Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 9, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113225947
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113225947.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci navrhovateľa: N.,

trvale bytom X., zastúpeného Q., bytom U. p r o t i odporkyni: P., bytom F., o určenie výživného pre
plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e odporkyňu prispievať na výživu navrhovateľovi sumou 70,- Eur mesačne, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku do budúcna, k rukám navrhovateľa, vždy do 15. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 06.09.2013 do 31.01.2015 v sume 336,25 Eur, súd p o v

o ľ u j e splácať v splátkach po 25,- Eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením
zročnej splátky sa stáva splatným celý dlh.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 06.09.2013 domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 250,- Eur mesačne počnúc od septembra

2011 do budúcna. Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom prvého ročníka Fakulty informatiky na
Masarykovej univerzite v Brne, s predpokladaným rokom ukončenia štúdia 2017. Od septembra 2011
žije takmer výlučne z peňazí, ktoré mu posiela ako výživné jeho otec, a to 230,- Eur mesačne. Matka mu
od septembra 2011 neprispievala finančne vôbec, od nástupu na vysokoškolské štúdium v septembri
2012 po prvýkrát poslala peniaze až vo februári 2013, a to v sume 50,- Eur. Žiadnym iným spôsobom
mu na živobytie neprispieva, neposkytuje mu bývanie, jedlo, ošatenie. Odporkyňa okrem príjmu zo
zamestnania vlastní nehnuteľný majetok, a to dvojizbový byt v Prešove, jednoizbový byt v Prešove a

trojizbový byt v Prešove, ktorý nadobudla do svojho vlastníctva vo verejnej dražbe.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že návrh na určenie výživného považuje
za dôvodný iba čiastočne a poukázala na nemožnosť určiť výživné pre plnoleté dieťa spätne pred
podaním návrhu na súd. Súhlasila s určením výživného v sume 50,- Eur mesačne, ktoré dobrovoľne
navrhovateľovi poukazuje na jeho účet. Poukázala na správanie sa navrhovateľa voči nej, pričom o jeho
nevhodnom správaní svedčia aj rozhodnutia v priestupkových konaniach.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,svedka,oboznámenímsaslistinnýmidôkazmi
predloženými účastníkmi konania, dôkazmi, ktoré zaobstaral súd, obsahom pripojených spisov a zistil
tento skutkový stav:Z rodného listu navrhovateľa vyplýva, že dňa 24.04.2011 dovŕšil plnoletosť.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 08.12.2008, č.k. 17C/341/2006-160, súd zveril maloletého

N. a maloletú E. do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca prispievať na výživu navrhovateľa sumou
232,36 Eur mesačne a na výživu maloletej E. sumou 199,16 Eur mesačne.

Z potvrdenia Masarykovej univerzity, Fakulta informatiky zo dňa 19.09.2013 vyplýva, že navrhovateľ je
v akademickom roku 2013/2014 študentom 2. ročníka dennej formy štúdia.

Z odpovede Masarykovej univerzity, Fakulty informatiky na vyžiadanie súdu zo dňa 24.06.2014 vyplýva,
že navrhovateľ v období od 01.01.2014 do 30.06.2014 bol poberateľom ubytovacieho štipendia v
celkovej výške 2.940,- Kč.

Z opisu mzdového listu W. vyplýva, že odporkyňa v roku 2014 dosahovala čistý mesačný príjem vo

výške XXX,XX Eur.

Z potvrdenia o príjme odporkyne za obdobie 9/2012 - 6/2013, vyhotoveného T. vyplýva, že odporkyňa
počas tohto obdobia dosahovala čistý príjem vo výške XXX,XX Eur.

Z odpovede Geografického a kartografického ústavu Bratislava na dožiadanie súdu o poskytnutie údajov
o vlastníckych vzťahoch vyplýva, že odporkyňa ku dňu 30.07.2014 bola vlastníčkou nehnuteľností v
katastrálnom území S., zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXXX a v katastrálnom území H., okres
E., zapísaných na LV č. XXXX, XXXX.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej dňa 21.01.2013 medzi odporkyňou a kupujúcim R.
vyplýva, že odporkyňa previedla na kupujúceho vlastnícke právo k trojizbovému bytu č. XX na ulici S. za
kúpnu cenu 56.000,- Eur. Vklad vlastníckeho práva kupujúceho do katastra nehnuteľností bol povolený
dňa 19.02.2013 pod číslom vkladu: N..

