Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208133
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:4214208133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S.R. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D.
J. XXXX/XX, T., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom S.. C. C., C. I. Ú. V. I. K., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, práv. zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát,
Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 1.872,29 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 1.700,09 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.11.2010 do

zaplatenia zastavuje.
II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
III. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Vracia žalobcovi alikvotnú časť súdneho poplatku vo výške 88,80 Eur, po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Komárno dňa 28.4.2014 sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 1.872,29 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.11.2010 do zaplatenia. Žalobu

odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrela so žalovaným
dňa 12.12.2005 Zmluvu č. 552356988, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej
len VOP). Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné
prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania, podmienky pri
neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva
názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §
497 až § 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 4.11.2009 podľa § 524 a násl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ku dňu postúpenia výška pohľadávky predstavovala 2.278,22
Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.872,29 Eur, riadneho úroku 0 Eur a úroku z omeškania 405,93 Eur.
V zmluve postupca, Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedená
v prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia
pohľadávky. Sumu 405,93 Eur, predstavujúcu úrok z omeškania, si žalobca neuplatňuje.

Okresný súd Komárno dňa 2.10.2014 postúpil spis z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému súdu
Trebišov na ďalšie konanie.Za účelom zistenia pobytu žalovaného súd vykonal šetrenie, pri ktorom bolo zistené, že žalovaný sa
na adrese trvalého bydliska niekoľko rokov nezdržiava, je v cudzine, zmenu trvalého pobytu nenahlásil.
Adresa jeho terajšieho pobytu v cudzine nie je známa. Súd mu preto v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil

opatrovníka, ktorý žalovaného v konaní zastupoval. Opatrovník žalovaného sa k návrhu nevyjadril.

Dňa 28.10.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, Bratislava na strane žalovaného. V písomnom podaní
doručenom súdu dňa 28.1.2015 vedľajší účastník vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,

dôvodiac, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, nakoľko k postúpeniu pohľadávky došlo
počas trvania úverového vzťahu. Podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka je právny predchodca žalobcu,
ako banka, držiteľom bankového povolenia a teda nemohol postúpiť žalobcovi, ktorý nie je držiteľom
bankovej licencie podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, svoju pohľadávku voči
žalovanému bez súhlasu klienta, bez toho, aby bol klient v omeškaní s úhradou pohľadávky aspoň
90 dní a aby ho banka na plnenie písomne vyzvala, nakoľko bankové úvery môže spravovať len

banka. Žiadal preto, aby súd žalobu zamietol a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania.
Vedľajšíúčastníkzároveňospravedlnilsvojuneúčasťnavšetkýchpojednávaniach,ktorébudúnariadené
z dôvodu hospodárnosti konania.
Podaním doručeným súdu dňa 29.1.2015, pred začatím pojednávania, zobral žalobca v časti o
zaplatenie sumy 1.700,09 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.11.2010 do zaplatenia žalobu

späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p.,
nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo

pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, urobený pred začatím pojednávania, súd podľa ust. § 96 ods.
1, 3 O.s.p. konanie v časti o zaplatenie sumy 1.700,09 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od

21.11.2010 do zaplatenia zastavil. Súhlas žalovaného, keďže sa jedná o späťvzatie návrhu pred začatím
pojednávania, sa nevyžaduje.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 172,20
Eur a úroky z omeškania z jednotlivých splátok splatných 20.5.2010, 20.6.2010, 20.7.2010, 20.8.2010,

20.9.2010, 20.10.2010 a 20.11.2010.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 12.12.2005 uzavrel právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovaným Zmluvu
o splátkovom úvere č. 0552356988 (ďalej len Zmluva), na základe ktorej poskytol žalovanému MINIúver

do10minútvovýške896,24Eur(27.000,-Sk).Poskytnutýúversažalovanýzaviazalsplatiťvmesačných
splátkach po 24,60 Eur (741,-Sk) pri ročnej úrokovej sadzbe 17,30% s periodicitou splátok k 20. dňu v
mesiaci. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,66 Eur (50,-Sk), prvá splátka bola splatná
20.1.2006 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.11.2010. Súd sa oboznámil i so
Všeobecnými úverovými podmienkami.

Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
4.112009, ktorú uzatvoril s pôvodným veriteľom, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s..

Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 vyplýva, že zostatok pohľadávky z

uzavretej zmluvy voči žalovanému ku dňu postúpenia predstavoval sumu 2.278,22 Eur, z toho na istine
1.872,29 Eur, na úrokoch 405,93 Eur. Žalovaný nezaplatil ani časť úveru.

Listom zo dňa 20.11.2009 Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, oznámila žalovanému, že Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 bola pohľadávka vo výške 2.278,22 Eur postúpená podľa §

526 Občianskeho zákonníka na žalobcu. Týmto listom zároveň žalovaného vyzvala, aby dlžnú sumu vo
výške 2.278,22 plnil priamo postupníkovi.Žalobca na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.1.2015 predložil súdu stanovisko Národnej banky
Slovenska, z ktorého vyplýva, že úverové obchody (poskytovanie úverov vrátane poskytovania záruk) je
oprávnená vykonávať banka. V zmysle § 2 ods. 13 zákona o bankách, sú banky a pobočky zahraničných

bánk, oprávnené v súlade s § 524 a násl. Občianskeho zákonníka, postúpiť svoje pohľadávky tretej
osobe za dodržania ustanovenia zákona o bankách o ochrane bankového tajomstva. V zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách, banka má právo svoju pohľadávku postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú
časť pohľadávky z úveru (pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku klienta) za podmienky, že
klientnesplnilriadneavčasčoilenjednusplatnúsplátkuistinyúveru(dohodnutéčiastkovéplnenie),jeho

omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a na zaplatenie omeškanej časti peňažného
záväzku bol písomne vyzvaný.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k tomuto právnemu záveru:
Na základe vykonaného dokazovania ma súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení.

Podľa ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej dobe, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Tento právny predpis v ust. § 2 písm.

a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom a účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bol založený záväzkový
vzťah týkajúci sa poskytnutia úveru, ktorý sa mal spravovať obchodnými podmienkami, Obchodným
zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52 (v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy).
Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené vo ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v zmysle citovaných právnych ustanovení je to, že sú pre

spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku nesporne spĺňa. Súčasťou
zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy
a zmluvných ujednaní súd uzavrel, že ide o tzv. typovú zmluvu vyhotovenú pre širšie neurčený okruh
spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným

spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Rovnako je preukázané, že žalobca poskytoval úver v rámci
predmetu svojej činnosti (výpis z obchodného registra) a nebolo preukázané ani to, že by žalovanému
poskytol úver za účelom výkonu jeho zamestnania, povolania alebo podnikania.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri

závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna úprava záväzkov - občianskoprávna a
obchodnoprávna. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho

zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je
subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym
zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno - záväzkových
vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môžme označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy,
v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny
režim svojho záväzku (§ 262 Obchodného zákonníka).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom. Ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré je
nevyhnutné v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom je irelevantné, či ide o
relatívneobchodnýzáväzkovývzťah,absolútnyobchodnýzáväzkovývzťah,alebofakultatívnyobchodný

záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie, alebo
aj nášho právneho priadku. Je neprípustné, aby kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
dodávatelia obchádzali zvolením iného zákona, ktorý nie je primárne určený na úpravu či realizáciu

spotrebiteľských vzťahov. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv.
typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v
zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa.
Aj pri uzatváraných zmluvách v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii
právapostupovaťpodľaustanoveníospotrebiteľskýchzmluváchvObčianskomzákonníku,čiosobitných

právnych predpisoch, ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Súd po preskúmaní obsahu, predmetu zmluvy a postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že
právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, ide o vzťah
zo spotrebiteľského úveru.

Aktívna legitimácia žalobcu vyplynula zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 4.11.2009
a napriek námietkam vedľajšieho účastníka ju súd považuje za legitímnu. Zo stanoviska Národnej
banky Slovenska vyplynulo, že pokiaľ banka disponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky
z úveru, ktorý neobsahuje podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku, banka je

oprávnená svoju pohľadávku postúpiť na tretiu osobu, teda aj na žalobcu, ktorý nedisponuje bankovým
povolením na vykonávanie úverových obchodov. Ak je úver splatný v splátkach, banka má právo
postúpiť postupníkovi celú, aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru za podmienky, že klient nesplnil
riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru alebo úrokov alebo ich časť, ak jeho omeškanie
trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku

bol písomne vyzvaný. Z č.l. 19 bodu 19.16 VOP, ktoré podmienky sú v zmysle č.l. 1 bod 1.3 súčasťou
akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom, súd zistil, že klient výslovne súhlasil s tým, že
bankajeoprávnenákedykoľvekpostúpiťakékoľveksvojepohľadávky,atobezohľadunato,čisúbudúce
alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako
aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo

nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Žalovaný bol
preukázateľne so splácaním úveru v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní a bol vyzvaný na splatenie
dlžnej sumy priamo postupcom. Súd preto uzavrel, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

V konaní bolo preukázané, že na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 12.12.2005 medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným, bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 896,24 Eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach, pričom posledná splátka mala byť uhradená
20.11.2010.Po čiastočnom späťvzatí návrhu predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 172,20
Eur, ktorá suma prestavuje sedem nezaplatených splátok po 24,60 Eur splatných 20.5.2010, 20.6.2010,
20.7.2010, 20.8.2010, 20.9.2010, 20.10.2010 a 20.11.2010 (7 x 24,60 Eur = 172,20 Eur).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

V zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky.
Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty

občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje právo a rovnako i zabrániť tomu,
aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula
zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v tejto lehote svoje právo u príslušného
orgánu nevykonala predpísaným spôsobom, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, čo spôsobí, že oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať pred súdom svojho

práva.
V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom, ktoré právo
sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon
pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Premlčacia doba začína
plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním žaloby na súde. V danom

prípade konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.11.2010. Všeobecná trojročná premlčacia
lehota uplynula dňa 20.11.2013, žalobca podal žalobu až dňa 28.4.2014 teda v čase, keď bol zjavne jeho
nárok premlčaný (premlčané boli teda i všetky nezaplatené splátky 20.5.2010, 20.6.2010, 20.7.2010,
20.8.2010, 20.9.2010, 20.10.2010 a 20.11.2010).
Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b

Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaný
premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je
ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj
nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené

zákonom č. 102/2014 Z.,z. s účinnosťou od 1.5.2014, vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania
vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné
ustanovenie, bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. V

dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok a preto súd žalobu v časti
o zaplatenie sumy 172,20 Eur s príslušenstvom zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli a preto mu ich

súd nepriznal.
Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.V danom prípade zobral žalobca návrh na začatie konania v časti 1.700,09 Eur späť bez uvedenia
dôvodu a vecného vyriešenia žalovaného nároku. Žalobca v konaní nepreukázal, že by k späťvzatiu
návrhu došlo v dôsledku správania sa žalovaného (uhradenia žalovanej sumy), teda žalobca z

procesného hľadiska zavinil, že konanie sa muselo v tejto časti zastaviť, opak žalobca nepreukázal.
Žalobca bol teda neúspešný v časti zastaveného konania, keď procesne zavinil čiastočné zastavenie
konania.Vprevyšujúcejčasti,ozaplateniesumy172,20Eurbolajehožalobazamietnutá.Vpredmetnom
konaní by preto nárok na náhradu trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia mal žalovaný,
ktorému v konaní žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto ich súd žalovanému nepriznal.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je povinnosťou súdu vždy skúmať účelnosť vynaložených trov.
Základnou úlohou občianskeho súdneho konania je poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym hmotným právam a právom chránených záujmom. Za účelne vynaložené trovy je
nutné považovať iba také výdavky, bez ktorých účastník nemohol riadne brániť svoje porušené
právo. Zastupovanie advokátom je ústavne legitímnym prostriedkom odbornej asistencie poskytovanej
účastníkovi pri participácií na súdnom konaní. Nemá však absolútnu povahu. Môžu sa vyskytnúť prípady,

vktorýchajzastúpenieúčastníkaadvokátomnebudemožnépovažovaťzaúčelnékriadnemuuplatneniu
alebo bráneniu práva. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší
účastník na strane žalovaného vstúpil do konania ako profesijná organizácia založená za účelom
kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom splnomocnil právneho zástupcu z
radov advokátov na jeho zastupovanie v súdnom konaní. Vedľajší účastník je združením založeným na

ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, teda predpokladá sa, že samo združenie bude disponovať
kvalifikovanými a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci spotrebiteľovi. Účelom právneho
zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno
konštatovať, že zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, keďže
združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobila poskytnúť ochranu spotrebiteľovi v rámci súdneho

konania. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na § 25 ods. 6 písm. a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, v zmysle ktorého ministerstvo podporí združenie, ak je pri výkone činnosti zamerané na
ochranu práv spotrebiteľa na súde.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka oznámil vstup do konania o predmete ktorého nemal žiadnu
vedomosť. Písomným podaním doručeným súdu pred začatím pojednávania, bolo súdu doručené

vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe. Týmto podaním si vedľajší účastník uplatnil i trovy konania a
to za dva úkony právnej pomoci. Zo spisu, ani z vyjadrenia vedľajšieho účastníka však nevyplýva, že by
toto podanie bolo urobené po predchádzajúcom jednaní so žalovaným ani to, že by vedľajší účastník mal
súhlas žalovaného k takémuto postupu vo veci. Navyše, pokiaľ ide o vyjadrenie vedľajšieho účastníka
zo dňa 27.1.2015, ktorým vedľajší účastník namietal nedostatok aktívnej legitimácie, toto vyjadrenie

súd nepovažoval za účelné, nakoľko súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku,
ku ktorému súd prihliada ex offo, čomu nasvedčuje aj fakt, že vo veci nebol vydaný platobný rozkaz.
Navyše súd poukazuje i na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6M Cdo 5/2013, v
zmysle ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa
obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v

Slovenskej republike, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na
súde. Na základe uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka
spočívajúce v odmene advokáta za poskytnutie právnych služieb neboli vynaložené účelne a preto mu
ich náhradu nepriznal.

Podľa ust. § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa
vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh,
odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný
rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa ust. § 11 ods. 4, veta prvá zák. č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku,
ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70 eura.

Žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 112,-Eur. O vrátení kráteného súdneho preplatku
rozhodol súd v zmysle ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č.71/1992 Zb., podľa ktorého súd žalobcovi vrátil
alikvotnú časť súdneho poplatku vo výške 88,80 Eur (po krátení o 6,70 Eura, t.j. 112,- Eur - 16,50 Eur
- 6,70 Eur ), keďže konanie bolo v časti o zaplatenie sumy 1700,09 Eur zastavené.V zmysle ust. § 11 ods. 6 vyššie cit. zákona súd zašle odpis tohto právoplatného uznesenia daňovému
úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú

orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok
vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.