým než urobil kroky smerom k jej likvidácii preveroval a zisťoval a dával dohromady jeho
právny zástupca.
Skutočnosť, že spoločnosti smeruje k likvidácii oboznámil manželke, cez právneho zástupcu.

O tom, ako bolo naložené s prostriedkami získanými z predaja nehnuteľnosti na Obchodnej ulici
vedomosť nemá. Peniaze videl naposledy doma v obývačke keď ich odovzdával manželke. Konkrétne
to bolo u obžalovaných v obývačke. Bol tam obžalovaný, jeho otec, jeho mama a deti. Otec mu podal
peniaze, on ich dal na stôl a S. povedali, že toto sú peniaze na chod firmy.
Na otázku prokurátora, či odovzdával tieto fin. prostriedky bývalej manželke oproti nejakému dokladu
obžalovaný uviedol že nie, neodovzdával . Z toho dôvodu, že to bola vtedy ešte jeho manželka a od

manželky nepovažoval za potrebné žiadať doklad.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že mal obmedzené možnosti nahliadať do
účtovníctva. Obžalovaná mu povedala, že on tomu nerozumie. To bolo ešte v dobe keď fungovali, neskôr
keď mala milenca, to už s ním ani nekomunikovala.
K účtu mala prístup iba pani Z..

Obžalovaná S. Z. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že sa necíti byť vinná, nakoľko ona
sa k peniazom nedostala a nemohla som uhradiť pohľadávku G. P.. ďalej uviedla, že s pánom P.
komunikovala ona, mali veľmi dobré vzťahy, čo sa týka tejto komunikácie o všetkom vedel aj manžel,
teda obžalovaný. Určite to vedel od obžalovanej a pán P. sa snažil komunikovať s obžalovanou i s

obžalovaným..
Predaj nehnuteľnosti išiel mimo obžalovanej, bola jej len ukázaná kúpna zmluva. Nevie, kde išli peniaze,
ale v zmluve bolo uvedené, že tie peniaze boli vyplatené v hotovosti.
Nakoľko predpokladala, že tie peniaze sa do firmy dostanú, tak doklady odovzdala účtovníčke.
Obžalovaná i manžel o pohľadávke p. P. vedeli predtým ako bola predaná nehnuteľnosť na G. ulici.

K priebehu likvidácie spoločnosti A. sa nevie vyjadriť, o tom bola vyrozumená až z dokladov, ktoré jej
boli doručené zo súdu. O podlžnosti voči p. P. vedel aj bývalý svokor p. Y..
Čo sa týka zaúčtovania kúpnej ceny nehnuteľnosti, bolo jej povedané, že to dostala z ruky do ruky a
že to sa má zaúčtovať.
Čo sa týka problémov, bolo to tak, že od roku 2004 bola konateľkou spoločnosti A., namiesto p. Y., teda

vybavovala všetky kontakty s úradmi. Konateľkou sa stala preto, aby on nemusel všetko sám vybavovať.
Čo sa týka problémov s G. P., s ním mali vzťahy dobré, ale toto bol jediný dodávateľ, iného dodávateľa
už nemali, okrem neho bol už len jeden drobný dodávateľ. Toto vysvetľuje aj to, že problém bol s p. P.,
s ktorým mali vzťahy inak dobré. O úhradách ale nerozhodovala iba obžalovaná, vždy konzultovala s
pánom Y.. Ku kúpnej cene za nehnuteľnosť a k tomu na čo bola použitá sa obžalovaná vyjadriť nevedela.

Svedok Mgr. V. S., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že je konateľom spol. P. I., s.r.o.,
ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávok. K tejto záležitosti a pohľadávke sa dostali asi v roku 2010,
keď jeden z obchodníkov spoločnosti oslovil p. P. zo spol. A. P., keďže odkupovali pohľadávky. S
pánom P. má spoločnosť P. I., s.r.o. uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávky, aj s dodatkom, že

ide o pohľadávku rizikovú. Po uzavretí tejto zmluvy bola spoločnosti A. s.r.o. zaslaná výzva k úhrade
pohľadávky. Pohľadávka uhradená nebola a tak začali túto pohľadávku vymáhať. Prebehla komunikácia
s pánom Z. i s p. Z.. Táto komunikácia bola problematická, lebo aj jeden, aj druhý s touto pohľadávkou
nechceli nič mať a odkazovali jeden na druhého. Bolo komunikované s p. Z., ktorá následne oznámila,
že spol. A. nemá žiaden majetok, že všetko bolo popredvádzané na spol. XB L. a že sú vykonávané

kroky k likvidácii spoločnosti. Následne dostal list od JUDr. B., z ktorého vyplývalo, že spol. A. sa snaží
o výmaz spoločnosti. To už začali konať. Oslovili advokátsku kanceláriu, ktorá podnikla kroky na to, aby
spoločnosť A. nebola vymazaná z Obchodného registra. Následne podali trestné oznámenie na polícii,
v prítomnosti zástupkyne našej advokátskej kancelárie. Ešte nemali obraz o možnom trestnom čine.
Skôr si mysleli, že pôjde o podvod, keďže zástupcovia A. mali vedomosť o pomerne veľkom záväzku a

napriek tomu vykonávali kroky k zrušeniu spoločnosti. Záznamy ktoré spoločnosť vedie hovoria o tom,
že pani Z. už odmietala brať telefóny.Zástupkyňa poškodeného P. I. a.s. Mgr. L. A., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že čo sa
týka tohto problému, má vedomosť o tom, že medzi spol. G. A. P. a A. P..D..G.. bola nejaká spolupráca,
z tejto spolupráce vznikol nejaký záväzok voči spoločnosti G. P.. Vie o tom, že pohľadávka spoločnosti

spol. G. P. bola postúpená P. I., ktorá sa pokúsila kontaktovať konateľov spoločnosti aj telefonicky,
počas následnej komunikácie dostali informáciu, že malo dôjsť k prevodu nejakého majetku spol. A. a
tiež dostali vyrozumenie, že spol. A. dala návrh na zánik bez likvidácie.
Počas komunikácie ani jeden z konateľov firmy A. neuviedol, že by mali nejaké finančné prostriedky na
úhradu pohľadávky.

Svedok C. Q., na hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení o povinnosti vypovedať
pravdu a nič nezamlčať uviedol, že uviedol, že to je tak dávno, že si to už nepamätá.
Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, keď uviedol, že v
minulosti kúpil podiel na nehnuteľnosti na G. ulici v Q., kúpnu cenu odovzdal svedkovi Y. v prítomnosti
obžalovaného Z.. Potvrdil, že kúpna cena bola vyplatená v eurách, v ekvivalente jedného milióna

slovenských korún.

Svedok T. Y., otec obžalovaného Z., na hlavnom pojednávaní pred súdom po zákonnom poučení o
práve odmietnuť vypovedať svoje právo nevyužil a uviedol, že jeho syn so svojou manželkou, teda
nevestou boli vlastníkmi firmy. 75% firmy bol vlastníkom syn a 25% firmy bola vlastníkom nevesta, teda

obžalovaná, svedok vlastníkom nebol.
Vie o tom, že mali sklz v platení faktúr, rozprávali sa a uviedli, že by chceli predať nehnuteľnosť v majetku
firmy, teda podiel nehnuteľnosti, pýtali sa či im v tom pomôže. Svedok oslovil ostatných majiteľov,/
spolumajiteľov nehnuteľnosti v majetku firmy A./, keďže ich pozná.
Pán Q. povedal, že to odkúpi, riadne sa uzavrela zmluva a pán Q. sa pýtal, čo môže dať peniaze v

hotovosti. S tým svedok súhlasil, suma bola 1 milión Sk. V tej dobe nevedel, že vzťahy medzi nevestou
a synom sú narušené. Tie peniaze za nehnuteľnosť sa odovzdali v byte, bolo to na zaplatenie faktúr, po
čase sa vzťahy ďalej vyhrocovali a po nejakej dobe si svedok všimol , že z firmy odchádzajú hnuteľné
veci. Povedal synovi , nech si dá pozor a navrhoval aby sa firma buď prepísala na nevestu alebo aby sa
zrušila. Potom tiež zistili, že peniaze nevesta P. nevyplatila a svedok nevie čo s tými peniazmi spravila.

