Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, December 19, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212224072
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2212224072.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Slovenská

kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpeného:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava (zn. 2.110.356) proti žalovanému: T. J., Q..
XX. G. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, Š., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému: H.. R. J., vyššia
súdna úradníčka, Okresný súd Galanta, o 6.675,76 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6.675,76 € z titulu úhrady poskytnutej náhrady škody s 9,25 %
ročným úrokom z omeškania od 5. mája 2011, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.384,49 € (v tom 983,99 € trovy

právneho zastúpenia a 400,50 € iné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk
advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
III. Náhrada trov konania prevyšujúca 1.384,49 € (t. j. náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 403,12
€) sa žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 28. decembra 2012 domáhal proti pôvodne dvom žalovaným
zaplatenie 6.675,76 € s úrokom z omeškania. V žalobe predniesol, že pôvodný žalovaný v 2. rade - W.
H., voči ktorému bolo konanie neskôr zastavené v dôsledku jeho úmrtia, spôsobil 11. decembra 2010
ako vodič dopravnú nehodu motorovým vozidlom, ktorého držiteľom bol žalovaný v 1. rade - T. J.. Na

toto vozidlo nebola v danom čase uzatvorená zmluva o poistení zodpovednosti za škodu, v dôsledku
čoho musel spôsobenú škodu v sume 6.675,76 € uhradiť žalobca z garančného fondu. Tým mu voči
žalovaným vznikol nárok na náhradu tohto plnenia v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
znení účinnom k 11. decembru 2010.

2. Žalovaný, ktorého pobyt nie je známy a je zastúpený opatrovníčkou, sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd na prejednanie veci nariadil viaceré termíny pojednávania, ktoré sa konali v neprítomnosti
opatrovníčky žalovaného, ktorá vždy požiadala o ospravedlnenie a súhlasila s jeho konaním. Na
pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (výpismi z evidencie motorových vozidiel
Policajného zboru, správou o nehode z 11. decembra 2010, záznamom Krajského riaditeľstva PZ
SR Bratislava o preverení oznámenia - škodovej udalosti č, KRP-DI-DN5-1-1027/2010 , oznámením
škody z poistenia zo 14. decembra 2010, emailovými správami poisťovní o lustrácii v systéme

povinného zmluvného poistenia, faktúrou Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o., z 27. decembra
2010, oznámením Generali Slovensko poisťovne, a.s., z 3. januára 2011, žiadosťou Generali Slovensko
poisťovne, a.s., o refundáciu z 5. januára 2011, výpočtom hodnoty vozidla a výšky škody zo 16. marca2011, výpisom z účtu žalobcu z 31. marca 2011) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými
skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaný bol k 11. decembru 2010 evidovaný ako vlastník a držiteľ motorového vozidla Avia A 75 L
evidenčného čísla D.-XXXDA. K tomuto dňu nebola u žiadnej poisťovne v Slovenskej republike uzavretá
zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla.

b) Dňa 11. decembra 2010 o 11:45 hod vodič W. H., Q.. XX. H. XXXX, viedol uvedené motorové
vozidlo žalovaného. Na križovatke na Karloveskej ulici v Bratislave W. H. nedal na semafóre prednosť
motorovému vozidlu VW Touareg ev. č.: U.-XXXLH, ktorého držiteľom bola spoločnosť Trankont, s.r.o.,
a ktorému poškodil prednú časť. Toto jeho konanie bolo vyhodnotené ako priestupok a bola mu zaň
uložená bloková pokuta; inak však privolaná skupina krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v
Bratislave túto nehodu vyhodnotila ako tzv. škodovú udalosť a nevyšetrovala ju.

c) Vodič W. H. neviedol v danom čase uvedené motorové vozidlo proti vôli alebo bez súhlasu žalovaného
ako držiteľa a vlastníka vozidla.
d) Poškodenie motorového vozidla ev. č. U.-XXXLH si vyžiadalo opravu, ktorú vykonala spoločnosť
Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o. Za vykonanú opravu faktúrovala spoločnosti Transkont. s.r.o.,
celkovú cenu 7.224,23 € bez DPH. Vzhľadom na to, že toto motorové vozidlo bolo v danom čase

havarijne poistené u Generali Slovensko poisťovne, a.s., priznala táto 3. januára 2011 spoločnosti
Transkont, s.r.o., plnenie vo výške tejto sumy znížené o 5 % spoluúčasť, teda celkovo 6.863,02 €.
Zároveň si Generali Slovensko poisťovňa, a.s., 11. januára 2011 uplatnila u žalobcu nárok na náhradu
škody, ktorú nahradila spoločnosti Transkont, s.r.o., z havarijného poistenia.
e) Žalobca na základe ocenenia zohľadňujúceho amortizáciu náhradných dielov použitých pri oprave

z 16. marca 2011 poukázal 18. marca 2011 Generali Slovensko poisťovni, a.s., sumu 6.675,76 € ako
náhradu škody, ktorú táto poisťovňa uhradila spoločnosti Transkont, s.r.o..
f) Listom zo 4. apríla 2011, ktorý žalovaný prevzal 24. apríla 2011, žalobca vyzval žalovaného, aby mu
takto zaplatenú sumu nahradil s poukazom na § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).
a) Skutkový záver v bode 4 písm. a) vyplýva z obsahu výpisov z evidencií motorových vozidiel PZ SR
a z emailovej komunikácie žalobcu s jednotlivými poisťovňami, v ktorých tieto oznámili, že na motorové
vozidlo D.-XXXDA neevidujú žiadnu zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu.

b) Skutkové zistenie v bode 4 písm. b) vyplýva z obsahu záznamu Krajského riaditeľstva PZ SR
Bratislava o preverení oznámenia - škodovej udalosti č, KRP-DI-DN5-1-1027/2010 a oznámenia škody
z poistenia zo 14. decembra 2010, ktoré spoločnosť Transkont, s.r.o., oznámila Generali Slovensko
poisťovni, a.s.
c) Ku skutkovému záveru v bode 4 písm. c) dospel súd najmä zo skutočnosti, že žalovaný, ktorému bola

do vlastných rúk doručená výzva žalobcu na náhradu poistného plnenia, nijako netvrdil, že by v danom
čase bolo uvedené vozidlo mimo jeho dispozície. Taktiež z obsahu výpisov z evidencií Policajného
zboru SR nevyplýva, že by vo vzťahu k tomuto vozidlu bola hlásená akákoľvek skutočnosť, ktorá by
nasvedčovala tomu, že by v danom čase bolo mimo dispozície žalovaného ako jeho vlastníka a držiteľa.
d) Skutkové závery v bode 4 písm. d) až f) sú potom v podstate len reprodukciou listín, a to (postupne)

faktúry Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o., č. DF0115 155145 z 27. decembra 2010, oznámenia
Generali Slovensko poisťovne, a.s., o ukončení likvidácie poistnej udalosti z 3. januára 2011, žiadosti
Generali Slovensko poisťovne, a.s., o refundáciu z 5. januára 2011 doručenej žalobcovi 11. januára
2011, výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody zo 16. marca 2011 a výpisu z účtu žalobcu z 31. marca
2011, medzi ktorými neboli žiadne rozpory a ktorých obsah nebol účastníkmi spochybnený.

Právne vec súd posúdil takto:

6. V zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla za
škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. V zmysle judikatúry sa za

prevádzateľa považuje v prvom rade jeho vlastník (judikát R 70/1969). Zodpovednosť prevádzateľa
motorového vozidla podľa citovaného ustanovenia je objektívna, nevyžaduje si jeho zavinenie. Namiesto
prevádzateľa však zodpovedá ten, kto vozidlo použil bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli (§ 430 ods. 1
Obč. zák.). V ostatných prípadoch zodpovednosť prevádzateľa zostáva zachovaná aj vtedy, ak vozidlopoužije iná osoba, ktorej ho zveril alebo ktorá ho použije s jeho vedomím alebo súhlasom (tak aj cit.
judikát).

7. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že pri nehode 11. decembra 2010 vznikla škoda na
inom motorovom vozidle pri ich kolízii v pohybe (jazde) v cestnej premávke (premávke na pozemných
komunikáciách) pri prechádzaní križovatky, čo je nepochybne škoda vyvolaná osobitnou povahu
prevádzky motorového vozidla ev. č. D.-XXXDA. Keďže nebolo zistené, že by vodič W. H. použil toto
vozidlo proti vôli alebo bez vedomia žalovaného, za túto škodu zodpovedá žalovaný, ktorý bol v danom

čase vlastníkom a držiteľom, teda prevádzateľom tohto motorového vozidla. Pritom nie je relevantné,
že vodič W. H. spôsobil nehodu vlastným zavineným porušením predpisov o premávke na pozemných
komunikáciách, keďže to zakladá len spoločnú zodpovednosť vodiča motorového vozidla, nevylučuje
však zodpovednosť prevádzateľa.

8. Keďže žalovaný ako držiteľ v čase nehody nemal splnenú povinnosť uloženú zákonom č. 381/2001

Z. z. a na toto motorové vozidlo neuzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho
prevádzkou, vznikla žalobcovi podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona povinnosť poskytnúť poistné plnenie
(náhradu škody) z poistného garančného fondu.

9. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločnosti Trankonta, s.r.o., vznikla v dôsledku nehody

11. decembra 2010 skutočná škoda na vozidle ev. č. U.-XXXLH, ktorá sa podľa § 442 ods. 3 Obč. zák.
nahradilauvedenímdopôvodnéhostavuopravouvykonanouspoločnosťouPorscheInterAutoSlovakia,
spol. s r.o. na náklady toho, kto za škodu zodpovedá. Spoločnosti Transkonta, s.r.o., tak vznikol nárok,
aby jej náklady vynaložené na opravu jej motorového vozidla uhradil žalobca z poistného garančného
fondu podľa cit. zákonného ustanovenia.

10. Spoločnosť Transkonta, s.r.o., však mala svoje motorové vozidlo poistené havarijne u Generali
Slovensko poisťovne, a.s. Havarijné poistenie je svojou povahou poistením majetku v zmysle § 806
a nasl. Obč. zák.; ak poisťovňa z tohto poistenia nahradí poistenému škodu na jeho majetku (napr.
motorovom vozidle), prechádza na ňu v zmysle § 813 ods. 1 Obč. zák. nárok poisteného na náhradu

škody voči tomu, voči komu mal poistený takéto právo. Podľa názoru súdu treba pojem „právo na
náhradu škody proti inému“ v tomto ustanovení vykladať širšie než len vlastné právo na náhradu škody
voči škodcovi. Na poisťovateľa tak v tomto prípade prechádza aj právo voči iným osobám, od ktorých
mohol poškodený (poistený) žiadať náhradu škody na majetku z akéhokoľvek titulu, teda napríklad aj
priame nároky voči poisťovateľom zodpovednosti za škodu, ak existujú. Za právo poškodeného, ktoré

prechádza na poisťovateľa podľa § 813 ods. 1 Obč. zák., tak treba považovať aj právo poškodeného
majiteľa motorového vozidla požadovať úhradu od Slovenskej kancelárie poisťovateľov podľa § 24 ods.
2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. Žalobca preto opodstatnene plnil Generali Slovensko poisťovni, a.s.,
sumu, ktorú táto poisťovňa uhradila spoločnosti Transkonta, s.r.o., z titulu havarijného poistenia, resp.
sumu nižšiu, a toto plnenie má rovnaký účinok, ako keby ich plnil priamo poškodenej spoločnosti (porov.

judikát R 59/2014).

11. V zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. má potom žalobca právo voči tomu, kto zodpovedá
za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnil. Na rozdiel od regresného práva poisťovne voči vlastnému
poistenému, ktoré je vymedzené konkrétnymi objektívnymi skutočnosťami, zákon v tomto ustanovení v

podstate odkazuje (blanketovou normou) na ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za
škodu. Pasívne legitimovaným je teda ten, kto zodpovedá za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka.
Ako už súd odôvodnil (bod 7), v prerokúvanej veci zodpovedá za škodu spôsobenú nehodou 11.
decembra 2010 žalovaný ako prevádzateľ (vlastník a držiteľ) motorového vozidla bez ohľadu na svoje
(ne)zavinenie. Žalobca má preto v zmysle cit. ustanovenia nárok žiadať od neho náhradu sumy 6.675,76

€, ktorú plnil Generali Slovensko poisťovni, a.s., v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona ako náhradu
škody spôsobenej mu pri uvedenej nehode motorovým vozidlom žalovaného. Pretože žalovaný nárok
žalobcu neuspokojil dobrovoľne, súd žalobe vyhovel (výrok I).

12. Nesplnením svojho dlhu sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Obč.

zák. vznikol nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške určenej § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. odo dňa, ktorý mu bol žalobcom poskytnutý na splnenie dlhu.13. Žalobca mal vo veci úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov konania.
Účelne vynaložené trovy, ktoré sa mu majú nahradiť, predstavuje súdny poplatok vo výške 400,50 € a
trovy právneho zastúpenia.

a) Základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty veci 6.675,76 € v zmysle § 10 ods. 1 a 2 vyhl.
č. 655/2004 Z. z. je 237,34 €. Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval sumu 983,99
€, ktorá pozostáva zo
- základnej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2012 a jeden úkon právnej služby v roku

2014 (príprava a prevzatie zastúpenia a žaloba - § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhl. 655/2004 Z. z. v znení
účinnom do 30. júna 2013, pojednávanie 19. decembra 2014 - § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. v znení
účinnom od 1. júla 2013) po 237,34 €, teda celkovo 712,02 €,
- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za dva úkony v roku 2012 po 7,65 € a za jeden
úkon v roku 2014 v sume 8,21 €, teda celkovo 23,51 €,
- cestovných náhrad na pojednávanie 19. decembra 2014 (§ 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za cestu

Bratislava - Dunajská Streda a späť, celkovo 106 km, v tom:
- tzv. kilometrovné vo výške 0,183 €/km, teda spolu 19,40 €,
- pohonné hmoty - spotreba podľa technického preukazu predloženého právnym zástupcom žalobcu
je 8,1 l/100km (nie 9,7 l/100km, ako bolo uplatnené), priemerná cena pohonných hmôt podľa údajov
Štatistického úradu SR 1,335 €/l (nie 1,36 €, ako uplatnil žalobca), celkové náklady na pohonné hmoty

(1,06x8,1x1,335=) preto predstavujú 11,46 €,
- náhrady za stratu času za cestu na pojednávanie 19. decembra 2014 za celkovo 4 polhodiny po 13,40
€ (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), teda celkovo 53,60 €,
- dane z pridanej hodnoty (18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) vo výške 20 % zo sumy
712,02+23,51+19,40+11,46+53,60, teda 164 €.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. sa náhrada trov konania platí do rúk advokáta, a to bez ohľadu na to, o
ktorú časť náhrady trov ide (súdny poplatok alebo trovy právneho zastúpenia). Preto bolo rozhodnuté
tak, ako sa uvádza vo výroku II.

b) Súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia súvisiace s pojednávaním

konaným 16. októbra 2014. Predovšetkým, advokátsky koncipient právneho zástupcu žalobcu sa na
pojednávanie dostavil oneskorene, čo podľa názoru súdu nemožno považovať za postup s odbornou
starostlivosťou, v dôsledku čoho právnemu zástupcovi za tento úkon vôbec nepatrí odmena (§ 18 ods.
5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení účinnom ku dňu pojednávania). Okrem toho však
až na tomto pojednávaní bolo zistené, že žalobca súdu nepredložil žiaden dôkazy, ktorým by bola

preukázaná účasť pôvodne druhého žalovaného W. H. na dopravnej nehode, z ktorej žalobca svoje
nárokyodvodzoval.Ažnatomtopojednávaníbolasúdupredloženásprávaodopravnejnehode,naktorej
sa nachádzal podpis tejto osoby, a až po tomto pojednávaní začal žalobca zabezpečovať informácie
o priebehu nehody z príslušného útvaru Policajného zboru. Ak by bol už pred týmto pojednávaním
informoval súd o tom, že tieto podklady zabezpečiť nevie, mohol ich súd zabezpečiť vopred, a vec sa

mohla prejednať na jedinom pojednávaní. Takto bolo pojednávanie 16. októbra 2014 konané v podstate
zbytočne, a to v podstate z dôvodov na strane žalobcu. Preto nemožno jeho vlastné trovy na toto
pojednávanie považovať za účelne vynaložené.

c) Keďže žalobca si celkovo uplatnil nárok na náhradu trov vo výške 1.787,61 €, súd žalobcovi náhradu

trov konania vo zvyšnej časti 403,12 € nepriznal (výrok III). V tejto súvislosti sa len dodáva, že doplnenie
výroku III do rozsudku nie je v rozpore s § 156 ods. 4 O. s. p., pretože súd v zmysle § 151 ods. 5 O. s.
p. pri vyhlásení neurčil výšku trov. Ak následne zistil, že boli návrhom (§ 151 ods. 1 O. s. p.) uplatnené
vyššie trovy, je súd povinný rozhodnúť o celom takto uplatnenom nároku (§ 152 ods. 2 per analogiam
cez § 167 ods. 2 O. s. p.). Výrok o trovách má povahu uznesenia, ktoré sa nemusí vždy vyhlasovať

(§ 168 ods. 1 O. s. p.). Keďže súd pri vyhlásení rozsudku 19. decembra 2014 nevedel, že žalobca si
uplatní vyššie trovy, než mu náležia, nemal v danom momente dôvod vyhlasovať výrok III. Potreba jeho
vydania vyvstala až po vyčíslení trov advokátom žalobcu, kedy už žiadni účastníci prítomní neboli. Preto
tento výrok postačí pojať do písomného vyhotovenia rozsudku (ako v podstate samostatné uznesenie)
a oznámiť ho účastníkom doručením (§ 168 ods. 2 O. s. p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,

v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie.