Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Jagnešák

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2Cb/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814201238
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814201238.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom, v právnej veci žalobcu: MHO

Pneuservis, s.r.o., Kamenná 8329/16A, Žilina, IČO: 36 439 371, právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan,
advokát, so sídlom Na kopci 652/3, Žilina, proti žalovanému: NEW LIFE, s.r.o., Vojtaššákova 635/40,
Tvrdošín, IČO: 44 170 866, právne zastúpený: JUDr. Michal Mudrák, advokát, so sídlom Heydukova
12-14, Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 4.500,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25%
ročne od 7.1.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- Eur, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ O trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 19.02.2014 žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 4.500.- Eur spolu s úrokom z omeškania o výške 9,25% ročne od 07.01.2014 do zaplatenia
a sumu 40,- Eur ako paušálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky +trovy konania a trovy
právneho zastúpenia. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.06.2013 uzavrel so žalovaným
sprostredkovateľskú zmluvu - zmluvu o poskytnutí služby a poradenstva, ktorej predmetom bol záväzok

žalovaného vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu. aby žalobca mal príležitosť uzavrieť s bankovou
inštitúciou úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytne banková inštitúcia žalobcovu úverový rámec vo
výške 800.000,- Eur ako aj záväzok žalovaného poskytnúť poradenstvo, osobné konzultácie a hľadanie
najlepšieho variantu pre získanie úverových zdrojov pre žalobcu na získanie čo najvyššej možnej
bankovej záruky pre financovanie nákupu pohonných hmôt v rámci projektu čerpacej stanice na O. ulici v
N. a následné získanie finančných zdrojov pre odkúpenie prenajatých priestorov a skladov do vlastníctva
žalobcu. Žalobca dňa 09.08.2013 vypovedal zmluvu v súlade s čl. IV. ods. 2 písm. b/ zmluvy, pričom

táto zanikla uplynutím trojmesačnej výpovednej doby. Výpoveď bolo žalovanému doručená 14.08.2013
a teda zmluva zanikla 14.11.2013. Žalobca výzvou , ktorá bola žalovanému doručená 03.01.2014,
žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 4.500,- Eur a to do troch dní od doručenie, t.j. do 06.01.2014 a
to spolu s paušálnymi nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur v zmysle § 369c
ObZ a nar. vl. SR č. 21/2013 Z.z. Žalovanú sumu žalobca právne odôvodnil ust. § 451 ods. 1 OZ -
plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému
rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaný, v ktorom poukázal na čl. II. a III. bod 8
zmluvy zo dňa 12.06.2013, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že provízia je 100% nárokovateľná
aj v prípade, že záujemca z akýchkoľvek dôvodov prestane mať záujem o podpísanie úverovej zmluvya nebude o tom včas, min. 14 kalendárnych dní písomne informovať sprostredkovateľa. V prípade
opodstatnených dôvodov vzniká sprostredkovateľovi nárok na náhradu celkových nákladov a hotových
výdavkov v celkovej sume, t.j. 15% z celkovej provízie. V danom prípade to predstavuje sumu pri

plnej výške provízie 120.000,- Eur, alebo minimálna náhrada celkových nákladov vo výške 18.000,-
Eur. Medzi žalobcom a žalovaným však ešte nedošlo ku konečnému vyúčtovaniu a žalovaný má voči
žalobcovi minimálnu pohľadávku 18.000,- Eur poníženú o sumu 4.500,- Eur.

Konateľ žalobcu G.. F. W. uviedol, že jediným konateľ žalobcu od vzniku až doteraz. Konateľa

žalovaného pozná osobne v súvislosti s obchodnými jednaniami, ktoré prebiehali medzi ich firmami.
Taktiež mu je známy obsah sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 12.06.2013, ktorú ako konateľ osobne
podpisoval. Žalobca mal a aj má prenajatý areál, súčasťou ktorého je aj čerpacia stanica, ktorú mal
záujem taktiež prenajať a obchodovať s naftou. Za zrejme za tým účelom boli potrebné nie malé financie.
Začiatkom roku 2013 mu budúci vedúci čerpacej stanice ponúkol konateľa žalovaného p. F. s tým, že
by sa mohol postarať o tieto financie. Vstúpili do jednania a konzultovali túto otázku. Pre zabezpečenie

PHM a na zabezpečenie obratu bolo potrebné okolo 200 000,- Eur to pre klientov, ktorí berú na faktúry a
teda neplatia v hotovosti. Po prvých konzultáciách sa rozhodli v marci 2013 uzavrieť zmluvu, kde dohodli
podmienkyspolupráce.ŽalovanýmalrozbehnutéjednaniasTatraBankou,neskôrsRozvojovouBankou
a Poštovou Bankou. V druhej polovici v r. 2013 však peniaze z tohto smeru neprichádzali. Žalobca
aj napriek tomu čerpaciu stanicu prenajal a jej prevádzku rozbehol z vlastných zdrojov. Medzičasom

žalobca na činnosť žalovaného poskytol aj zálohu vo výške 4.500,- Eur, pričom požiadavka bola vyššia.
Pre poskytnutie úveru boli potrebné určité účtovné doklady žalobcu pre zistenie finančného stavu
firmy, ktoré sa predkladali žalovanému no žiadne peniaze a žiadny úver mu poskytnutý nebol. Od
01.06.2013 žalobca prenajal čerpaciu stanicu a spustil jej prevádzku na vlastné náklady. Následne sa
rozhodol sprostredkovateľskú zmluvu vypovedať a to z dôvodu, že neboli zabezpečené žiadne úvery v

prospech žalobcu. Na možnosť výpovede zmluvy bol žalovaný upozorňovaný a to z dôvodu, že nebol
prísľub žiadneho úveru, teda nenaplnila sa zmluva. Zmyslom sprostredkovateľskej zmluvy bola tzv.
banková záruka za to, že žalobca ako odberateľ pohonných hmôt je krytý finančnými prostriedkami
z príslušnej banky voči dodávateľom pohonných hmôt. Banková záruka v podstate znamená, že ak
žaloba ako odberateľ by nebol schopný uhradiť dodávateľskú faktúru, tak túto faktúru za neho zaplatí

príslušná banka s tým, že nastupuje vzťah medzi žalobcom a príslušnou bankou. Toto bol prvý krok
sprostredkovateľskej zmluvy. Ak by sa to realizovalo mal nasledovať ďalší krok smerujúci k odkúpeniu
príslušnejčerpacejstanicealesvyššoubankovouzárukou.Žalobcapovypovedanísprostredkovateľskej
zmluvy neuzavrel žiadnu novú úverovú zmluvu v prospech svojej firmy, okrem tých, ktoré nadväzovali na
úverové zmluvy, ktoré mal žalobca uzavreté ešte v minulosti pred uzavretím tejto sprostredkovateľskej

zmluvy a ktoré sa do budúcnosti predlžujú a navyšujú sa sumy. Žiadna banka nepredložila žalobcovi
návrh zmluvy v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou žalovaného. Zálohu vo výške 4.500,- Eur
poskytnutážalovanémujevlastnevopredvyplatenáčasťodmeny,ktorábyprináležalažalovanémuakby
došlo k uzavretiu zmluvy žalobcu s príslušnou bankou na čerpanie finančných zdrojov - bankovej záruky.
Žalovanýnataktoposkytnutúsumunemážiadnyprávnynárok,nakoľkožalobcazosprostredkovateľskej

zmluvy nemal a nemá žiaden finančný efekt. Žalobcovi nebola poskytnutá žiadna ponuka na uzavretie
takejto zmluvy s bankou a teda žalobca potom ani takúto zmluvu nemohol odmietnuť uzavrieť.

Konateľ žalovaného G.. P. F. uviedol, že ako konateľ uzatváral dňa 12.06.2013 zmluvu so žalobcom.
Samotnému podpisu zmluvy predchádzalo už vzájomné rokovanie ohľadom predmetu zmluvy, čomu

nasvedčuje plnomocenstvo, ktoré mu žalobca udelil dňa 19.03.2013. Jeho činnosť smerovala k hľadaniu
finančných zdrojov pre žalobcu na naplnenie dvoch projektov, ktoré sú špecifikované čl. II bod. 1
Sprostredkovateľskej zmluvy. Išlo o hľadanie najlepšieho možného variantu pre získanie úverových
zdrojov pre žalobcu - najvyššia možná banková záruka na nákup PHM a následne hľadanie finančných
zdrojov pre odkúpenie prenajatých priestorov, v ktorých žalobca podnikal. Táto činnosť vyžadovala

hlbšie poznanie ekonomickej situácie žalobcu a toto vlastne vyžadoval trh a strany, ktoré by do
toho išli. O tejto situácií mnohokrát diskutovali s konateľom žalobcu, čo vlastne vyústilo do uzavretia
zmluvy. Komunikácia prebiehala prevažne elektronicky formou e-mailovej korešpondencie. Najskôr
sa komunikovalo s jedným peňažným ústavom - Tatra Banka, kde sa dávali konkrétne doklady od
žalobcu a pripravoval sa tzv. podnikateľský zámer žalobcu, ktorý mal vykresliť jeho profil, aby sa

predal na trhu. Z tejto činnosti vyplynulo, že žalobca sa už v Tatra Banke pokúšal získať úver, avšak
nebol úspešný. Možnosť poskytnutia úveru pre žalobcu sa črtala až v roku 2014. Z toho dôvodu sa
prieskumné akcie rozšírili aj u iných peňažných ústavov a nasvedčujú tomu plnomocenstva zo dňa
12.06.2013 zo strany žalobcu pre vyvíjanie aktivít k Poštovej Banke a Slovenskej záručnej rozvojovejbanke. Sprostredkovateľská zmluva so žalobcom bola uzavretá na dobu určitú - 12 mesiacov s tým,
že v zmluve je 3-mesačná výpovedná lehota pre každú zúčastnenú stranu. Ide o prvý prípad, keď
sa žalobca rozhodol ukončiť zmluvný vzťah výpoveďou bez toho, aby nás o tom predtým informoval.

Konateľ žalovaného ďalej uviedol, že nespochybňuje prevzatie zálohy vo výške 4.500,- Eur, ktorá bola
poskytnutá v zmysle zmluvy o provízií. Podľa zmluvy však žalobca nemá nárok na vrátenie poskytnutej
provízie a to už len z toho hľadiska, že pre neho bolo vykonané zo strany žalovaného veľký kus práce.
K uzavretiu úverovej zmluvy však nedošlo. V Poštovej banke bola pripravovaná ponuka na uzavretie
úverovej zmluvy, ale bolo potrebné doručiť ešte nejaké podklady zo strany žalobcu.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 12.06.2013
(čl. 3-5), najmä z článkom II, III, IV, s príjmovým pokladničným dokladom č. 2 zo dňa 12.06.2013
na sumu 4.500,- Eur vyplatenou žalobcom žalovanému (čl. 7), kde je ako účel uvedené záloha k
sprostredkovateľskej zmluve, výpoveď zmluvy zo dňa 09.08.2013 (čl. 8), ktorú žalobca adresoval
žalovanému, s podacím listom pošty a správou doručovacej pošty (čl. 9-10), z ktorej vyplýva, že

zásielka žalobcu, ktorej bola obsiahnutá výpoveď zmluvy bola žalovanému doručená 14.08.2013, s
výzvami žalobcu na zaplatenie poskytnutej zálohy 4.500,- Eur (čl. 11-13), s platobným rozkazom
(čl. 25), odpor proti platobnému rozkazu (čl. 26) a prílohami (čl. 27-32), ktoré pozostávajú z kópie
sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 12.06.32013 a s dohodou o plnomocenstve zo dňa 19.03.2013
a 12.06.2013, s vyjadrením žalobcu k podanému odporu (čl. 41-42), s dokladmi doručenými právnym

zástupcom žalovaného (čl. 76-137), ktoré boli vytlačené v kancelárií právneho zástupcu žalovaného
08.09.2014 a obsahujú e-mailovú korešpondenciu konateľa žalovaného z 5/2013, 6/2013, 9/2013, s
písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu (čl. 139-140).

Podľa § 642 ObZ zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť

smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a
záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 643 ObZ sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti
dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný

oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto
zmluvy.

Podľa § 644 ObZ sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je
predmetom sprostredkovania.

Podľa § 645 ObZ ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu
príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na
províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa § 646 ObZ ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku
tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď
záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov,
za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah splneného záväzku
tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá

záujemca.

Podľa § 647 ods. 1, 2 ObZ sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za
sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi
však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v

rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná
zmluva. (2) Nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkúvaním má sprostredkovateľ popri
provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.

