Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202280
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814202280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
Z. O., nar. XX.XX.XXXX a U. O., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom A., G. č. XX/XX, zastúpené
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v A. ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky V. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. Z.. 6, L. am V., D., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. apríla 2014, č.k. 13P/9/2014-88, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca na maloletých z doterajších 65 Eur mesačne
na 130 Eur mesačne u každého, a to s účinnosťou od 1.1.2014. Zameškané výživné pre každého z

maloletých za obdobie od 1.1.2014 do 30.4.2014 vo výške 260 Eur uložil otcovi zaplatiť v splátkach
po 20 Eur spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorá sa domáhala zvýšenia výživného pre každého
z maloletých na sumu 250 Eur mesačne pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzal
okresnýsúdzoskutkovýchzistení,žeovýživnombolonaposledyrozhodovanédňa18.3.2011,kedybolo
na každého maloletého určené výživné 65 Eur mesačne pri mesačnom príjme matky zo zamestnania
vo výške 266,60 Eur. Pomery otca sa nepodarilo v tom čase zistiť, pretože o deti nejavil záujem. Na

strane maloletého Z. bolo zistené, že je dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. V
súčasnosti mal okresný súd za preukázanú zmenu na strane maloletých, ktorí sú žiakmi prvého stupňa
ZŠ a majú viaceré platené voľnočasové aktivity. Na strane matky zistil, že je nezamestnaná, evidovaná
ako uchádzačka o zamestnanie bez príjmu. Spolu s maloletými žije v dome svojho priateľa. Otec je
podľa zistení okresného súdu zamestnaný ako domovník v D. s hrubou mzdou 1.400 Eur mesačne,
s tým, že výplatu čistej mzdy v 1 a 2/2014 zistil okresný súd vo výške 1.037,20 Eur. Výdavky otca
predstavujú 250 Eur mesačne strhávaných zo mzdy na stravu a nájom, 440 Eur na stravu, 120 Eur

ďalších bežných výdavkov a 100 Eur splátka pôžičky. S maloletými sa stretol v lete 2013 pri ich návšteve
v D.. Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd konštatoval, že došlo k zmene pomerov
odôvodňujúcej zmenu výživného, ktorá spočíva najmä v náraste výdavkov maloletých spojených so
školskou dochádzkou, vrátane dochádzania do školy a výdavkov na voľnočasové aktivity. Na strane
matky považoval súd za významný pokles jej príjmu a naopak na strane otca jeho pravidelný príjem
vo výške 1.037 Eur v čistom. Okresný súd napokon považoval za významné, že otec sa s maloletými
stretáva v minimálnej miere a zdôraznil, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd ustanoveniami § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ust. §
78 ods. 1 Zákona o rodine.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý s rozhodnutím okresného
súdu nesúhlasil. Poukázal najmä na skutočnosť, že jeho príjem predstavuje v D. existenčné minimum,
preto nie je v jeho možnostiach platiť zvýšené výživné. V prípade získania lepšie platenej práce je

ochotný platiť viac, zo súčasného platu nie je schopný platiť zvýšené výživné. Okresnému súdu vytýkal,
že nezistil príjem priateľa matky, ktorý by mal byť 1.200 Eur mesačne, čo je na slovenské pomery
nadpriemer, na rozdiel od jeho minimálneho príjmu v D.. Otec poukázal na schopnosť matky zamestnať
sa. Nesúhlasil, že veci pre deti kupujú iba jeho rodičia a poukázal, že nákupov pre deti urobil veľa,
no nepovažoval za dôležité odkladať zo všetkého bločky. Napokon otec poukázal na skutočnosť, že

jeho súčasné existenčné problémy a dlhy mu spôsobil otec matky maloletých tým, že ho nahovoril na
podnikanie a v skutočnosti bol biely kôň a napokon musel odísť do D.. Otec uviedol, že deti má veľmi
rád, rád by s nimi trávil viacej času a viac by im prispieval, čo však pri jeho súčasných pomeroch nie je
možné. Spolu s odvolaním doložil otec doklad o výške existenčného minima v D..