Z notárskej zápisnice číslo N 322/2012, Nz 27523/2012, NCRls 28165/2012 vyplýva osvedčenie o
priebehu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti: trojizbového bytu č. XX na ulici S.. Vydražiteľom predmetnej
nehnuteľnosti sa stala odporkyňa za cenu dosiahnutú vydražením vo výške 40.900,- Eur.

Zo zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi odporkyňou a nájomcom Q. dňa 27.12.2013 vyplýva, že

odporkyňa prenechala nájomcovi do užívania jednoizbový byt na E. za nájomné vo výške 150,- Eur
mesačne.

Z opisov mzdových listov za obdobie 5/2013 - 6/2014 vyhotovených spoločnosťou M. vyplýva, že otec
navrhovateľa za predmetné obdobie dosahoval čistý príjem vo výške XXX,XX Eur mesačne.

Zo správ o povesti vyhotovených Obvodným oddelením Policajného zboru SR L. zo dňa 26.06.2014
a 03.11.2014 vyplýva, že povesť v mieste bydliska ako aj správanie navrhovateľa na verejnosti je
príkladné, v období od roku 2012 až doposiaľ nebol priestupkovo riešený, ani trestne stíhaný. Zo správy
vyhotovenej dňa 03.11.2014 vyplýva, že navrhovateľ od 05.08.2013 je prihlásený na trvalý pobyt v obci

F. bez popisného čísla, v období od roku 2012 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) a § 50 ods. 1 priestupkového zákona.

Z rozhodnutia Obvodného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 08.02.2010,
č.k. PR.0298120100041VK vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona, ktorého sa dopustil
tým, že nadával svojej matke N., že je sliepka, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým
správaním a bola mu uložená sankcia pokarhanie.

Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že v súčasnosti je študentom 3. ročníka

bakalárskeho štúdia na Masarykovej univerzite v Brne. Býva v prenajatej garsónke, za ktorú uhrádza
mesačne nájomné v sume 190,- až 200,- Eur. Svoje mesačné výdavky špecifikoval na sumu 490,- Eur
a tieto pozostávajú z výdavkov na ubytovanie v sume 190,- Eur, stravu v sume 120,- Eur, cestovného v
sume 50,- Eur, nákladov na oblečenie, obuv v sume 30,- Eur, nákladov na lieky a ošetrenia v sume 15,-Eur, nákladov na odbornú literatúru a pomôcky do školy v sume 15,- Eur, nákladov na telefonovanie v
sume 20,- Eur, nákladov na prevádzku počítača v sume 10,- Eur, nákladov na potreby do domácnosti v
sume 15,- Eur, nákladov v súvislosti s jeho záľubami ako je krmivo pre zvieratá a iný materiál v sume 15,-

Eur a nákladov na šport v sume 10,- Eur. Je zdravý, stravuje sa v jedálni, niekedy si varí a stravuje sa v
reštauráciách. Okrem príspevku na ubytovanie nie je poberateľom žiadneho štipendia. Domov cestuje
približne 1 krát za 3 týždne. Cestovné doposiaľ predstavovalo sumu 20,- Eur za jednu cestu. Jeho
zdrojom príjmu je výživné vyplácané zo strany otca v sume 230,- Eur mesačne, odporkyňa mu prispieva
sumou50,-Eurmesačneataktiežsúmuvyplácanéprídavkynadieťavsume23,54Eurmesačnepriamo

na jeho účet na základe súhlasu odporkyne. Ku priestupku, z ktorého bol uznaný vinným uviedol, že sa
jednalo o bežnú hádku, ktorú matka nevedela riešiť iným spôsobom než tým, že privolala políciu.

Uviedol, že vzájomné vzťahy medzi ním a matkou sú vážne narušené, podľa jeho názoru k ich narušeniu
došlo už v minulosti, keď s ňou býval v spoločnej domácnosti a bol maloletý. Podľa jeho názoru
odporkyňa bola naňho veľmi prísna, prehnane kritická, nepodporovala ho v jeho záujmoch. Potom ako

odišiel zo spoločnej domácnosti s ňou, pocítil veľkú úľavu. Uviedol, že ho táto situácia veľmi mrzí a má
záujem o komunikáciu so svojou mamou, ktorej navrhol, aby spoločne navštívili psychológa, čo sa však
stretlo s nepochopením z jej strany.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa, ktorý je jeho otcom uviedol, že od doby posledného

rozhodovaniasúduovýživnomnajehostranenedošlokžiadnejzmenepomerov.Poukázalnamajetkové
pomery odporkyne, ktorá okrem príjmu zo zamestnania je vlastníčkou viacerých nehnuteľností, z ktorých
má príjem. Vo vzťahu k priestupku, ktorého sa navrhovateľ mal dopustiť proti odporkyni uviedol, že
odporkyňa mala v tom čase súdom uloženú povinnosť informovať ho ako otca o dôležitých veciach
týkajúcich sa navrhovateľa, pričom z predloženej e-mailovej korešpondencie je zrejmé, že odporkyňa

ho v tom čase o priestupku neinformovala, naopak uvádzala, že nič vážne sa nestalo. Uviedol, že podľa
jeho vedomostí v spoločnej domácnosti s odporkyňou býva aj jej priateľ, ktorý sa má podieľať na jej
mesačných výdavkoch.

Z výpovede odporkyne na pojednávaniach vyplynulo, že od 01.03.2014 je zamestnaná na Z. s miestom

výkonu práce v Košiciach, kde jej priemerná mzda dosahuje sumu XXX,- Eur mesačne. V období od
01.09.2013 do 28.02.2014 bola zamestnaná ako učiteľka T., kde jej príjem predstavoval sumu XXX,- Eur
mesačne. Spolu s plnoletou E. býva v dvojizbovom byte na ulici Z.. Jej mesačné výdavky predstavujú
sumu 150,- Eur na inkaso, vzhľadom k tomu, že miesto výkonu jej práce sú Košice, má zvýšené výdavky
v súvislosti s dopravou do práce, ktoré vyčíslila na sumu 140,- Eur mesačne, ďalej spláca sumu 100,- Eur

za splátku na súdny poplatok v konaní BSM a ďalších 20,- Eur ako splátku za preddavok na znalecké.
Na stravu, potreby pre domácnosť má výdavky v sume 80,- Eur mesačne, na ošatenie, osobné potreby
20,- Eur mesačne, na káblovú televíziu 15,- Eur mesačne, na internet 10,- Eur mesačne, na mobilného
operátora 20,- Eur mesačne, na ošetrenie a lieky 25,- Eur mesačne a na sporenie 10,- Eur mesačne.
Má zhoršený zdravotný stav, je alergička a v tejto súvislosti pravidelne užíva lieky. Je vlastníčkou dvoch

nehnuteľností. V dvojizbovom byte na ulici Z. býva spoločne s dcérou a tento byt slúži na uspokojenie jej
bytových potrieb. Okrem toho je vlastníčkou jednoizbového bytu na ulici E., ktorý prenajíma. Jedná sa
o byt, ktorý je v zlom technickom stave, preto sa s nájomcom dohodla, že od neho nebude požadovať
žiadne nájomné, okrem úhrady mesačných platieb vo výške 150,- Eur a nájomca bude podľa svojich
možností postupne svojpomocne na vlastné náklady byt rekonštruovať. V období od augusta 2012 do

januára 2013 bola vlastníčkou trojizbového bytu na ulici S.. Tento byt zakúpila z dôvodu, že v tom
čase nemala vyriešenú bytovú otázku a chcela v tomto byte bývať. Časť peňažných prostriedkov v
sume 25.900,- Eur na kúpu bytu poskytol A. a časť peňažných prostriedkov vo výške 15.000,- Eur jej
požičala jej matka. Jednalo sa o byt po neplatičoch. A. financoval aj rekonštrukciu predmetného bytu.
Následne sa jej vyriešila bytová situácia, preto sa rozhodla byt predať. Rozdiel medzi sumou, za ktorú

bol byt kúpený a za ktorú bol následne predaný, predstavoval sumu 15.000,- Eur, pričom bolo potrebné
uhradiť investície v sume 5.000,- Eur za rekonštrukciu a výmenu plastových okien v sume 1.900,- Eur,
bolo potrebné uhradiť daň z prevodu nehnuteľností. Peniaze utŕžené z predaja bytu boli vrátené A.,
zvyšnú časť peňazí vrátila matke. Odporkyňa z prevodu predmetného bytu nemala prakticky žiaden zisk.
Pozemky v katastrálnom území H. kúpila ako investíciu, pre ktorú sa rozhodla jej matka. Jednalo sa o

lesné pozemky. Kúpna zmluva bola napadnutá ostatnými spoluvlastníkmi vzhľadom k tomu, že došlo k
porušeniu ich predkupného práva a bola vyhlásená súdom za neplatnú. Doposiaľ zo strany pôvodných
vlastníkov nedošlo k vráteniu kúpnej ceny. Kúpna cena za predmetné pozemky bola zaplatená matkou
odporkyne, ktorá vyjadrila svoju vôľu ušetrené peniaze investovať do nehnuteľnosti a zároveň chcelaaby tieto boli zapísané ako vlastníctvo dcéry. Tieto tvrdenia, ako aj tvrdenia o tom, že 15.000,- Eur na
zaplatenie časti kúpnej ceny za byt jej požičala matka, podložila výpismi z účtov, ktorých vlastníčkou je jej
matka a taktiež predložením jej čestného prehlásenia. Na margo zlých vzťahov s navrhovateľom uviedla,

že opatrenia, ktoré navrhovateľ vnímal ako obmedzovania, vyplývali z jej najlepšieho presvedčenia o
dobrej výchove a o tom, čo bolo pre neho ako dieťa najlepšie.

Z výpovede svedka A. vyplynulo, že odporkyňu pozná ešte z doby, kedy žila v manželstve s otcom
navrhovateľa. Pracuje ako realitný maklér, má prehľad o trhu s bytmi. Odporkyňa ho niekedy v mesiaci

júl 2012 oslovila, či nevie o nejakom vhodnom byte, vzhľadom k tomu, že si rieši bytovú otázku. On jej
spomenul, že vie o dražbe trojizbového bytu, o ktorý následne odporkyňa prejavila záujem. Vzhľadom
k tomu, že nemala dostatočné množstvo peňažných prostriedkov na nákup bytu, dohodli sa, že na
zaplatenie kúpnej ceny za byt sa poskladajú. Svedok investoval zo svojich peňažných prostriedkov sumu
približne 30.000,- Eur a odporkyňa si požičala od svojej mamy sumu 15.000,- Eur. Vzhľadom k tomu,
že už v minulosti si s odporkyňou požičiavali peniaze, nemal potrebu s ňou spisovať písomnú zmluvu o

pôžičke. Po nadobudnutí bytu odporkyňou bolo potrebné vykonať v byte základné úpravy, aby bol tento
obývateľný. Vykonali sa tam investície v sume približne 3.000,- Eur. Následne po tom, čo sa situácia
zmenila, sa odporkyňa rozhodla byt predať. Byt bol predaný za kúpnu cenu 56.000,- Eur, ktorá bola
vyplatená odporkyni a ona mu obratom vyplatila 30.000,- Eur a podiel na zisku, ktorý predstavoval sumu
približne 2.000,- Eur.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ZR, pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, alebo ak povinný na seba berie
neprimerané majetkové riziká. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi (okrem
výživného na maloleté dieťa).

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je právom dieťaťa, ktoré vzniká narodením a trvá až
do obdobia, kým nie je dieťa schopné samo sa živiť. Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obidvaja
rodičia. Výška vyživovacej povinnosti na strane povinného sa odvodzuje od faktorov, ako sú jeho
zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet vyživovacích povinností
a pod.. Na strane dieťaťa súd prihliada na jeho oprávnené potreby, vek, zdravotný stav, záujmy a

pod.. Zároveň súd zohľadňuje možnosti druhého povinného rodiča a jeho majetkové pomery. Deti majú
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Životná úroveň musí byť približne rovnaká. Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, že príjem odporkyne predstavuje XXX,XX Eur mesačne.
Odporkyňa okrem navrhovateľa má vyživovaciu povinnosť voči plnoletej E., s ktorou žije v spoločnej
domácnosti. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami, ktoré má. V súlade s citovanými zásadami

pre určenie výživného zohľadniac potreby navrhovateľa a možnosti a schopnosti odporkyne, súd za
primerané výživné pre navrhovateľa považoval sumu 70,- Eur mesačne. Na strane odporkyne okrem
príjmu zo zamestnania nebol zistený žiaden iný príjem ani majetok, ktorý by odôvodňoval priznanie
vyššieho výživného. Nástupom navrhovateľa na vysokoškolské štúdium sa nepochybne zvýšili jeho
náklady, ktoré súvisia s cestovaním, ošatením, štúdiom a s kultúrnym, spoločenským vyžitím. Náklady

na jeho výživu boli preukázané, zodpovedajú veku, korešpondujú so súčasným charakterom doby a
hlavne s nárokmi, ktoré prináša štúdium na vysokej škole. Výdavky navrhovateľa okrem výživného
zo strany odporkyne sú čiastočne kryté aj súdom určeným výživným zo strany jeho otca. Zvýšené
náklady navrhovateľovi v súvislosti s jeho štúdiom čiastočne kompenzuje aj sociálne štipendium, ktorépoberá. Odporkyňa v prospech navrhovateľa poukazuje aj prídavok na dieťa, t.j. sociálnu dávku, ktorá
je nepochybne jej osobným nárokom v sume 23,51 Eur mesačne. Odporkyňa od podania návrhu
navrhovateľovi dobrovoľne prispievala na výživné sumou 50,- Eur mesačne, ktorú súd započítal do

dlžnéhovýživného.Určenímvýživnéhoodpodanianávrhuodporkynivznikolnavýživnomdlhzaobdobie
od 06.09.2013 do 31.1.2015 vo výške 336,25 Eur (25 dní mesiaca 09/2013 v sume 16,25 Eur, 16
mesiacov za obdobie od 10/2013-1/2015 v sume 320,- Eur), ktoré v súlade s ustanovením § 160 ods. 1
O.s.p.súdpovolilodporkynisplácaťspolusbežnýmvýživnýmvpravidelnýchsplátkachvovýške25,-Eur
mesačne až do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to tak, že nezaplatením zročnej

splátky sa stáva splatným celý dlh. Súd nárok navrhovateľa na určenie výživného podrobil skúmaniu
aj z hľadiska dobrých mravov a dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú hlboko a
vážne narušené a existuje reálna hrozba ich trvalého rozvratu. Správanie navrhovateľa voči odporkyni
je neštandardné, absentujúce prirodzený rešpekt a úctu, ktorá má existovať na strane detí voči rodičom.
Na druhej strane, toto správanie sa navrhovateľa nie je svojvoľné a nie je vylúčené, že je dôsledkom
neprimeraného a necitlivého vedenia a výchovy zo strany odporkyne v čase, keď jej navrhovateľ ako

maloleté dieťa bol zverený do osobnej starostlivosti. Preto podľa názoru súdu neprichádza do úvahy
aplikácia zákonného ustanovenia, ktoré vylučuje priznanie výživného, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Navrhovateľ v konaní vyjadril svoju ľútosť nad intenzitou narušenia vzájomných vzťahov a
potrebu ich úpravy. Súd apeluje na účastníkov konania, na ich morálnu povinnosť citlivým, adekvátnym
spôsobom, zdržiac sa negatívnych emócií, vyvinúť maximálne úsilie tieto narušené vzťahy obnoviť.

Napriek skutočnosti, že navrhovateľ je plnoletý, súd má za to, že existencia vzájomných citových väzieb
medzi ním a jeho matkou je pre jeho ďalší život a jeho kvalitu zásadná.

Vzhľadom k tomu, že určenie výživného v prípade, ak je navrhovateľom plnoletá osoba, je možné iba
od podania návrhu a nie spätne, súd návrh v časti, ktorou sa navrhovateľ domáha určenia výživného

pred podaním návrhu na súd, zamietol. Taktiež súd po preskúmaní okolností podstatných pre priznanie
výživného zamietol návrh na priznanie výživného v sume prevyšujúcej súdom priznanú sumu 70,- Eur
mesačne.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému navrhovateľovi nárok na

náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom k tomu, že mu žiadne trovy preukázateľne nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.