Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 15Er/589/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614210993
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Husárová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614210993.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stacha
Chladného, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, Zvolen, pod EX 2611/2014 na návrh oprávneného:
Thorpe recovery, s.r.o., IČO: 46662324, Stráž 8419, Zvolen právne zastúpeného advokátom JUDr.
Petrom Psotkom, Stráž 223, Zvolen proti povinnej: B. A., H.. X.X.XXXX, M. XX o vymoženie zmluvnej
pokuty takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd dňa 17.6.2014 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie uloženej povinnosti
zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy 15,35 EUR od 1.1.2010 do zaplatenia, trov konania v
exekučnom konaní 32,68 EUR, poplatku za vydanie poverenia 16,50 EUR a trov exekúcie. Poverenie
bolo vydané na základe exekučného titulu Platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.:

4Ro 364/2008 - 10 zo dňa 17.12.2008 v spojení s Uznesením č.k.: 7C 26/2009 - 21 zo dňa 17.2.2009.

Povinná dňa 28.10.2014 súdu predložila návrh na zastavenie exekúcie nakoľko mala za to, že nie je jej
jasnéprečoexekútorpotakejdlhejdobežiadazmluvnúpokutu,ktorúuhradila5.1.2009,zároveňuhradila
trovy v zmysle uznesenia. Povinná následne dňa 25.11.2014 predložila ďalší návrh na zastavenie
exekúcie kde vzniesla námietku premlčania. Uviedla, že nárok vymáhaný v exekúcii je premlčaný.

Kúpna zmluva, na základe ktorej bol vydaný bola podpísaná dňa 24.2.2000. V zmysle uvedenej zmluvy
bola zaviazaná uhradiť sumu 8130 Sk v 12-tich mesačných splátkach, doba splatnosti bola určená
do 24.2.2001. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak žalobca (právny predchodca oprávneného) podal
návrh na úhradu zmluvnej pokuty v roku 2008 na súd bola táto pokuta už premlčaná, a to z dôvodu,
že bol premlčaný aj hlavný záväzok. Zmluvná pokuta má funkciu podpornú, a teda ak je premlčaný
hlavný záväzok nie je možné zaväzovať k sankcii záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou, ktorý je

premlčaný.

Oprávnený v svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.11.2014 uviedol, že v exekúcii vymáha
neuhradenú zmluvnú pokutu a to v nižšej sume na akú má nárok. Poukázal na to, že exekučný súd nie je
oprávnený skúmať exekučný titul pokiaľ spĺňa formálne a materiálne predpoklady. Poukázala na viaceré
súdne rozhodnutia a navrhol zamietnuť námietky povinnej.

Súd podania povinnej podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Súd mal v konaní preukázané, že dňa 17.6.2014 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
pre vymoženie zmluvne j pokuty s príslušenstvom v zmysle exekučného titulu Platobného rozkazu
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.: 4Ro 364/2008 - 10 zo dňa 17.12.2008 v spojení s Uznesením

č.k.: 7C 26/2009 - 21 zo dňa 17.2.2009.
Zospisu7C26/2009malsúdpreukázané,žeprávnypredchodcaoprávnenéhouzavrelspovinnoukúpnu
zmluvu dňa 24.2.2000, v zmysle ktorej sa povinná zaviazal zaplatiť 8130 Sk v 12 mesačných splátkach
po 475 Sk. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný 9.12.2008. V zmysle kúpnej zmluvy sa
povinná zaviazala v zmysle článku I bod 4 uhradiť zmluvnú pokutu.

Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesla námietku premlčania.
Zánikom nároku po vznesení námietky premlčania v súdnom konaní, teda zaniká aj subjektívne
právo veriteľa, ktoré predstavuje vynútiteľné súdne rozhodnutie. Dlh zostáva iba v podobe naturálnej
existencie. Nič však nebráni dlžníkovi v tom, aby veriteľovi plnil, avšak iba dobrovoľne. Premlčanie tak
chráni dlžníka tým, že ho nenúti, aby po neprimerane dlhej dobe zotrval v neistote, či bude nútený dlh

zaplatiť, alebo nie. Na strane druhej však chráni aj záujmy veriteľa, pretože je potrebné brať do úvahy
zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) a aktívne sa snaží o prinútenie dlžníka k
úhrade dlhu aj s pomocou donútenia. Pokiaľ sa však v priebehu zákonom stanovenej doby (premlčacej
doby) tak nestalo, zostáva dlh po vznesení námietky premlčania iba v rovine čisto dobrovoľnej. Márnym
uplynutím premlčacej doby a vznesením námietky premlčania v súdnom konaní zaniká vymáhateľná

povinnosť dlžníka plniť dlh. Končia tým aj dôsledky omeškania dlžníka. Ak nemôže byť v dôsledku
premlčania právo na plnenie priznané súdom, nemôže rovnako ani porušenie tohto premlčaného práva,
resp. porušenie jemu zodpovedajúcej povinností, založiť nároky vymáhateľné na súde. Aj keď zmluvná
pokuta je samostatným majetkovým nárokom a ide o akcesorický zabezpečovací právny vzťah zo
zmluvnej pokuty, ktorého existencia je závislá na existencii platného hlavného záväzkového vzťahu,

ktorý je zabezpečený zmluvnou pokutou. I pri nedostatku výslovnej právnej úpravy v Občianskom a
Obchodnom zákonníku možno z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty vyvodiť, že jej osud je spätý s
hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj záväzok zo zmluvnej pokuty,
ale aj pri premlčaní hlavného záväzku.

Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac
sa môže brániť námietkou premlčania aj proti súdnemu uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas
od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za
omeškanieatopercentomzaurčitýčasovýúsek(napr.zakaždýdeňomeškania).Súdjetohonázoru,že
ak dôjde k premlčaniu práva z hlavného záväzkového vzťahu nemôže sa taký právny následok márneho

uplynutia lehoty nevzťahovať aj k záväzku vedľajšiemu. Zabezpečovací inštitút, ktorým zmluvná pokuta
je, nemôže preto ďalej dlžníka zaväzovať k plneniu akejsi sankcie, ak neexistuje vymáhateľná povinnosť
touto sankciou zabezpečená. Právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty tak okamihom uplynutia
premlčacej lehoty nemôže trvať. Pokiaľ by sme pripustili opak vznikol by paradoxný až absurdný stav,
ktorý by zaväzoval dlžníka k zaplateniu sankcie už v stave, keď už nemá povinnosť zaplatiť samostatný

hlavný záväzok, t.j. keď už nemá povinnosť zaplatiť hlavný záväzok, ktorého neplnenie má sankcia
v podobe zmluvnej pokuty stíhať. Dlžník by bol teda po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na
splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania
a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva a to princíp
„ vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo).

V predmetnej veci súdne nebol uplatnený voči povinnej nárok na splnenie hlavného peňažného záväzku,
v dôsledku čoho sa povinná nemohla proti uplatneniu takéhoto nároku brániť námietkou premlčania, hoci
zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že premlčacia doba na uplatnenie práva na splnenie hlavného
záväzku uplynula dňa 24.2.2004 (zmluva bola podpísaná dňa 24.2.2000, splátky v počte 12, posledná

splátka by bola splatná dňa 24.2.2001).

Je pravdou, že v danom štádiu je vykonávaná exekúcia na podklade už právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia avšak účastník konania má právo vzniesť námietku premlčania aj v nútenom výkone
rozhodnutia, a to vtedy ak je dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g)

EP. Súd mal preto za to, že povinná vzniesla námietku premlčania dôvodne a na túto musí súd aj v
exekúcii prihliadať. Zmluvná pokuta je premlčaným záväzkom, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením ak si účastníci ich náhradu uplatnia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach

do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.