Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/315/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3896898407
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3896898407.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného CBA VEREX, a.s., so sídlom Priemyselná 4606,
Liptovský Mikuláš 031 01, IČO: 31 645 704, proti povinnému C. X., bydliskom A. V. XXX/X, P., o
vymoženie 1 109,23 eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o odvolaní
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. mája 2014, č. k. 0Er/468/1996-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 06.06.2012 povinný doručil tamojšiemu súdu návrh na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Návrh odôvodnil predovšetkým
tým, že nedisponuje majetkom, ktorým by bolo možné pokryť aspoň trovy exekučného konania,
nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného alebo nehnuteľného majetku a je poberateľom len dávok

v hmotnej núdzi, o čom predložil potvrdenie ÚPSVaR v Prievidzi zo dňa 30.05.2012. Súd prvého
stupňa sa oboznámil s návrhom na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že návrh na zastavenie
exekúcie nie je dôvodný. Účelom exekučného konania je nútené vymoženie povinnosti povinného v
prospech oprávneného, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil. Povinný sa v nijakom prípade nemôže zbaviť
povinnosti voči oprávnenému vymáhanej v exekučnom konaní len tým, že vyhlási, že nevlastní žiaden
exekvovateľnýmajetok.Skutočnosť,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,musíbyť

objektívne potvrdená aj šetrením vykonaným súdnym exekútorom. Je v právomoci súdneho exekútora
určiť spôsob, akým bude zisťovať majetok v dispozícii povinného, ktorý je postihnuteľný exekúciou.
V posudzovanej veci nemožno vylúčiť, že v budúcnosti môže byť exekúcia zastavená, ale nie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorého aplikácia je možná až v konaniach začatých po
01.02.2002, pričom exekučné konanie začalo dňa 02.08.1996. Je preto na oprávnenom, aby podal
návrh na zastavenie exekúcie. Nateraz by bolo také rozhodnutie predčasné, pretože nie je vylúčené,

že povinný sa v budúcnosti zamestná alebo začne podnikať a získa príjem postihnuteľný exekúciou.
Nie je teda zatiaľ dostatočne preukázaný záver, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie a zároveň nie je ani možné nad všetky pochybnosti predpokladať, že v budúcnosti povinný
nenadobudne majetok alebo práva postihnuteľné exekúciou, z ktorých bude možné uspokojiť aspoň
trovy exekúcie. Súčasne súd prvého stupňa nedisponuje návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného a vzhľadom na nemožnosť aplikácie ustanovenia § 57 ods.1 písm. h)

Exekučného poriadku, prvostupňový súd nemá možnosť zastaviť exekúciu ex offo.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný z dôvodu, že súd prvého
stupňa nesprávne zamietol návrh na zastavenie exekúcie aj napriek tomu, že nevlastní žiaden majetok
ani na úhradu trov exekúcie, ktorá trvá už takmer 18 rokov. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a jeho
návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť.Oprávnený zaslal k odvolaniu povinného písomné vyjadrenie. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa považoval za správne, a to najmä s poukazom na účinnosť ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku a jeho aplikáciu na posudzovaný prípad od 01.02.2002, pričom exekučné konanie

začalo 02.08.1996. Mal za to, že povinný neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo namieste
povinnému vyhovieť. Oprávnený považoval odvolanie povinného za nedôvodné a navrhol ho v celom
rozsahu zamietnuť.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku Exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) to ustanovuje tento zákon.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 11.07.1996, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi 02.08.1996, domáhal vykonania exekúcie

proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza zo
dňa 17.03.1994, č. k. 14Cb/1137/1993-27, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.04.1994. Okresný súd
Prievidza udelil súdnemu exekútorovi L. U. dňa 14.08.1996 poverenie na vykonanie exekúcie proti
povinnému na vymoženie 1 109,23 eur (33 416,61 Sk) s príslušenstvom.

Odvolací súd uvádza, že nakoľko sa predmetné exekučné konanie začalo dňa 02.08.1996 (§ 36 ods. 2
Exekučného poriadku) vzťahuje sa naň právna úprava do 31.01.2002, a preto ani nie je možné zastaviť
exekúciu pre nemajetnosť povinného. Pokiaľ oprávnený už nebude trvať na pokračovaní v exekúcii,
môže podať návrh na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, pričom súd je
povinný dispozičné právo oprávneného rešpektovať.

Odvolací súd vychádzajúc z obsahu podania povinného a ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku účinného do 31.01.2002, rovnako ako súd prvého stupňa, posúdil návrh povinného na
zastavenie exekúcie ako nedôvodný, nakoľko povinný neuviedol žiadny z dôvodov, pre ktorý by mala byť
exekúciazastavená.Súčasnénepriaznivéfinančnépomerypovinnéhonezakladajúdôvodnazastavenie

exekúcie.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď
podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.