Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 29C/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213224270
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213224270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, JUDr. Jankou Mičkovou, v právnej veci žalobcu: I. G. Z., Z..F..P.., Z. Z. A. X, N., L.:

XX XXX XXX, právne zastúpenej TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: O.
O., D.. XX.XX.XXXX, D. H. N. Š. XX, G., zastúpená opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, pracovníkom
Okresného súdu Košice-okolie, v konaní o zaplatenie X.XXX,XX eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu
sumy X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 6.8.2011 vo

výške XX,XX eur a ročný úrok z omeškania X% zo sumy X.XXX,XX eur od 7.8.2011 do zaplatenia a
k náhrade trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28.6.2011
medzi postupcom Z. Z.V. V..Z.. N. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.
Postupca a žalovaná uzatvorili dňa 14.9.2006 zmluvu čo XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej boli poskytnuté žalovanej
peňažné prostriedky úver celkovo vo výške X.XXX eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo

výške XX,XX eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od
20.10.2010 do 20.8.2014 v počte 47 a v celkovej X.XXX,XX eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2011
do 20.8.2014 sa stali splatnými dňa 6.8.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala suma X.XXX,XX eur, ktorá pozostávala z istiny X.XXX,XX eur,
úroku z omeškania XXX,XX eur. Zároveň si žalobca vyčíslil úrok z omeškania X% ročne zo sumy XX,XX
eur do 6.8.2011 celkovo z 10 splátok spolu vo výške XX,XX eur.

Tunajší súd vydal dňa 11.12.2013 pod č.k. 30Rob/162/2013-36 Platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej
nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 30Rob/162/2013-46 zo dňa 11.3.2014
zrušil.

Žalovaná sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, iný pobyt nie je známy, preto jej súd na zastupovanie
v konaní podľa § 29 ods. 2, 6 O.s.p. ustanovil opatrovníka. Opatrovník sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
pričom ďalšie dôkazy a skutočností označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle § 120 ods.
4 O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/ce uzavretej dňa 28.6.2011 Z. Z. V..Z.. N.
akopostupcaaI.G.Z.Z..F..P..N.akopostupníkuzavrelizmluvuopostúpenípohľadávok,ktorésúbližšie
špecifikované v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Z prílohy č. 1 zmluvy vyplýva, že na žalobcu bola postúpená

aj pohľadávka voči žalovanej z úverovej zmluvy uzatvorenej 14.9.2006 so splatnosťou k 20.8.2014 s
poskytnutou sumou X.XXX,XX eur a zostatkom pohľadávky X.XXX,XX eur. Slovenská sporiteľňa a.s.
ako postupca listom zo dňa 18.7.2011, ktorý bol daný na poštovú prepravu dňa 19.7.2011 oznámila
žalovanej postúpenie pohľadávky.

Žalobca listom zo dňa 18.7.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.7.2011 z dôvodu, že
žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver formou splátok riadne a včas a zároveň vyzval žalovanú
na úhradu dlžnej čiastky vo výške X.XXX,XX eur do 1.8.2011. Predmetná výzva bola doručovaná
doporučene a bola daná na poštovú prepravu dňa 19.7.2011 čo vyplýva z podacieho hárku.

Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu, t.j. Z. Z. V..Z.. a žalovanou vznikol na základe

písomne uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.9.2006, ktorej predmetom
ako to vyplýva z čl. I bodu 1 je poskytnutie splátkového úveru žalovanej v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v zmluve o úvere a jej povinnosť úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky
dohodnuté v úverovej zmluve. Výška úveru bola XXX.XXX,- Sk s premenlivou úrokovou sadzbou, v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy bola úroková sadzba vo výške XX,XX%, úver mal byť poskytnutý

jednorázovobezhotovostnespoplatkomzaposkytnutieúveruX.XXX,-Sk,poplatokzasprávuúveruXX,-
Sk mesačne s výškou splátky X.XXX,- Sk so splatnosťou prvej splátky 20.10.2006 a s počtom splátok
95. Periodicita a splatnosť splátok bola mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť
úveru ku dňu 20.8.2014 so splatnosťou úroku mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná
percentuálna miera nákladov XX,XX%. Súčasťou úverovej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky,

úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením ako to vyplýva z čl. II bodu 2 zmluvy.

Zo všeobecných podmienok, ktoré nadobudli účinnosť dňom 1.8.2002 z bodu 7 bod 7.2.4. vyplýva,
že banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky

v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Podľa § 497 obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 524 ods. 1 obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.Podľa § 524 ods. 2 obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní
poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Podľa § 5 ods. 2 O.s.p. súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom
konaní zastúpený advokátom.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky

dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.9.2006, na základe ktorej mal byť žalovanej
poskytnutý splátkový úver vo výške XXX.XXX,- Sk a to jednorázovo bezhotovostne, ktorý sa zaviazala
splácať v mesačných splátkach vo výške splátky X.XXX,- Sk vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca.

V zmysle všeobecných obchodných podmienok bodu 7 čl. 7 bod 7.2.4. splátkový úver, t.j. peňažné
prostriedky, mali byť poskytnuté takým spôsobom, že sa mali pripísať v prospech účtu žalovanej
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere, t.j. v prospech účtu XXXXXXXXXXX/XXXX (ide
o účet žalovanej uvedený v zmluve).

Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.
0915/2011/ce uzavretej dňa 28.6.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava ako postupcom a
EOS KSI Slovensko s.r.o. Bratislava ako postupníkom. Z prílohy č. 1 zmluvy vyplýva, že na žalobcu bola
postúpená aj pohľadávka voči žalovanej z úverovej zmluvy uzatvorenej 14.9.2006.

Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanej bol poskytnutý úver, pričom nepredložil žiadny doklad o tom, že
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej predmetný úver, to znamená súd nemal za preukázané
poskytnutie úveru žalovanej. Zároveň žalobca tvrdil, že žalovaná nesplácala splátky včas a riadne, preto
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18.7.2011, pričom z tejto listiny nie je zrejmé,
či je dôvodné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a s úhradou ktorej splátky, za aké obdobie a v

akej výške sa žalovaná dostala do omeškania, keďže žalobca nepredložil ani výpisy z účtu, z ktorých
by vyplýval prehľad splácania úveru v prípade, ak bol takýto úver právnou predchodkyňou žalobcu
žalovanej poskytnutý a zároveň nepredložil ani výpis z účtu žalovanej, z ktorého by bolo nepochybne
preukázané, že žalovanej splátkový úver vo výške XXX.XXX,- Sk bol poskytnutý.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide
jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto
skutočnosti preukázať.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta

prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremenoako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal

bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda
tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť

skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť
dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za
následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za
následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť

tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne
určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné
preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o zaplatenie kúpnej ceny má
predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že

žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva
bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť
bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný,
ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy
(ak nebude na mieste obrana námietkou premlčania, započítania a pod.). Ide tu o rozdelenie bremena

tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna
norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí
tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu

konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri
posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu
dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte

nevrátilpožičanépeniaze.Vtakomtoalebopodobnomprípadejenažalovanom,abytvrdilapreukazoval,
že pôžičku už vrátil.

V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovanou jeho právny predchodca uzavrel
zmluvu o splátkovom úvere, že tento úver bezhotovostne v zmysle zmluvy na účet žalovanej aj poskytol

a že žalovaná úver neuhradila.

Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o splátkovom úvere, teda
existenciu právneho vzťahu z úveru a jeho skutočné poskytnutie. Žalobca preukázal iba uzavretie
zmluvy o splátkovom úvere, ktorá so žalovanou bola uzavretá písomne dňa 14.9.2006 a poskytnutie

peňazí žalovanej na jej účet nepreukázal . Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, pričom súd v
zmysle ust. § 5 ods. 2 O.s.p. nemá poučovaciu povinnosť, ak je účastník konania zastúpený advokátom,
čo bolo aj v tomto prípade.

Keďže žalobca tvrdil, že žalovanej poskytol úver, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal,

súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena ním tvrdených
skutočností zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech,
keďže súd jeho žalobu zamietol a uplatňoval si náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. /§ 205 ods. 2,3 OSP/.