Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoZm/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208091
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113208091.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864
421, proti žalovanej K. U., bytom I. X/XX, R. A. XXXX, o zaplatenie 397 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbZm/144/2013-27 zo dňa

4. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy 397 Eur,
úroku vo výške 0,25% denne, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy a o zaplatenie zmenkovej
odmeny a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca podal žalobu podľa článku 4

ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pri určení právomoci, vecnej a miestnej príslušnosti
postupoval súd prvého stupňa podľa článku 2 bod 1, článku 3 bod 1 Nariadenia č. 861/2007 a
podľa článku 2 bod 1, článku 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone
súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Brusel I). Vychádzal zo zistenia, že žalobca
je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaná ako fyzická osoba má

bydlisko na území Slovenskej republiky, kde bola zmenka vystavená a kde sa nachádza platobné
miesto. Súd prvého stupňa konštatoval, že ide o cezhraničný spor a hodnota pohľadávky v čase
doručenia tlačiva žaloby na uplatnenie pohľadávky nepresahovala 2 000 eur bez akýchkoľvek úrokov,
výdavkov a nákladov. Pri určovaní rozhodného práva postupoval súd prvého stupňa podľa § 10
ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSP) a
danú vec posudzoval podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko jeho použitie zodpovedá

rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, keď iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodného
práva v konaní nebola preukázaná. S poukazom na článok 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007, keď
žalobca ani žalovaná nežiadali nariadenie ústneho pojednávania a súd prvého stupňa nariadenie
pojednávania nepovažoval za potrebné, pojednávanie v právnej veci nenariadil a rozhodol na základe
listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa
preukázané, že dňa 30.09.2009 žalovaná uzatvorila so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807

598, Pribinova 25, Bratislava (ďalej len veriteľ) zmluvu o úvere č. 306100051 na základe ktorej veriteľ
poskytol žalovanej úver v sume 250 Eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
zvýšené o poplatok v sume 242 Eur, spolu v sume 492 Eur v 12 mesačných splátkach po 41 Eur,
počínajúc dňom 06.11.2009 Prevzatie hotovosti žalovaný potvrdil dňa 30.09.2009 Súčasťou zmluvy o
úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 14 všeobecných podmienok je obsiahnutá
dohodaovyplnenízmenky,ktorúžalovanáakovystaviteľzmenkyvystavilavprospechveriteľa (remitent)

na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, v ktorej nebola vyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovúsumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh
v zmysle bodu 4 všeobecných podmienok. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou

POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu. Súd prvého stupňa posúdil právnu vec podľa
ním citovaných príslušných ustanovení slovenského hmotného práva, Občianskeho zákonníka, zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ) a Obchodného zákonníka s poukazom
na článok 1 bod 1, článok 2 písm. a/ - c/, článok 3 bod 1, 2, 3, článok 4 bod 1, 2, článok 5, článok 6
bod 1 Smernice 93/13/EHS a článok 1, článok 2 bod 1, článok 3 bod 1, článok 5 bod 1 Nariadenia č.

861/2007. Podľa názoru súdu prvého stupňa v konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu
na uplatnenie práv zo zmenky. Konštatoval, že žaloba bola založená na zmenke, ktorá bola pôvodne
blankozmenkou, a ktorá bola vyplnená a dohodnutá ako zabezpečovacia zmenka na základe absolútne
neplatnej zmluvy o úvere a neprijateľných podmienkach v nej obsiahnutých, medzi ktoré patrila i
dohoda o vyplnení blankozmenky a dohoda o zabezpečovacom charaktere žalovanej zmenky. Zo strany
žalobcu išlo o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu

ochranu. Žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech žalovanej ako
spotrebiteľa, keď si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečuje, hoci zmenku spoločne
s ďalšími zmenkami nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je všeobecne známe, že
predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov, alebo pôžičiek spotrebiteľom, pričom indosamentom
zmenky došlo v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka (spotrebiteľa), a to

i z dôvodu, že postúpené boli len práva zo zmenky bez pohľadávky zo zmluvného vzťahu, ktorú zmenka
zabezpečovala, a že ukladajú spotrebiteľovi pri zmenke niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mal niesť veriteľ, resp. postupník v prípade postúpenia pohľadávky. Mal
za to, že žalobca pri nadobudnutí zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pretože minimálne zo zmenky
zistil výšku úroku 0,25% denne, ktorá je nielen v rozpore so spotrebiteľským právom, ale aj so zásadami

poctivého obchodného styku, a napriek tomu si úrok z omeškania v tejto výške uplatnil v žalobe. Ako
nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa žalobca mal počítať s tým, že nárokom, ktoré
majú základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu. Rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že žalovaný si
právo na náhradu trov konania neuplatnil, hoci bol úspešný v konaní.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadol rozsudok v
celom rozsahu z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď
sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm.

a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo
strany súdu prvého stupňa jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu článku 4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má
všeobecnú pôsobnosť, je záväzné a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. S poukazom na § 120
O.s.p. uviedol, že v danej veci súd mal rozhodnúť len z predloženej zmenky ako predpokladu vydania

rozsudku v konaní, ktorá ako listinný cenný papier, inkorporuje v listine samo právo. Súd prvého stupňa
z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedomáhal, pohľadávku
nerozporovala a svojím konaním ju fakticky uznal. Uvedeným postupom súd prvého stupňa neobjektívne
podporil v konaní žalovanú. Konanie súdu prvého stupňa predstavuje výrazný zásah do práva na

spravodlivý proces garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej žalovaná mohla na základe článku 5 ods. 3 a 6
Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, čo neurobila, takže napadnutý rozsudok je podľa jeho názoru
prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplýva
jednak zo skutočnosti, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd prvého stupňa

nárok zamietol, a jednak z rozporu rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, na ktorú poukázal v odvolaní. Jemu, žalobcovi ako účastníkovi konania sa postupom súdu
prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom aj tým, že súd prvého stupňa porušil zásadným
spôsobom zásadu kontradiktórnosti, keď mu znemožnil vyjadriť sa ku skutočnostiam, dôkazom a
právnym argumentom, na ktorých založil svoje rozhodnutie, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie

vo svoj prospech. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora (v rozsudku z 2.12.2009, Komisia/Írsko
a iné č. C 89/08 P) v ktorom konštatuje, že zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva
každému účastníkovi konania len právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu a
vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo účastníka konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnymdôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých chce založiť svoje rozhodnutie. Zdôraznil, že žalobca
predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb., je teda majiteľom zmenky na základe indosamentu, a

nie je účastníkom spotrebiteľského vzťahu. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke
upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu, predovšetkým
ignoroval § 17 ZŠZ. Nespornosť záväzku žalovanej zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý
na zmenke (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 3/2008, zo dňa 22.10.2008,
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, zo dňa 22.8.2002), teda aj na

zmenkový úrok 0,25% denne, so sadzbou ktorého žalovaná súhlasila. Súd prvého stupňa nepriznal
žiadny zmenkový úrok v uplatnenej výške. V rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok,
ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký, preto mu mal priznať časť zmenkového úroku,
ktorý sa neprieči dobrým mravom. V závere uviedol, že súd prvého stupňa porušil poučovaciu povinnosť
stanovenú v ust. § 5 ods.1 O.s.p., ďalej porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, lebo prihliadol na skutočnosti a dôkazy, ktoré bez návrhu nebolo možné vykonať s ohľadom

na vec vedenú podľa Nariadenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
že návrhu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1
písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto
opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd

podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 397 Eur, zmenkového
úroku 0,25 % denne z konkrétnych súm a za konkrétne obdobia, 6 % ročného úroku z konkrétnych
zmenkových súm za konkrétne obdobia, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5
ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne
pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich.

V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v
článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi
Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie tak, že do súdneho spisu založil
zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru bez toho, aby žalobcovi a žalovanej umožnil
zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a vyjadriť sa k týmto dôkazom podľa § 123 O.s.p.Z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvého stupňa v podobe tlačiva B vyzval žalobcu na doplnenie alebo
opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď žalobcovi oznámil, že je potrebné predložiť zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár a prehľad platieb realizovaných dlžníkom. Odvolací súd

konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší procesný postup súdu žiadne účinky. Pripojením
konkrétnychlistínvpodobefotokópiízinéhospisusúduprvéhostupňa(exekučnéhospisu),vktorommal
remitent, spoločnosť Pohotovosť s.r.o., postavenie oprávneného, vykonal súd prvého stupňa skutkové
zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Bez postupu podľa
článku 4 ods. 4 Nariadenia súd prvého stupňa rozhodol v právnej veci bez nariadenia pojednávania

podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia a vo veci podľa § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť
sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci ide o listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil
do konania bez návrhu účastníkov konania. Procesné právo účastníkov konania vyjadriť sa k návrhom

na dôkazy, teda k tým, ktoré navrhol niektorí z účastníkov, má svoje vyjadrenie v článku 5 ods. 2 - 5
Nariadenia.

S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako

všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k pojmu
dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatnenie jeho procesných práv.
Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na
ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne

známejšieakosúdu.Aktivitaúčastníkaprivyužitítohtoprávajevpodstatnejmierezávislápráveodmiery
presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a
miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.
Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o
rozhodujúcichokolnostiachajehopodstatoujezískaniepríslušnýchskutkovýchpoznatkovzjednotlivých

dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií.

V prejednávanej veci z listinných dôkazov vykonaných bez návrhov účastníkov konania dospel súd
prvého stupňa k skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o
úvereakozmluvyspotrebiteľskej,keďplneniepovinnostížalovanéhoakodlžníkamôžebyťzabezpečené

zmenkou len za splnenia zákonných podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky
nespĺňa, nemôže veriteľ zmenku ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok
súdu prvého stupňa vykazuje pre žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo

podľa názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanej priestor,
aby sa zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z
nich súd prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli
iné dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom
Nariadenia nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko

žalobcu i žalovaného (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému
naplneniu práva účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. O vykonaní poučenia v tomto konaní sa v spise nenachádzajú

žiadne listiny. Poučovacia povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením generálnej
poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je účastník
právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového
súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy
vrátane určenia momentu na ich predkladanie. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci

vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne aj
v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená významné obmedzenie na označovanie a
predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V danej veci súd prvého stupňa dospel k takému záveru,
že listinné dôkazy prostredníctvom ktorých súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vytvorili skutkovýzáklad pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho posúdenia uplatneného nároku, o ktorej však
účastníci nevedeli. V dôsledku absencie poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo strany žalobcu k
uplatneniu procesných práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú

povinnosť vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený zo
zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p., vo veci opätovne
rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe, tak ako
ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v konaní v
novom rozhodnutí vo veci.

Podľa§224ods.3O.s.p.rozhodnesúdprvéhostupňavnovomrozhodnutíovecionáhradetrovkonania,
vrátane trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.