Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/865/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607209214
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5607209214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Štefan
Pavlík - STAVIVÁ, so sídlom v Martine, Kratinova 71, IČO: 10 874 208, právne zastúpený JUDr. Jánom
Repáňom, advokátom so sídlom v Y., M. R. U. XX, proti odporcovi: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XX, právne zastúpený JUDr. Ľubošom Rackom, advokátom so sídlom v N. Y., W. I. XX, o zaplatenie
sumy 2.518,87 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš z 26. júna 2014, sp. zn. 7C/227/2007-601, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu

1.007,55 Eur so 6 % úrokom z omeškania od 11.05.2008 do zaplatenia, do 15 dní p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, z o s t á v a n
e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.007,55 Eur s 6
% úrokom z omeškania od 11.05.2008 do zaplatenia, do 15 dní. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa,
ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie náhrady škody až do výšky 2.518,87 Eur s 6 % úrokom
z omeškania od 01.12.2007 do zaplatenia, ako nedôvodný zamietol. Nárok navrhovateľa na náhradu

škody vyplývajúci z ust. § 431 Občianskeho zákonníka považoval za čiastočne dôvodný. Vykonaným
dokazovaním zistil, že dňa 12.05.2005 okolo 18:00 hod. došlo k stretu osobného motorového vozidla
značky Mitsubishi Galant ev. č.: MT 725 AS (ďalej len „vozidlo navrhovateľa“), ktoré riadila dcéra
navrhovateľa M. T. smerom od Korytnice na Donovaly, kedy pri odbočovaním predmetným vozidlom
vľavo došlo k stretu s motorovým vozidlom odporcu Škoda Octavia LM 700 BA (ďalej len „vozidlo
odporcu“), ktoré riadil odporca, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu oboch motorových vozidiel.
Vykonaním opravy na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa vznikla škoda vo výške 2.518,87 Eur,

nazákladevystavenejfaktúryč.502005zodňa15.12.2005.Uvedenáfaktúrabolauhradená20.12.2005.
Podľa protokolu o nehode, vychádzajúc z obsahu spisového materiálu Okresného riaditeľstva PZ ODI
Banská Bystrica Č.p.: ORP-P-177-S/DI-E-2006 bolo zistené, že k dopravnej nehode došlo na ceste
I/59 v km 26,8 v obci Donovaly, kde maximálna povolená rýchlosť vyplýva z pravidiel cestnej premávky
do 60 km/h. Jedná sa o priamy úsek s následnou tiahlou ľavotočivou zákrutou, na ľavej strane sa
nachádza pripojenie účelovej komunikácie. Jedná sa o stúpanie v smere od Korytnice na Donovaly. Bola
zhotovená fotodokumentácia miesta nehody, ako aj poškodených motorových vozidiel. Rozhodnutím

o priestupku zo dňa 12.07.2006 bolo konštatované, že dcéra navrhovateľa porušila ust. § 18 ods. 1
Zákona č. 316/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a dopustila sa priestupku podľa §
22 ods. 1 písm. l/ Zákona 372/1990 Zb.. Na základe podaného odvolania proti uvedenému rozhodnutiu,
Krajský dopravný inšpektorát v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 06.10.2006 zrušil rozhodnutieODI OR PZ zo dňa 12.07.2006 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutím OR
PZ ODI Banská Bystrica zo dňa 12.11.2007 bolo zastavené konanie o priestupku podľa § 76 ods.
1 písm. f/ Zákona č. 372/1990 Zb., keďže zodpovednosť za priestupok zanikla. Z písomnej správy

Slovenskej správy ciest (ďalej len „SSC“) bolo zistené, že v úseku cesty I/59 Korytnica - Donovaly
v km 27,300 - 26,650 je vyznačené zvislé dopravné značenie km 27,300 dodatková tabuľa s textom
„S úhradou nad 3,5 t“, km 27,275 smerová tabuľa ku kultúrnemu alebo turistickému cieľu, km 27,240
zóna s dopravným obmedzením a obec Donovaly, km 27,065 hlavná cesta a tvar križovatky, km 26,935
hotel alebo motel, km 26,790 smerová tabuľa k miestnemu cieľu Mistríky, km 26,850 informačná tabuľa

