Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/150/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513010373
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3513010373.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trest-nej veci

vedenej proti obžalovanému B.. W. T., trestne stíhanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku
(ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. novembra 2014 v Novom Meste
nad Váhom, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : B.. W. T., nar. XX.XX.XXXX H. E. E., trvale bytom R. Č.. XXXX/XX, L. - U. C.,
F..Č.. R. D. Č.. XX, XXX XX G., stíhaný na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 12.04.2011 v čase asi o 10.35 hod. na prízemí bytového domu č. X U. Z.. T. H. U. G. U. H. slovne
a fyzicky napadol C.Á. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale R. U. G. U. H., T. Č.. XXXX/X, a to tak, že ho
chytil za ľavú ruku a vykrútil mu ukazovák, ktorý mu vyvrátil do opačnej strany, následne ho vrazil do

kovovej elektrickej skrine, ktorá sa nachádza pri dverách náprotivného bytu na prízemí bytového domu
so slovami „nechcem vás viac vidieť“, na to z miesta odišiel, čím poškodenému C. L. spôsobil zranenie
ľavej ruky, a to zlomeninu ukazováka ľavej ruky a narazenú pravú ruku, vyžadujúce si lekárske ošetrenie
v dĺžke doby liečenia 3 až 5 týždňov, s obmedzením na bežnom spôsobe života od 12.04.2011 do
16.05.2011, t.j. 35 dní, podľa odborného vyjadrenia G.. C. A.,

t e d a

-2-

inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest
vo výmere 500,- Eur (päťsto eur).Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 100 (sto) dní.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 26.09.2013 na Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv/529/11 obžalobu na obvineného B.. W. T.T., U.. XX.XX.XXXX H. E. E.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Dňa 08.10.2013 vydal samosudca trestný rozkaz, č.k. 2T/150/2013-89, ktorým obvineného uznal vinným

a uložil mu trest. Proti trestnému rozkazu podal obvinený včas odpor.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2014 a 13.11.2014 vykonal dokazovanie výslu-chom
obžalovaného B.. W. T., výsluchom svedkyne C. M., čítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný W. T. na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. Z jeho výpovede na hlavnom
pojednávaní vyplynulo, že v čase, kedy sa skutok, kladený mu za vinu, mal stať, mal krátko predtým
rokovanie so svojím obchodným partnerom. Počas tohto rokovania počul klopanie na dvere bytu, ktorý
mal prenajatý. Jeho zamestnankyňa C. M. išla otvoriť dvere. Po nejakej minúte bolo počuť, ako sa nejaký
pán - C. L., začal dosť intenzívne a hlučne domáhať toho, aby obžalovaný prišiel k dverám. Obžalovaný

sa poškodenému snažil vysvetliť, že nemá čas sa s ním baviť. Po odchode obchodného partnera znovu
zazvonilnadverepoškodený.Otvorilmuobžalovaný.Nastalahádkamedziobžalovanýmapoškodeným.
Poškodený obžalovanému dával jasne najavo, že sa postará, aby obžalovaný z prenajatého bytu odišiel.
Pri hádke poškodený na obžalovaného vystrkoval prst. Obžalovaný poškodeného poslal preč, pričom
nepoužil žiadne násilie, ani voči prstu poškodeného, ani tak, že by poškodeného vrazil do kovovej

elektrickej skrine. Bol to všetko výmysel poškodeného. Obžalovaný k veci doplnil, že poškodený mu
opakovane už predtým znepríjemňoval užívanie prenajatého bytu, snažiac sa ho odtiaľ dostať.
2T/150/2013- 180

Výpoveďobžalovanéhonahlavnompojednávaníbolavrozporesjehovýpoveďouzprípravnéhokonania
zo dňa 20.10.2011 (č.l. 17-21 spisu), ktorá bola na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Trestného
poriadku prečítaná a v ktorej uviedol nasledovné: „Týmto sa priznávam ku skutku, ktorého som sa
dopustil 12.04.2011 v čase asi o 10.35 hod. na prízemí bytového domu č. X U. Z. T. H. U. G. U. H. tak, že
som fyzicky napadol C. L., bytom U. G. U. H., T. X, a to tak, že som ho chytil za ľavú ruku a vykrútil mu

ukazovák do opačnej strany a potom som ho vrazil do kovovej elektrickej skrine nachádzajúcej sa pri
dverách náprotivného bytu na prízemí bytového domu, pričom som mu povedal nechcem vás viac vidieť,
potom som z miesta odišiel. Uvedený skutok ľutujem a plne si uvedomujem čin, ktorý som spáchal,
za čo sa poškodenému ospravedlním a som ochotný poškodenému uhradiť škodu, ktorá mu zranením
vznikla.“

K vysvetleniu rozporov obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že hoci s tým nebol vnútorne
stotožnený, priznanie si vybral ako jednu z alternatív, ktoré mu predostrel jeho vtedajší právny zástupca.
Uvedomovalsi,žejeprílišzaneprázdnený,abystrácalčassúdnymipojednávaniami,ktorévtejtotrestnej
veci hrozili. Priznanie bral ako alternatívu rýchleho ukončenia prípadu. Dnes ľutuje, že si túto alternatívu
zvolil. Pravda je to, čo uviedol na hlavnom pojednávaní.

