Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 9, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010515
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314010515.1

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného N. C., pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 , ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o obžalobe
prokurátorky Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 1Pv 704/13/7702-11 zo dňa 26.08.2014, podľa §
284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. februára 2015 v Humennom,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný N. C.Ľ., R.. XX.XX.XXXX C. J. P., T. D. K.
XXXX/XX, T., V. W.,

uznáva sa za vinného, že

ako otec A. C., R.. XX.XX.XXXX O. K.. J. C., R.. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť
prispievať na výživu detí vyplýva priamo zo zákona o rodine až do doby kým tieto nie sú schopné sami
sa živiť a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/34/2004 zo dňa 19.10.2004 bol zaviazaný
prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 1.000,- Sk (33,19 eur) mesačne do rúk matke detí I. C., toho
času D., od 02.05.2013 až doposiaľ si túto povinnosť v Tornali a v Snine na území Slovenskej republiky a

v Zbyslaviciach na území Českej republiky úmyselne pravidelne neplní aj napriek, že vzhľadom na svoje
možnosti a schopnosti na výživu detí prispievať mohol a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom
matke detí sumu 1.028,89 eur a synovi A. od mesiaca február 2014 až doposiaľ sumu najmenej 431,47
eur, pričom sa tohto konania dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.
zn. 2T/50/2013 zo dňa 02.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2013, bol uznaný vinným
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, a bol

uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu do
13.08.2014,
teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal čin uvedený v odseku 1, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký

čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na § 36 písm.
l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, podľa § 54 Trestného zákona, na trest povinnej

práce vo výmere 280 (dvestoosemdesiat) hodín. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné podala dňa 02.09.2014 obžalobu na N. C. pre prečin
zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.c)Trestnéhozákona,ktoréhosaobžalovaný

mal dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súd vo veci nariadil
hlavné pojednávanie, na ktorom po prednesení obžaloby prokurátorom vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného.

Nanasledujúcepojednávaniesaobžalovanýnedostavil,svojuneúčasťneospravedlnil,pretosúdpodľa§
252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a v rámci vykonaného
dokazovania prečítal zápisnicu o výpovedi svedkyne I. D. a listinné dôkazy tvoriace obsah trestného
spisu, pričom konštatoval zákonnosť vykonaných dôkazov i dôvodnosť podanej obžaloby.

Obžalovaný N. C. v konaní pred súdom spáchanie trestného činu nepoprel a zároveň prehlásil, že si
je vedomý dôsledkov neplnenia vyživovacej povinnosti. Na výživu svojich maloletých detí neprispieval,
lebo mu to neumožňovali majetkové pomery. Pracoval v Bratislave ako brigádnik, býval na ubytovni a
po úhrade nájomného mu na živobytie ostávala suma 100,- až 120,- eur.

Z obsahu prečítanej svedeckej výpovede I. D., k rukám ktorej je obžalovaný povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvyplýva,žeichmanželstvosobžalovanýmbolorozvedenérozsudkomOkresného
súduHumennésp.zn.11C/394/2001zodňa28.01.2002aobžalovanýbolzaviazanýprispievaťnavýživu
A. C., R.. XX.XX.XXXX O. J. C., R.. XX.XX.XXXX sumou 16,60 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k jej rukám. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/34/2004 zo dňa 19.10.2004,

právoplatný dňa 28.12.2004 bolo výživné zvýšené na sumu 33,19 eur , ktoré mal plniť vždy do 01. dňa v
mesiaci vopred k jej rukám. Nakoľko si obžalovaný ani v minulosti neplnil svoju vyživovaciu povinnosť,
podala na neho trestné oznámenie za zanedbanie povinnej výživy, za čo bol aj odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp.zn. 2T/50/2013 zo dňa 02.05.2013. Ani napriek tomuto odsúdeniu si otec
detí svoju povinnosť vyživovať ich neplní a za obdobie od 27.05.2013 až doposiaľ dlhuje na výživnom

na obidvoch synov sumu 930,- eur vrátane mesiaca júl 2014. Obžalovaný sa o synov nezaujíma,
nekontaktujesasnimianeposielaimžiadnedarčeky.Náhradnévýživnépoberalaibadomesiacaaugust
2011, pričom od r. 2012 až doteraz o náhradné výživné nežiadala, lebo žije v Českej republike. V roku
2011 jej bola výplata náhradného výživného zrušená. Synovia však núdzou netrpia.

Usvedčujúce tvrdenia svedkyne D. sú opreté o listinné dôkazy, a to rodné listy detí, z ktorých je zrejmé,
že obžalovaný N. C. je otcom A. C., R.. XX.XX.XXXX O. J. C., R.. XX.XX.XXXX.

Úprava vyživovacej povinnosti, výška výživného a jej následné zvýšenie vyplýva z právoplatného
rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 11C/394/01 zo dňa 28.01.2002 a rozsudku Okresného súdu

Humenné sp.zn. 19P/34/2004 zo dňa 19.10.2004.

Povinnosť obžalovaného prispievať na výživu A. C., R.. XX.XX.XXXX O. J. C., R.. XX.XX.XXXX vyplýva
aj z potvrdení o návšteve školy na čl. 88-91. Keďže synovia obžalovaného študujú, teda nie sú schopné
samé sa živiť, vyživovacia povinnosť obžalovaného trvá naďalej.