Doklad o odovzdaní peňazí svedok nemá, pretože to nepovažoval za nutné.
Potvrdenie nebolo, vzťahy v tej dobe boli normálne, neskôr ešte bolo potrebné dať pánovi Q. potvrdenie,
ktoré on potreboval a to sa aj stalo.
Podľa svedka to bol normálny obchod. Pán Q. tie peniaze odovzdal. Syn tieto peniaze prijal. Syn bol
konateľom firmy, za účtovníctvo zodpovedala nevesta, mali tam aj účtovníčku.

Svedkyňa Ľ. Y., matka obžalovaného Z., na hlavnom pojednávaní pred súdom po zákonnom poučení o
práve odmietnuť vypovedať svoje právo nevyužila a uviedla, že bola prítomná všetkých vecí, ktoré sa
týkajú jej syna /obž. Z./ i jej nevesty /obž. Z./, takže má o tom veľmi dobré informácie. Bola pri tom keď
nevesta prevzala peniaze s tým, že mala vyplatiť všetky dlhy firmy, čo urobila alebo neurobila, tomu sa

vyjadriť nevie. Chcem ešte súdu ozrejmiť, že nevesta vytunelovala firmu, predala stroje aj auto, takže
vytunelovala firmu ktorú založil manžel svedkyne. V tejto súvislosti chce očistiť aj meno svojho syna.
Po upozornení sudcom na predmet jej výpovede svedkyňa uviedla, že môže potvrdiť to, že peniaze boli
odovzdané obžalovanej v prítomnosti svedkyne, jej syna a manžela i ich maloletých detí.
Na otázku prokurátora, vo vzťahu k fungovaniu firmy svedkyňa uviedla, že nevesta sa starala o

všetky ekonomické záležitosti, objednávky tovaru, jednoduché účtovníctvo, kasu. Podvojné účtovníctvo
robil niekto iný. Obžalovaný mal za úlohu technické záležitosti, teda priamo výrobu pečiatok. Tovar
objednávala vždy pani Z., akým spôsobom svedkyňa nevie, asi telefonicky. Všetko mala na starosti pani
Z..

Svedok G. P., pôvodný majiteľ pohľadávky, ktoré je časťou predmetu konania na hlavnom pojednávaní
pred súdom uviedol, že s firmou A. obchodoval zhruba od roku 1995. Do roku 2008 žiadne problémy
neboli a všetky pohľadávky boli vždy riešené. V priebehu rokov 2008-2009 však dlh firmy A. začal
narastať, najprv sa kontaktoval s p. Z., pretože v tej dobe pána Z. ešte nekontaktoval. Všetky objednávky
riešil s p. Z. a najmä to riešili jeho pracovníci. Pani Z. sľúbila, že sa to bude riešiť ale pohľadávky neboli

uhrádzané. Svedok potom kontaktoval pána Z., to bolo zhruba v polovici roku 2009. Povedal mu o tých
pohľadávkach do telefónu. On v telefóne vyzeral byť veľmi prekvapený. Do telefónu povedal, že od tohto
momentu má s firmou A. obchodovať len za hotové. Tak sa aj stalo a od toho momentu bol kontakt s
firmou A. jedine za protiplatbu.Neskôr sa dozvedel, že pán Z. a pani Z. spolu nežijú, že on nepracuje už vo firme A., ale že pracuje ako
predajca aut. Od tej doby ale žiadne dlhy nenarastali. S Firmou A. sa obchodovalo jedine cez protiplatbu.
Za nejaký čas svedok kontaktoval pána Z. či dlhy zostali alebo či sa navýšili. Informoval ho, že tovar

