Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709203040
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8709203040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľa K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. E., Y. č. XXX/XX, zastúpený JUDr. Vladimírom Komanom, advokátska kancelária, Stará Ľubovňa,
17. novembra 31, proti odporkyni C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., Y. č. XXX/XX, zastúpená Mgr.
Martinou Fričovou, Slovak Legal Consulting, s.r.o., IČO: 36 859 630, Poprad, Nám. sv. Egídia č. 97/42,

v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prísl., o odvolaní navrhovateľa a
odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11C 38/2009-493 zo dňa 9. 1. 2014
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok s výnimkou výroku o súdnych poplatkoch.

II. Z r u š u j úsa výroky o súdnych poplatkoch a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania tak, že do výlučného
vlastníctva odporkyne prikazuje:

- v celosti nehnuteľnosť - rodinný dom, súpisné č. XXX na parcele č. 3876 KÚ D. E., obec D. E. o výmere

125 m2, hospodárska budova na parcele č. 3876 o výmere 55 m2 a nádvoria spolu výmera 387 m2,
pozemky parcela č. 3877 o výmere 476 m2 - záhrada KÚ D. E., parcela č. 3878 o výmere 248 m2 - orná
pôda KÚ D. E., všetko zapísané na LV č. XXX KÚ D. E., obec D. E., všetko v hodnote 63 400,- eur.

Do vlastníctva odporkyne súd p r i k a z u j e hnuteľné veci: postele, skrine, televízor Orava, kuchynskú
linku, mrazničku, chladničku v zostatkovej hodnote 0,- eur.

Odporkyňa je p o v i n n á vyplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 19.020,- eur, a
to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prikazujedovlastníctvanavrhovateľahnuteľnéveci:cirkulár5KW,hobľovačku5KWamiešačku
5 KW, televízor Orava v zostatkovej hodnote 0,- eur.

Odporkyňa je p o v i n n á vydať navrhovateľovi hnuteľné veci cirkulár, hobľovačku a miešačku v
lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX z titulu
súdneho poplatku sumu 885,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku 11C/38/2009-358.

Odporkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX z titulu
súdneho poplatku sumu 951,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku 11C/38/2009-358.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.“

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že v danom prípade mal za
preukázané, že spornými vecami patriacimi do BSM účastníkov konania boli nehnuteľné veci. Hnuteľné
veci patriace do BSM predstavujú len malé položky nulovej hodnoty, ktoré súd uvážene v zmysle
návrhu navrhovateľa rozdelil a tieto prikázal do výlučného vlastníctva účastníkov konania v zmysle petitu
rozsudku.

Spornou ostala otázka vyporiadania nehnuteľností so zreteľom na tú skutočnosť, že navrhovateľ sa
v návrhu na začatie konania domáhal prikázania nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, resp.
následnenapojednávanívosvojejvýpovedinavrholmožnéprikázanieveci-nehnuteľnostídovýlučného
vlastníctva odporkyne, avšak za predpokladu, že z jej strany dôjde k vyplateniu navrhovateľa v rozsahu 1

hodnoty vyčíslenej znaleckým posudkom. V tomto smere odporkyňa žiadala, aby súd pri určovaní výšky
odplaty vo vzťahu k navrhovateľovi tento bral do úvahy podiel vo výške 30 % hodnoty nehnuteľnosti
stanovenej v znaleckom posudku po odpočítaní sumy 1.122,- eur, ktorá sa rovná sume, ktorú odporkyňa
zo svojho majetku vynaložila na spoločný majetok.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o prikázaní veci do výlučného vlastníctva odporkyne vychádzal zo
skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť bola prevedená na účastníkov konania kúpnou zmluvou zo
strany právnych predchodcov (rodičov) odporkyne za symbolickú cenu vo výške 35.000,- Kč. Následne
v roku 1987 došlo zo strany účastníkov konania k rekonštrukcii predmetnej nehnuteľnosti. Predmetnú
nehnuteľnosť užíva odporkyňa spolu s dcérou X. G. s rodinou a odporkyňa má k uvedenej nehnuteľnosti

aj citový vzťah tak, ako súd vyššie uviedol, jedná sa o nehnuteľnosť nebohých rodičov odporkyne, a
preto súd prikázal nehnuteľnosť opísanú vo výroku tohto rozsudku do výlučného vlastníctva odporkyne.

