Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/454/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213290
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912213290.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/236/2012-49 zo dňa 19.11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ si uplatnil voči
odporcovi právo na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čo
odôvodnil tým, že postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi

vykonať exekúciu proti dlžníkovi I. J.. Vec bola vedená pod č. Ex 1312/2011. Po podaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej
doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 02.08.2011, čo je podľa navrhovateľa po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. Uvedeným postupom exekučného súdu vznikla navrhovateľovi podľa jeho
tvrdenia majetková škoda vo výške 2 240,82 € a nemajetková ujma vo výške 448,16 €.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s exekučným spisom 2Er/322/2011 a zistil, že dňa 11. 02. 2011 bola na súd podaná
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnému I. J. pre vymoženie sumy 605,53 € s prísl. Uznesením zo dňa 08. 06. 2011 okresný súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože dospel k
záveru, že dojednanie o rozhodcovskej doložke v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa ust. §
53 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a že rozhodcovským rozsudkom bolo

oprávnenému priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd uviedol, že na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonom stanovená lehota nie je, súd
však aj tak vyvíja snahu, aby nedošlo k zbytočným prieťahom.V uvedenej súvislosti okresný súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 606/2012
zo dňa 14. 12. 2012, z obsahu ktorého vyplýva, že pokiaľ spoločnosť Pohotovosť podávala žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie hromadne, teda v rovnakom čase zaťažila všeobecný

súd väčším počtom podaní, musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane
všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom. V
danom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd dňa 11. 02.
2011 a súd rozhodol dňa 08.06.2011. Z uvedeného vyplýva, že nejde o taký časový úsek, ktorý je treba
považovať za zbytočný prieťah a nečinnosť zo strany exekučného súdu. Preto pokiaľ sa navrhovateľ

domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, žaloba je nedôvodná. V uvedenej súvislosti okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ
v žalobe tvrdil, že konanie sa začalo dňa 21. 01. 2011 a súd rozhodol až 02.08.2011, čo je podľa
navrhovateľa omeškanie na strane súdu viac ako 193 dní, tak takéto tvrdenie navrhovateľa neobstojí,
pretože nie je možné na vrub súdu pripočítať čas od podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi do podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na

súd, navyše neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že súd rozhodol až 02.08.2011. Vo vzťahu k tvrdeniu
navrhovateľa, že súd nezákonne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul, okresný súd
poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, podľa ktorého „skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len
realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.“ Obdobne podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/135/2012 „iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho
úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý“.

Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru, že exekučný súd postupoval správne,
keď skúmal predložený exekučný titul podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Konštatoval, že
navrhovateľ nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej podal navrhovateľ žalobu došlo
k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č.514/2003 Z. z. a tým nepreukázal ani
splnenie predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, preto žalobu ako

nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 17.12.2013 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého

stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa §
101 ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil,
napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody

a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Okresný súd preto nemohol podľa navrhovateľa
postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil,
odňal navrhovateľovi právo konať pred súdom. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že uskutočnil
podanie obsiahnuté v texte žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je

potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na
vylúčenie sudcu, podľa navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že
rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v
skutkovo a právne totožných veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v

čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil
odvolanie, na základe čoho nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutížaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru
navrhovateľa znamená, že meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania a pokiaľ okresný súd tak postupoval porušil podľa navrhovateľa jeho právo na
kontradiktórny súdny proces. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
sp. zn. 13C/236/2012 zo dňa 19.11.2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie
a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že. pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný

súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho neprítomnosti a v
neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o odročenie
pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, odvolací súd
uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ ako
dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu

sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd, keďže nesúhlasí s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného
súdu Rimavská Sobota z prejednania a rozhodnutia predmetnej právnej veci; žiadne iné dôvody
na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania
neuviedol, preto okresný súd správne z tých istých dôvodov z akých v podstate zamietol návrh na

prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej
tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v
texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie danej veci je potrebné vylúčiť.
K uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 41NcC/3/2012 zo dňa

10.10.2012 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že z prejednania a rozhodnutia veci vedenej na
Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/236/2012 vylúčil JUDr Zoltána Borosa, zákonného
sudcu v exekučnej veci, od ktorej odvodil navrhovateľ nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňovaný v tomto konaní. Okresný súd Rimavská Sobota uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola
vec sp. zn. 13C/236/2012 pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. Martine Koreňovej spomedzi

ostatných nevylúčených sudcov, čo znamená, že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej
je tvrdenie navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca je rovnako ako odvolacia
námietka, že okresný súd navrhovateľovi (rešpektujúc právoplatné uznesenie krajského súdu č. k.
41NcC/3/2012) odňal možnosť konať pred súdom, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,

prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako
škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa

navrhovateľa odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti
so správou informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov urgencií, v
súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je podľa názoru
navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S
uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním

napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol
preukázaný už prvý predpoklad vzniku škody - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup, preto
existenciu ďalších predpokladov vzniku škody ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy fakt, žezákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku škody. Navrhovateľ v odvolaní
vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z
ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak

v rozpore s dôvodmi okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a
nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa
nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Po preskúmaní veci
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Navrhovateľ právne
relevantným spôsobom nepreukázal vznik škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd vychádzajúc

z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení nároku
vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na základe vykonaných
dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna
právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej veci, zodpovedajúca konkrétnemu obsahu
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní

vytkol, že svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných rozhodnutiach, v ktorých
vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol iný skutkový dej a teda aj iný skutkový základ,
odvolací súd uvádza, že okresný súd v určitej časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
popísal skutočnosti, ktoré zistil z pripojeného spisu 2Er/322/2011, čo však neznamená, že túto časť
odôvodnenia jeho rozhodnutia možno považovať za nosnú časť argumentácie vedúcej k zamietnutiu

návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške a vyvodiť z toho záver, že okresný
súd svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako ako v iných rozhodnutiach, týkajúcich sa tých istých účastníkov
konania, len s iným skutkovým základom, keď je z obsahu odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, čo bolo
dôvodom zamietnutia žaloby. Rovnako ako uvedená odvolacia námietka navrhovateľa neobstojí ani
argumentácia navrhovateľa tiež obsiahnutá v odvolaní, že okresný súd nesprávne ustálil, že náklady

na správu pohľadávky zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli
na súdneho exekútora a časom by boli pretransformované do trov exekúcie, pretože a) okresný súd
neprijal záver, že náklady na správu pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný) a b) žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 2Er/322/2011

bola zamietnutá a teda nemohlo dôjsť k vykonávaniu exekúcie, čo znamená, že náklady na správu
pohľadávky nemohli prejsť na súdneho exekútora a logicky nemohli byť ani pretransformované do trov
exekúcie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je

vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.