Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614205538
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4614205538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Topoľčany, dieťa rodičov: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko D., H. E. XXX/ XX a D. P., nar.
XX.XX.XXXX, bydlisko Q., G. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 30. septembra 2014 pod č. k. 11P/168/2014-40 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh otca na zníženie výživného.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia podrobne poukázal na výsledky vykonaného dokazovania
a mal za preukázané, že v danom prípade neprišlo od posledného rozhodnutia o výživnom k žiadnej
závažnejšej zmene pomerov na strane maloletej a tiež ani na strane rodičov. Návrh otca na zníženie
výživného zdôvodnený odsťahovaním sa od svojej matky a nasťahovaním sa do nájomného bytu, za
ktorý musí platiť nájomné nepovažoval za dôvodný. Spoločnú domácnosť otec zdieľa s dospelou osobou

neodkázanou na jeho vyživovaciu povinnosť, ktorá je povinná prispievať na spoločnú domácnosť.
Otec uzavrel zmluvu o nájme 10.03.2014, pričom rozsudok o poslednej úprave výživného bol zo
dňa 27.02.2014 a opravný prostriedok podal 27.03.2014, v ktorom neuviedol túto nákladovú položku.
K zmene pomerov došlo na strane maloletej, ktorá od 01.09.2014 nastúpila do školy, čím došlo k
podstatnému zvýšeniu jej nákladov v súvislosti s návštevou školy. Od poslednej úpravy výživného
uplynula krátka doba, počas ktorej nedošlo k žiadnym zmenám na strane účastníkov okrem maloletej, a
preto návrh otca zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a/ Občianskeho

súdneho poriadku, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré konanie možno začať
i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Otecnapadolrozsudokvzákonnejlehoteodvolaním.Uviedol,žežijevspoločnejdomácnostispriateľkou
a jej dieťaťom, prispieva mu na nájomné 125 eur a na stravu. Jedná sa o vážny vzťah, chcú uzavrieť
manželstvo.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka písomným podaním, v ktorom uviedla, že otec dieťa nenavštevuje

a ničím neprispieva nad rámec výživného. Určené výživné 120 eur od 01.09.2013 nie je vysoká suma
na 6-ročné dieťa, preto žiadala odvolanie otca zamietnuť.

K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník, žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti

§ 205 a nasl. OSP, byť viazaný dôvodmi a neviazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1, 2 písm. a/ OSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky
uvedené v § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§214 ods. 2 OSP) s verejne vyhláseným rozsudkom (§ 156
ods. 3 OSP) a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa
správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať
štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie

správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako nedeliteľnej
súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky
argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pojem výživné znamená zabezpečenie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe

príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má
vyhranený účel (úhrada osobných potrieb), a že jej základom a vlastným dôvodov existencie je určitý
osobný,rodinnývzťahmedzioprávnenýmapovinným.Vyživovaciupovinnosťmáosoba,ktorámáhradiť
úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnený. Výživné je
právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným

a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ ide o jednotlivé druhy výživného. Z tohto
hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného
je podmienená i mravnými názormi spoločnosti. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby
tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby jej pôsobenie bolo čo
najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i poruchové

prípady plnenia výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v rodiny. Nárok
a výživné a vyživovaciu povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že vzniku vyživovacej
povinnostipostačí,akbytuexistovalipodmienky,ktorézákonstanovíbeztoho,abytomumuselipristúpiť
akékoľvekďalšieprávneskutočnosti.Zpovahyvýživného,akozákonnéhonárokuvyplývaajto,žezákon
upravuje jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri určení výživného kladie

dôraz na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o
výživnom súd musí vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku
výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodujúci stav, ktorý je v dobe jeho vyhlásenia.
Hmotnoprávnou podmienkou v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine potrebnou na to, aby súd mohol vo veci
opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu pomerov, ktorá s prihliadnutím na

všetky okolnosti môže byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď táto zmena sa závažnejším
spôsobomprejavívpomerochúčastníkovvporovnanísichpomermivčasevyhláseniarozsudku.Zmena
pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami
na strane oprávneného alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Na strane pomerov povinnéhomôže byť takouto zmenou pomerov strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej
vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané,
že sa zmenili pomery, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

Prvostupňový súd dôkladne skúmal zmenu pomerov, ktorá mala nastať na strane rodičov a maloletého
dieťaťa od poslednej úpravy výživného. Uviedol, že naposledy o výživnom pre mal. P. bolo rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany pod č. k. 9P/258/2013-80 zo dňa 27.02.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod č. k. 7CoP/20/2014-101 zo dňa 29.05.2014, ktorým súd zvýšil

vyživovaciupovinnosťotcazosumy100eurna120eurmesačnesúčinnosťouod01.09.2013.Podrobne
v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na situáciu v čase poslednej úpravy výživného
a v dobe, kedy otec podal návrh na zníženie výživného odôvodňujúc ho tým, že si založil spoločnú
domácnosť s priateľkou v nájomnom byte. Zisťovaním uvedených skutočností nezistil žiadnu zmenu
pomerov na strane rodičov, iba na strane maloletého dieťaťa nastupujúceho na základnú školu.
Odvolací súd po preskúmaní spisu sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom prvostupňového

súdu, keď mal za to, že k žiadnej podstatnej zmene pomerov na strane otca - oproti poslednému
rozhodnutiu o výživnom nedošlo. Predpokladom rozhodnutia o výživnom je vždy zmena pomerov, ktorou
je podľa záverov ustálenej rozhodovacej praxe (judikatúry) súdov v tzv. rodinných veciach zásadne len
podstatná zmena okolností rozhodujúcich pre určenie výživného v čase nového rozhodovania oproti
času pôvodného rozhodovania, pričom okolnosťami z tohto pohľadu rozhodujúcimi sú na jednej strane

odôvodnené potreby výživou oprávnených osôb a na strane druhej možnosti a schopnosti výživou
povinných,tedaspravidlazárobkové,sociálneainépomeryobochrodičovdetí.Kzáveruotakejtozmene
možno dospieť len objasnením okolností (kritérií) uvedených zhora v čase pôvodného (ostatného)
rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene, ich porovnaním a komplexným zhodnotením, pričom až
po zachovaní takto opísaného postupu môže byť dostatočne podloženým aj záver o tom, či príslušné

zmeny zakladajú dôvod pre zmenu skoršieho rozhodnutia o výživnom, ak áno, tak v akom smere,
rozsahu a od ktorého času. Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia podrobne
vysporiadal s otázkami, ktoré otec namietal v dôvodoch svojho písomného odvolania, komplexne posúdil
všetky zmeny v pomeroch účastníkov konania a správne dospel k záveru, že na strane otca nenastala
taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

Za takejto situácie je vhodné konštatovať, že výživné určené zo strany otca je primerané odôvodneným
potrebám mal. P., ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Takým je i konanie
vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.