Mistríky. Z písomného znaleckého posudku č. 19/2009 zo dňa 26. 12. 2009 vyhotoveného Ing. Igorom
Dirnbachom, súdnym znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel,
nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel bolo zistené, že je možné riešiť dopravnú
situáciu v priebehu nehodového deja s hypotetickými alternatívami, ktoré sa opierajú o čiastkové
informácie z výpovedí účastníkov a svedkov dopravnej nehody. Znalec vykonal rozbor nárazovej plochy
vozidiel, s prihliadnutím na ich deformáciu a rozsah. Znalec konštatoval, že poloha vozidla vodičky T.

v čase zrážky, by nevytvárala dostatočný priestor pre obchádzanie vozidiel sprava a tieto by museli
obchádzať vozidlo mimo pravý okraj vozovky. Za predpokladu, že sa dodržal bezpečný bočný odstup
od predchádzaných vozidiel a odporca išiel v strede ľavého jazdného pruhu, potom miesto zrážky s
vozidlom Mitsubishi sa malo nachádzať cca 1 m od stredovej čiary, pričom takáto nárazová plocha by
vytvorila minimálny priestor cca 0,5 m pre obchádzanie vozidiel vpravo. Prvý kontakt vozidla Mitsubishi

Galant s pravou bočnou časťou vozidla Škoda Octavia sa nachádza v oblasti začiatku pravých predných
dverí odporcu, z čoho vyplýva, že pravdepodobne ľavá predná časť vozidla Mitsubishi Galant narazila do
boku vozidla Škoda Octavia až vtedy, keď profil kontaktu opustila pravá časť predného blatníka a pravý
predný blatník. Zo simulácie nehodového deja ďalej zistil, že vozidlo odporcu sa mohlo pred nehodou
pohybovať rýchlosťou 66 km/h a v okamihu zrážky mohlo mať rýchlosť cca 62 km/h. Simulovaná bola

aj nárazová rýchlosť vozidla odporcu na 90 km/h, táto však nezodpovedá priebehu ponárazového
pohybu vozidla odporcu, ktoré by v takom prípade po zrážke v rotácii opustilo vozovku, k čomu v
skutočnosti nedošlo. Podľa popisovaného poškodenia vozidiel sa technicky javí prijateľné to, že vozidlo
navrhovateľa bolo pri odbočovaní v pohybe a miesto zrážky pravdepodobne cca 1 m od stredovej čiary.
Znalec v tejto súvislosti uviedol, že pri výpočte sa zohľadňujú časovo reálne časovo priestorové vzťahy,

pohyb vozidiel, ako aj riešenie nárazu vozidiel, pohyb vozidiel do konečných polôh. Za príčinu kolízie
považoval správanie sa vodičky motorového vozidla navrhovateľa, ktorá začala odbočovať z hlavnej
komunikácie v čase, keď už bola predchádzaná vozidlom odporcu. Ďalej s pravdepodobnosťou je možné
konštatovať, že vozidlo odporcu by predbiehací manéver bolo ukončilo niekde v začiatku plnej čiary,
ktorá je za predmetnou križovatkou (50 alebo 100 m). Posúdenie, aký bezprostredný vzťah má zvislé

dopravné značenie k miestu dopravnej nehody znalec prenechal osobitnému znaleckému odvetviu a to
na dopravné inžinierstvo. V Doplnku č. 24/2001 k Znaleckému posudku č. 19/2009, vyhotoveného na
návrh žalobcu, súdny znalec uviedol, že rozhľadové pomery na komunikácii sú dostatočné. Komunikácia
v smere jazdy vozidiel je v stúpaní a tvorí ľavotočivú zákrutu s následnou rovinou. Niveleta komunikácie
zabezpečuje dostatočný rozhľad, vo výhľade nebráni žiaden objekt ani okolitá zástavba resp. vegetácia.

Súdny znalec Ing. Milan Gmitter z odboru doprava cestná, na základe znaleckého posudku č. 5/2013,
ako aj výpoveďou na súdnych pojednávaniach (na ktorých opravil svoje závery) uviedol, že na úseku,
v ktorom je lokalizované miesto dopravnej nehody, sa nachádzajú dve križovatky. Prvá križovatka je
značená dopravnou značkou D1a s dodatkovou tabuľou E2b. Druhá križovatka, vzdialená od tejto
dopravnej značky 265 m, zvislým dopravným značením označená nebola. Jedná sa o križovatku, kde

došlokukolíznejsituáciiodbočenímkmiestnemucieľu.Sútopriesečnékrižovatky.Vpredmetnomúseku
bola umiestnená dopravná značka D54a, ktorá označuje začiatok Obce Donovaly a ktorá obmedzuje
rýchlosť na 60 km/h. Nasledujúca dopravná značka D1a s dodatkovou tabuľou E2b označuje miesto
križovatky,ktorésanachádzaodtejtodopravnejznačkypribližne75m.Znázorňujehlavnúcestusmerom
na Banskú Bystricu, ktorá je preťatá dvomi cestami. Jednu na účelovú komunikáciu, ktorá smeruje

k parkovisku Hotela Slovakia. Druhá predstavuje účelovú komunikáciu k príjazdovej ceste Mistríky.
Informatívna dopravná značka smerová tabuľa k miestnemu cieľu Mistríky (D42) uvádza vodičovi smer
k tomuto cieľu a upozorňuje na blízkosť miesta odbočenia.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že v prípade uvedenej dopravnej

nehody došlo k stretu dvoch motorových vozidiel, ktoré sa vysporiadávajú medzi sebou podľa účasti na
spôsobení škody. Každý z prevádzateľov vozidla nesie zodpovednosť za časť celkovej škody, úmerne
k svojej účasti na spôsobení škody (R 3/1984). Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno v
tvrdení, že k stretu dopravných prostriedkov došlo výlučne zavinením odporcu. V rámci zhodnoteniavšetkých relevantných skutkových okolností bolo potrebné skúmať a vyhodnotiť charakter dopravného
úseku komunikácie, na ktorom došlo k dopravnej nehode, vrátane dopravno-technického stavu, časové
obdobie, situáciu v cestnej premávke. Na predmetnom úseku medzi dvomi zákrutami sa nachádzali dve

križovatky, vodorovné dopravné značenie a zvislé dopravné značenie. Bolo preto potrebné vyhodnotiť
aj manévrovacie úkony vodičov vozidiel a to odbočovanie doľava a predchádzanie vozidla (vozidiel),
z hľadiska pravidiel cestnej premávky. Zo znaleckého posudku Ing. Dirnbacha vyplýva, že vozidlo
navrhovateľa narážalo do vozidla odporcu (z hľadiska posúdenia úrazového deja), vychádzajúc z
charakteru poškodenia vozidiel, ako aj charakteru v dopravnej situácii. Uvedený znalec vylúčil, že

by sa vozidlo odporcu pohybovalo v čase úrazového deja rýchlosťou 90 km/h. Žiadna z procesných
strán však nemala záujem o kontrolné znalecké dokazovanie a ani nenavrhla vykonanie iných než už
vykonaných dôkazov. Predmetom dokazovania bola aj miera účasti odporcu na vzniknutej škode, ktorá
predstavuje právnu otázku, o ktorej prináleží rozhodnutie súdu. Pri posudzovaní konania odporcu bolo
potrebné vychádzať predovšetkým z hodnotenia terénnych podmienok, poveternostných podmienok a
rozhľadových pomerov. Bolo potrebné nevyhnutne zhodnotiť všetky okolnosti, za ktorých sa odporca

rozhodol uskutočniť manévrovací úkon predchádzania vozidiel a okolnosti, za ktorých k nemu došlo.
Odporca predchádzal v úseku, ktorému predchádzala ľavotočivá tiahla zákruta, stúpanie, bola tma, v
obci, v ktorej je limitovaná rýchlosť, pričom predchádzal v kolóne tri vozidlá a vozidlo navrhovateľky bolo
štvrtým predchádzaným vozidlom. Odporca tento dopravný úsek dobre poznal, mal s ním skúsenosti.
Napriek tomu však nevedel v priestupkovom ani súdnom konaní lokalizovať začiatok obce Donovaly,

s čím súviselo obmedzenie rýchlosti vozidiel na 60 km/h. Súdni znalci v priestupkovom a aj súdnom
konaní nevylúčili, že vozidlo odporcu sa pohybovalo vyššou rýchlosťou, ako bola povolená rýchlosť.
Ak vozidlo odporcu predchádzalo skupinu minimálne troch vozidiel (táto skutočnosť v konaní bola
nesporná) a tieto sa pohybovali povolenou rýchlosťou, potom bezpečný úkon predchádzania musel byť
prevedený pri vyššej rýchlosti. Súdny znalec Ing. Dirnbach tiež konštatoval, že v prípade dokončenia

úkonu predchádzania vozidlom odporcu a zaradením sa pred vozidlo navrhovateľa, by došlo už v úseku
s plnou čiarou a teda v zákaze predchádzania (v rozsahu 50 - 100m). Z uvedeného potom vyplýva zo
strany odporcu porušenie ust. § 14 ods. 5 písm. b/, ods. 3 Zákona č. 315/1996 Z. z., ktorému zákon
ukladá povinnosť nepredchádzať, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlá, ktoré chce predísť.
Nejedná sa len o ohrozenie vodičov vozidiel predchádzaných, ale tieto vozidlá nesmie ani obmedziť.

Pri porovnaní pravidiel cestnej premávky sa ukladajú prísnejšie povinnosti vodičovi, ktorý realizuje
predchádzanie vozidla (-iel). V predmetnom úseku, z dopravného hľadiska náročnom, s prihliadnutím
na tmu a kolónu vozidiel, úsek medzi dvoma križovatkami, ktorý odporca dobre poznal, tento nemohol
naplniť svoju povinnosť podľa § 14 ods. 5 písm. d) Zákona č. 315/1996, keďže sa nemohol náležitým
spôsobom presvedčiť, že vodička vozidla navrhovateľa, ako pred ním idúceho vozidla, dáva znamenie

o zmene smeru jazdy vľavo. Aj odporca vo svojej výpovedi sám potvrdil, že nemohol vidieť, či vozidlo
navrhovateľa stálo alebo nie, keďže predbiehal kolónu vozidiel. Odporca preto nemohol mať pred sebou
rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie. Podľa výpovede odporcu,
tento dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo v mieste, kde sa vodorovným dopravným značení
končí zákaz predchádzania. Vodorovné dopravné značenie V2b upozorňuje na nebezpečné miesta

(zákrutu, križovatku a podobne). Odporca bol preto upozornený vodorovným dopravným značením na
nebezpečné miesto - križovatku, napriek tomu sa rozhodol uskutočniť úkon predchádzania v kolóne
vozidiel. Vodorovné dopravné značenie V2b upozorňovalo na nebezpečné miesto - križovatku, ako aj
zvislé dopravné značenie - smerová tabuľa k miestnemu cieľu (Mistríky) D42 informovala účastníkov
cestnej premávky na vedľajšiu cestu a s tým spojenú možnosť odbočenia vľavo. Odporca bol preto

povinný prispôsobiť svoje správanie aktuálnej situácii v cestnej premávke a všetkým okolnostiam, ktoré
možno predvídať. S poukazom na uvedené odporca nepreukázal, že reagoval náležitým spôsobom
na zvislú dopravnú značku D54a Obec Donovaly. S poukazom na vodorovné dopravné značenie,
zvislé dopravné značenie, znalosť odporcu predmetného dopravného úseku vrátane lokalizácie dvoch
križovatiek, nebol daný dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom zvislého dopravného značenia

D1a s dodatkovou tabuľkou E2b, ktoré bolo osadené vo vzdialenosti 90 m od predmetnej križovatky.
Navrhovateľ aj napriek tomu, že nebolo možné previesť komplexnú analýzu nehodového deja pre
nedostatok vstupných parametrov, rozhodol sa podať návrh na uplatnenie nároku na náhradu škody.
Znalecké dokazovanie v priestupkovom súdnom konaní označilo za príčinu kolízie odbočovací manéver
vozidla navrhovateľa, ktoré narážalo do pravej bočnej časti vozidla odporcu. V kontexte uvedeného

bolo potrebné prihliadať aj na závery znalca Ing. Dirnbacha, ktorý konštatoval, že v obidvoch prípadoch
nárazovejrýchlostivozidlaodporcu,bolavzdialenosťjehovozidlataká,žeumožnilavozidlunavrhovateľa
rozpoznať, že vozidlo odporcu je v ľavom jazdnom pruhu a ide vykonávať predchádzací manéver. Keďže
procesné strany nemali záujem na ďalšom znaleckom dokazovaní, bolo možné vychádzať z odbornéhoposúdenia technicky prijateľného možného riešenia príčiny kolízie a tým aj miery účasti navrhovateľa na
spôsobenej škode v zmysle generálnej prevencie uvedenej v § 415 Občianskeho zákonníka. Na druhej
strane zhodnotením rozhľadových pomerov odporcu v rozhodnej dobe, keď predbiehací manéver sa

rozhodol odporca uskutočniť v úseku medzi dvoma križovatkami, ľavotočivej tiahlej zákrute so stúpaním
v obci, v tme, v kolóne vozidiel, bolo preukázané porušenie povinnosti aj na strane odporcu, ktorý nemal
uvedeným manévrom ohroziť ani obmedziť vodičov vozidiel idúcich pred ním, bol povinný bezpečne
sa zaradiť pred všetky vozidlá, ktoré chcel predísť a keďže predchádzal za uvedených podmienok štyri
motorové vozidlá, nemohol dodržať zákaz predchádzať vľavo, keďže vzhľadom na jemu dobre známu

križovatku s odbočením k miestnemu cieľu Mistríky nemohol sa spoliehať, že štvrté pred ním idúce
motorové vozidlo nebude odbočovať, čo súvisí aj s nedostatočnými rozhľadovými pomermi potrebnými
na bezpečné predchádzanie, keďže išlo o horský úsek Donovaly. V takom prípade z jeho strany došlo k
porušeniu ust. § 14 ods. 5 písm. a), b), d), ods. 3 a § 15 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. a) Zákona č. 315/1996 Z.
z. v znení neskorších predpisov. Keďže miera účasti vozidla navrhovateľa bola preukázaná vo väčšom
rozsahu, bol stanovený pomer účasti navrhovateľa na spôsobenej škode v rozsahu 60 % a pomer

účasti odporcu na spôsobení vzniknutej škody v rozsahu 40 %. Podľa určeného rozsahu navrhovateľa a
odporcu na spôsobení škody, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 1.007,55
eur (v rozsahu 40%) a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Zároveň zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania od 11.05.2008 až do zaplatenia, t.j. od
momentu, keď bola odporcovi doručená kvalifikovaná výzva navrhovateľa na plnenie v zmysle § 563

Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd v časti vyhovel návrhu navrhovateľa
na náhradu škody, podal v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Poukázal na závery znaleckého

posudku Ing. Igora Dirbacha č. 19/2009 zo dňa 26.12.2009, z ktorých vyplýva, že k zrážke motorových
vozidiel došlo z dôvodu odbočenia vozidla navrhovateľa v čase jeho predchádzania, resp. že príčinou
kolízie bolo správanie sa vodičky M. T., ktorá začala odbočovať z hlavnej komunikácie v čase, keď
už bola predchádzaná jeho motorovým vozidlom. Taktiež znalec v doplnku k znaleckému posudku č.
24/2001 uviedol, že rozhľadové pomery na komunikácii boli dostatočné. Taktiež znalec konštatoval, že

jeho vozidlo sa nepohybovalo vyššou rýchlosťou, ako bola povolená rýchlosť, znalci uvažovali o rýchlosti
66 km/h, resp. v čase stretu o rýchlosti 62 km/h, pričom vylučovali rýchlosť 90 km/h. Vodorovné dopravné
značenie V2b mu umožňovalo predchádzať na danom úseku cesty, pričom predbiehacím manévrom
žiadnym spôsobom neobmedzil vodičov vozidiel idúcich pred ním. Príčinou stretu nebola skutočnosť,
že by sa spoliehal, že štvrté pred ním idúce motorové vozidlo nebude odbočovať, ale skutočnosť, že

vodička motorového vozidla navrhovateľa sa nepresvedčila, či je predchádzaná iným vozidlom. Podľa
jeho názoru, sa nemohol dostať do omeškania s priznaným nárokom na náhradu škody, keďže nemal
k dispozícii žiadne právoplatné rozhodnutie príslušného štátneho orgánu, ktoré by stanovovalo mieru
jeho účasti na predmetnej dopravnej nehode. Žiadal preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zmeniť a žalobný návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Okresný súd na základe rozsiahle vykonaného dokazovania prihliadajúc na procesné podmienky

uvedené v § 120 ods. 1 O.s.p. (povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť účastníkov konania) správne
dospelkzáveru,keďnárokunavrhovateľananáhraduškodyvčastivyhovelavčastijehonárokzamietol.
Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na vyhodnotenie skutkových okolností, ako aj na zaujatý právny
záver okresným súdom, s ktorými sa plne stotožňuje a na ktoré v dôvodoch svojho rozhodnutia odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu krajský súd dodáva, že okresný súd vo
vzťahu k uvádzaným skutkovým okolnostiam navrhovateľa v návrhu na začatie konania, uvedený právny
vzťahsprávneposudzovalpodľaust.§431Občianskehozákonníka,vktoromjeupravenázodpovednosťviacerých prevádzkovateľov. Podľa citovaného zákonného ustanovenia, ak ide o vyporiadanie medzi
týmito prevádzkovateľmi, vyporiadajú sa medzi sebou podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Vyporiadanie závislé na tejto účasti predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností, ktoré boli

hlavnou príčinou (príčinami) vzniknutej škody. Objektívna miera účasti na vzniknutej škode vyjadruje i
prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého z prevádzkovateľov, pokiaľ ním bola založená
príčinná súvislosť vedúca ku vzniku škody. Zavinenie na strane niektorého z prevádzkovateľov sa
hodnotí v rámci jeho účasti na vzniku škody.

Okresný súd pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania (§ 132 O.s.p.) správne vychádzal z
okolností,ktorébolilimitované(zistené)nazákladedôkaznejiniciatívyúčastníkovkonania,najmäztoho,
že rozhodnutím OR PZ ODI Banská Bystrica zo dňa 12.11.2007 bolo konanie o priestupku podľa § 76
ods. 1 písm. f/ Zákona č. 372/1990 Zb. zastavené a aj znalec Ing. Igor Dirnbach v písomnom znaleckom
posudku č. 19/2009 riešil dopravnú situáciu k priebehu nehodového deja s hypotetickými alternatívami,
ktoré sa opierajú o čiastkové informácie získané z výpovedí účastníkov a svedkov dopravnej nehody.

Okresný súd podrobne a výstižne vyhodnotil všetky zistené skutkové okolnosti na základe vykonaných
dôkazov tak výsluchom účastníkov v priebehu tohto konania, ako aj ich vyjadrení (resp. účastníkov
dopravnej nehody) v priestupkovom konaní, a to vo vzťahu k vykonaným znaleckým dokazovaniam, ako
aj vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam dopravnej nehody - poveternostným podmienkam, dopravným
podmienkam, ktoré mohli objasniť spôsob jazdy a manévrovacie schopnosti účastníkov dopravnej

nehody a vyhodnotiť tieto okolnosti tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Pokiaľ okresný súd
tieto zistené okolnosti vyhodnotil tak, že miera účasti na spôsobení škody v zmysle § 431 Občianskeho
zákonníka je u navrhovateľa 60 % a u odporcu 40 %, na základe ktorej odporcu zaviazal zaplatiť
navrhovateľovičasťuplatnenéhonárokunanáhraduškody,krajskýsúdpovažovaluvedenýprávnyzáver
okresného súdu za správny a z uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako

správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Nestotožnil sa s odvolacou námietkou odporcu ohľadom toho, že do omeškania s plnením nároku
na náhradu škody sa nedostal, keďže žiadnym štátnym orgánom nebol uznaný vinným zo spáchania
priestupku, resp. že by mu bola stanovená miera jeho účasti na predmetnej dopravnej nehode. V tomto

smere okresný súd správne rozhodol, keď zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi priznanú náhradu
škody od prvého dňa omeškania po tom, keď v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka bol odporca
vyzvaný na splnenie dlhu navrhovateľom, v určenej lehote. Ak túto povinnosť na výzvu navrhovateľa si
odporca nesplnil, v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, sa dostal do omeškania s plnením
predmetného záväzku.

Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne okresný súd.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.