Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114217091
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114217091.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa P. W.,

bydliskom X. XX, O. - Z., štátneho občana SR, zastúpeného JUDr. Helenou Bognerovou, advokátkou,
so sídlom Vajanského 8, Trenčín proti odporcovi 1) Y. H., bydliskom Ž. XXX/XX, O., štátnemu občanovi
SR a odporkyni 2) Z. H., bydliskom L. XX/X, O., štátnej občianke SR, obaja zastúpení Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o., so sídlom Nám. sv. Anny 361/20, Trenčín, IČO 36839132,
o neúčinnosť právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že kúpna zmluva uzavretá dňa 29.09.2011, ktorej vklad bol povolený pod P. XXXX/
XX dňa 18.10.2011 Správou katastra Trenčín medzi Y. W. ako predávajúcim a odporcami 1), 2) ako

kupujúcimi, ktorou predávajúci previedol na kupujúcich vlastnícke právo k pozemku registra C KN parc.
č. XX, záhrada o výmere 293 m2, pozemku registra C KN parc. č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 22 m2, pozemku registra C KN parc. č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 483 m2,
pozemku registra C KN parc. č. XX, záhrada o výmere 709 m2, stavbe so súp. č. XX, rodinný dom,
postavená na pozemku registra C KN parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2 a k
stavbe so súp. č. XXXX, garáž, postavená na pozemku registra C KN parc. č. XX, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 22 m2, zapísaný Okresným úradom, katastrálnym odborom Trenčín na LV č. XX pre

k. ú. V., obec O. je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

O trovách konania sa rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom voči odporcom 1), 2) domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá
medzi Y. W. ako predávajúcim a odporcami 1), 2) ako kupujúcimi, ktorou predávajúci previedol na
kupujúcich nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre k. ú. V., a to parc. č. XX, záhrada o výmere 293 m2,
parc. č. XX, zastavané plochy o výmere 22 m2, parc. č. XX, zastavané plochy vo výmere 483 m2, parc.
č. XX záhrady o výmere 709 m2 a stavbu rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č. XX a garáž súp.

č. XXXX postavená na parc. č. XX je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Svoj návrh odôvodnil tým, že
predávajúci z predmetnej kúpnej zmluvy, Y. W., otec odporkyne 2) a svokor odporcu 1), bol zaviazaný
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 18C/186/2008 na zaplatenie mu sumy 1.693 eur a trov konania vo
výške 901,33 eur, pričom uhradil len istinu, trovy konania vo výške 901,33 eur doposiaľ nezaplatil. Ďalej
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27C/77/2010 zo dňa 12.06.2012 bol zaviazaný na zaplatenie mu
sumy 4.200 eur s príslušenstvom, pričom túto pohľadávku doposiaľ neuhradil. V neposlednom rade bol
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 22C/164/2012 zaviazaný na zaplatenie mu sumy 2.772,28 eur s

príslušenstvom, pričom ani túto sumu doposiaľ neuhradil. Poznamenal, že právnym dôvodom zaplatenia
tej ktorej sumy bolo užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že z dôvodu neuhradenia vyššie uvedených pohľadávok zo strany Y. W., obrátil sa na
súdneho exekútora, JUDr. Ladislava Ďorďoviča, u ktorého podal návrh na exekúciu. Predmetné návrhysú u tohto exekútora vedené pod sp. zn. Ex 290/2014 a sp. zn. Ex 600/2014. Dodal, že po zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre k. ú. V., a to
parc. č. XX, záhrada o výmere 293 m2, parc. č. XX, zastavané plochy o výmere 22 m2, parc. č. XX,

zastavané plochy vo výmere 483 m2, parc. č. XX záhrady o výmere 709 m2 a stavbu rodinný dom súp.
č. XX postavený na parc. č. XX a garáž súp. č. XXXX postavená na parc. č. XX, odpredal tieto Y. W.
v 8/2011 odporcom 1), 2). Po podaní návrhu na exekúciu zistil, že aj ďalší majetok, ktorý vlastní Y. W.,
a to konkrétne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. J. a na LV č. XXXX pre k. ú. J., zaťažil
záložným právom. Zdôraznil, že tým, že Y. W. predal predmetné nehnuteľnosti odporcom 1), 2) a iný