Súd prvého stupňa mal preukázané rozsudkom č.k. NC592/88-11, právoplatné dňa 22.3.1988, že
maloleté deti dcéra X., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do výchovy matky C.

G., nar. XX.XX.XXXX a otec mal. detí K. G. sa zaviazal prispievať na výživu mal. X. mesačne sumou
410,- Kč a mal. T. mesačne sumou 340,- Kč vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Ďalej mal súd preukázané
zápisnicami z čl. 417 a 418, že voči povinnému K. G. bol podaný návrh na výkon rozhodnutia zrážkami
zo mzdy týkajúce sa výživného pre mal. T. a mal. X. G.. Rozsudkom Okresného súdu v Poprade
č.k. 10C/18/2009-93 zo dňa 13.5.2009, právoplatné dňa 26.10.2009 súd vylúčil odporcu K. G., nar.

XX.X.XXXX z užívacieho práva rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parcele č. 3876,
príslušenstva k nemu a pozemkov parcela č. 3876, 3877 a 3878 zapísané na LV č. XXX k.ú. D. E. a
to až do právoplatného skončenia veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 11C/38/2009. Vo vyššie cit.
rozsudku bolo preukázané, že odporca tak za trvania manželstva, ako aj po rozvode manželstva sa
dopúšťalfyzickéhoapsychickéhonásiliaasvojímkonanímvyvolávalhrozbutakéhotonásilia,atojednak

voči C. G. ako aj voči ich dvom dcéram, ktoré odmalička v dome bývajú. Vzhľadom na dlhoročné násilné
správanie odporcu, hlavne voči navrhovateľke prejavujúce sa v rôznych formách vulgárneho verbálneho
napádania, fyzických útokov ako aj psychického týrania a obmedzovania C. G. v jej živote, súd mal zato,
že sa ďalšie spolužitie s odporcom už ako s rozvedeným manželom pre ňu stalo neznesiteľným a z tohto
dôvodu bol G. K. vylúčený z užívania predmetnej nehnuteľnosti.

Z trestného spisu 6T/100/2008, právoplatné dňa 12.11.2008 súd mal preukázané, že K. G., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom D. E., ul. Y. č. XXX/XX bol uznaný vinným, a to tým, že dňa 17.6.2008 asi
o 18.30 hod. pod vplyvom alkoholu v spoločnom dome v Obci D. E., ul. Y. č. XXX/XX okres G. sa
vyhrážal zabitím býv. manželke C. G., ktorú násilím vytlačil z chodby bytu pred dom, čím spáchal prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a zato sa odsudzuje
na trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov a podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona mu bolo
uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.Súd prvého stupňa mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Poprad č.k. 11C/256/2005, právoplatnosť nadobudlo dňa 13.7.2006. Základným
predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pri

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku aj na
spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadať
na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov a
tiež nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícii

vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok. Základnou právnou
domnienkou pre vyporiadanie je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Táto zákonná domnienka
je vyvrátiteľná, preto nie je vylúčené, aby pokiaľ ktorýkoľvek z manželov preukáže, že podiely oboch
manželov budú hodnotené rôzne, a to v závislosti na zistených skutkových okolnostiach. Odklon od
rovnosti podielov na majetku patriaceho BSM je možné za situácie, kedy zvýšené úsilie jedného z
manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty a ako sa každý z manželov staral

o rodinu. Výšku podielu manželov môže ovplyvniť i alkoholizmus a užívanie drog jedného z manželov,
výkon trestu odňatia slobody, bezdôvodné opustenie spoločnej domácnosti a pod. Z rozsudkov mal
súd preukázané, že konanie zo strany navrhovateľa ako otca mal. detí a ktoré sa aj týkalo osobnej
starostlivosti mal. detí nebolo v súlade so zákonom o rodine a v súlade s dobrými mravmi, nakoľko mal.
deti jednak boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal.

detí. Svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil, čo mal súd preukázané, že výživné bolo realizované formou
zrážok zo mzdy, formou exekučného konania. Súd mal preukázané, že navrhovateľ bol odsúdený na
výkon trestu v dĺžke 7 mesiacov, ktoré aj realizoval, a to z dôvodu alkoholizmu a prečinu nebezpečného
vyhrážania sa bývalej manželke.