firma A. dostáva len za protiplatbu, ale že dlhy zostali aj keď sa nenavýšili. Kontaktoval potom pána Z.
aj pani Z. ale ani jeden z nich nepovedal, že dlhy zaplatené nebudú. Toto trvalo nejaký rok.
Keďže pohľadávky neboli zaplatené a nevedel sa dovolať ani na pána Z., ktorý mal telefón zrušený,
obrátil sa na firmu P. I. s jeho pohľadávkou. Po nejakom čase dostal list od právnika pani Z., kde bolo
napísané, že ako náhle bude tento list doručený, tak nadobúda právoplatnosť, niečo v tom zmysle, že

firma A. je v likvidácii. Svedok vydal pokyn, že firme A. jeho firma nesmie nič dodávať. Za nejakú dobu
volala pani Z., ktorá nevedela o ničom, svedok ale neodfaxoval ten list keď ho žiadala aby jej poskytol
ten list, lebo na liste bolo napísané, že s týmto dokladom nemôže nijako narábať, ani ho poskytovať
iným osobám. Za nejaké 1-2 týždne svedkovi pani Z. volala, že má tovar dodávať na inú firmu a to
na firmu XB L..
Svedok pohľadávku postúpil firme P. I., vie o tom, že táto firma kontaktovala tak p. Z. ako aj p. Z., či aj

osobnetonevie,aletelefonickyurčite,keďženedošlokdohode,urobilipatričnékrokynatrestnéstíhanie.
Toto keď firma P. I. urobila, tak až potom za nejaké dva- tri dni svedkovi došiel ten list o likvidácii firmy A..
V čase likvidácie firmy A. mal pán Z. vedomosť o tej pohľadávke, mal vedomosť jeden a pol roka
predtým. P. I. to riešil koncom roka 2010 a minimálne jeden a pol roka predtým sa dohadovali s obomi
obžalovanými, že tie pohľadávky budú zaplatené.

Svedok ďalej uviedol, že obž. Z. mu povedal, že to určite bude mať zaplatené, len sa musí dohodnúť
s pani manželkou. Na druhej strane aj pani Z. stále potvrdila, že nebojte sa, poznáme sa, tie veci budú
zaplatené. Tu došiel bod zlomu, keď v jeden deň došiel , že firma je v likvidácii. Tým pádom už firma A.
nemala možnosť produkovať zisk, predávať a zaplatiť pohľadávky.

Svedkyňa I. D. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že pre spol. A. vykonávala dodávateľským
spôsobom účtovnícke práce, účtovníctvo.
Aj pán Z. aj pani Z. boli konatelia spol. A., pokiaľ si pamätá, doklady svedkyni nosila pani Z., ale len ich
nosila na spracovanie. Na otázku vo vzťahu k zaúčtovaniu prijatia sumy 33.194,- eur svedkyňa uviedla,
že pokiaľ účtovala tú spoločnosť, a pokiaľ taký doklad dostala, tak ho zaúčtovala. Záleží od toho aký to

bol doklad. Nemá dôvod spochybňovať doklady ak ich donesú na zaúčtovanie a doklady spĺňajú všetky
náležitosti. Robí sa to tak, že sa posudzuje zmluva o predaji majetku firmy. Ak je v zmluve napísané,
že peniaze idú na účet, tak sa očakáva potvrdenie, teda platbu je vidieť na výpise. Keď sa platí iným
spôsobom, napr. v hotovosti, ten kto peniaze prijíma vystavuje príjmový doklad za peniaze, dokladom
je tento príjmový doklad. V prípade, že je obsahom zmluvy, to, že peniaze budú vyplatené pri podpise

zmluvy, už tým, že sa podpíše zmluvu je daný súhlas, že peniaze boli prevzaté. Vtedy je tým účtovným
dokladom samotná zmluva. Svedkyňa si ale nepamätala na konkrétnu účtovnú operáciu, jej výpoveď
bola vo vzťahu k účtovným operáciám všeobecne.

Okresný súd Bratislava 1 následne oboznámil spisový materiál vzťahujúci sa na vec a dospel k záveru,

že to boli obžalovaní T. Z. a S. Z., ktorí spoločným konaním zmarili uspokojenie svojho veriteľa G. P. tým,
že inak odstránili čo aj len časť svojho majetku, a to minimálne hotovosť za predaj časti nehnuteľnosti
vo vlastníctve firmy A. s.r.o, ktorej boli obaja majitelia a konatelia a spôsobili tak väčšiu škodu.
Obajaobžalovaníkonalivnepriamomúmyslespôsobiťškodupoškodenému,keďnapriektomuževedeli,
že sú povinní obaja, ako konatelia firmy s rovnakými právami a povinnosťami, zaplatiť nespochybnený

dlh firmy poškodenému, vykonali všetky právne úkony, ktoré boli nevyhnutné k predaju nehnuteľného
majetku firmy, získané peniaze použili na neznámy účel a tak spôsobili poškodenému škodu, ktorá je
predmetom tohto konania. Pritom si boli nespochybniteľne vedomí skutočnosti, že svojim konaním môžu
ohroziť záujem chránený trestným zákonom a pre prípad, že sa tak stane, boli s tým uzrozumení.
Ich konanie bolo motivované vzájomnou animozitou v dobe rozvratu ich spoločného manželstva a každý

jeden z páchateľov - konateľov spoločnosti sa snažil využiť svoje právomoci konateľa na získanie čo
najväčšej časti majetku spoločnosti pre svoju osobu. Nebrali pritom ohľad na svoje záväzky, ani na veľmi
dobré vzťahy s dodávateľom - G. P., majetok spoločnosti A. bol z tejto spoločnosti vyvedený a spoločnosť
zostala nemajetná, ako o tom svedčí následný postup, keď bol podaný návrh na výmaz spoločnosti z
Obchodného registra bez likvidácie.

K ustanoveniam Trestného zákona, vzťahujúcim sa na prejednávanú vec:
zavinenie:
Podľa § 15 Tr. zák.,Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 16 Tr. zák.
Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 17 Tr. zák.:
Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne
neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

právna kvalifikácia:

Prečinu poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Tr. zák. sa dopustí :
(1) Kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že
a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho
majetku,

b) zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme,
c) predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo
prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo
d) predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik,potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby
tým, že
a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť
majetku dlžníka, alebo
b) na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku.

(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2
a) a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo
b) z osobitného motívu.

Pri hodnotení zákonných znakov kvalifikovanej podstaty trestného činu súd vychádza z definície pojmu
škoda, ktorý je uvedený v ustanovení § 124 Trestného zákona a nasl.

§ 124 Tr. zák:

(1) Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na
právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu
na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie
prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

(2) Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na
okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

(3) Pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a
majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia

do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom
činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje,
vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré
na jeho uloženie nie je určené.§ 125 Tr. zák.:

(1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca
najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej
päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci
a rozsahu činu.

Okresný súd Bratislava 1 po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že konanie tak obžalovaného
Z. ako aj obžalovanej Z. bolo konaním v nepriamom úmysle, keď páchatelia spôsobom uvedeným v
trestnom zákone vedeli, že svojim konaním môžu také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad,
že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení. Poškodenému spôsobili väčšiu škodu - teda škodu vo výške
17.147,71€.

Súd k takémuto záveru došiel veľmi podrobným vyhodnotením jednotlivých krokov oboch obžalovaných
počas doby od vzniku ich záväzku voči firme G. P., až do doby, keď sa pokúsili firmu A. vymazať z
obchodného registra bez likvidácie. Podľa súdu je nepochybne preukázané, že:
- obaja obžalovaní boli konateľmi firmy A. s.r.o., ako konatelia mali rovnaké práva a rovnaké povinnosti.
-obajaobžalovaníužpredpredajomnehnuteľnéhomajetkufirmymalivedomosťodlžobenimivlastnenej

spoločnosti, voči firme G. P.
- obaja obžalovaní súhlasili s predajom nehnuteľného majetku nimi vlastnenej firmy a vykonali všetky
kroky nevyhnutné pre predaj tohto majetku
- obaja obžalovaní mali možnosť /výlučnú/, disponovať s peniazmi ako kúpnou cenou za nehnuteľný i
hnuteľný majetok firmy A. s.r.o.

- ani jeden z obžalovaných sa ani nepokúsil vyrovnať dlh firmy A. s.r.o. voči firme G. P., hoci mali k
takému kroku dostatok finančných prostriedkov
- každý jeden z obžalovaných, samostatne, podnikol kroky k vyvedeniu akéhokoľvek majetku z
vlastníctva firmy A. s.r.o.
- firma Trodat s.r.o. v dobe, keď bol podaný návrh na jej výmaz z obchodného registra pre nemajetnosť

nemala žiaden majetok.

Súd pripomína, že v tejto súvislosti nie je povinný skúmať, akým spôsobom a kedy bol vyvedený majetok
z majetkovej podstaty spoločnosti A.J. s.r.o., to by bola úloha úplne iných orgánov /v prípade konkurzu
alebolikvidácie/.Kžiadnemukonkurzu,anilikvidáciispoločnostialenedošlopráveprechýbajúcimajetok

spoločnosti, ktorý nepostačoval ani na zaplatenie trov konania.
Tento fakt má veľmi vážne osobné i rodinné dôsledky na každého z jedného obžalovaných. Skutočnosť,
že k spáchaniu trestnej činnosti došlo v dôsledku rozvratu osobného života obžalovaných, rozvodu a tiež
k prevodu časti majetku na konkurenčnú firmu konaním obžalovanej, súd považuje za skutočne osobnú
tragédiu. Tieto skutočnosti ale nemajú dopad na formálne hodnotenie konania oboch obžalovaných ako

trestného činu, aj keď môžu byť vyhodnotené ako motív konania s prípadnými následkami.
Ako motív konania súd určil snahu každého jedného z obžalovaných na získaní vlastného majetkového
prospechu a zároveň na zabránenie, aby druhý z konateľov - páchateľov mal možnosť majetkového
prospechu.

V tejto súvislosti súd vyhodnocuje aj obranu každého jedného z obžalovaných diferencovane podľa ich
prednesov tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní. Ak obžalovaný tvrdí, že všetky
ekonomické záležitosti firmy mala na starosti jeho manželka - obžalovaná, že on o ničom nevie, že on
obžalovanej odovzdal osobne hotovosť vo výške 33.194€, pritom vedel, že firma A. s.r.o. má dlh vo
výške 17.147,71€, voči jedinému dodávateľovi, ani sa nezaujímal o rozdiel, ktorý mal zostať v majetku

firmy, takémuto tvrdeniu súd uveriť nemôže.
Súd rovnako nemôže uveriť obrane obžalovanej, že napriek tomu, že vedela o dlhu vo výške 17.147,71€,
predávala majetok firmy A. s.r.o. za odpisovú hodnotu firme svojho nového priateľa a nevie, ako mohlo
dôjsť k nezaplateniu dlhu, keďže sumu 33.194€, od obžalovaného nikdy nedostala, aj keď dala pokyn
účtovníčke, na jej zaúčtovanie do majetku firmy.

Pre súd nie je totiž jediným problémom, ktorý je nevyhnutné v prebiehajúcom trestnom konaní riešiť,
suma hotovosti vo výške 33.194€, ktorá je obsahom skutkovej vety obžaloby, ale predovšetkým samotný
fakt, či obaja obžalovaní svojim konaním zmarili uspokojenie svojho veriteľa tým, že inak odstránili čo
aj len časť svojho majetku a spôsobili tak väčšiu škodu.Skutočnosť, že v dobe pred návrhom na likvidáciu firmy A. s.r.o. mala táto firma na účte minimálne
sumu vo výške 33.194€, pričom v dobe podania návrhu už bola nemajetná, je notorietou vyplývajúcou
z oboznámených účtovných dokladov. Skutočnosť, že dlh firmy A. s.r.o. vo výške podstatne nižšej, teda

17.147,71€, nebol zaplatený, je taktiež preukázané bez akejkoľvek pochybnosti. Kde teda peniaze firmy
A. s.r.o., ktorá podľa oboznámených dokladov nemala iný dlh, okrem dlhu voči jedinému dodávateľovi
- G. P. sú, o tom vedia výlučne dvaja konatelia firmy - obaja obžalovaní. Ich povinnosťou, povinnosťou
spoločnou, bolo zaplatiť dlh, čo neurobili.
Samotné nezaplatenie dlhu samozrejme trestné nie je, ale trestným sa stáva v prípade, že povinný

má v dobe, keď je o dlhu hodnoverne informovaný dostatok peňazí na zaplatenie dlhu, tieto peniaze
ale nepoužije na úhradu dlhu, alebo iných dlhov firmy, ale použije ich vo vlastnom záujme, čo v
prejednávanom prípade nado všetku pochybnosť prebehlo a pritom v dobe podania návrhu na výmaz
firmy z OR už firma žiaden majetok nemá. Chýbanie čo i len jedinej z vymenovaných náležitostí by
spôsobilo, že konanie z obžalovaných by síce bolo nepoctivé z hľadiska obchodného práva, ale nie
postihnuteľné z hľadiska trestného práva.

Spôsob spáchania predmetného trestného činu súd vyhodnocuje vo vzťahu k ukladanej sankcii i
k postupu oboch páchateľov ako spôsob presahujúci hranice beztrestnosti, teda ako trestný čin.
Priťažujúceokolnostizistenéneboli,čosatýkapoľahčujúcichokolností,týmitosúdoterajšiabeztrestnosť
oboch páchateľov. Následné prejedanie veci pred súdom a ukladanie trestu len zvýraznilo dopad
následkov ich konania a postihu na osoby obžalovaných.

Za takto zisteného skutkového stavu teda súd obžalovaných T. Z. a S. Z. uznal vinnými z prečinu
poškodzovania veriteľa podľa § 239 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z oboznámeného spisového materiálu, registrov
trestov a registrov priestupkov oboch obžalovaných.
Obžalovaný T. Z. doposiaľ nebol súdne trestaný, v posledných dvoch rokoch nebol prejednávaný za
priestupok.
Obžalovaná S. Z. doposiaľ nebola súdne trestaná a v posledných dvoch rokoch nebola prejednávaná

za priestupok.

Čo sa týka ukladania trestu obžalovaným súd zvažoval predovšetkým závažnosť skutku, konanie
obidvoch obžalovaných, spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie i pohnútku, priťažujúce
okolnosti i poľahčujúce okolnosti, taktiež osoby páchateľov, ich pomery a možnosť ich nápravy.

Súd ani jednému z obžalovaných nepriznal žiadnu poľahčujúcu, ale ani priťažujúcu okolnosť a to
s poukazom na ich osobný postoj k prejednávanej veci. Súd teda každému z obžalovaných po
dôkladnom vyhodnotení prejednávanej veci ukladal trest v rámci zákonnej trestnej sadzby, v intervale
až na dva roky odňatia slobody s tým, že trest pri samej dolnej hranici trestnej sadzby navyše s

podmienečným odkladom na základnú skúšobnú dobu jeden rok, považuje za plne zodpovedajúci
výsledkom vykonaného dokazovania.

Na druhej strane, pre poškodeného je nepochybne rozhodujúcim zadosťučinením rozhodnutie súdu
o náhrade spôsobenej škody v adhéznom konaní, ktorým súd priznal poškodenému nárok v celej

uplatnenej výške - teda sumu 17.147,71€, ktorú sú obžalovaní povinní zaplatiť poškodenému.
Takýto postih voči každému jednému z obžalovaných súd vyhodnocuje ako postih zodpovedajúci tak
povahe prejednávanej veci, následku konania obžalovaných, ich zavineniu i pohnútkam.

Okresný súd Bratislava I je toho názoru, že v konkrétnom prípade aj prejednanie veci aj následne

uložený trest dostatočne vystihujú nebezpečnosť spáchaného trestného činu a preto trest uložený na
samej dolnej hranici trestnej sadzby spolu s výrokom o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu zodpovedá
ustanoveniu § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu a preto bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhláseniaprostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.