svoj majetok zaťažil záložným právom, zbavil sa svojho majetku, resp. tento zaťažil za tým účelom, aby
si nemohol uspokojiť svoje pohľadávky. V dôsledku týchto právnych úkonov sa zmenšil jeho majetok,
resp. sa obmedzila dispozícia s ním do tej miery, že sa nimi ukrátilo uspokojenie jeho vymáhateľných
pohľadávok. Keďže dlžník má pomerne nízky dôchodok, zrážky z jeho dôchodku v rámci exekúcie
predstavujú sumu 50 eur mesačne. Úhrada pohľadávok týmto spôsobom je teda absolútne neefektívna,
nakoľkobytrvala12,5roka.Mázato,žejenepochybné,žeodporcovia1),2)muselipoznaťúmyselY.W.,

pretože s ním žijú v jednom dome. Navyše obaja odporcovia vedeli o dlžobe, ktorú má Y. W. vo vzťahu k
navrhovateľovi, nakoľko pôvodne sa domáhal zaplatenia odplaty za užívanie spoluvlastníckeho podielu
aj od oboch odporcov. Pre upresnenie dodal, že hodnota dotknutých nehnuteľností bola stanovená
znaleckým posudkom č. 16/2009 vo výške 137.800 eur.

Odporcovia 1), 2) s podaným návrhom nesúhlasili a uviedli, že je pravdou, že v roku 2011 nadobudli
kúpnou zmluvou od otca odporkyne 2), Y. W., dotknuté nehnuteľnosti. Kúpnu zmluvu uzavreli ihneď po
tom, ako bol vyplatený spoluvlastnícky podiel navrhovateľovi. Dodali, že prvé spory začali vznikať v roku
2003, kedy zomrela matka navrhovateľa a Y. W.. Vtedy sa Y. W. niekoľkokrát pokúsil o vyporiadanie
spoluvlastníctva s navrhovateľom. Keďže k tomuto dohodou nedošlo, podal Y. W. v roku 2008 návrh na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. Následne boli iniciované ďalšie spory, z
ktorých niektoré boli zamietnuté, iné úspešné. Dodali, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre
odporovateľnosť právneho úkonu. V prvom rade je nutná existencia právneho úkonu, ktorým je kúpna
zmluva a ktorý tuje. Uznali, že existujú aj pohľadávky, ktoré sú vymožiteľné. Poukázali však na kúpnu
cenu dojednanú v rámci kúpnej zmluvy, ktorá predstavovala sumu 135.000 eur. Túto cenu považujú

za ekvivalentnú k hodnote majetku, a preto samotný predaj nehnuteľností navrhovateľa neukracuje.
Podotkli, že konania iniciované navrhovateľom boli ukončené až v roku 2013 a z toho usudzujú, že
úmysel ukrátiť navrhovateľa nebol daný. Práve naopak, z vyplatenej kúpnej ceny došlo k úhrade
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľovi. Predajom dotknutých nehnuteľností sa teda Y. W.Č. nesnažil
ukrátiť vymoženie navrhovateľovej pohľadávky, ale naopak, snažil sa ho týmto úkonom uspokojiť. Ďalej

dodali, že dotknuté nehnuteľnosti kúpili s úmyslom, aby si na súvisiacich pozemkoch mohli postaviť
svoj rodinný dom, ktorý aj v súčasnosti stavajú. Odporkyňa 2) upresnila, že už od roku 2003 sa s
otcom, Y. W. dohodla, že v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pomôžu s výplatou
navrhovateľa. Kúpnu zmluvu uzavreli v roku 2011 preto, lebo až vtedy došlo k ukončeniu súdneho
konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy nevedela, že

by jej otec niekomu niečo dlžil. Súdne konania stále prebiehali a mali za to, že tieto budú v ich prospech.
Potvrdila, že mala vedomosť o predmete súdnych sporov, nakoľko aj ona bola ich účastníčkou. K
spôsobu vyplatenia kúpnej ceny odporkyňa 2) uviedla, že sumu 68.900 eur uhradili aj s odporcom 1)
zo svojho účtu priamo navrhovateľovi, sumu 19.500 eur odovzdali predávajúcemu pri podpise zmluvy a
zvyšok kúpnej ceny riešili tak, že od roku 2003 rodičom prispievali a finančne vypomáhali. V rámci tejto

pomoci hradili aj všetky právne služby, ktoré boli vynaložené v súvislosti so súdnymi spormi, pričom
boli dojednaní, že tieto peniaze sa použijú na kúpnu cenu dotknutých nehnuteľností. Takto jeden mesiac
prispeli sumou 500 eur, inokedy 700 eur a ďalší mesiac zase 3.000 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne 2) a svedka Y. W. a oboznámením

zmluvy výpisu z LV č. XX, výpisu z LV č. XXX, výpisu z LV č. XXXX, upovedomenia o začatí exekúcie,
upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, exekučného príkazu, kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2011,
rozhodnutia Správy katastra Trenčín č. P. zo dňa 18.10.2011, výpisu z účtu zo dňa 02.09.2011, zmlúv
o zriadení záložného práva zo dňa 26.08.2011, prehľadu vyplatených súm a stavebného povolenia zo
dňa 28.03.2012 a takto zistil nasledovný skutkový stav:

Nazákladekúpnejzmluvyzodňa29.09.2011predalY.W.akopredávajúciodporcom1),2)nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX pre k. ú. V., obec O., a to parc. č. XX, záhrada o výmere 293 m2, parc. č. XX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, parc. č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 483m2, parc. č. XX, záhrada o výmere 709 m2, garáž súp. č. XXXX postavená na parc. č. XX, rodinný
dom súp. č. XX postavený na parc. č. XX. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 135.000 eur splatná
pri podpise zmluve. Rozhodnutím Správy katastra Trenčín č. V4594/11 zo dňa 18.10.2011 bol povolený

vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam podľa kúpnej zmluvy v prospech
odporcov 1), 2).

Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. J. zo dňa 21.07.2014 vyplýva, že na tam zapísané nehnuteľnosti, ktorých
spoluvlastníkom v 1-ici je Y. W., je zriadené záložné právo týmto spoluvlastníkom v prospech Y. X. a Mgr.

T. X.. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. J. vyplýva, že na tam zapísané nehnuteľnosti, ktorých výlučným
vlastníkom je Y. W., je zriadené vlastníkom nehnuteľnosti záložné právo v prospech Y. X. a Mgr. T. X..
Zmluvami o zriadení záložného práva zo dňa 26.08.2011 zriadil Y. W. záložné právo v prospech veriteľov
Y. X. a Mgr. T. X. na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. J. a pre nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX pre k. ú. J..

Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 02.07.2014 je zrejmé, že súdny exekútor, JUDr. Ladislav
Ďorďovič, upovedomuje Y. W. o začatí exekučného konania na pohľadávku vo výške 2.772,28 eur
s príslušenstvom v prospech P. W. na základe exekučného titulu, ktorým sú uznesenie tunajšieho
súdu 18C/186/2008-296 zo dňa 03.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
02.04.2014 a rozsudok tunajšieho súdu č. k. 22C/164/2012-104 zo dňa 25.03.2014. Z exekučného

príkazu zo dňa 05.05.2014 vyplýva, že súdny exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo
mzdy, pričom predmetom plnenia je pohľadávka P. W. voči Y. W. vo výške 4.200 eur s príslušenstvom
na základe exekučného titulu, a to rozsudku tunajšieho súdu č. k. 27C/77/2010-121 zo dňa 12.06.2012.
Z upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 05.05.2014 vyplýva, že súdny exekútor zriadil
exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve Y. W. zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. J., LV

č. XXXX pre k. ú. J., LV č. XXX pre k. ú. J. a LV č. XXXX pre k. ú. J..

Z výpisu z účtu zo dňa 02.09.2011 vyplýva, že boli poukázané peňažné prostriedky vo výške 68.900 eur
ako plnenie rozsudku 27C/54/2008-212.

Z prehľadu vyplatených súm je zrejmé, že odporcovia 1), 2) prispeli za obdobie rokov 2003 až 2014 Y.
W. sumou celkovo 137.642,32 eur.

Z výpovede Y. W. vyplynulo, že s odporkyňou 2) bol po smrti svojej matky dohodnutý tak, že
by od navrhovateľa chcel odkúpiť jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach.

Navrhovateľ sa však nechcel dohodnúť, a preto v roku 2008 inicioval súdne konanie s cieľom zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Nehnuteľnosti predal v roku
2011 odporcom 1), 2) za celkovú sumu 135.000 eur. Kúpnu cenu neobdržal naraz, ale suma 69.000
eur bola vyplatená odporcami priamo navrhovateľovi a jemu bolo vyplatených 19.500 eur. Zvyšná suma
bola rozložená v jednotlivých pôžičkách, ktoré mu odporcovia požičiavali vo viacročnom období a ktoré

potom započítal na kúpnu cenu. Svedok ďalej poznamenal, že utrpel ťažký úraz, s ktorým bola spojená
veľmi finančne nákladná rehabilitácia, ktorú mu odporkyňa 2) celú uhradila. Odporkyňa 2) prispievala aj
na opravu domu, lieky, bežný chod domácnosti. K odlišnému uvedeniu spôsobu úhrady kúpnej ceny v
kúpnej zmluve uviedol, že sa jednalo o jednoduchú kúpnu zmluvu a možno presný spôsob tam zabudli
uviesť. Podotkol, že v súčasnosti nevlastní žiaden majetok.

Podľa § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý

dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v
uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa§42bods.1,2,4Občianskehozákonníka,právoodporovaťprávnymúkonommôžeuplatniťveriteľ
žalobou.Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľnéhoprávneho
úkonu dlžníka prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný averiteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh podaný navrhovateľom je dôvodný.
Vzhľadom k tomu, že odporovať možno len platnému právnemu úkonu, posúdil súd predbežne i
platnosť právneho úkonu, ktorému navrhovateľ odporuje, t. j. platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi
Y. W. a odporcami 1), 2). Na tomto mieste súd konštatuje, že predmetná kúpna zmluva obsahuje

všetky podstatné náležitosti predpísané zákonom a súd nezistil ani iné dôvody, ktoré by mohli
spôsobiť neplatnosť dotknutej kúpnej zmluvy. Preto súd ustálil, že predmetná kúpna zmluva je platná.
Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že pokiaľ právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté odporom, ktorý smeruje k tomu,
aby vo vzťahu k nemu boli vyhlásené za právne neúčinné. Prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti
poskytuje občiansky zákonník ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k

zmenšeniu jeho majetku a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla
byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. K základným predpokladom odporovateľnosti patrí:
1) existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa. Odporovateľným právnym
úkonom je každý právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Právny úkon dlžníka
ukracuje pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku neho

vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, by sa z majetku dlžníka uspokojil. S úspechom
nemožno odporovať ekvivalentnému právnemu úkonu. V danom prípade je dotknutým právnym úkonom
kúpna zmluva uzavretá medzi Y. W. a odporcami 1), 2). Y. W. previedol na základe tejto zmluvy
predmetné nehnuteľnosti na odporcov 1), 2) za dojednanú kúpnu cenu vo výške 135.000 eur, ktorá podľa

dojednania v zmluve mala byť vyplatená kupujúcimi pri podpise zmluvy. Z vykonaného dokazovania
však bolo preukázané, že kúpna cena v dojednanej výške nebola odporcami 1), 2) ako kupujúcimi
vyplatená predávajúcemu tak, ako bolo medzi nimi dojednané. Z výpisu z účtu zo dňa 02.09.2011 a
z tvrdení odporkyne 2) a svedka Y. W. vyplynulo, že reálne bola zaplatená suma 88.400 eur (68.900
eur + 19.500 eur). Zaplatenie zvyšku kúpnej ceny sa odporcovia snažili vysvetliť postupným splácaním

kúpnejcenypočasrokov2003až2014formoupôžičiekpredávajúcemu,ktorépotommalibyťzapočítané
na kúpnu cenu. Z výpovede odporkyne 2) vyplynulo že sa jednalo o príspevky na vedenie spoločnej
domácnosti, úhradu trov právneho zastúpenia a pod. O jednotlivých úhradách predložila i výpis z
kalendárov. Takýto spôsob splatenia kúpnej ceny potvrdil i svedok Y. W.. Na tomto mieste však súd
konštatuje, že tieto tvrdenia považuje za účelové, a to najmä s poukazom na rozporné uvedenie spôsobu

zaplatenia kúpnej ceny v kúpnej zmluve. Ako už bolo vyššie uvedené, podľa dojednania zmluvných
strán mala byť kúpna cena zaplatená pri podpise zmluvy. V žiadnom z ďalších ustanovení zmluvy
sa neuvádza, že časť kúpnej ceny bola zaplatená formou započítania pôžičiek z predchádzajúceho
obdobia. Ak by tomu skutočne tak bolo, nič nebránilo účastníkom zmluvy pravdivo uviesť spôsob
zaplatenia kúpnej ceny. Vzhľadom k tomu súd ustálil, že odporcovia 1), 2) uhradili na kúpnu cenu len

sumu 88.400 eur (68.900 eur + 19.500 eur), pričom nemali úmysel zaplatiť predávajúcemu celú kúpnu
cenu tak, ako bola dojednaná v kúpnej zmluve. Takáto cena nie je ekvivalentná hodnote predmetných
nehnuteľností, ktoré podľa odvolania sa navrhovateľa na znalecký posudok mali hodnotu 137.800 eur,
ktorú sumu odporcovia 1), 2) nijak nerozporovali. Preto má súd za to, že takýmto úkonom došlo k
neopodstatnenému zmenšeniu majetku dlžníka. 2) vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou

sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia, t. j. pohľadávka,
ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno
nariadiť výkon rozhodnutia. Vymáhateľnými pohľadávkami sú v danom prípade pohľadávky judikované
rozhodnutiami tunajšieho súdu v konaniach sp. zn. 27C/77/2010 a sp. zn. 22C/164/2012, pričom
existencia týchto pohľadávok nebola zo strany odporcov 1), 2) nijakým spôsobom spochybnená. 3)

ukrátenie veriteľa. Právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä
vtedy, ak vedie k zmenšeniu majetku dlžníka, ak v dôsledku neho vzniknuté zmenšenie majetku má
súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka.
Ak má teda dlžník dostatok iného majetku, z ktorého by mohol byť veriteľ uspokojený, nemožno sa s
úspechom odporovateľnosti dovolávať. V danom prípade predmetným právnym úkonom, t. j. kúpnou

zmluvou, došlo k takému zmenšenie majetku, v dôsledku ktorého nie je možné pohľadávku veriteľa
uspokojiť. Navrhovateľ v konaní preukázal, že okrem uzavretia kúpnej zmluvy, Y. W. zaťažil záložným
právom i ďalšie nehnuteľnosti, čím zhoršil uspokojenie pohľadávky navrhovateľa i z tohto majetku a
okrem toho už nevlastní žiaden iný majetok, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie pohľadávkynavrhovateľa. Tvrdenia o vlastníctve iného majetku predávajúceho odporcovia 1), 2) nijakým spôsobom
nevyvrátili. 4) úmysel ukrátiť veriteľa, t. j. vedomie dlžníka, že svojím právnym úkonom ukracuje
pohľadávku veriteľa. Keďže ide o právny úkon medzi blízkymi osobami (odporkyňa 2) a Y. W. sú v

postavení otec a dcéra), úmysel sa predpokladá. Zákon však pripúšťa vyvrátiť túto domnienku tým,
že druhá strana (odporcovia 1), 2)) preukáže, že takýto úmysel nemohli ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti rozpoznať. V danom prípade však táto domnienka vyvrátená nebola. Odporcovia 1), 2)
hodnoverne nepreukázali, že o tomto úmysle dlžníka nemohli vedieť. Sama odporkyňa 2) potvrdila,
že boli účastníkmi súdnych konaní vedených navrhovateľom týkajúcich sa predmetných nehnuteľností,

preto nemožno uveriť, že o takomto úmysle nevedeli. K argumentu odporcov 1), 2), že v čase podpisu
kúpnejzmluvysúdnekonaniaeštelenprebiehali,súduvádza,žeodporovaťjemožnéitakémuprávnemu
úkonu, ktorý bol urobený skôr, ako sa veriteľova pohľadávka stala vymáhateľnou. Odporcovia 1), 2) na
podporu tvrdení o tom, že o úmysle predávajúceho ukrátiť navrhovateľa nevedeli, dôvodili aj tým, že
predmetné nehnuteľnosti kúpili za účelom postavenia si vlastného domu, o čom predložili i stavebné
povolenie. Súd sa s týmto ich argumentom nestotožnil, práve naopak, má za to, že kúpou všetkých

dotknutých nehnuteľností len potvrdzujú svoju vedomosť o úmysle predávajúceho ukrátiť veriteľa. Ak
by totiž skutočnou pohnútkou ku kúpe dotknutých nehnuteľností bola stavba ich vlastného domu na
pozemku vo vlastníctve predávajúceho, potom je celkom nelogické kúpiť pozemok i s už postaveným
domom a vynaložiť tak podstatne vyššiu finančnú investíciu ako len pri kúpe časti pozemku, ktorý by
na stavbu domu postačoval.

S poukazom na uvedené možno konštatovať, že všetky zákonom predpísané podmienky pre úspešné
odporovanie právnemu úkonu boli splnené, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.