Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314207457
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:1314207457.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľa

MUDr. U. O., A.. X.X.XXXX, W. U.. M. XXXX/XX, Spišská Nová Ves, právne zastúpená AK JUDr. Karol
Orolín, s.r.o., Námestie sv. Egídia 17, Poprad proti odporcovi P.D., X.. X. H..E.., I. XX, X. A. Q., G.:
XX XXX XXX, právne zastúpený AK ČOLLÁK, WEICZEN, VANKO & Partneri, Floriánska 19, Košice, o
vrátenie plnenia po odstúpení od zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania 1 350,40 Eur, na účet právneho

zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu 28.3.2014 domáhala úhrady sumy 32 719,02 Eur.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom dňa 7.8.2008 uzatvorila Zmluvu o dielo, ktorej predmetom
bola stavba rodinného domu v obci H.. Odporca sa zaviazal stavbu odovzdať v termíne do konca
mesiaca december v roku 2008. Odporca dielo nedokončil v stanovenom čase, dielo zhotovil len
čiastočne a to tak, že zhotovil iba základy a suterén rodinného domu. Následne mu bola poskytnutá
dodatočná lehota na dokončenie diela, t.j. na dokončenie výstavby celého rodinného domu v termíne
do 30. septembra 2009. Odporca však dielo nedokončil ani v dodatočnej lehote. Navyše dielo vykonal v

rozpore s predloženou projektovou dokumentáciou, pretože odporca zhotovil suterén rodinného domu
takým spôsobom, že výkopové práce odporca urobil hlbšie ako mal, a týmto došlo k prieniku spodných
vôd do stavby, práce vykonal bez vyhotovenia prieskumu geologického podložia. Podľa projektovej
dokumentácie mal odporca zhotoviť suterén s prístupom k 2 garážam, no namiesto toho vybudoval
suterén bez možného prístupu do garáže, práve kvôli hlboko vykopanej jame. Odporcovi uhradila zálohy
zacenudielavovýške73.019,02Eur.Keďžeodporcadielonedokončil,zdôvoduabysazabránilovzniku
škody dielo dokončila svojpomocou v priebehu roku 2010.

Dňa 6.10.2009 zaslala odporcovi písomnú reklamáciu, týkajúcu sa časti diela - suterénu domu, kde
uviedla odporcovi všetky nedostatky časti diela, najmä presakovanie spodnej vody a zamokanie múrov
suterénu, pričom odporcu požiadala aby ich odstránil. Odporca však túto reklamáciu neuznal a vady
časti diela neodstránil. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že vady diela odstránil a zároveň uviedol,
že predmetná Zmluva o dielo sa skončila na základe uzatvorenia písomného Dodatku k Zmluve o
dielo zo dňa 27.3.2009, takýto dodatok nikdy nepodpísala. Dala si vypracovať znalecký posudok za
účelom zistenia hodnoty stavebných prác a dodávok materiálov, ktoré vykonal odporca pri realizácii

časti predmetného diela, pričom na základe Znaleckého posudku č. 65/2013 zo dňa 8. apríla 2013,
vypracovaného Ing. Antonom Fuzákom, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, bola táto hodnota vyčíslená na sumu 40.300,- Eur. Dňa
5.6.2013 požiadala o pomoc advokátsku kanceláriu prostredníctvom ktorej vyzvala odporcu na úhradusumy 32.719,02 Eur, predstavujúcej rozdiel medzi peňažnými prostriedkami, ktoré uhradila odporcovi
ako zálohu ceny diela a reálnou hodnotou prác a dodávok materiálu, ktoré vykonal odporca pri zhotovení
časti diela, a ktorých hodnota bola vyčíslená znalcom v uvedenom znaleckom posudku. Keďže odporca

dlžnúsumuneuhradil,dňa12.7.2013vcelomrozsahupísomneodstúpilaodZmluvyodieloatozdôvodu
omeškania odporcu so splnením jeho záväzku.

Odporca uviedol že nárok v celom rozsahu neuznáva z dôvodu, že všetky nároky boli vysporiadané na
základe Dodatku k Zmluve o dielo, ktorý bol podpísaný oboma stranami dňa 27.3.2009. Zmluva sa už

skončila dohodou strán, preto následné odstúpenie nemá právny základ. Zároveň, keď už raz zanikol
záväzok odporcu z titulu Zmluvy o dielo, a to dohodou strán vo forme Dodatku k Zmluve o dielo, odporca
sa ani nemohol dostať do omeškania tak, ako sa nesprávne domnieva navrhovateľka a preto je jej
podanie na súd zmätočné. List navrhovateľky zo dňa 12.7.2013, ktorý považuje za „písomné odstúpenie
od zmluvy", je teda nezmysel. Hoci navrhovateľka popiera uzatvorenie Dodatku, o jeho pravosti svedčia
viaceré skutočnosti. Uzavretie Dodatku, ktorým sa skončila Zmluva o dielo, navrhovateľka aj sama

uznáva a to v Zápise zo dňa 19.1.2012 v advokátskej kancelárie JUDr. Eleny Penxovej, predošlej
právnej zástupkyne navrhovateľky. Dodatok o skončení zmluvy bol podpísaný v sídle odporcu, čo môžu
dosvedčiť jeho zamestnanci. Uzatvorenie dodatku
je dané aj tým, že navrhovateľka po podpise Dodatku uhradila konečné vysporiadanie do pokladne
odporcu a to dňa 31.3.2009 v sumu 2.202,87 Eur, čo napokon ani ona nerozporuje a príjmový doklad

pripája k spisu. Po skončení zmluvy odporca nemal už žiadnu zodpovednosť za to, ako sa bude ďalej
vyvíjať výstavba a už vôbec nie, ako si bude navrhovateľka riešiť stavbu v roku 2010. Ak na stavbe
následne pracovali ďalšie subjekty, ktoré navrhovateľka na to poverila po skončení zmluvy, odporca
nemôže byť zodpovedný za toto plnenie, ani zaručovať vlastnosti predmetu plnenia.
Nárok navrhovateľky považuje za premlčaný. Zmluva o dielo bola podpísaná 7.8.2008. Dodatok k

Zmluve o dielo, ktorým sa skončila platnosť Zmluvy, je z 27.3.2009. Reklamácia bola doručená dňa
9.11.2009. Na túto reklamáciu odpovedal odporca listom zo dňa 23.11.2009 tak, že reklamácia bola
vyriešená a skončená dňa 20.11.2009. V prípade nesúhlasu s vybavením reklamácie, alebo s iným
nárokom zo zodpovednosti za vady, sa navrhovateľka mala obrátiť na súd v zákonnej lehote, predtým
než nastalo premlčanie. Pokiaľ by neboli záväzky strán zaniknuté a konečne vysporiadané Dodatkom, aj

tak by už boli prípadné nároky žalobkyne premlčané v dôsledku neuplatnenia práva na súde v zákonnej
premlčacej lehote.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 7.11.2014.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd návrhy na doplnenie dokazovania vypočutím svedkov

a ustanovením znalca za účelom preskúmania pravosti podpisu zamietol.

Súd vykonaným dokazovaním z predložených dokladov, Zmluvy o dielo zo dňa 7.8.2008, potvrdení
o platbách, reklamácie navrhovateľky, odpovede odporcu, Dodatku k zmluve zo dňa 27.3.2009,
znaleckého posudku, odstúpenia od zmluvy zo dňa 12.7.2013, zápisov v AK JUDr. Penxovej zo dňa

19.1.2012, 9.5.2012, 30.10.2012 a výsluchom účastníkov konania zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka s odporcom dňa 7.8.2008 uzavrela písomne zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo zhotovenie stavby podľa dostupnej projektovej
dokumentácie a výkazu výmer. Stavba pozostávala z uskutočnenia stavby rodinného domu podľa

platného stavebného povolenia, v katastri obce H..
Podľa čl. III. bod 5. sa odporca zaviazal uskutočniť hrubú stavbu v termíne do 12/2008. Bola dohodnutá
záloha 500 000,- Sk.
Podľa čl. IV. sa dohodli, že cena bude fakturovaná podľa cenníka CENEKOM vydaného pre príslušný
kalendárny rok.

Podľa čl. XII. záverečné ustanovenia, meniť alebo doplňovať obsah tejto zmluvy je možné len formou
písomných dodatkov, ktoré budú platné ak budú riadne potvrdené a podpísané oprávnenými zástupcami
oboch zmluvných strán.

Z predložených dokladov mal súd preukázané, že navrhovateľka dňa 8.8.2008 uhradila sumu 16 596,96

Eur, dňa 23.9.2008 sumu 24 300,19 Eur, dňa 10.3.2009 sumu 19 916,38 Eur.

Dňa 27.3.2009 uzavreli Dodatok k zmluve, podľa ktorého sa dohodli na ukončení stavby ku dňu
27.3.2009 s tým, že pohľadávky budú uhradené do 7 dní. Odporca vystavil v uvedený deň faktúru č.XXXXXXX na sumu 12 205,87 Eur, navrhovateľka uhradila sumu 10 000,- Eur prevodom z účtu, o čom
svedčí výpis z účtu, kde ako VS je uvedené číslo faktúry a dňa 31.3.2009 uhradila sumu 2 205,87 Eur
podľa predloženého príjmového dokladu.

Navrhovateľka listom zo dňa 6.10.2009 žiadala odstránenie vád na stavbe, odporca listom zo dňa
24.11.2009 oznámil, že vady odstránil. Navrhovateľka ďalším listom zo dňa 29.6.2011 zaslala odporcovi
reklamáciu prác na stavbe a žiadala odovzdanie stavby. Odporca listom zo dňa 15.7.2011 reagoval
na reklamáciu navrhovateľky kde uviedol, že predmetom zmluvy bolo odovzdanie hrubej stavby.

Následný dodatok zo dňa 27.3.2009 podpísaný oboma stranami ukončil platnosť zmluvy. Ukončenie
uvedenej zmluvy a nepokračovanie vo výstavbe bolo z nedostatku finančných prostriedkov na strane
navrhovateľky. Poukázal aj na to, že kanalizáciu robila iná firma, ktorú si navrhovateľka objednala. Pri
odovzdaní stavby dňa 27.3.2009 bola stavba vyčistená a ďalšie vyčistenie stavby je vecou majiteľa
stavby a iných subjektov, ktoré sa následne podieľali na stavbe.

Zo zápisu zo dňa 19.1.2012 v AK JUDr. Penxovej mal súd preukázané, že sama navrhovateľka uviedla,
že zmluvu o dielo zrušili 27.3.2009. Tiež uviedla, že namieta že uhradila sumu 19 946,38 Eur a faktúru
č. XXXXXXXX nemá.

Navrhovateľka uviedla, že odporca práce v roku 2009 už nevykonával a ďalšie práce v roku 2010

vykonala už iná firma a aj dielo dokončila.

Listom zo dňa 12.7.2013 navrhovateľka odstúpila od zmluvy o dielo z dôvodu neukončenia diela v
stanovenej lehote a ani v dodatočne určenej lehote. V tom čase už dielo bolo dokončené inou firmou a to
v roku 2010. Na pojednávaní uviedla, že dohodu zo dňa 27.3.2009 nevidela a nepodpísala. Tiež nebolo

preukázané, žeby bol uzavretý písomný dodatok o predlžení lehoty na ukončenie diela do 9/2009.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý

nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.

Z predloženej zmluvy mal súd preukázané, že strany sa dohodli na uzavretí zmluvy v zmysle ustanovení
§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa § 536 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa musel v prvom rade vysporiadať
s touto námietkou.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 392 ods. 1, Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku
spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,
začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 394 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie
premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo
dňa, keď k plneniu došlo.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Odstúpenie od zmluvy podľa citovaného zákonného ustanovenia je jednostranný právny úkon smerujúci
k zániku zmluvy v prípadoch, ktoré stanovuje Obchodný zákonník a tiež vtedy, ak si dôvody odstúpenia
od zmluvy dohodnú zmluvné strany. Právo odstúpiť od zmluvy vzniká v rámci zodpovednosti za
omeškanie alebo za vady dohodnutého plnenia. V súvislosti s omeškaním dlžníka alebo veriteľa
Obchodný zákonník rozlišuje dva režimy odstúpenia od zmluvy, ktoré upravuje samostatným spôsobom

a spája s nimi rôzne právne následky v závislosti od toho, či ide o podstatné porušenie zmluvy alebo
nepodstatné porušenie zmluvy.

Podľa§345ods.1Obchodnéhozákonníkaakomeškaniedlžníka(§365)aleboveriteľa(§370)znamená
podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to
oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase
uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý
vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na
plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy

nie je podstatné (§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strane oznámi, že na splnení tejto
povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená
odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre
dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty (§ 345 ods.

3 Obchodného zákonníka).
Pretože navrhovateľka nevyužila včas právo odstúpiť od zmluvy, ale ako tvrdí vyzvala odporcu na
splnenie zmluvnej povinnosti v dodatočnej lehote, bola oprávnená od zmluvy odstúpiť len spôsobom
ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti (§ 345 ods. 3 Obchodného zákonníka).

Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v
omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 7.8.2008 platnú

Zmluvu o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej odporca mal vykonať
časť diela, a to hrubú stavbu rodinného domu, v termíne do 12/2008. Navrhovateľka uhradila odporcovi
sumu 73 019,02 Eur, poslednú platbu uhradila dňa 31.3.2009. Dňa 27.3.2009 uzavreli Dodatok k zmluve,
podľa ktorého sa dohodli na ukončení stavby ku dňu 27.3.2009 s tým, že pohľadávky budú uhradené
do 7 dní, k čomu aj podľa predložených dokladov o úhrade došlo. Túto skutočnosť navrhovateľka

pôvodne nenamietala, až v podanej žalobe uviedla, že podpis na Dodatku nie je jej. O tom, že došlo k
ukončení zmluvy navrhovateľka vedela, je to zrejmé aj z odpovedi odporcu na reklamáciu vád, teda z
listu zo dňa 15.7.2011 a že navrhovateľka túto skutočnosť vedela a nenamietala platnosť svojho podpisu
svedčí aj zápis zo dňa 19.1.2012 v AK JUDr. Penxovej, kde sama uviedla, že zmluvu o dielo zrušili dňa
27.3.2009. Následne ako na pojednávaní uviedla, zmenila zhotoviteľa diela a v roku 2010 si stavbu dala

dokončiť druhej firme. Ak navrhovateľka považoval dielo za vadné, mala možnosť od zmluvy odstúpiť
bez zbytočného odkladu a to najneskôr v roku 2009 ak došlo k predlženiu lehoty na dokončenie diela.
Túto skutočnosť však nepreukázala, nakoľko dodatok by musel byť uzavretý v písomnej forme.
Platnosť Zmluvy o dielo skončila 27.3.2009, odstúpiť možno bez zbytočného odkladu a iba od platnej
zmluvy a teda nie je možné od neplatnej zmluvy odstúpiť. Navrhovateľka uviedla, že listom zo dňa

12.7.2013 odstúpila od zmluvy o dielo z dôvodu neukončenia diela v stanovenej lehote a ani v dodatočne
určenej lehote, pritom v roku 2010 na stavbe v prácach pokračovali iné firmy, ktoré dielo ukončili, ako
sama navrhovateľka uviedla. V tom čase už zmluva o dielo nebola platná. K platnému odstúpeniu od
zmluvy dňa 27.3.2013 teda nedošlo. Premlčacia lehota začala plynúť po ukončení zmluvy, teda odo dňa
28.3.2009.

V prípade žeby súd nepovažoval ukončenie zmluvy za platné, premlčacia lehota by začala plynúť po
tom čo márne uplynula lehota na dokončenie diela, teda po termíne 12/2008, v prípade že došlo k
predlženiu lehoty po termíne 30.9.2009 resp. najneskôr nasledujúci deň po úhrade poslednej platby,poslednú platbu uhradila dňa 31.3.2009, teda od 1.4.2009. Navrhovateľka podala žalobu na súd až dňa
28.3.2014 teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby.

Z uvedeného mal súd preukázané, že pohľadávka navrhovateľky je premlčaná a na základe uvedeného
žalobu navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal navrhovateľku, ktorá v konaní
nemala úspech nahradiť odporcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia

vyčíslených v zmysle § 10 ods. 1 a §13a vyhl. 655/2004 Z.z. za tieto úkony:
1. prevzatie a príprava zastúpenia 486,34 Eur
2. účasť na pojednávaní 486,34 Eur
Spolu 972,68 Eur
Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.
2 x 8,39 Eur, spolu 16,78 Eur

Cestovné osobným motorovým vozidlom podľa § 16 ods. 4 vyhlášky 655/2004 Z.z
Dňa 5.2.2015, Košice - Sp. Nová Ves a späť, počet najazdených km 194, spotreba 6,8 l/100 km, cena
PHM 1,250 Eur/l, spolu 51,99 Eur
Náhrada straty času za cestu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z
5.2.2015 - 6 polhodín po 13,98 Eur, spolu 83,88 Eur

20% DPH zo sumy 1 125,33 Eur, t.j. 225,06 Eur
Spolu trovy právneho zastúpenia 1 350,40 Eur ( 972,68+16,78+51,99+83,88+225,06 )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.