Taktiež rozsudkom Okresného súdu v Poprade 10C/18/2009 zo dňa 13.5.2009 mal súd preukázané,
že odporca bol vylúčený z užívacieho práva rodinného domu, ktorý je predmetom BSM. Z uvedeného
rozsudku vyplýva, že súd návrhu C. G. vyhovel, a to v zmysle ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
kde obmedzil užívacie právo k domu a k bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva.

Na základe vyššie uvedených rozsudkov súd prvého stupňa vyhovel návrhu právnej zástupkyne
odporkyne, a to tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva C. G. a zaviazal
odporkyňu na vyplatenie K. G. vyrovnávací podiel vo výške 30 % z hodnoty nehnuteľnosti, nie ako
uvádza dikcia zákona, že podiely obidvoch spoluvlastníkov sú rovnaké, nakoľko možnosť odchýliť sa
od princípu rovnosti podielov pri vyporiadaní zaniknutého spoločného majetku manželov je vyjadrením

ustálenej rozhodovacej praxe súdov.

Ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje spôsob vyporiadanie BSM tak, že stanovuje
zásady pre toto vyporiadanie, ktoré umožňuje súdu modifikáciu zákonného predpokladu, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Pri výklade § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné pridržať

sa judikatúry vytvorenej súdnymi rozhodnutiami v praxi k inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva
(stanovisko Najvyššieho súdu zo dňa 16.12.1974, sp. zn. Plsf2/74 uverejnené v zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk ročník 1975, zošit 1,2 pod por. č. 1). Právna úprava modifikácie vyporiadania
k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktoré sa prenechávajú súdu, aby podľa svojho
uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého vopred

neobmedzeného okruhu okolnosti tak, ako to už pri skoršom inštitúte BSM odôvodňoval Najvyšší súd
Českej republiky v rozsudku zo dňa 3.9.2002 sp. zn. 22Cdo/264/2001.

So zreteľom na uvedené skutočnosti preto súd prikázal nehnuteľnosti opísané vo výroku tohto rozsudku
do výlučného vlastníctva odporkyne. V tejto časti - časti prikázania veci do výlučného vlastníctva

navrhovateľa návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Pri určovaní výšky vyrovnávacieho podielu súd prvého stupňa vychádzal z vypracovaného znaleckého
posudku č. 10/2011 znalkyne Ing. Y. G., v zmysle záverov ktorého predstavuje všeobecná hodnota
nehnuteľností a to stavby - rodinného domu súp. č. XXX, hospodárskej budovy na parcele č. 3876,

ploty (čelný - vráta, plot bočný, zadný, oplotenie predzáhradky), studňa na parcele č. 3877, vodovodná
prípojka, elektrická prípojka, kanalizačná prípojka, žumpa č. 1, žumpa č. 2, chodník pri rod. dome,
plynová prípojka, spevnená plocha, domáca vodáreň, pozemky - zastavaná plocha - parcela č. 3876,
parcela č. 3877 a parcela č. 3878 spolu hodnotu vo výške 63.400,- eur.Súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu k povinnosti vyplatiť navrhovateľovi z titulu prikázania
nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva sumu vo výške 19.020,-eur zodpovedajúcu 30 % hodnoty

nehnuteľností. A to z dôvodu, že súd mal zo svedeckých výpovedí, čestných prehlásení a rozsudkom
Okresného súdu v Poprade 6T/100/2008, 10C/18/2009 zo dňa 13.5.2009, NC592/88 zo dňa 4.3.1998,
uznesení o exekučnom konaní na čl. 418-421 spisu, preukázané, že zo strany navrhovateľa nedošlo k
zhodnoteniu, zveľadeniu nehnuteľnosti a navrhovateľ nemal zásluhy na tom, aby nehnuteľnosť, ktorá
bola v bezpodielovom spoluvlastníctve, čo má súd za to, že aj čo sa týka starostlivosti o maloleté deti,

tieto povinnosti si neplnil a z trestného spisu súd mal preukázané, že navrhovateľ bol odsúdený za
prečin nebezpečného vyhrážania bývalej manželke a bolo mu nariadené aj protialkoholické liečenie. To
znamená, že bolo zo strany navrhovateľa preukázané, že celé jeho konanie bolo pod vplyvom alkoholu
a taktiež už z rozsudku Okresného súdu z roku 1988 súd má zato, že o tom, že správanie navrhovateľa
a konanie nebolo v súlade s právnymi normami, a preto súd mal zato, že od roku 1988 boli nezhody v
manželstve tak, ako to potvrdili svedkovia a výlučná starostlivosť o udržanie domácnosti - nehnuteľnosti

bola na strane odporkyne. Odporkyňa uhrádzala inkaso - platby za elektrinu a za služby spojené s
užívaním nehnuteľnosti.

Dcéra účastníkov konania Ing. X. G. potvrdila, že o nehnuteľnosť sa navrhovateľ - otec nestaral, ani o
nevyhnutnú prevádzku. Uviedla, že od detstva si pamätá, že otec vždy riešil problém s alkoholom, stále

chodil opitý, správal sa agresívne. Odporkyňa sa vo väčšej miere zaslúžila o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí.

Súd prvého stupňa znížil na existujúce dôvody výšku vyrovnávacieho podielu z 50 % na 30 %. Bolo
listinnými dôkazmi a výsluchmi preukázané, že navrhovateľ sa v menšej miere staral o rodinu a dve

dcéry. Navrhovateľ bol približne 5 rokov nezamestnaný a vôbec neprispieval na úhradu nákladov
spojených s chodom nehnuteľnosti, jeho údržby a opravy. Tiež z listinných dokladov bolo preukázané,
že navrhovateľ sa pod vplyvom alkoholu agresívne správal voči odporkyni a deťom a ohrozoval ich život.

V danom prípade súd pre účely vyúčtovania znaleckého dokazovania vynaložil z rozpočtových

prostriedkov súdu sumu 24,14 eur. V zmysle ust. § 148 O.s.p., preto súd zaviazal odporkyňu a
navrhovateľa každého v jednej polovicu zaplatiť uvedenú sumu na účet tunajšieho súdu.

V zmysle položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v

sume 3 % z istiny, t.j. z istiny 63.400,- eur, a to v sume 885,- eur, nakoľko navrhovateľ za podaný návrh
uhradil sumu 66,- eur (951-66=885 eur) a odporkyňa je povinná zaplatiť z titulu súdneho poplatku sumu
951,- eur, t.j. 3 % z istiny 63.400,- eur.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 150 O.s.p., nakoľko bolo rozhodnuté v

záujme obidvoch účastníkov konania, kde navrhovateľ získa finančné prostriedky z vyporiadania BSM
a odporkyňa týmto vyporiadaním získa nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie.

Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že prvostupňový súd pochybil, pretože nezistil náležite skutkový
stav a na základe tohto zisteného skutkového stavu nesprávne rozhodol. Už od samého začiatku
súd vychádzal z nesprávnych a zavádzajúcich tvrdení odporkyne opretých výlučne o príbuzenské
a priateľské vzťahy bez rešpektovania skutočného stavu veci. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa v

minimálne takej miere ako odporkyňa zaslúžil o nadobudnutie a zhodnotenie nehnuteľnosti. Navrhovateľ
z vlastných finančných prostriedkov nadobudnutých pred manželstvom v sume 80.000 Sk vyplatil bratovi
odporkyne sumu 35.000,- Sk. A keďže hodnota celého domu bola znaleckým posudkom stanovená na
55.130,- Sk vôbec sa nejednalo o symbolickú sumu, pretože táto suma tvorila až 63 % z hodnoty domu.
V žiadnom prípade nemožno brať peniaze vyplatené za dom za symbolickú hodnotu, pretože nešlo iba o

kúpnu zmluvu. Následne po naliehaní brata boli mu v rozpore so zákonom vyplatené peniaze z osobných
peňazínavrhovateľazískanýchpredmanželstvom.Tátozmluvavšaknebolaibakúpna,bolatoajzmluva
s vecným bremenom a zabezpečovacia zmluva, teda predávajúci si vymienili bývať v rodinnom dome,
ale aj zabezpečiť ich v starobe a chorobe čo sa stalo a navrhovateľ musel tieto podmienky splniť ajkeď išlo o rodičov odporkyne. Doklady ohľadom nasporenej sumy s pred manželstva boli uložené v
dome, ale keďže mal zamedzený prístup do domu nemohol ich predložiť. Ani v Slovenskej sporiteľni, kde
mal vkladnú knižku založenú, mi doklad neposkytli, pretože túto dobu už nearchivujú. Odporkyňa však