Podľa § 648 sprostredkovateľ je povinný pre potrebu záujemcu uschovať doklady, ktoré nadobudol v

súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto doklady významné
pre ochranu záujmov záujemcu.Podľa § 649 ods. 1, 2 ObZ sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými
sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou,
ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo

sprostredkovanej zmluvy. (2) Ak o to záujemca požiada, je sprostredkovateľ povinný oznámiť mu údaje
potrebné na posúdenie dôveryhodnosti osoby, s ktorou sprostredkovateľ navrhuje uzavrieť zmluvu.

Podľa § 650 ObZ zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania,
nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže

ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.

Podľa§651ObZvznikuprávasprostredkovateľanaprovíziunebrániskutočnosť,žeažpozánikuzmluvy
o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva ( § 644), prípadne splnená zmluva ( § 646), na
ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 12.06.2013 sprostredkovateľskú

zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vyvíjať pre žalobcu činnosť smerujúcu k tomu, aby
žalobca mal príležitosť uzatvoriť s bankovou inštitúciou úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytne
banka žalobcovi úverový rámec vo výške 800.000,- Eur a žalobca sa zaväzuje zaplatiť za to
sprostredkovateľovi províziu podľa článku III. bod l, 2 a 3 tejto zmluvy. Zároveň predmetom tejto zmluvy
je poradenstvo, osobné konzultácie a hľadenia najlepšieho variantu pre získanie úverových zdrojov

pre žalobcu na získanie čo najvyššej možnej bankovej záruky pre financovanie nákupu pohonných
hmôt v rámci projektu čerpacej stanice na O. ul. Následne získanie finančných zdrojov pre odkúpenie
prenajatých priestorov a skladov do svojho vlastníctva žalobcu podľa podnikateľského zámeru majiteľa
spoločnosti, pričom predmetné služby majú výlučne podobu slovného poradenstva. Za túto činnosť
účastníci dohodli odmenu - províziu pre žalovaného vo výške 15 % z poskytnutého bankového úveru

(čl. III. ods. 1 zmluvy). V čl. III ods. 2 zmluvy sa účastníci dohodli na poskytnutí zálohy z dohodnutej
provízie (odmeny) pri podpise sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá bola vyplatená žalovanému vo výške
4.500,- Eur dňa 12.06.2013 (príjmový pokladničný doklad). V čl. III ods. 4 sa účastníci dohodli, že
nárok na províziu (odmenu) uvedenú v ods. 1. tohto článku vznikne sprostredkovateľovi - žalovanému
len v prípade uzatvorenia úverovej zmluvy medzi bankou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom.

Takto dohodnutej výške odmeny a jej nároku pre žalovaného odporuje čl. III. ods. 3 zmluvy, ktorý znie:
"V prípade ak k sprostredkovaniu nedôjde, sprostredkovateľ - žalovaný sa zaväzuje vrátiť záujemcovi
- žalobcovi zálohu, po odpočítaní nákladov a hotových výdavkov, ktoré sprostredkovateľ vynaložil v
súvislosti s plnením predmetu zmluvy. Minimálne náklady a hotové výdavky činia 15% z celkovej sumy
stanovenej a schválenej provízie. Vrátenie zálohovej provízie sprostredkovateľ zúčtuje do 7 dní

odo dňa ukončenia tejto zmluvy. V prípade ak k sprostredkovaniu dôjde, sprostredkovateľ sa zaväzuje
zúčtovať zálohu vo vzťahu k provízii, ktorú mu záujemca vyplatí po vzniku nároku sprostredkovateľa na
províziu v súlade s bodom 1 a 2 tohto článku." Ods. 2 čl. III. zjavne odporuje ods. 4 tohto článku (kedy
vzniká nárok žalovaného na províziu - len v prípade uzatvorenia úverovej zmluvy) a preto je potrebné
vykladať ho na ťarchu žalovaného, ktorú samotnú sprostredkovateľskú zmluvy pripravoval (§ 266 ods.

