Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1247/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206694
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812206694.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie
13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Revúca č. k. 4C/334/2012 - 52 zo dňa 04. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal z titulu majetkovej
škody sumy 125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 328,23 Eur, zamietol. Žalobca sa domáhal
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená okresným súdom v
exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t. j. zamietnutím žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty. O trovách konania okresný súd rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd vykonal dokazovanie exekučným

spisom sp. zn. 5Er/121/2011 a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 14. 02. 2011. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora, ktorou
žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zamietol uznesením dňa 30. 06. 2011.
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že exekučný súd bol povinný
dôsledne skúmať splnenie formálnych i materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie, a to v každom
štádiu vedenia exekúcie, bol povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného

poriadku. Exekučný súd preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, nakoľko dospel k záveru, že zmluva, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný,
nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, čo zároveň
znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia.
Postup exekučného súdu bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený a správne exekučný súd
skúmal, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovského súdu

si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Prvostupňový súd ustálil, že dĺžka exekučného konania od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie
poverenia zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie(vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie
práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prvostupňový súd uzavrel, že súd nemal
za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre

vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vec právne posúdil
podľa § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1 a 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu; hoci
žalovaný mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania mu nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní
žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní predovšetkým namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, okresný súd rozhodol v jeho

neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho
právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť tvrdeniam
žalovanéhoanikvykonanýmdôkazom,naktorýchsúdzaložilsvojerozhodnutie,čímdošloajkporušeniu
jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní

nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené
zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie,
ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám. Má za to, že v exekučnom konaní boli
porušené jeho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote, vyjadril nepochopenie nad postupom okresného
súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci

zistilnedodržaniepríslušnejzákonnejlehotyzostranyexekučnéhosúdu.Napadnutýrozsudokoznačilza
nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberal uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Žiadal zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v
napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky
žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal vyčíslenej
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom

v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t. j. zamietnutím žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty; žalobca už v žalobe navrhol vykonať
dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Žalobca už priamo v žalobe vzniesol
námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej námietke rozhodol nadriadený súd tak,
že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania v prejednávanej veci nevylúčil. Toto rozhodnutie

nadriadeného súdu bolo doručené riadne právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanému. Súd žalobu
doručil žalovanému na vyjadrenie, písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe súd doručil právnemu
zástupcovi žalobcu prostredníctvom pošty, pričom toto vyjadrenie žalovaného prevzal právny zástupca
žalobcu dňa 22. 04. 2013. Následne tomuto doručil aj poučenie účastníka konania, ktoré bolodoručované v zásielke spolu s uznesením súdu sp. zn. 4C/334/2012 zo dňa 26. 04. 2013, ktoré prevzal
právny zástupca žalobcu dňa 13. 06. 2013. Okresný súd na úradnej tabuli v súlade s ustanovením §
156 ods. 3 riadne a včas oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku; po uplynutí zákonnej 5-

dňovej lehoty okresný súd následne vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok vo veci
samej verejne vyhlásil do zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku. K spisu okresného súdu je pripojený
exekučný spis ohľadne exekučného konania, v ktorom mala byť žalobcovi podľa jeho žaloby spôsobená
tvrdená škoda nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Po preskúmaní veci podľa názoru
odvolacieho súdu odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a uvádza, že okresný súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho
predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd považuje záver okresného súdu o
nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu v celom rozsahu za správny, pretože

žalobcanepreukázaltvrdenýnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduvspornomexekučnomkonaní.
Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu, ktoré sú uvedené v jeho odvolaní a procesným
postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska posúdenia, či
došlo k vadám v konaní, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Námietka žalobcu uvedená v odvolaní, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je
dôvodná. O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu rozhodol nadriadený súd s tým,
že zákonného sudcu, ktorý vo veci rozhodol z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Uznesenie
nadriadeného súdu účastníkom konania bolo riadne doručené, iné dôvody zaujatosti (ako dôvody, ktoré

boli už uvedené v samotnej žalobe) žalobca v odvolaní neuviedol. Pokiaľ žalobca svoje tvrdenie o
vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil na argumente, že tento je
sudcom rovnakého súdu ako exekučný súd, ktorý mu svojím nesprávnym úradným postupom mal
spôsobiťuplatnenúškodu,odvolacísúdpoukazujenato,žesúdnapraxdospelakustálenémuzáveru,že
dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej

odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že
sudca vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím nesprávnym úradným
postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú
ujmu (viď napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn.

3Cdo/202/2013 zo dňa 12. 09. 2013).

Námietka odvolateľa, že mu prvostupňový súd vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania a
vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, nie je dôvodná. Odvolací súd poukazuje na to, že

prvostupňový súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade so zákonom, pretože v prejednávanej
veci ide vzhľadom na predmet konania o drobný spor v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 200ea ods. 1 a 2 O. s. p.; zo spisu vyplýva, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku súd riadne a včas oznámil na úradnej tabuli v súlade s ustanovením § 156 ods. 3
O. s. p. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalobcovi nebolo doručené vyjadrenie odporcu k

návrhu,keďzospisuokresnéhosúduvyplýva,ževyjadreniežalovanéhoboložalobcoviriadnedoručené.
Nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom postupom okresného súdu, ktorý je v
súlade so zákonom. K odňatiu možnosti konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný
súd síce vykonal dokazovanie mimo pojednávania (§ 122 ods. 1 O. s. p.), toto dokazovanie však
pozostávalo len z oboznámenia sa s exekučným spisom, ktorý ako dôkaz už v žalobe navrhol vykonať

samotný žalobca, pričom odvolací súd poukazuje na tú okolnosť, že žalobca bol účastníkom uvedeného
exekučného konania, a teda obsah exekučného spisu z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od
podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu o jej
zamietnutíbolžalobcovinepochybneznámy,pretožezexekučnéhospisuvyplýva,ževšetkyrozhodnutia
boli žalobcovi (v exekučnom konaní oprávnenému) riadne doručené. Iné dokazovanie okresný súd

nevykonal. Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka
konania byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu
kontradiktórnostivšaknemožnovykladaťformalisticky,alelenvoväzbesostanýmizásadamiuvedenými
v jednotlivých ustanoveniach O. s. p. Z ustanovenia § 44 ods. 1 O. s. p. vyplýva účastníkovi, akoaj ich zástupcom právo nazerať do súdneho spisu, robiť si z nich výpisky, odpisy a fotokópie alebo
požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. Ide o procesné oprávnenie účastníka
konania, pričom využitím uvedeného procesného oprávnenia mal žalobca možnosť v dostatočnom

časovom predstihu a dostatočným spôsobom uplatniť svoje procesné práva za účelom vyjadrenia sa
k dôkazom a ovplyvniť tak súdne konanie. Ak by žalobca využil svoje vyššie uvedené práva, mal
by možnosť oboznámiť sa s vyššie uvedeným exekučným spisom (sám žalobca tento spis v žalobe
označil ako dôkaz), ako aj s písomným podaním žalovaného (ktoré mu však bolo riadne doručené), mal
možnosť včas naň reagovať pred rozhodnutím vo veci samej. Keďže okresný súd postupoval v súlade s

ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. a v prejednávanej veci predmetom konania bol drobný spor, okresný
súd svojím postupom neporušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces.

Okresný súd účastníkov konania upovedomil zákonu zodpovedajúcim spôsobom o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku, žiadnym spôsobom účastníkom, a teda ani žalobcovi, neodňal možnosť
konať pred súdom, zo strany okresného súdu teda k žalobcom namietanej procesnej vade konania

nedošlo. Odvolací súd nenariadil pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. b/ O. s. p. na prejednanie
odvolania žalobcu proti rozhodnutiu vo veci samej vzhľadom k tomu, že hoci súd prvého stupňa rozhodol
podľa § 115a O. s. p. bez nariadenia pojednávania, nie je potrebné vo veci zopakovať alebo doplniť
dokazovanie.

Keďže odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi žiadnym spôsobom právo konať pred súdom odňaté
nebolo a súčasne vo veci rozhodol zákonný sudca, prejednal odvolací súd následne rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej.

Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora, ktorou požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Argumentácia žalobcu o nesprávnom úradnom postupe
exekučného súdu spočívala predovšetkým v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Súdna prax je ustálená na závere, že

lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak exekučný súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí súd rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (viď uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 243/2013 zo dňa 25. 04. 2013, IV. ÚS
605/2012 zo dňa 14. 12. 2012). Za situácie, že okresný súd z pripojeného exekučného spisu zistil,

že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
14. 02. 2011 a exekučný súd uznesením zo dňa 30. 06. 2011 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom uznesenie bolo účastníkom exekučného
konania doručované v primeranej lehote, uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny
úradný postup, ktorý by mal za následok prieťahy v súdnom konaní, postup exekučného súdu je

plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného
titulu. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje
pred okresným súdom (čo je odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti), je ústavne
akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti, čo je plne
v súlade so závermi Ústavného súdu SR napr. vo veci sp. zn. II. ÚS 245/2013, IV. ÚS 606/2012.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, odvolací súd uvádza, že
vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nepreukázal teda nesprávny
úradný postup exekučného súdu, nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku zaoberať nepriznaním

uplatnenej škody a majetkovej ujmy, čo je v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Táto skutočnosť
nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku tak, ako to v odvolaní tvrdil žalobca. Na
zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je objektívnou
zodpovednosťou bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku

tejto zodpovednosti je nesprávny úradný postup, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov
zodpovednosti za škodu je práve tvrdený nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát
zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobenáorgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Ak prvý a jeden z
rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup, nebol v konaní
zistený, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej

moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, teda nebol zistený jeden zo základných
predpokladov vzniku zodpovednosti, preto okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi
vzniku zodpovednosti, a teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným
postupom a touto škodou.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Okresný súd pri
rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.

s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že

žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.