potvrdila, že nejaké peniaze mal. Nasporenou sumou tiež museli preukázať solventnosť pri vydávaní
stavebného povolenia, inač by im ho nevydali. Aj tieto doklady má k dispozícií iba odporkyňa. Keďže
sa jednalo o podstatne vysokú sumu, ktorú potrebovali na vyplatenie brata, na zábezpeku a na začatie
rekonštrukcie, neboli by ani schopní tieto peniaze našetriť spolu až po uzavretí manželstva tak, ako
udáva odporkyňa.

Súd akoby prehliadol skutočnosť, že počas rekonštrukcie rodinného domu celú rekonštrukciu
vykonávala jeho rodina a jeho známi, ktorým potom práce na stavbe musel on odrábať a k týmto prácam
v podstate odporkyňa ničím neprispela. O tom svedčí aj skutočnosť, že stavbyvedúci na stavbe bol jeho
brat a nie brat odporkyne, ktorý v tom čase sa správal priam nepriateľsky.

Súd sa stotožnil s výpoveďami príbuzných a známych odporkyne, pričom výpoveď jeho brata, že on,
náš ďalší brat a otec, ktorí už nežijú, mu na stavbe pomáhali, nebral do úvahy ani jeho potvrdenie, že
mal nasporených cca 70 - 80.000,- Sk.

Ďalším prínosom bol stabilizačný príspevok v sume 35.000,- Sk, ktorý mu poskytol jeho zamestnávateľ

zajehodlhoročnúprácuvpodniku,pôžičky,ktorésaplatilizjehopríjmu,ďalejodstupné,ziskzkupónovej
privatizácie a jeho podstatne vyššie príjmy a tým aj jeho investície do domu boli podstatne vyššie, ako
investície odporkyne. Sama odporkyňa potvrdila, že pracovala iba za minimálnu mzdu. Aj počas doby
kedy bol nezamestnaný, prispieval na úhradu nákladov na bývanie, ale nemá to ako dokázať, keďže
všetky inkasné a iné potvrdenia boli iba na meno odporkyne. Prispieval tiež svojou prácou a produktmi

z jeho práce, tak ako uviedol vo všetkých mojich podaniach.

Ďalej uviedol, že pokiaľ jeho dcéra tvrdí, že sa o ňu starala iba matka, tak toto tvrdenie je jednoznačne
účelové. Poukazuje na skutočnosť, že táto dcéra s rodinou už roky obýva rodinný dom bez akejkoľvek
úhrady, a on naopak je nútený platiť za ubytovanie. Jej maximálne vyhovuje situácia, ktorá nastala tým,

že bol nútený opustiť rodinný dom, a jej výpoveď je neobjektívna a trestuhodne nepravdivá.

Čo sa týka rozsudkov týkajúcich sa starostlivosti o rodinu, tieto vyplývajú len z nedorozumení medzi ním
a odporkyňou. Vždy bol posudzovaný psychiatrami a psychológmi iba on, pričom tvrdím, že základnou
príčinou nedorozumení bolo hrubé a povýšenecké správanie odporkyne voči nemu, ktoré viedlo až k

tomu, že nezvládal celu situáciu. Súdu predložil potvrdenie, že terajší zamestnávateľ je s ním spokojný
a nemá žiadne problémy s alkoholom, teda v tom čase to bol iba dôsledok neustálych osočovaní
odporkyne a jej snaha dostať ho z domu za každú cenu. Znovu zdôraznil, že zásadné rozpory medzi
nimi nastali až po tom čo nehnuteľnosť bola dostavaná, vyplatená, teda v stave akom je aj teraz. Žiadne
zásadne, a ani len iné ako drobné údržbárske práce na stavbe odporkyňa nevykonávala.

Považuje za diskriminačné rozhodnutie Okresného súdu v tom, že má podiel na majetku iba 30 %,
pretože sa zásadným spôsobom zaslúžil o nadobudnutie nehnuteľnosti, o prestavbu nehnuteľností, o
splatenie prestavby, a čo sa týka rodiny, na základe rozsudkov splatil celé dlžné výživné. Rozsudkom
súdu bol potrestaný podľa jeho názoru nezákonne, pretože uhradil výživné, vykonal trest, ktorý mu bol

uložený, znova bol potrestaný tým, že nemôže rodinný dom užívať, a rozhodnutím súdu je potrestaný
v podstate už štvrtý krát a to podľa jeho názoru bezdôvodne.

Nesúhlasí ani so stanoviskom okresného súdu dotýkajúcim sa ceny nehnuteľnosti. Od začiatku
nehnuteľnosť vyplácal, ju udržoval a podľa jeho názoru Znalecký posudok nezodpovedá hodnote

nehnuteľnosti, pričom navrhol za cenu reálnu nehnuteľnosť získať do svojho vlastníctva, pričom súd mu
nevyhovel. Táto skutočnosť svedčí o jeho diskriminácií, pretože uprednostňuje odporkyňu a neberie do
úvahy, že on dom prestavoval a pozná jeho reálnu hodnotu a túto chce aj vyplatiť.

Diskriminácia je zjavná aj z rozdelenia súdneho poplatku, keď jemu súd uložil povinnosť zaplatiť polovicu

súdneho poplatku tak ako odporkyni, pričom rozhodol, že odporkyňa je povinná vyplatiť mu iba 30 %
z ceny nehnuteľnosti.Protitomutorozsudkučodovýrokutrovkonaniapodalaodvolanieodporkyňa,ktoránavrhlaodvolaciemu
súdu, aby rozsudok v napadnutom výroku zmenil a priznal odporkyni trovy právneho zastúpenia vo
výške 5.071,29 Eur. V odvolaní poukázala na to, že považuje za nedôvodné, aby súd za týchto okolností

rozhodol o trovách konania v zmysle § 150 a nepriznal odporkyni právo na náhradu trov konania najmä
vzhľadom na to, že odporkyňa pred začiatkom súdneho sporu, ako aj počas celého súdneho sporu
vyvíjala snahu o mimosúdne riešenie sporu, v ktorom navrhovala navrhovateľovi zaplatiť ešte vyšší
vyrovnávací podiel, ako nakoniec získal v súdnom konaní a okrem toho mala v súdnom konaní skoro
plný úspech a neúspech len v nepatrnej časti, ktorý sa týkal zníženia sumy vyrovnávacieho podielu

navrhovateľa 1.122 Eur. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, podľa ktorého súd rozhodol o
trovách konania v zmysle § 150 O.s.p., nakoľko bolo rozhodnuté v záujme obidvoch účastníkov konania,
kde navrhovateľ získa finančné prostriedky z vyporiadania BSM a odporkyňa týmto vyporiadaním získa
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, považuje za nedostatočné a nesprávne.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby návrh na úhradu

trov konania odporkyne zamietol.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie navrhovateľa a odporkyne je neopodstatnené s výnimkou výroku o súdnych poplatkoch.

Prvostupňovýsúdsprávnezistilskutkovýstav,správneznehovyvodilprávnezáveryavoveciajsprávne
rozhodol, pričom odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia prvostupňového súdu s výnimkou
výroku o súdnych poplatkoch, na ktoré v ostatnom odkazuje.

Prvostupňový súd sa vyporiadal s argumentmi, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých
spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné
riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli

za trvania manželstva. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo
zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú
na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené
na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov

proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku
niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi
hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do
výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy (6Cdo 128/2012 zo dňa 30. 1. 2013,
uznesenie Najvyššieho súdu SR).