5 ObZ - Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa
spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.).

V čl. IV. ods. 1 zmluvy účastníci sprostredkovateľskú zmluvu uzavreli na do určitú a to na 12 mesiacov
odo dňa jej podpisu. V ods. 2 tohto článku však dohodli aj možnosť zániku predmetnej zmluvy jednak

vzájomnou dohodou, jednak písomnou výpoveďou (aj bez udania dôvodu) ktorejkoľvek zmluvnej strany
v 3-mesačnej výpovednej lehote začínajúcej plynúť odo dňa písomného doručenia výpovede druhej
zmluvnej strane. Žalobca využil možnosť vypovedania predmetnej zmluvy v zmysle čl. IV. ods. 2 zmluvy
a písomnú výpoveď doručil žalovanému dňa 14.08.2014. V zmysle uvedeného sprostredkovateľská
zmluva potom zanikla dňom 14.11.2013. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by do zániku

tejto sprostredkovateľskej zmluvy žalobca uzavrel s nejakou bankovou inštitúciou úverovú zmluvu, ktorú
by on sprostredkoval, resp. že by žalobca preukázateľne mal možnosť - prísľub takúto úverovú zmluvu
uzavrieť do zániku sprostredkovateľskej zmluvy. Ak teda nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi
žalobcom a sprostredkovanou bankovou inštitúciou do zániku zmluvy, kde by žalobca vystupoval akodlžník, tak žalovanému potom v zmysle čl. III. ods. 4 sprostredkovateľskej zmluvy nevznikol nárok na
províziu - odmenu. Ak teda žalovanému nevznikol nárok na províziu, je potom na jeho strane povinnosť
vrátiť žalobcovi poskytnutú zálohu na províziu v sume 4.500,- Eur, ktorú žalovaný potom získal od

žalobcu titulomplneniazprávnehodôvodu,ktorýodpadol(§451ods.2OZ,podľaktoréhobezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov).

Z uvedeného dôvodu súd potom návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel tak, ako je to špecifikované
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Žalovaný cestou právneho zástupcu poukazoval na čl. III. ods. 8 zmluvy, kde zmluvné strany dohodli,
že provízia je 100% nárokovateľná aj v prípade, že žalobca z akýchkoľvek
dôvodov prestane mať záujem o podpísanie úverovej zmluvy a nebude o tom včas, t. j. minimálne

14 kalendárnych dní písomne informovať sprostredkovateľa. Poukazoval na to, že žalobca z doteraz
nejasných príčin v auguste 2013 vypovedal sprostredkovateľskú zmluvu a následne v septembri 2013
eštekomunikovalsožalovanýmzaúčelomvybaveniabankovéhoúveru.Žalovanýbolnazákladedaných
skutočnosti pripravený pokračovať s vyvíjaním činnosti smerujúcej k tomu. aby žalobca mal príležitosť
uzatvoriť sinýmibankaminatrhuúverovúzmluvuvdohodnutomúverovomrámci.Vtejtosúvislosti

súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca využil možnosť vypovedať sprostredkovateľskú zmluvu za
podmienok dohodnutých v tejto zmluve a bolo povinnosťou žalovaného dohodnutú sprostredkovateľskú
činnosť vyvíjať až do úplného zániku sprostredkovateľskej zmluvy, pričom od dátume zániku tejto zmluvy
bol žalovaný uzrozumený, keď mu bola doručená výpoveď žalobcu. Nebolo teda povinnosťou žalobcu
po podaní výpovede osobitne informovať žalovaného o tom, že už nemá záujem o podpísanie úverovej

zmluvy.Tentoprejavjednoznačnevyplývazpodstatysamotnejvýpovedezmluvy,keďtentoúkonžalobcu
smeroval k zániku samotnej sprostredkovateľskej zmluvy.

Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej
podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b
ajprávonapaušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky,atobezpotrebyosobitného
upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda
Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Súdpriznalžalobcovižalovanúistinu4.500,-Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9,25%ročne(9%

- nar. vl. SR č. 21/2013 Z.Z. + 0,25% - ECB) od 07.01.2014, čo je prvý deň nasledujúci po uplynutí lehoty
na plnenie podľa výzvy zo dňa 09.08.2013 - 3 dní od doručenia výzvy, keď výzva bola preukázateľne
doručená žalovanému dňa 03.01.2014, až do zaplatenia.

Súd zároveň priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo

výške 40,- Eur v zmysle nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z.

O trovách konania súd nerozhodol a v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 OSP a § 155 ods. 1 OSP o
trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej
nakoľko k vyčísleniu trov zo strany účastníkov dôjde až po rozhodnutí vo veci.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.