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedla,

že skutočný príjem otca je vyšší ako preukázal, pretože sa vyšším príjmom chválil počas návštevy
Slovenska. Vyzdvihla starostlivosť jej súčasného partnera, ktorý napriek zdravotným problémom
materiálne zabezpečuje rodinu, a to namiesto otca, ktorý nie je ochotný platiť ani len výživné. Pritom
výdavky na maloletých sú vyššie ako určené výživné, najmä pre zhoršený zdravotný stav maloletých.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril. Poukázal na zhoršený zdravotný stav maloletých, ktorý
je aktuálne bez astmatických záchvatov vďaka návštevám sauny a vitamínovým doplnkom kupovaným
matkou.Zvýšenievýživnéhopovažovalzadôvodnévzhľadomnanárastvýdavkovnamaloletýchažiadal
napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a viazaný dôvodmi odvolania zistil,
že je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba
vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov
(ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len
na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na maloleté dieťa. V danom prípade však
bola zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného zistená ako na strane maloletých, tak na strane

oboch rodičov. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom sú maloletí toho času žiakmi základnej
školy a rozšírili sa aj ich voľnočasové aktivity. Súčasne je tu naďalej nepriaznivý zdravotný stav, ktorý
je udržiavaný bez akútnych prejavov vďaka preventívnej starostlivosti (sauna, vitamínové doplnky),
ktorá tiež predstavuje nemalé náklady. K zmene došlo aj na strane matky, ktorá toho času nedosahuje
žiaden príjem, oproti stavu minulého rozhodnutia, kedy istý príjem dosahovala matka zo zamestnania.

Nedostatok príjmu matky pre jej nezamestnanosť však predstavuje iba okrajovú okolnosť pre zvýšenie
výživného zo strany otca. Popri náraste výdavkov maloletých je to totiž najmä zistenie takého príjmu
otca, z ktorého je otec schopný zvýšené výživné platiť a tým dostáť svojim rodičovským povinnostiam
aspoň takýmto peňažným plnením, keď už sa nepodieľa na osobnej starostlivosti o maloletých. V tomto
smere nie je dôvodná obrana otca, že jeho príjem vo výške existenčného minima je na nemecké pomery

na plnenie stanovenej vyživovacej povinnosti nedostatočný. Je zrejmé, že otcov príjem predstavuje v D.
spodnú hranicu príjmov, no aj z takéhoto príjmu by bolo otcovi v D. stanovené výživné podstatne vyššie
ako v napadnutom rozhodnutí. Podľa tzv. W. tabuľky, ktorá slúži na výpočet výživného v D. (), by aj pri príjme povinného rodiča do 1.500 Eur bolo na dve deti vo
veku 6-11 rokov stanovené výživné spolu viac ako 500 Eur mesačne. Vzhľadom na životné náklady na

deti na Slovensku nie je takéto výživné samozrejme dôvodné v tomto prípade. Z uvedeného je však
zrejmé,ževýškavýživnéhojeajprinajnižšíchpríjmochvD.stanovenárádovovniekoľkýchstovkáchEur
aajnízkopríjmovéobyvateľstvomusíbyťschopnétakétovýživnéplatiťbeztoho,abytýmohrozilovlastnú
existenciu. Možno konštatovať, že povinní dosahujúci porovnateľný príjem ako otec platia v obdobnej
situácii v D. výživné podstatne vyššie ako bolo stanovené otcovi napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom

na uvedené tak neobstojí zásadná obrana otca uplatnená v odvolaní, že z príjmu ktorý dosahuje, nie je
schopný zvýšené výživné platiť. Rovnako na vyživovaciu povinnosť otca nemá vplyv ani príjem priateľa
matky, na ktorý sa otec odvoláva. Vyživovacia povinnosť voči maloletým je a ostane povinnosťou rodičov
bez ohľadu na to, v koho domácnosti deti žijú a priateľ matky nemá žiadnu právnu povinnosť sa navýžive maloletých podieľať. Ani v prípade, že tak robí, nezbavuje tým otca jeho vyživovacej povinnosti
rodiča voči deťom.

Vzhľadom na uvedené neboli odvolaním uplatnené dôvody dané, napadnuté rozhodnutie bolo z hľadiska
dôvodov odvolania vecne správne, a krajský súd ho preto potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .