Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 12, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/197/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613222519
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613222519.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobkyne:

P. P., F.. X.XX.XXXX, T. D., J. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
Ľudová 14, Košice, IČO: 47234466 proti žalovanému: S. A. Ž. H.I., I..J.., G. X, P., IČO: 31690904, právne
zastúpenom Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská
21, IČO: 47231785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd r u š í rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážny súd Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice vydaný
v konaní vednom pod sp. zn. 3C/382/2012 dňa 19. 1. 2012.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 693,82
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.7.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/382/2012 zo dňa 19.1.2012. V návrhu uviedla, že
uvedeným rozsudkom bola zaviazaná k zaplateniu žalovanému dlžnej pohľadávky vo výške 104,83 eur

a k náhrade trov konania vo výške 276,- eur. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský
súd rozhodol, nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovskou doložkou tak, ako je uvedená v poistenie
zmluve, došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, pre ktorého je výhodnejšie a hospodárnejšie
zúčastniť sa pojednávania na súde v obvode jeho bydliska, než konania pred rozhodcovským súdom
vzdialeným stovky kilometrov od jeho bydliska. Spotrebiteľ nemal možnosť zmluvu nijako upraviť, keďže
bola vopred naformulovaná. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných
pravidiel, ktoré mu neboli známe. V zmluve absentuje dohoda a pravidlá o výbere rozhodcu. Konanie

pred rozhodcovským súdom je pre spotrebiteľa prísnejšie a to pre kratšiu lehotu na podanie odporu
proti rozhodcovskému rozsudku, preto, že na odpor sa prihliadne až po zaplatení poplatku za
odpor, neexistujú možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatkov, konanie prebehlo len
na základe písomnosti predložených žalobcom. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu, nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o
preskúmanie rozhodnutia.

Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že na uzatvorenie poistnej zmluvy so žalovaným ju oslovil p. P..
J. uzavretím zmluvy súhlasila. P. P. ju následne navštívil u nej doma, priniesol poistnú zmluvu a
všeobecné poistné podmienky. Vysvetlil jej, koľko bude platiť poistné a na čo všetko sa poistenie
vzťahuje. Poistnú zmluvu, ako aj poistné podmienky podpísala. Po určitej dobe si poistenie rozmyslelaa zaslala žalovanému žiadosť o zrušenie zmluvy. Po niekoľkých rokoch dostala poštou rozhodcovský
rozsudok, pričom predtým jej nebola zaslaná žiadna upomienka. Ďalej uviedla, že pred podpísaním
poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok jej bolo vysvetlené len to, na čo sa poistenie

vzťahuje a bola jej oznámená výška mesačného poistného. Zmluvu ani všeobecné poistné podmienky
pred tým, než ju navštívil p. P. nemala k dispozícii. Pred podpisom zmluvy túto si prečítala. Nečítala však
všeobecné poistné podmienky. Prehlásila, že o žiadnom rozhodcovskom súde nevedela. Pred podpisom
zmluvy a všeobecných poistných podmienok jej nebolo vysvetlené, že tieto obsahujú rozhodcovskú
doložku, ani čo to vlastne znamená.

Svedok D. P.Ľ. uviedol, že žalobkyňu navštívil u nej v domácnosti, kde jej boli vysvetlené podmienky
uzavretia poistnej zmluvy. Žalobkyni vysvetlil, aké druhy poistenia je možné so žalovaným uzatvoriť,
dobu poistenia, výšku poistného plnenia, výšku mesačného poistného, možnosti zániku poistenia. Hneď
pri tejto prvej návšteve žalobkyňou bola aj podpísaná poistná zmluva. Poistná zmluva bola vyplnená
priamo na mieste, teda u žalobkyne na základe údajov, ktoré oznámila. Pred podpisom mala žalobkyňa

možnosť si túto zmluvu prečítať a taktiež mala možnosť prečítať si všetky listiny, ktoré okrem zmluvy
podpisovala. Ďalej uviedol, že počas doby, kedy pracoval u žalovaného sa mu nestalo, aby klient
odmietol podpísať ďalšie listiny, ktoré boli predložené spolu s poistnou zmluvou. Ako sprostredkovateľ
poistenia absolvoval dvakrát školenie a preskúšanie. Školenia sa netýkali rozhodcovskej zmluvy, resp.
rozhodcovskej doložky a teda pokiaľ ako sprostredkovateľ uzatváral zmluvy s klientmi, tento pojem

klientom ním nebol vysvetlený.

Žalovaný sa na pojednávania vo veci nedostavil. Doručenie predvolania žalovanému mal súd riadne
preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u neho zachovaná. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v neprítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rozhodcovským rozsudkom sp.
zn. 3C/382/2012 s doručenkou o jeho prevzatí žalobkyňou, návrhom na začatie rozhodcovského
konania, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom, poistnou zmluvou, Záznamom o
požiadavkách a potrebách klienta, Všeobecnými poistnými podmienkami, Dodatkom č. 2 k Všeobecným

poistným podmienkam, čestným prehlásením, vyjadrením NBS k odbornej otázke, oznámením o zániku
poistenia, poverením na výber rozhodcovského súdu a výkon rozhodcovského konania, sylabusom
vstupného školenia výlučných sprostredkovateľov poistenia, osobnou kartou VSP a zistil tento skutkový
stav:

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/382/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaným Arbitrážnym súdom Košice
bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 104,83 eur a nahradiť trovy konania vo výške 276,-
eur. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci
rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení konštatuje, že z písomného
poverenia žalobcu z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa

určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobkyne), ktorý nebol povinný
ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby
to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne
vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská

doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomto konaní žalovaného) zvýhodňovať a tým
spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného.

Rozhodcovský súd tak rozhodol na základe návrhu žalovaného v tomto konaní zo dňa 2.1.2012,
ktorým sa domáhal od žalobkyne v tomto konaní zaplatenia istiny 104,83 eur poukazujúc na časť XVII

ods. 7a Všeobecných poistných podmienok t.j. titulom nákladov poisťovne vynaložených na uzavretie
poistenia. Za účelom prejednania a rozhodovania všetkých sporov medzi žalovaným a tretími subjektmi
z právnych vzťahov, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva, ktorej
zmluvnou stranou bol žalovaný, najmä pokiaľ ide o vzťahy medzi poisťovňou a jej klientmi, žalovaný
poveril Arbitrážny súd Košice, poverením zo dňa 1.1.2009.

Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzala žalobkyňa do vlastných rúk dňa 21.6.2013, čo je zrejme
z doručenky predloženej rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok č. 3C/382/2012 zo dňa
19.1.2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.6.2013.Dňa 29.8.2007 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX so
začiatkom poistenia dňa 30.8.2007 a koncom poistenia dňa 30.8.2017. Zmluva v závere obsahuje

vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobkyne), že bola oboznámená so Všeobecnými
poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. V deň uzavretia
poistnej zmluvy bol so žalobkyňou spísaný Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý bol
žalobkyňou podpísaný a ktorý obsahuje vyjadrenie klienta k otázke, či ešte niečo k produktu, ktorý
navrhol sprostredkovateľ poistenia chce vysvetliť, doplniť, dojednať. Odpoveď na uvedenú otázku

žalobkyni je uvedená záporne.

Všeobecné poistné podmienky žalovaného, ako súčasť poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, v časti XV.
s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku,
poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon

rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto
všeobecných poistných podmienkach.

Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobkyňou dňa 29.8.2007 sú uvedené
Osobitnézmluvnédojednaniakpoistnejzmluveč.XXXXXXXXXX,kdepodľabodu2poistníkapoisťovňa

vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania sú
podpísané žalobkyňou dňa 29.8.2007.

Podľa oznámenia o zániku poistenia, žalobkyňa doručila žalovanému dňa 9.10.2007 žiadosť o zrušenie
poistnej zmluvy, na základe čoho došlo k zániku poistenia ku dňu 18.10.2007.

Žalovaný predložil súdu Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam zo dňa 15.12.2008. Podľa
článku 1 tohto dodatku sa časť XV. Všeobecných poistných podmienok dopĺňa o ods. 9, v zmysle ktorého

uvedenú časť môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy individuálne odmietnuť bez toho,
aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu. Odmietnutie
musí byť vykonané písomné a doručené poisťovni najneskôr v 30. deň od podpisu poistnej zmluvy
poistníkom.

Dňa23.10.2013sprostredkovateľpoisteniamedziúčastníkmikonaniaD.P.podpísalčestnéprehlásenie,
že pred uzavretím poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX odborne, riadne a úplne informoval a poučil
poistníka o všetkých aspektoch poistenia, osobitne o celom obsahu poistných podmienok, osobitných
dojednaní a o význame jednotlivých ustanovení v poistných podmienkach. Poistník poučeniu a
informáciám porozumel a nechcel nič ďalšie vysvetliť. Z Osobnej karty výlučného sprostredkovateľa

poistenia D. P. bolo zistené, že menovaný sa zúčastnil školenia organizovaného žalovaným v termíne
od 2.4.2007 do 10.4.2007, ktoré ukončil záverečnou skúškou.

Podľa vyjadrenia NBS zo dňa 10.10.2012 Smernica Rady 93/13/EHS sa týka nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a poistných zmlúv sa dotýka v 19. odôvodnení, podľa ktorého hodnoteniu

nekalého charakteru podmienok nemožno podriaďovať poistné zmluvy, ktorých podmienky jasne
definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa. Ak poisťovňa poskytujúca poistenie
právnej ochrany je pri splnení podmienok podľa § 828a ods. 3 Občianskeho zákonníka povinná uzavrieť
s klientom rozhodcovskú zmluvu, má prípadné efektívne rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní
vplyv na inkasné náklady súvisiace s poistením, a tým aj na výpočet poistného.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník

rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského

konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi

rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský

rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 29.8.2007, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Z poistnej zmluvy je zrejme, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa
výpisu z Obchodného registra. Žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba.

Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobkyňa
pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre
spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s
veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách
a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci,

pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len
vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne.Žalovaný v konaní namietal nesplnenie procesných podmienok na rozhodnutie v tejto veci tunajším
súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a
návrh bol podaný žalobkyňou ako spotrebiteľom. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa § 88

ods. 2 posledná veta za bodkočiarkou O.s.p. účinného od 1.1.2012. O námietke miestnej nepríslušnosti
tunajšieho súdu na toto konanie bolo rozhodnuté uznesením sp. zn. 9C/197/2013-163 zo dňa 2.12.2013.
Ku prednosti kompetencie rozhodcovského súdu pred kompetenciou všeobecného súdu podľa § 106
ods. 1 O.s.p., je potrebné uviesť, že predmetom tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku,
pričom podľa ustanovenia § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. je na uvedené konanie daná právomoc

všeobecnému súdu. Táto právomoc všeobecného súdu na rozhodovanie v uvedenej veci je daná
bez ohľadu na to, či zo strany účastníkov rozhodcovského konania bol alebo nebol daný odpor proti
rozhodcovskému rozsudku. Žalobca tiež poukázal na neurčitosť a nezrozumiteľnosť žalobného petitu
v návrhu na začatie konania. Súd mal za to, že žalobný petit tak, ako bol uvedený žalobkyňou v
návrhu na začatie konania je určitý a zrozumiteľný. Je z neho zrejme, čoho sa žalobkyňa domáha, ktorý
konkrétny rozhodcovský rozsudok žiada zrušiť. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v konaní boli

pre rozhodovanie vo veci tunajším súdom splnené všetky procesné podmienky konania.

Žalobkyňa sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol z jej strany podaný v zákonom
stanovenej lehote 30-tich dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni

doručený dňa 21.6.2013 a návrh na začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 10.7.2013.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobkyne dôvodne. Dôvodom
zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/382/2012 je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol
vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s
názvom Rozhodcovské konanie a v osobitných zmluvných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého
neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo

všeobecných poistných podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje
poistenému -spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo
sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam
rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu,
že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch
vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je
dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom

a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo
svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné,
aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek
spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská

doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je
aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil
svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok č.
3C/382/2012 zrušiť.

Súd má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalovaný v
konaní poukázal na osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobkyňa samostatne a slobodne podpísala.
V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, aby bola žalobkyňa riadneoboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami. To, že žalobkyňa všeobecné poistné podmienky
a osobitné zmluvné dojednania podpísala ešte neznamená, že žalobkyňa sa skutočne mala možnosť s
týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania

sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobkyňa
ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť si ich prečítať a aby pochopila ich text v krátkej dobe,
bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné
podmienkyaosobitnézmluvnédojednaniaboližalobkyňoupodpísanévdeňuzatvoreniapoistnejzmluvy
resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné

podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že žalobkyňa podpísala samostatne aj osobitné
zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného
formulárapoistnýchpodmienok.Osobitnézmluvnédojednaniapodčíslom01/2007taknemajúcharakter
individuálne dojednanej zmluvnej podmienky.

Za dôkaz o individuálnosti dojednanej rozhodcovskej doložky nemožno považovať ani Záznam o

požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve, keďže v danom prípade opäť ide o
predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť jeho obsah. V
Zázname sa rozhodcovské konanie pritom spomína len v jednej vete, podľa ktorej v prípade vzniku
sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť
inštitút rozhodcovského konania. Vyjadrenie klienta t.j. žalobkyne v závere tohto Záznamu sa týka

produktu poistenia a nie vysvetlenia rozhodcovského konania resp. rozhodcovskej doložky.

Zo strany žalovaného nebolo preukázané ani jeho tvrdenie, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala
možnosť odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný vzťah,
táto skutočnosť nevyplýva zo zmluvy, ani zo Všeobecných poistných podmienok a ani z Osobitných

zmluvných dojednaní. Čo sa týka Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam, tieto neboli
doručované klientom žalovaného, ale len zverejnené na jeho internetovej stránke. Okrem toho Dodatok
č. 2 bol vydaný žalovaným 15.12.2008, pričom k zániku poistného vzťahu medzi účastníkmi došlo dňa
18.10.2007 t.j. dávno pred vydaním uvedeného Dodatku. Žalovaný v konaní teda nepreukázal ani tú
skutočnosť, že žalobkyňa mohla uzavretie rozhodcovskej doložky vylúčiť, resp. zmeniť obsah tohto

zmluvného dojednania, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného (§53 ods. 3
Občianskeho zákonníka).

Z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, aby žalobkyni bol vysvetlený význam rozhodcovskej doložky a
aby mala následne možnosť výberu. Žalobkyňa uvedenú skutočnosť poprela. Skutočnosť, že žalobkyni

pred podpisom zmluvy a poistných podmienok vrátane osobitných zmluvných dojednaní pojem a
význam rozhodcovskej doložky vysvetlený nebol vyplýva aj z výpovede svedka - sprostredkovateľa
poistenia,ktorýzažalovanéhosožalobkyňoupoistnúzmluvuuzavrel.Svedokbolpritompredsvedeckou
výpoveďou súdom riadne poučený v zmysle § 126 O.s.p. o tom, že je povinný vypovedať pravdu,
nič nezamlčovať, ako aj o trestných následkoch krivej výpovede. Ani čestné prehlásenie svedka

zo dňa 23.10.2013 nepreukazuje skutočnosť, že žalobkyňa bola o rozhodcovskej doložke riadne
poučená. Za dôkaz toho, že pojem rozhodcovskej zmluvy resp. doložky bol žalobkyni vysvetlený súd
nepovažuje ani Osobnú kartu výlučného sprostredkovateľa poistenia, ktorá obsahuje len skutočnosť,
kedy sprostredkovateľ sa zúčastnil školenia a záverečnej skúšky a ani sylabus vstupného školenia
výlučných sprostredkovateľov poistenia, kde rozhodcovské konanie je spomenuté len v súvislosti s

obsahom Všeobecných poistných podmienok.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne žalovaný.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v

neprospechspotrebiteľa.Vprípadetakéhovýberu,ktorýniejedohodouobochstrán,totižzvlášťvznikajú
pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. V danej veci sa rozhodcovské
konanie uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu žalovaného bez toho, aby tento výber mala
žalobkyňa možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.

Žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení na devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS, v zmysle
ktorého, podľa žalobcu, spod vecného rozsahu Smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sú vyňaté zmluvné podmienky v poistných zmluvách. Súd má za to, že devätnáste
odôvodnenie Smernice č. 93/13/EHS možno aplikovať iba na poistné vzťahy a nie na časť poistnýchzmlúv a všeobecných poistných podmienok, ktoré obsahujú zmluvné dojednania o rozhodcovskej
doložke. Preto poistná zmluva v časti týkajúcej sa podmienok rozhodcovskej doložky podlieha
preskúmaniu súdu v zmysle smernice č. 93/13/EHS, ale aj v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a

nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
Všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou
a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o

spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd preto
nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a nemal právomoc vo veci konať. Súd preto návrhu
žalobkyne vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku súd v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní, bude pokračovať v konaní vo veci návrhu žalovaného podaného na
rozhodcovskom súde z dôvodu, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodov podľa §
40 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že všeobecný súd bude v tomto konaní
pokračovať vyplýva priamo zo zákona a preto nebolo potrebné uvedené vysloviť vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.
3C/382/2012. O odklade vykonateľnosti bolo už súdom právoplatne rozhodnuté uznesením sp. zn.
9C/197/2013-161 zo dňa 2.12.2013.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola
úspešná žalobkyňa a preto súd zaviazal žalovaného nahradiť jej trovy konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Hodnota jedného úkonu právnej služby
bola určená podľa § 11 ods. 1 uvedenej vyhlášky t.j. v sume 60,07 eur. Právny zástupca vyčíslil trovy

právneho zastúpenia vo výške 1 097,67 eur. Žalobkyni bola priznaná náhrada trov za tieto úkony právnej
služby, ktoré súd považoval za účelne vynaložené:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 26.6.2013 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky v znení platnom do
30.6.2013),
- podanie žalobného návrhu dňa 8.7.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/),

- účasť na pojednávaní dňa 3.9.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d/),
- písomné vyjadrenie zo dňa 17.9.2013 týkajúce sa veci samej (§ 13a ods. 1 písm. c/),
- účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d/),
- vyjadrenie k odvolaniu proti zamietnutiu návrhu na prerušenie konania zo dňa 17.1.2014 (§ 13a ods.2
písm. b/),

- písomné vyjadrenie zo dňa 12.9.2014 týkajúce sa veci samej (§ 13a ods. 1 písm. c/),
- účasť na pojednávaní dňa 12.12.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/),
t.j. spolu odmena spolu vo výške 450,53 eur (sedem úkonov krát 60,07 eur plus jeden úkon 30,04 eur).
Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu (§ 15 písm. a/) za päť úkonov v roku
2013 vo výške po 7,81 eur a tri úkony v roku 2014 vo výške po 8,04 eur t.j. spolu režijný paušál vo

výške 63,17 eur.

Odmena a režijný paušál neboli priznané za dva vyúčtované úkony a to vyjadrenie zo dňa 2.9.2013,
ktoré sa v spise nenachádza a vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania zo dňa 29.11.2013, keďže na
takéto vyjadrenie žalobkyňa vyzvaná nebola.

Cestovné na pojednávania na tunajšom súde za cestu Košice - Spišská Nová Ves a späť bolo priznané
vovýškecestovnéhovlakomt.j.8,-eurzajednucestutamaspäťt.j.24,-eurzatricestynapojednávania.
Cestovné bolo nebolo priznané vo výške za cestu motorovým vozidlom z dôvodu, že zo strany právnehozástupcu žalobkyne nebola preukázaná potreba nevyhnutnosti použitia motorového vozidla, ako aj
vzhľadom na pomerné časté vlakové spojenie Košice - Spišská Nová Ves.

Trovy ďalej pozostávajú z náhrady straty času (§ 17 ods. 1) za 4 polhodiny za jednu cestu Košice -
Spišská Nová Ves a späť (jedná cesta vlakom trvá 1 hodinu) po 13,01 eur, t.j. 52,04 eur, za cestu na tri
pojednávania náhrada straty času predstavuje 156,12 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 693,82 eur (odmena 450,53 eur plus režijný

paušál 63,17 eur plus cestovné 24,- eur plus náhrada straty času 156,12 eur).

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Žalobkyňa je pre toto konanie oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z.z. a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok
z návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov )