Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113226274
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113226274.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti W.,

zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov M. zast. JUDr.
Milošom Chrenkom, advokátom, Hlavná 23, Trnava a V. o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté z
dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov. Výživné žiadala zvýšiť
u mal. W. na 100 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, dokazovanie
doplnil v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu a zistil nasledovný skutkový stav:

Matka v konaní uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšili potreby maloletej W., ktorá začala
navštevovať strednú školu v odbore kuchár-čašník. Potrebuje oblečenie jednorazovo 30 eur, cestovné
platí 20-30 eur mesačne, predtým cestovala do Hlohovca, platila asi 10 eur. Začala jej platiť vyššiu

poistku - 19,82 eur mesačne, lebo má rizikové pracovisko. Chodí na exkurzie - bola raz, platila 10 eur, má
ísť na lyžiarsky kurz, zvýšili sa jej výdavky na drogériu. Matka býva u rodičov, kde býva aj zamestnaný
brat, ktorý dosahuje príjem 700 eur mesačne. Na domácnosť platí rodičom 250 eur mesačne na plyn,
vodu, elektriku a robí aj nákupy. Rodičia sú na dôchodku, brat prispieva na domácnosť sumou 100 eur
mesačne.Otecnadrámecbežnéhovýživnéhonadetineprispieva.W.platíajtelefón15-20eurmesačne,
internet, ktorý používa iba ona, 24 eur mesačne. W. už nechodí na mažoretky, ale začala chodiť na
box. Sebe platí poistku 16,50 eur. S.e sa zvýšila iba poistka z 9 eur na 13,65 eur mesačne, zvýšili sa

výdavky na oblečenie pre obe deti - asi 30 eur mesačne na každé dieťa. Aktuálne sa iné výdavky na
S.u nezvýšili, od septembra nastúpila do školy. S nástupom do školy boli výdavky asi 200 eur, o čom
predložila doklady. Za družinu zaplatila 16 eur za dva mesiace, s výučbou AJ sú náklady 10 eur na
školský rok, NJ 9 eur. Škola v prírode bude stáť 100 eur. Zvýšenie výživného žiadala od 1. 9. 2014.

Otec s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že jeho príjem sa nezvýšil. Dosahuje príjem 880 eur základnú
mzdu, priemerne dosahuje príjem 874 eur. Žije u matky, ktorá má dôchodok asi 400 eur mesačne, na

domácnosť jej prispieva sumou 120 eur na plyn, matka ostatné energie platí v sume 120 eur, v jej
domácnosti býval aj brat. Majú dve samostatné bytové jednotky, teda ostatné náklady hradí každý sám.
S deťmi sa stretáva, ale matka ho neinformuje v zmysle rozsudku súdu. Občas dá deťom 10-20 eur
na oblečenie. Má za to, že suma, ktorou má matka prispievať na domácnosť rodičov, je nadsadená vporovnaní s nákladmi v dome jeho matky. Maloletá W. odmieta k nemu chodiť, je ovplyvnená matkou.
Na narodeniny kúpil Veronike pomôcky do školy asi za 20-30 eur, matka mu to vrátila. Keď im chce
niečo kúpiť, matka to odmieta a chce iba peniaze. Kúpil si skúter za 1700 eur, pretože sa mu pokazilo

auto, matka mu požičala 1000 eur.

Matka predložila doklady o nákupe školských potrieb, platbe za telefón 49,80 eur, poistka 16,51 eur,
splátky COnsumer Finance Holding 15,56 eur, platby plyn, rozhlas a TV 19,82 eur, nákupe oblečenia,
topánok v štandardnej nižšej cene, cestovné 1 lístok 0,61 eur mal. W.a, 0,75 eur matka /svedkyňa

uviedla, že tieto náklady hradí ona s manželom/, el. energia 102,84 eur.

Otec predložil doklad o úhradách plynu 120 eur mesačne, platby jeho matky - 4,64 eur rozhlas, TV,
energie 74,89 eur, dane a poplatok za psa 43,55 eur ročne, odpad 25,58 eur, poistka 76 eur, 91 eur /dve
bytové jednotky/, poistenie majetku 14,42 eur, doklad o príjme jeho brata, ktorý býval spolu s matkou v
spoločnej domácnosti zo zamestnaneckého pomeru vo výške 462 eur, v rámci M2TECH základ dane

72,73 eur, SkyNET 7 88,73 eur. Matka otca poberá starobný dôchodok 428,60 eur, vdovský dôchodok
116,40 eur.

Svedkyňa AU. matka matky maloletých detí, uviedla, že žijú v spoločnej domácnosti, matka detí jej
platí 250 eur na stravu a energie a sama dokúpi potraviny alebo drogériu podľa potreby. Majú spoločnú

kuchyňu. V dome býva aj syn, ktorý platí 100 eur za stravu a energie, tiež má s nimi spoločnú kuchyňu.
On sám nákupy nerobí. Dcére pomáhajú aj tak, že W. vozia do školy aj zo školy, týždenne zaplatia 40 eur.
8 eur jej s manželom zaplatili družinu a 11 eur obedy. S. býva často chorá, bola aj hospitalizovaná, otec
ju nebol ani pozrieť. Za lieky musia priplácať. W.a chodí každé dva mesiace na kožné. Aj tej doplácala
10 eur. Okrem výživného otec neplatí na deti nič. W. dá peniaze vždy na požiadanie, napr. teraz 12 eur

do Rakúska. Svedkyňa má dôchodok 300 eur, manžel 490 eur a jej dáva 150 eur. Ostatné peniaze
manžel odkladá, dáva často deťom, dávajú im na dovolenku, na Vianoce a podobne. S.e za 50 eur kúpili
školskú tašku. V ich obci nie je škola, deti tak ako maloletá chodia väčšinou do Hlohovca.

Svedkyňa MK., matka otca maloletých detí uviedla, že žijú v jednom dome ale sú to dve samostatné

jednotky. Zabezpečujú si stravu každý sám a varia si každý sám. Takisto si kupuje každý sám drogériu,
veci na pranie. Syn platí plyn, ona elektrickú energiu, vodu, dane, smeti, obe poistky na domácnosť. V
dome býval v jej časti aj ďalší syn. V júni 2013 sa odsťahoval do Piešťan, kde pracuje. Iba občas príde na
jeden až dva dni. Synovi /otcovi mal. detí/požičala peniaze na skúter 1000 eur a asi pred 2 rokmi 500 eur
na auto, toto jej vrátil. Sumu 1000 eur jej spláca po 50 až 100 eur. Matka štve maloletú S. proti ich rodine,

ale deti k nim chodia. Vie, že syn deťom občas niečo kupuje, sú to drobnosti. Väčšie veci svedkyňa
nekupuje, lebo matka s deťmi nevie šetriť, to vie, odkedy u nich bývala a nebude ju v tom podporovať.
Deti otca navštevujú každý druhý alebo tretí týždeň. Syn posiela SMS, ale matka často neodpovedá.

Pridržiavamsadoterajšíchvyjadrení,výživnéžiadamzvýšiťprimeranepotrebám,nakoľkodošlokzmene

u mal. Dominiky nástupom na SŠ, u mal.Veroniky zatiaľ však matka nepreukázala zvýšené náklady.

Kolízny opatrovník doporučil výživné primerane zvýšiť na mal. W. nakoľko došlo k zmene pomerov
nástupom na strednú kolu, u S. matka zvýšené náklady nepreukázala.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takýmiokolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky

vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa
môžeuplatniťbuďsamostatneakoobjektívnydôvodnazmenurozhodnutiaalebospolusinýmidôvodmi.

Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za
podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na
strane oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať

jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú
iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými,
kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností
starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj

náhodné výdavky, súvisiace napríklad so zdravotným stavom dieťaťa /liečebné náklady a podobne/. Súd
musí na ne prihliadať. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a
majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu
povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh

osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je
potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež
najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Je potrebné vyhodnotiť i majetkové pomery

oboch povinných rodičov - jednak ich majetok a tiež životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Na strane rodičov je potrebné prihliadnuť i na iné vyživovacie povinnosti a zároveň na okruh osôb, ktoré
sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozsahu

približne 25% z jeho príjmu.

V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Rozsudkom OS Piešťany 3. 4.2012 č.k.
7C/113/2010-65 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 2. 10. 2012 č. k. 10Co
96/2012-122, keď výška výživného bola určená sumou 130 eur mesačne na mal: W. Matka dosahovala

príjem 320 eur mesačne, otec mal príjem 846,74 eur mesačne, matka mala príjem 685,66 eur mesačne.
Odvolací súd určil výživné v rozpätí primeraného výživného podľa ustálenej praxe 25%, v hornej hranici
príjmu otca.

V súčasnej dobe matka dosahuje príjem 627 eur mesačne, otec 821,53 eur mesačne. Na strane matky

je potrebné zohľadniť osobnú starostlivosť o maloleté deti. Otec nad rámec bežného výživného na
maloletú neprispieva výraznejším spôsobom.

Matkamaloletejnepokrývanákladynadomácnosťvýlučnesama,bývavspoločnejdomácnostisrodičmi,
ktorý príjem je spolu 790 eur, v domácnosti býva aj brat, ktorý má príjem 700 eur mesačne. Tieto ostatné

osoby nemajú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, je však potrebné prihliadnuť i na ich príjem z
hľadiska nákladov na domácnosť, údržbu bytovej jednotky a podobne /už samotné spoločné podieľanie
sa na nákladoch energií, stravy, drogérie a pod. znižuje podstatne náklady oproti situácii, kedy tieto
náklady zdieľa rodič výlučne sám/.

Otecžijevsamostatnejbytovejjednotke,nákladynasvojudomácnosťpokrývasám.Spoločnesmatkou/
ktorejpríjemje545eur/uhrádzanákladynaenergieapoplatky,tedavtomtosmerečiastočnemáznížené
náklady zdieľaním s ďalšou osobou. Jeho brat, ktorého príjem je cca 470 eur, spoločnú domácnosť užnezdieľa /naviac býval v bytovej jednotke matky/. Otec sa čiastočne podieľa na nákladoch maloletých
detí nad rámec výživného po dobu, kedy sa s deťmi stretáva.

V danom prípade súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zvýšenie
výživného, nakoľko nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktoré by jeho zvýšenie odôvodňovali. U
maloletej W.y od poslednej úpravy výživného síce čiastočne vzrástli potreby v súvislosti s jej vekom a
návštevou školy, nie zásadným a výrazným spôsobom. Školské náklady - ZRPŠ, učebnice a podobne
sú obdobné ako na základnej škole, čiastočne zvýšené náklady sú dané potrebou oblečenia, jedná sa

však iba o jednorazove zakúpenie v hodnote 50 eur. Zvýšenie poistky nie je výrazné a ani u ďalších
nákladov nemožno hovoriť o zásadnej a výraznej zmene od poslednej úpravy výživného. Takisto náklady
na oblečenie maloletých detí zásadne nie sú dôvodom zvýšenia výživného, a to i s prihliadnutím na
skutočnosť, že od poslednej úpravy uplynulo pomerne krátke časové obdobie, pričom na strane otca
nedošlo k podstatnej zmene pomerov U maloletej W. naviac osobná starostlivosť už vzhľadom na jej
vek nie je taká výrazná.

Na strane maloletej S. matka nepreukázala podstatnú zmenu pomerov, jej náklady sú v zásade zhodné
ako v čase poslednej úpravy výživného.

Pre posúdenie návrhu na zvýšenie výživného je dôležitou skutočnosť, že doposiaľ upravené výživné

je v hornej hranici súdnou praxou ustáleného rozpätia 25% príjmu povinnej osoby, t. j. otca. Zvýšením
výživného by došlo k zníženiu životnej úrovne otca, čím by došlo porušeniu práve zásady rovnakej
životnej úrovne detí a rodičov. V konaní nebolo zistené, že by došlo k závažnejšej zmene v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Napriek valorizačnej
klauzule nemožno ustáliť, že výživné je nevyhnutne potrebné zvýšiť opakovane v krátkom časovom

horizonte, že každá zmena stupňa školského vzdelania musí byť zásadne dôvodom na zmenu výšky
výživného, najmä za situácie, kedy to majetkové pomery povinnej osoby neodôvodňujú a nedovoľujú.
Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je potrebné zohľadniť aj vykonateľnosť rozhodnutia, teda
aby povinná osoba bola schopná v určenej výške výživné poskytovať. Je potrebné prihliadnuť i na
skutočnosť, že doposiaľ určené výživné nie je neprimerané v neprospech maloletých detí a javí sa

na pokrytie ich potrieb v danom veku ako primerané. Od poslednej úpravy výživného nedošlo nielen
k zvýšeniu bežných potrieb detí, ale ani v súvislosti s prípadným zhoršením zdravotného stavu alebo
aktívnymi mimoškolskými aktivitami. Príležitostné výlety, školy v prírode, lyžiarske kurzy a podobne
nie sú pravidelnými výdavkami a v prípade potreby je daná možnosť, aby sa na týchto nákladoch
na požiadanie podieľal aj otec. Vzhľadom na skutočnosť, že matka nežije v spoločnej domácnosti

s deťmi sama, ale v tejto domácnosti žijú aj jej rodičia a brat, nemožno potom ani konštatovať,
že výlučnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje len matka /nejedná sa pritom len o osobnú
starostlivosť a kontakt s dieťaťom z hľadiska výchovy, ale tiež starostlivosť o domácnosť a s tým
spojené zabezpečovanie potrieb dieťaťa, ktoré matka neznáša sama, ale za pomoci rodičov/. Potom
teda s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť oboch rodičov nie je možné konštatovať, že by došlo k

takej zásadnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o výške výživného, ktoré
je už doposiaľ určené na hranici 25% príjmu otca. Takto určené výživné v podstate odvolací súd
oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu prvostupňového súdu zvýšil v októbri 2012, teda do podania
návrhu /30. 9. 2013/ neuplynula ani doba jedného roka a k podstatnej zmene pomerov nedošlo ani ku
dňu rozhodovania vo veci v tomto konaní. Pokiaľ aj došlo na strane maloletých detí k nástupu na iný

stupeň školského vzdelania, nedošlo k takej zásadnej a podstatnej zmene pomerov a nárastu životných
nákladov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného nad obvyklú prípustnú hranicu z príjmu povinnej
osoby. Doposiaľ určené výživné dosahuje výšku, z ktorej pri splnení súčasnej vyživovacej povinnosti
matky je možné pokryť i prípadne čiastočne zvýšené náklady maloletých detí. Nebolo preukázané, že
by došlo k takej zmene pomerov, ktorá by zvýšenie výživného odôvodňovala.

Z uvedených dôvodov považoval súd návrh za nedôvodný a nepreukázaný, a preto ho zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).

Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.