Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/162/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203648
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7813203648.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.AgnesouHvastovou,vprávnejvecinavrhovateľaCDConsulting,

s.r.o., IČO: 264 29 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR, právne zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi C. Š., H..
XX. XX. XXXX, C. Č.P. F. XXX, o uplatnenie pohľadávky 304,59 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 246,59 Eur spolu so 6 % ročným
úrokom odo dňa 21. 09. 2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
2,18 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky, v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 304,59 Eur, zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne: zo sumy 654,59 Eur od 17. 10. 2009 do 16.05.2010, zo sumy 246,59 Eur
od 17. 05. 2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku: zo sumy 654,59 Eur od 22. 02. 2010 do 16.05.2010,

zo sumy 246,59 Eur od 17. 05. 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zo zmenkovej
sumy, čomu zodpovedá suma 2,18 Eur a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 2. júna 2009 na zmenkovú sumu 654,59 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 17. októbra 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrená
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok

odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu
s denným úrokom 0,25 % od 17. októbra 2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 350,00
Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 350,00 Eur a na úroky uhradil 0,00 Eur. Zmenková listina bola
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
K návrhu pripojil zmenku (fotokópia založená v spise, originál uložený na tunajšom súde). Uviedol, že
nežiada ústne nariadenie pojednávania.

Navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, na území Českej republiky, odporca je fyzickou osobou,
ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky, z toho dôvodu súd skúmal právomoc tunajšieho súdu
konať v danej veci. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobnémiesto. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady
ES č. 44/2001, o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v
zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu,

sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Odporca má bydlisko
v obvode Okresného súdu Rožňava.

Po doručení návrhu na uvedený súd, tunajší súd postúpil vec z dôvodu vecnej príslušnosti Okresnému
súdu Košice I., v zmysle ust. § 104a ods. 2 O. s. p., v spojení s ust. § 10 ods. 2 písm. h.) Zákona č.

371/2004 Z. z., ktorý vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.
k. 3Ncb/372/2013-19 zo dňa 28. júna 2013 vyslovil dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Košice I. s
postúpením veci, s poukazom na to, že uplatnený nárok bude prednostne posudzovaný podľa predpisov
na ochranu spotrebiteľa, a to aj za predpokladu, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, keďže
sa jedná o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa čl. 2 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, toto nariadenie sa
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu,
alebotribunálu vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhuna uplatneniepohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000.- Eur.

Podľa čl. 4 bod 1 uvedeného nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I. a jeho podaním na príslušný
súd ,alebo tribunál osobne poštou ,alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom ako je fax,
alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát v ktorom sa konanie začína.

Podľa čl. 5 odsek 1 uvedeného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.

Podľa odsek 3 uvedeného ustanovenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo

tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 7 odsek 3 uvedeného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej
strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke
alebo protipohľadávke.

V súlade s čl. 5 ods. 2 Nariadenia ES č. 861/2007 bolo doručované vzorové tlačivo „C“ odporcovi na
odpoveď, ktorý sa k veci nevyjadril.

Súd predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona

č. 191/1950 Sb., v znení neskorších predpisov a Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový, vo zmenke zročnej na videnie
alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke
platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený

deň iný.

Podľaust.§10ods.1uvedenéhozákona,každúzmenku,ikeďnebolavystavenánarad,možnopreviesť
indosamentom (rubopisom).Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú
doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia

(cesie).

Podľa ust. § 12 ods. 1 uvedeného zákona, indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek
podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa ust. § 13 ods. 1 uvedeného zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo a list s ňou
spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa
zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený
indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný

na rub zmenky alebo na prívesok.

Podľa ust. § 14 ods. 1 uvedeného zákona, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa odseku 2 písm. b.) uvedeného ustanovenia, ak ide o blankoindosament, môže majiteľ: indosovať

zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu.

Podľa ust. § 17 uvedeného zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa ust. § 48 ods. 1 uvedeného zákona, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa ust. § 75 uvedeného zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 uvedeného zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v
predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je
zročná na videnie.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky

je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí,
že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.

Podľa ust. § 77 ods. 1 uvedeného zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení prečesť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a
71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa ust. § 2 odsek 1 Zákona číslo 566/2001 Z. z., cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v
zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa
osobitnýchzákonov,najmäoprávneniepožadovaťurčitémajetkovéplneniealebovykonávaťurčitépráva
voči zákonom určeným osobám.

Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť
až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní
zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka
je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom,
že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase keď dlžník
vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti,

avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je
zákonnýmcennýmpapieromnarad,zčohovyplýva,žejumožnoprevádzaťrubopisom(indosamentom).
Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou
„nie na rad“. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu,
že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a

tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky.

Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, t.j. majiteľa zmenky (indosanta),
na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis
obsahuje tri zákonom požadované zložky, a to tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant

vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t.j. nového majiteľa zmenky a podpis
indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho
majiteľa.

V čase vystavenia zmenky dňa 2. júna 2009 bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením

zmenky, čo v súčasnosti v zmysle platných predpisov už možné nie je. Za daných okolností súd musí
rešpektovať postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli účinné v čase
vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v Zmenkovom zákone. Z úradnej
moci môže súd skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s ust. § 75 uvedeného
zákona. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam, pretože ak zmenka neobsahuje niektorú

z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zákone, nie je zmenkou.

Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky bolo Mesto Q., dátum vystavenia
- 2. júna 2009, na sumu 654,59 Eur. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného znenia:
„zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811

09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka číslo:
23636/B, sumu šesťstopäťdesiatštyri Eur 59 centov (zmenková suma slovom) a zmenkový úrok 0,25 %
denne od 17. októbra 2009 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), splatné: Pohotovosť s. r.
o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporcu, vyplnené ručne, jeho podpis a označenie čísla zmluvy,

ku ktorej sa zmenka vzťahovala: XXXXXXX. Na druhej strane zmenky sa nachádzal text „Namiesto nás
na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO:
264 29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti Pohotovosť s. r. o., a podpis. Z obsahu
zmenky je zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z ust.
§ 75 Zákona č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke okrem údaju o splatnosti a takto spoločnosť Pohotovosť

s. r. o., ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom /rubopisom/, o čom bol na druhej strane
zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ.

Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej
zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z ust. § 17 Zákona

č. 191/1950 Sb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala odporcovi, žalovanému zo zmenky, robiť
majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (odporcu), vzniesť relatívnu námietku voči
novému majiteľovi zmenky (navrhovateľovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže, že nový
majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva dôkaznébremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na odporcovi. Nebolo preukázané, že by odporca od vystavenia
zmenky, ani po jej indosovaní, vzniesol nejaké námietky. Z týchto dôvodov súd teda posudzoval zmenku
a záväzky zo zmenky v zmysle Zmenkového zákona.

Podľa ust. § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, v účinnom znení v čase
vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase

vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, vo vyššie citovanom
ustanovení § 4 ods. 6, vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia
so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva okrem iného aj to, že veriteľ zodpovedá
za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením v odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky

(spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúcu s ust. 4 ods.
6 Zákona o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho
nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa
odporcu, uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil práva zo zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti,
avšak okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 Zákona zmenkového
a šekového č. 191/1950 Sb. pre vlastnú zmenku, preto nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods.
2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej zmenke nie je údaj splatnosti platí, že je splatná
na videnie.

Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení
s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona).

V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa
vystavenia.

Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie. Doložka „bez protestu“, ktorá je
na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla

dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané na odporcu (čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení
s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).

Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde.

Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto má zmenku
v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy ak je posledný z nich blankoindosamentom.

Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto

môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od
odporcu zaplatenie zmenkovej sumy, 6 % úrokov odo dňa splatnosti zmenky a odmenu vo výške 1/3
% zmenkovej sumy.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového

zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.

Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne.Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej
určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v
úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže

od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok.

V prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov,
t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Zákona č. 40/1964 Zb. -
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na

zmenke je potrebné vychádzať z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, skúmať, či pre neprimeranú
výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný.

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine

alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere súd vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli
úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie
ako 14 % ročne (údaj zistený z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu, zmenkový úrok vo výške 0,25
% denne, resp. 91,25 % ročne, viacnásobne prevyšuje. Súd úrokovú doložku na zmenke považoval
za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, preto

žalobu v tejto časti zamietol.

Súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenovej odmeny a 6 % ročného úroku zo
zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení
návrhu odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil

zmenku odporcovi k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Súd vychádzal z toho, že za
predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, preto navrhovateľovi 6
% ročný úrok z omeškania priznal tak, ako je to vyššie uvedené, od 21. 09. 2013, dňom nasledujúcim po
doručení návrhu odporcovi a v prevyšujúcej časti žalobný návrh na zaplatenie 6% úrokov zo zmenkovej
sumy zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2/ O. s. p., v zmysle ktorého ustanovenia,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej istiny vo výške 246,59
Eur, čiastočne ohľadom 6 % úroku a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznaného
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu
a čiastočne aj ohľadom uplatneného 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy, preto súd o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s poukazom na vyššie

citované ustanovenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.