Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2399899995
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2399899995.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.BoženyHusárovejačlenovJUDr.Róberta

Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: O. N., W. W. XXX, M., IČO: 17 649 536,
zastúpený advokátom JUDr. Arpádom Katonom, Senecká 23, Veľký Biel proti žalovanému: W. J., nar.
XX.XX.XXXX, B. XXXX, M., zastúpený advokátkou Mgr. Vierou Laczovou, Dolné Bašty 2, Trnava, o
zaplatenie 1.544,10 eur s prísl. a o vzájomnom návrhu o zaplatenie 2.165,96 eur, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 4Cb/30/1999-694 zo dňa 12.06.2014 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť sumu 1.544,10 eur so 17,6 %-ným úrokom z omeškania od 15.8.1998 a súčasne

zamietol i vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie sumy 2 165,96 eur. O trovách konania prvostupňový
súd nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods.3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca
pôvodne žiadal uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu finančnú čiastku 7.748,68 eur (233.436,78 Sk)
s príslušenstvom, ktorej výšku na základe znaleckých posudkov v priebehu konania zmenil, vo zvyšnej

časti zobral návrh späť, na základe čoho súd prvého stupňa o tejto časti konanie zastavil. Žalobca
podaním zo dňa 8.2.2012 žiadal priznať nárok na sumu 1.544,10 eur a k tomu úrok z omeškania.

Žalobca v návrhu uvádzal, že dňa 10.9.1995 uzatvoril so žalovaným podľa ustanovení Obchodného
zákonníka Zmluvu o dielo č. 1/Ča/95, predmetom ktorej bolo zhotovenie základových pásov a
vymurovanie obvodových a nosných múrov, vyhotovenie stropu MIAKO vrátane kotviacich prvkov,
s termínom ukončenia do 20.12.1995. Na základe požiadaviek žalovaného žalobca dielo vykonal a

následne pre žalobcu zrealizoval i ďalšie práce. O cene diela sa účastníci dohodli tak, že cena diela bude
stanovená po jeho ukončení v súlade s cenníkom Cenekon 95. Zo strany žalovaného bola žalobcovi
poskytnutá záloha vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk).

Pozhotovenídiela aukončeníiostatnýchstavebnýchpráczaslalžalobcažalovanémufaktúruč.2697zo
dňa 30.7.1997. Na základe námietok žalovaného k fakturovanej cene žalobca vyhotovil faktúru č. 23/98,
s rozpisom vykonaných prác a žiadal uhradiť celkom sumu 7 748,52 eur (233.431,78 Sk). Žalovaný s

touto cenou nesúhlasil, faktúru vrátil žalobcovi listom zo dňa 30.9.1998 a žiadal vrátiť ešte 1.780,92 eur
(53.652,- Sk) s poukazom na to, že podľa neho žalobca dielo nevyhotovil v zodpovedajúcej kvalite, cenu
mal fakturovať čiastkovo podľa súpisu vykonaných prác. Tým, že tak žalobca nekonal porušil zmluvu a
svojou činnosťou spôsobil žalovanému škodu, ktorú spolu s nárokom z vád diela žalovaný určil vo výške2.165,96 eur (65.251,71 Sk) a ktorá škoda pozostávala zo sumy 152,69 eur (4.600,- Sk) za zničené
kľučky na oknách, zo sumy 199,16 eur (6.000,- Sk) za spotrebovanú elektrinu a zo sumy 1.814,11
eur (54.651,88 Sk), ktorú označil žalovaný za zľavu z ceny vykonaných stavebných prác vo výške 10

%. Na vzájomný návrh žiadal žalovaný započítať žalovanú sumu 1.544,10 eur s tým, že sa vzájomné
pohľadávky stretli ku dňu 11.8.1997.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave, ktorý
v rámci odvolacieho konania predchádzajúci rozsudok o veci zrušil, v smere naznačenom odvolacím

súdom vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že návrh žalobcu ako i vzájomný návrh žalovaného je
potrebné zamietnuť.

Prvostupňový súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 10.9.1995 účastníci konania
uzatvorili Zmluvu o dielo č. 1/Ča/95, predmetom ktorej bolo na rodinnom dome žalovaného vykonať
podľa projektovej dokumentácie zhotovenie základových pásov, vymurovanie obvodových a nosných

múrov, vyhotovenie stropu MIAKO, spolu so zabetónovaním a osadením kotviacich prvkov. Zmluvnými
stranami bol dohodnutý spôsob určenia ceny diela tak, že dielo bude ocenené podľa cenníka Cenekon
95 s termínom ukončenia dňom 20.12.1995. Dielo bolo v určenej lehote odovzdané.

S poukazom na obsah zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako osobou podnikajúcou

na základe živnostenského oprávnenia, teda podnikateľom a žalovaným ako fyzickou osobou, občanom,
ktorá by sa inak spravovala ustanoveniami Občianskeho zákonníka sa účastníci konania ako zmluvné
strany písomne dohodli v súlade s § 262 ods. 1,2 Obchod. zák., že zmluvou založený záväzkový vzťah,
hoci nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 Obchod. zák., sa bude spravovať režimom Obchodného
zákonníka, preto súd pri posudzovaní nárokov uplatnených účastníkmi aplikoval tento právny predpis a

vychádzal z ust. § 560 a nasl. Obchod. zák., ktorými je upravená zmluva o dielo.

V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. 28/2007 vyhotoveným Ústavom
súdneho inžinierstva a znaleckým posudkom č. 5/2005, vyhotoveným znalkyňou Ing. Luciou Masárovou,
ktorými sa stanovila cena diela. Znalecký posudok č. 5/2005 bol doplneným Doplnkom č. 1 a č. 2 .

Znaleckým posudkom č. 28/2007 bolo konštatované, že dielo vykonané žalobcom je vyhovujúce, i
keď základové konštrukcie sú užšie, ale tým nie je ohrozená statika ani funkčnom samotnej stavby.
Vady, ktoré namietal žalovaný sú spôsobené nevhodne použitým materiálom a nedokonalým prepojením
jednotlivých stavebných prvkov, z ktorých prác si niektoré realizoval priamo žalovaný.

Znaleckým posudkom č. 5/2005 a jeho Doplnkom č. 1 bola stanovená celková cena žalobcom
zhotoveného diela vo výške 18.141,05 eur vrátane DPH (546.517,50 Sk), s ktorou sa stotožnili obaja
účastnícikonania,čopotvrdili napojednávanípredsúdomprvéhostupňadňa8.2.2012, vdôsledkučoho
žalobca následne upravil žalobou uplatňované plnenie a žalovaný v tejto výške cenu určenú znaleckým

posudkom akceptoval.

Doplnením č. 2 znaleckého posudku č. 5/2005 bola cena stavebných prác rozdelená na cenu za dielo
vykonané podľa Zmluvy o dielo č. 1/Ča/95, uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka, a to vo výške
11 586,15 eur a cenu stavebných prác, ktoré boli vykonané v roku 1996, ktoré už neboli predmetom

plnenia podľa Zmluvy o dielo č. 1/Ča/95 je 6 554,90 eur, čo je spolu 18 141,05 eur.

Prvostupňovýsúdpovyhodnotenískutočnostízistenýchzdokazovaniaskonštatoval,žestavebnépráce,
ktoré boli vykonané žalobcom v roku 1996 sa už neriadia režimom Obchodného zákonníka, pretože
boli vykonané len na základe ústnej dohody, k písomnej dohode o použití Obchodného zákonníka už

medziúčastníkminedošlo,pretoichnemožnopovažovaťzaplneniepodľazmluvyodielo,ktorúuzatvorili
účastníci písomne pod č. 1/Ča/95. Na stavebné práce vykonané v roku 1996 sa preto musí aplikovať
právna úprava vyplývajúca z Občianskeho zákonníka pre zmluvu o dielo uvedená v § 631 a 632 Obč.
zák., k čomu súd prvého stupňa vzal do úvahy, že vzhľadom na rozdielne tvrdenia účastníkov nebolo
možné ustáliť predmet tohto zmluvného plnenia, ani jeho časti, v dôsledku čoho vyhodnotil takéto

zmluvné plnenie podľa § 37 Obč. zák. z dôvodu svojej neurčitosti ako plnenie z neplatnej zmluvy a tak
nárok žalobcu v tejto časti posudzoval ako plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, k čomu poukázal
i na rozhodnutie NS SR sp. zn. ObdoV/31/2000. Na základe uvedeného práce, ktoré boli vykonané v
roku 1996 nemožno označiť a vyhodnotiť ako plnenie zo zmluvy o dielo uzatvorenej podľa Občianskehozákonníka, ale iba ako bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný plnením z neplatného právneho
úkonu, ktorý nárok je upravený v ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák.

K časti nároku požadovaného titulom plnenia zo zmluvy o dielo uzatvorenej účastníkmi v písomnej forme
podľa režimu Obchodného zákonníka prvostupňový súd poukázal na to, že žalovaný vznášal námietky
voči kvalite prác až po dni 31.07.1998, hoci boli práce vykonané a odovzdané v zmysle zmluvy o dielo v
roku 1995 s termínom plnenia do 20.12.1995, z toho dôvodu oznámenia o vadách, ktoré sa týkali kvality
stavebných prác realizovaných na základe zmluvy o dielo takmer po troch rokoch od ich vykonania

nepovažoval za včasné oznámenie, ako vyžaduje právna úprava vyplývajúca z § 562 ods. 1, 2 Obchod.
zák. Tým, že žalovaný nepreukázal včasnosť uplatnenia vád, ktoré mal žalovaný možnosť zistiť v čase
zhotovovaniadiela,keďžestavebnýdozornastavberobilsámaktorésatýkaliužšíchzákladovýchpásov
ako bolo uvedené v projekte, a na ktoré vady poukazoval žalovaný, súd prvého stupňa uviedol, že tieto
mal oznámiť žalobcovi ihneď, k čomu vzal do úvahy že žalovaný je osobou vykonávajúcou stavebný
dozor, obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú i s poukazom na to, že i podľa znaleckého posúdenia

táto vada nemala výrazný vplyv na funkčnosť stavby, preto nárok na plnenie z titulo vadného plnenia
žalovanému nepriznal.

V súvislosti s nárokom žalobcu na plnenie za práce vykonané nad rámec Zmluvy o dielo č. 1/Ča/95,
posúdené ako plnenie poskytnuté titulom bezdôvodného obohatenia sa súd prvého stupňa musel

vyporiadať s námietkou premlčania, ktorá bola vznesená žalovaným prostredníctvom jeho právnej
zástupkyne, ktorou bolo namietnuté, že nárok žalobcu na plnenie titulom vydania bezdôvodného
obohatenia nemožno priznať z dôvodu premlčania, ako vyplýva z § 107 Obč. zák. a ktorým je určená
premlčacia lehota dva roky. K uvedenému prvostupňový súd poukázal na to, že návrh na zaplatenie bol
na súd podaný dňa 21.01.1999, stavebné práce pri najneskoršom posúdení boli vykonané najneskôr do

31.12.1996, hoci reálne boli dokončené už pred týmto dátumom, najneskôr mala byť žaloba podaná na
súde do 31.12.1998. Z dôvodu kvalifikovane vznesenej námietky premlčania súd preto nemohol priznať
žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie ako plnenie poskytnuté z neplatne uzatvorenej zmluvy o
dielo.

Nárok na zaplatenie prác vykonaných v roku 1995 v hodnote 11.586,15 eur na základe písomne
uzatvorenej zmluvy o dielo, ako platné zmluvné plnenie ale súd nemohol žalobcovi priznať vzhľadom k
tomu, že zo strany žalovaného mu bola vyplatená záloha vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), ktorá
suma pokryla tento nárok v celom rozsahu.

V súvislosti s obranou žalovaného, ktorý si uplatňoval nároky z vád diela a nárok na náhradu škody
súd uviedol, že vzájomný návrh nie je dôvodný, pretože vznik škody spôsobenej poškodením kľučiek je
nárok na náhradu škody, ktorá sa podľa § 106 ods. 1, 2 Obč. zák. premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený o škode dozvie, a o tom kto za ňu zodpovedá, a tento nárok už v čase uplatnenia premlčaný
a nebol ani preukázaný, nárok na náhradu spotrebovanej energie, ktorú si žalovaný v rámci podaného

vzájomného návrhu voči žalobcovi uplatňoval, bol z dôvodu späťvzatia vydaním uznesenia Okresného
súdu Galanta č.k. 4Cb/30/1995-688 zo dňa 08.04.2014 do sumy 199,16 eur zastavený a nemohlo
tak dôjsť ani k započítaniu tohto nároku jednostranným úkonom zo strany žalovaného podľa § 358
Obchod. zák., pretože tak nárok za poškodené kľučky, ako i spotrebovanú energiu nebol preukázaný,
a tak nebol uvedený úkon spôsobilý započítania. K nároku na náhradu škody súd poukázal i na právnu

úpravu vyplývajúcu z § 420, §441 a § 442 Obč. zák. s tým, že žalovaný v priebehu celého konania
predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorú mal podľa tvrdenia žalovaného žalobca
spôsobiť nepreukázal, neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu, preto
súd vzájomný návrh zamietol.

V závere rozhodnutia prvostupňový súd skonštatoval, že pri rozhodovaní o návrhu vychádzal zo sumy
18.141,05 eur, na ktorej sa účastníci v priebehu konania ako ceny zo plnenie zo zmluvy o dielo i
vykonanieostatnýchstavebnýchprácdohodli,kčomuvzaldoúvahy,žežalovanýzaplatilžalobcovisumu
500.000,- Sk (16.596,96 eur), čím práce vykonané podľa zmluvy o dielo, uzatvorenej podľa Obchodného
zákonníka sú vyplatené zálohou a nárok na zaplatenie za práce vykonané v roku 1996 je plnením z

titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré je podľa právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka
premlčané. V súvislosti s návrhom na priznanie úroku z omeškania, súd z dôvodu premlčania plnenia
nemohol žalobcovi priznať ani nárok na úroky z omeškania.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch
odvolania poukázal na to, že všetky práce, ktoré vykonal podľa zmluvy o dielo do 20.12.1995 uhradil

z vlastných finančných prostriedkov, nakoľko žalovaný mu zálohu vyplatil až 26.02.1996 vo výške
200.000,- Sk, čo bolo po dvoch mesiacoch od vykonania diela a sumu 300.000,- Sk až 20.06.1997, kedy
boli vykonané už aj práce z roku 1996. Poukazoval tiež na to, že na základe dohody so žalovaným práce
vykonané v roku 1996 mal realizovať a fakturovať podľa Obchodného zákonníka súčasne s prácami
vykonanými podľa zmluvy o dielo.

Odvolateľ vytýkal prvostupňovému súdu, že sa dostatočne nevenoval znaleckým posudkom a osobitne
posúdeniu prác vykonaných v rozpore s projektovou dokumentáciou, čo bolo v neprospech žalobcu pri
určovaní ceny za vykonané dielo, ktoré v skutočnosti namietol už v odvolaní podanom voči rozhodnutiu
prvostupňového súdu zo dňa 10.09.2007, ktoré rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené a vrátené
na ďalšie konanie a podľa ktorého bolo potrené doplniť znalecké dokazovanie. Zo strany súdov
nebolo dostatok pozornosti venovanej ani fotografiám, ktoré vykonal sám žalovaný pred zabetónovaním

základov, teda mal vedomosť o ich stave, ale o nápravu ako stavebný dozor nežiadal a súhlasil so
stavom, aký zistil. Vzhľadom na dĺžku konania žalobca akceptoval záver Doplnenie č. 1 k znaleckému
posudku č. 5/2005 a žiadal priznať sumu 1.544,10 eur s príslušenstvom, ktorú zmenu súd prvého
stupňa i pripustil a ktorému návrhu i rozsudkom zo dňa 29.02.2012 vyhovel. Na základe odvolania bol
však i tento rozsudok prvostupňového súdu zrušený a tak na základe pokynov odvolacieho súdu bolo

vykonané ďalšie dokazovanie, bolo vyhotovené Doplnenie č. 2 k znaleckému posudku č. 5/2005, ktoré
ale vzniesol do veci ďalšie nejasnosti, nakoľko uvedená znalkyňa spochybnila svoje predchádzajúce
výpočty súvisiace s cenou vykonaných prác v roku 1995, ako aj v roku 1996. Odvolateľ v odvolaní tiež
namietal, že prvostupňový súd nepripustil zmenu návrhu, ktorú doručil súdu dňa 27.03.2014, a ktorou
sa domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 11.586,15 eur s 18,44 % úrokom z omeškania

od 15.08.1998 do zaplatenia za plnenie zo zmluvy o dielo uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka
a na zaplatenie sumy 6.554,90 eur s 35,2 % úrokom z omeškania od 15.08.1998 do zaplatenia z
titulu bezdôvodného obohatenia, oproti čomu ale pripustil zmenu vzájomného návrhu doručenú súdu o
uplatňované úroky z omeškania zo strany žalovaného vo výške 9 % zo sumy 422,70 eur od 08.04.2011
do zaplatenia. Za relevantný odvolací dôvod odvolateľ označil i skutočnosť, že medzi ním a žalovaným

bola Zmluva o dielo č. 1/Ča/95 zo dňa 10.09.1995 uzatvorená ešte pred nadobudnutím právoplatného
stavebného povolenia, dielo bolo ukončené 20.12.1995, pričom sa súd žiadnym spôsobom nezaoberal
zisťovaním, prečo nebola vyplatená cena za zhotovené dielo. Odvolateľ nesúhlasil ani s konštatovaním
prvostupňovéhosúdu,podľaktoréhomunavykonaniedielažalovanýposkytolzálohuvovýške500.000,-
Sk, pretože táto suma bola uhradená až po zhotovení diela, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa o

zamietnutí návrhu žalobcu na zaplatenie za dielo vykonané v roku 1995 je neakceptovateľné ohľadom
k tvrdeniu prvostupňového súdu, podľa ktorého bola táto cena krytá zálohou, ktorú vyplatil žalovaný vo
výške 500.000,- Sk. Uvedené plnenie slúžilo na úhradu prác vykonaných podľa zmluvy o dielo, čo do
čiastky 200.000,- Sk a suma 300.000,- Sk slúžila na platenie za práce v roku 1996. K posúdeniu nároku
na príslušenstvo - úroky z omeškania odvolateľ poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/147/1996

a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/52/2013 zo dňa 15.05.2013, podľa ktorých úrok
z omeškania je sankcia postihujúca dlžníka v dôsledku porušenia jeho právnej povinnosti splniť dlh
riadne a včas, pričom zo žiadneho ustanovenia nie je možné vyvodiť obmedzenie konečnej výšky úroku
z omeškania iba do výšky istiny. Odvolateľ naďalej tvrdil, že práce vykonané v roku 1996 nad rámec
zmluvy o dielo boli pokračovaním prác v intenciách Obchodného zákonníka a ich rozčlenením na práce

podľa Obchodného zákonníka a na ostatné práce posudzované podľa Občianskeho zákonníka bolo
vykonané až odvolacím súdom v rozhodnutí z 31.05.2012. V tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu
vyplývajúcu z § 631 Obč. zák., podľa ktorého zmluva o dielo vznikne, ak sa účastníci dohodnú na jej
podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet diela, dohoda o odmene a dohoda o tom, že dielo
budezhotovenénanebezpečenstvozhotoviteľa.Prvostupňovýsúdsatýmitoskutočnosťaminezaoberal,

iba skonštatoval, že okolnosti súvisiace s preukázaním existencie podstatných náležitostí zmluvy o
dielo nie je možné zistiť, hoci jednou z rozhodujúcich skutočností pre vznik zmluvy o dielo je aj
výsledok určitej pracovnej činnosti vykonanej v roku 1996, na ktorej sa účastníci dohodli a na ktoré
poskytol žalovaný žalobcovi zálohu vo výške 200.000,- Sk, potom nasledovali ostatné práce, ktoré
si zabezpečoval žalovaný sám, potom v roku 1996 boli vykonané práce na vnútorných a vonkajších

omietkach, preto nie je pravdivé tvrdenie súdu, že sa nedali tieto práce presne určiť. Dokazovanie
vykonávané prvostupňovým súdom a súvisiace s obranou žalovaného o zníženie ceny o 10 % za
nekvalitu a aplikovanie právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v súvislosti s otázkou premlčania je
podľa názoru odvolateľa nepochopenie samotného zmyslu tohto inštitútu. Žalovaný cenu diela žalobcoviriadne nezaplatil, nevyplatil ju ani do konca roku 1996, preto celé dokazovanie označil odvolateľ za
zmätočné a navrhol, aby odvolací súd vo veci rozhodol tak, že sa stotožní s jeho návrhom, podľa ktorého
konečná cena prác vykonaných na základe zmluvy o dielo predstavovala sumu 11.586,14 eur, z čoho

po odpočítaní plnenia vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk) zostáva nevyplatených 4.947,36 eur, k tomu
18,44 % úrok z omeškania do 20.06.1998 a zo sumy 300.000,- Sk, čo je 9.958,17 eur bolo vyplatené za
práce vykonané v roku 1996, ktoré boli vykonané vo výške 6.554,90 eur, takže nevyplatených zostáva
3.403,27 eur, výsledkom čoho je zostatok nezaplatených prác podľa zmluvy o dielo v sume 1.544,09
eur, preto žiada, aby bol žalovaný povinný žalobcovi tento nárok zaplatiť.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne
správne potvrdiť.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania

rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne
elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto

správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý
vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v spojení s odvolacími dôvodmi poukazuje

odvolací súd na to, že ani odvolateľ v rámci dôvodov odvolania nepopiera že činnosti, ktoré vykonal
v prospech žalovaného možno rozdeliť na plnenie zo zmluvy o dielo uzatvorenej podľa režimu
Obchodného zákonníka a na ostatné stavebné práce vykonané v roku 1996, na ktoré sa ale ako
správne skonštatoval prvostupňový súd zmluva o dielo uzatvorená podľa Obchodného zákonníka už
nevzťahovala. Odvolateľ v samotnom odvolaní uznal, že ústnu dohodu, ktorá by spĺňala náležitosti

pre zmluvu o dielo uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka do dôsledkov nedojednali, čo iba
potvrdzuje skutkové zistenia a právne závery prvostupňového súdu v zmysle ktorých, ak nedošlo k
platne uzatvorenej zmluve o dielo a to vzhľadom na chýbajúcu dohodu o podstatných náležitostiach
vyžadovaných Občianskym zákonníkom v časti určenia predmetu plnenia, takéto plnenie bolo
poskytnuté na základe neplatného právneho úkonu, a tým na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému

obohateniu, ktorú právnu kvalifikáciu prvostupňový súd správne na práce vykonané v roku 1996
aplikoval, a v súvislosti s čím sa tak musel vysporiadať i s premlčacou námietkou vznesenou žalovaným
vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto právo sa premlčí podľa právnej úpravy
uvedenej v § 107 ods. 1 Obč. zák. Žalobca si nárok uplatnil v súdnom konaní až žalobou podanoudňa 21.01.1999, nárok na plnenie mu vznikol po vykonaní prác, čo bolo najneskôr dňom 31.12.1996
je tak nesporné, že takýto nárok na plnenie je premlčaný a prvostupňový súd ho nemohol žalobcovi z
tohto právneho dôvodu priznať.

Odvolací súd považuje za vhodné dať do pozornosti odvolateľa i právnu úpravu vyplývajúcu z ust. §
566 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorej pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava
najskôr na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Keďže žalovaný ako dlžník neurčil, ktorý
peňažný dlh uhrádza, v súlade s vyššie citovaným právnym ustanovením sa poskytnuté plnenie vo

výške 200.000,- Sk a 300.000, - Sk započítava najskôr na istinu, teda na nárok na zaplatenie prác vo
výške 11.586,15 eur, z čoho vyplýva, že táto suma bola uhradená najneskôr dňom 20.06.1997, kedy i
podľa tvrdenia odvolateľa mu poukázal žalovaný druhú časť zálohy. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil
pôvodne od 13.1.1999, ale v tomto čase už nebol žalovaný so splnením svojej povinnosti uhradiť cenu
plnenia poskytnutého na základe zmluvy o dielo v omeškaní a tak mu ani od tohto času nárok na úroky
z omeškania nemohol vzniknúť, rovnako ako ani od 15.8.1998, ako požadoval žalobca v zmenenom

návrhu, ktorý doručil súdu dňa 27.03.2014,. Ani zmena dátum pre nárok na úroky z omeškania nič
nemení na tom, že vtedy už žalovaný v omeškaní nebol a ktorú zmenu prvostupňový súd dôvodne
nepripustil.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu podľa §

219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd nerozhodol s tým, že i o trovách odvolacieho konania rozhodne
samostatným uznesením súd prvého stupňa vzhľadom na právnu úpravu vyplývajúcu z § 224 ods. 4
O.s.p.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.