Predchádzajúce odsúdenie za zanedbanie povinnej výživy dokazuje právoplatný rozsudok Okresného
súdu Humenné sp.zn. 2T/50/2013 zo dňa 02.05.201l, ktorým mu bol za neplnenie zákonnej povinnosti
vyživovať mal. A. C. O. K.. J. C. v období od 08.04.2009 do 28.02.2013 uložený trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť)

mesiacov.

Skutočnosť, že obžalovaný v žalovanom období od 02.05.2013 až doposiaľ mohol prispievať na výživu
svojich detí vyplýva zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, v zmysle ktorej v uvedenom
období obžalovaný nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom dávky

v hmotnej núdzi ani príspevkov k tejto dávke. Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava jeobžalovaný od roku 2013 doteraz vedený ako zamestnanec spoločnosti E & M spol.s.r.o., M.R. Štefánika
1161, Trebišov (od 11.03.2013 do 08.04.2013) a spoločnosti EURO - PERSONAL s.r.o., Ružinovská 42,
Bratislava (od 10.09.2013 do 30.11.2013).

Podľazamestnávateľaobžalovaného-spoločnostiEURO-PERSONALs.r.o.,Ružinovská42,Bratislava
bol čistý mesačný príjem obžalovaného za mesiace 09/2013 vo výške 242,12 eur, 10/2013 vo výške
333,09 eur a 11/2013 vo výške 333,03 eur.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že konanie
obžalovaného N. C. má všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, preto ho uznal vinným. Obžalovaný v období od 02.05.2013 až
doposiaľ si túto svoju povinnosť v Tornali a v Snine na území Slovenskej republiky a v Zbyslaviciach
na území Českej republiky úmyselne pravidelne neplnil aj napriek, že vzhľadom na svoje možnosti
a schopnosti na výživu detí prispievať mohol a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom matke

detí sumu 1.028,89 eur a synovi A. od mesiaca február 2014 až doposiaľ sumu najmenej 431,47 eur,
pričom sa tohto konania dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.
2T/50/2013 zo dňa 02.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2013, bol uznaný vinným
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, a bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu do

13.08.2014.

Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) TZ, to je, že obžalovaný
priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd však zistil priťažujúcu okolnosť
v zmysle § 37 písm. m) TZ, to je, že už bol za trestný čin odsúdený.

Pomeramieruzávažnostipoľahčujúcichokolnostíapriťažujúcichokolnostísúdvyhodnotilakovyváženú
a z toho dôvodu súd nepristúpil k úprave hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle §
38 ods. 3 TZ, ani k úprave dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 TZ,
v dôsledku čoho súd ukladal trest v trestnej sadzbe trestu odňatia slobody uvedenej v osobitnej časti

Trestného zákona - podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, teda v intervale 1 až 5 rokov.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34
TZ) najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa

ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Hodnotiac osobu obžalovaného je potrebné poukázať na jeho súčasný osobný život - je rozvedený. Žije

s družkou, s ktorou má dcéru vo veku 2 rokov. Pracuje v spoločnosti Arios - personálne služby, s.r.o. so
sídlom Rozvojová 2044/11, Košice ako vodič vysokozdvižného vozíka s priemerným mesačným príjmom
vo výške 420,- eur brutto. Výška mzdy je závislá od rozsahu vykonanej práce.

Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný N. C. doposiaľ 2 - krát súdne trestaný, pričom na prvé

odsúdenie sa vzťahuje fikcia neodsúdenia, preto súd naň neprihliadal. Rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp.zn. 2T/50/2013 zo dňa 02.05.2013, právoplatný dňa 12.06.2013 bol odsúdený pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 1(jeden) rok so skúšobnou dobou v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov, t.j. do 13.08.2014.

V mieste trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený iba všeobecne. Žije v spoločnej domácnosti s
družkou a ich 2 ročnou dcérou I.. Na verejnosti sa negatívne neprejavuje. Jeho správanie doteraz nebolo
prejednávané komisiou na riešenie sťažností.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania

činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Je nevyhnutné zohľadnenie všetkých zákonných
kritérií na uloženie trestu tak, aby uložený trest bol nielen trestom zákonným z pohľadu platnej právnej
úpravy, ale aj trestom spravodlivým, teda súladným s Ústavou Slovenskej republiky a Európskymdohovorom o ochrane ľudských práva základných slobôd, ktorý obžalovanému garantuje právo na
spravodlivý súdny proces, neoddeliteľnou súčasťou ktorého je nepochybne aj právo na uloženie
spravodlivého trestu.

Súd s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti nápravy, ako aj závažnosť žalovaného
skutku za súčasnej potreby ochrany spoločnosti pokladal za dostatočný, primeraný a v neposlednom
rade i za spravodlivý trest povinnej práce vo výmere 280 hodín, teda pri hornej hranici zákonom
stanovenej výmery, ktorý bude na osobu obžalovaného pôsobiť výchovne a súčasne preventívne v

tom smere, aby si uvedomil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a súdom stanovené výživné plnil
včas a v určenej výške. Uloženie iného druhu trestu by malo nielen pre obžalovaného, ale najmä jeho
rodinu nepriaznivé následky spočívajúce v strate zamestnania, živiteľa a otca novozaloženej rodiny a v
neposlednom rade by sťažil možnosť obžalovaného naďalej prispievať na výživu syna A. O. J. C., ku
ktorým jeho zákonná vyživovacia povinnosť ešte nezanikla a trvá naďalej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie
môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak
toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.