Z dikcie zákona však možno vyvodiť, že zákonná podmienka (že podiely oboch manželov sú rovnaké)
je vyvrátiteľná, preto nie je vylúčené, že ktorýkoľvek z manželov preukáže, že podiely oboch manželov
budú hodnotené rôzne, a to v závislosti na zistených skutkových okolnostiach. Možno preto hovoriť o
kvantitatívnom vyporiadaní (zistenie rozsahu a ceny vyporiadaných vecí) a následne o kvalitatívnom

vyporiadaní, kedy spravidla dochádza k rozdeleniu veci medzi účastníkmi, prípadne sa výlučným
vlastníkom veci stáva jeden z manželov s povinnosťou vyporiadať finančne druhého manžela. Súdna
praxzastávanázor,žeodklonodrovnostipodielovnamajetkupatriacomdoBSMjenamiestezasituácie,
kedy zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty a
ako sa každý z manželov staral o rodinu. Nemožno však opomenúť to, že výška podielu manželov môže

ovplyvniť i alkoholizmus, užívanie drog jedného z manželov, výkon trestu odňatia slobody, bezdôvodné
opustenie spoločnej domácnosti, ľahkomyseľné preberanie záväzkov a podobne.

V tomto smere prvostupňový súd vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav, ktorý má oporu vo
vykonanom dokazovaní.

Je nepochybné, že predmetná nehnuteľnosť bola prevedená na účastníkov konania kúpnou zmluvou zo
strany právnych predchodcov rodičov odporkyne za symbolickú cenu vo výške 35.000,- Kčs. Následne
na to v roku 1987 došlo zo strany účastníkov konania k rekonštrukcii predmetnej nehnuteľnosti apredmetnú nehnuteľnosť užíva odporkyňa so svojou dcérou X. G. s rodinou a odporkyňa má k uvedenej
nehnuteľnosti aj citový vzťah tak, ako to uvádza súd prvého stupňa. Prvostupňový súd ďalej v súvislosti
s vyporiadaním BSM účastníkov poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Poprad č. k. Nc 592/88, na

základe ktorého boli maloleté deti zverené do výchovy matke a otec bol zaviazaný prispievať na ich
výživu. Zároveň mal za preukázané, že voči navrhovateľovi bol podaný návrh na výkon rozhodnutia
zrážkami zo mzdy týkajúci sa výživného pre mal. deti. Ďalej rozsudkom Okresného súdu Poprad
10C/18/2009 bol odporca vylúčený z užívacieho práva predmetného rodinného domu z dôvodu, že
za trvania manželstva, ako aj po rozvode manželstva sa dopúšťal fyzického a psychického násilia a

svojím konaním vyvolával hrozbu takéhoto násilia, a to jednak voči odporkyni, ako aj voči ich dvom
dcéram. Z trestného spisu Okresného súdu Poprad 6T 100/2008 mal prvostupňový súd za preukázané,
že navrhovateľ spáchal prečin nebezpečného vyhrážania voči odporkyni a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere 7 mesiacov a zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou.

Z uvedených dôvodov je preto správny záver súdu prvého stupňa, keď vyhovel odporkyni a to tak,
že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do jej výlučného vlastníctva a zaviazal odporkyňu na vyplatenie
navrhovateľovi vyrovnávací podiel vo výške 30% z hodnoty nehnuteľnosti.

Odvolací súd poznamenáva, že výmera rodinného domu uvedená vo výroku napadnutého rozsudku 125

m2 reprezentuje pôdorys I. NP.

Správny je i výrok o náhrade trov konania, ktorým súd vyslovil, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznáva.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci.
Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo
na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností
tej - ktorej veci. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak
súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom

alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať
jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Za dôvod hodný osobitného zreteľa videl odvolací súd okolnosti prípadu a postoj účastníkov k
veci. Je totiž nepochybné, že obaja účastníci konania navrhovali spôsob vyporidania, ktorý sa

nezhoduje s konečným vyporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva súdom. Ako vyplýva zo
samotného odvolania odporkyňa ponúkala navrhovateľovi vyšší vyrovnací podiel, aký odporcovi
pripadol rozhodnutím súdu.

Za takejto situácie, keď námietky navrhovateľa v odvolaní sú neopodstatnené, bolo dôvodné napadnutý

rozsudok s výnimkou výroku o súdnych poplatkoch postupom podľa § 219 O.s.p. potvrdiť.

V danej veci súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM
účastníkom konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že majetkové pomery nie sú priaznivé vzhľadom na
výšku súdneho poplatku. V záujme náležitého zistenia skutkového stavu bude potrebné, aby súd prvého

stupňa v ďalšom konaní zistil osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania a na základe
toho posúdil, či u účastníkov konania nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok vo výrokoch o súdnych poplatkoch zrušil a v rozsahu
zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.