Z výpovede svedkyne C. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v čase, kedy sa skutok mal stať,
bola v kancelárii. Vie, že niekto zazvonil. Otvoriť išiel obžalovaný. Čo sa tam dialo, nevie. Počula, že
obžalovaný dotyčnému povedal niečo v tom zmysle „nechcem Vás už vidieť“, resp. nech neotravuje a
ide preč. Vie iba, že pri dverách bol nejaký pán, ktorý bol drzý, ktorý dal nohu do dverí. Obžalovaný

má prenikavý hlas, avšak za kričanie sa to považovať nedalo. Druhého účastníka konverzácie počula
slabšie. Obžalovaného svedkyňa pozná niekoľko rokov a toho, čo mu je kladené za vinu, by podľa nej
nebol schopný. Náraz osoby o kovovú skrinku vonku na chodbe nepočula.

Zápisnice o výpovediach z prípravného konania medzitým zosnulého poškodeného C.Á. L. zo dňa

19.07.2011 a dňa 26.08.2011, neboli ako dôkaz na hlavnom pojednávaní prečítané v zmysle ustanovení§ 263 Trestného poriadku, nakoľko neboli získané spôsobom, ktoré by ich prečítanie na hlavnom
pojednávaní umožňoval v súlade s Trestným poriadkom, keďže realizácia týchto výsluchov prebehla
pred vznesením obvinenia W. T.-L., pričom tento procesný nedostatok nebol v prípravnom konaní

konvalidovaný a pre úmrtie poškodeného už inak napravený ani nemohol byť.

Z odborného vyjadrenia č. XIII/2011 G.. C. A., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, vyplýva, že
zranenie poškodeného - zlomenia ukazováka ľavej ruky - mohlo vzniknúť spôsobom, ako poškodený
uviedol, t.j. tak, že ho iná osoba schytila za ľavú ruku a vyvrátila mu ukazovák, ktorý sa mu vyvrátil do

opačnej strany. Zranenie obmedzovalo poškodeného vo fyzickej aktivite po dobu 35 dní.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva z
príslušných zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Z vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za preukázanú riadne, v rozsahu

nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie, hoci v rámci dokazovania nebola k dispozícii procesne
použiteľná výpoveď poškodeného. Obžalovaného usvedčuje najmä jeho
-4-

výpoveď z prípravného konania, v ktorej sa k spáchaniu skutku priznal. Z obsahu zápisnice o výpovedi

obvineného zo dňa 20.10.2011 (č.l. 17-21 spisu) totiž nevyplýva žiadna skutoč-nosť, z ktorej by sa dalo
vyvodzovať, že priznanie obvineného nie je v súlade s objektívnou realitou, t.j. že je v rozpore s tým,
čo sa dňa 12.04.2011 medzi obžalovaným a poškodeným skutočne stalo. Vysvetlenie obžalovaného,
že tak činil výlučne z dôvodu úspory času, emócií a energie, ktoré by inak musel vynakladať na účasť
na úkonoch trestného stíhania s nepredvídateľným koncom, nie je možné vyhodnotiť inak než účelovú

obranu v snahe vyhnúť sa právnym konzekvenciám kondamnačného enunciátu finálneho rezultátu
trestného konania, hroziacim potenciálne difamujúcim impaktom na jeho sociálnu či podnikateľskú
sféru. Súd nenašiel iný dôvod, pre ktorý by nemal považovať výpoveď obvineného zo dňa 20.10.2011
za pravdivú, dobrovoľnú, učinenú pri plnom uvedomení si všetkých súvislostí trestného stíhania.
Výpoveď obžalovaného je podporená obsahom odborného vyjadrenia znalca G.. C. A., ako aj ostatných

vykonaných listinných dôkazov.

Súd mal teda za preukázané, že obžalovaný B.. W. T. dňa 12.04.2011 v čase asi o 10.35 hod. na prízemí
bytového domu Č.. X U. Z.. T. H. U. G. U. H. slovne a fyzicky napadol C. L.M., U.. XX.XX.XXXX, F.
R. U. G. U. H., T. Č.. XXXX/X, a to tak, že ho chytil za ľavú ruku a vykrútil mu ukazovák, ktorý mu

vyvrátil do opačnej strany, následne ho vrazil do kovovej elektrickej skrine, ktorá sa nachádza pri dverách
náprotivnéhobytunaprízemíbytovéhodomusoslovami„nechcemvásviacvidieť“,natozmiestaodišiel,
čím poškodenému C. L. spôsobil zranenie ľavej ruky, a to zlomeninu ukazováka ľavej ruky a narazenú
pravú ruku, vyžadujúce si lekárske ošetrenie v dĺžke doby liečenia 3 až 5 týždňov, s obmedzením na
bežnom spôsobe života od 12.04.2011 do 16.05.2011. Uvedeným konaním naplnil znaky skutkovej

podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keďže inému
úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku. Obžalovaný sa činu
dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Nebola preukázaná okolnosť, ktorá by vylučovala
protiprávnosť jeho konania, prípadne ktorá by vylučovala jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Skutku sa
dopustil vo forme priameho úmyslu, chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie

alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom. Zákonom chráneným záujmom je ochrana
zdravia iných.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Z jeho evidenčnej
karty vodiča vyplýva, že v ostatných rokoch bol viac než desaťkrát priestupkovo prejednávaný za

priestupky v doprave, ktorých sa dopúšťal aj pred žalovaným skutkom.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
2T/150/2013- 181

U obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca ani žiadna poľahčujúca okolnosť. Pri úvahách a
druhu a výmere trestu za spáchaný trestný čin dospel súd k záveru, že na obžalo-vaného je postačujúce
pôsobiť alternatívnym trestom ukladaným vo výmere blízko dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej
sadzby. Uvedené vyplýva najmä z povahy spáchanej trestnej činnosti, ako aj z okolnosti, že nebyť
opakovaného porušovania predpisov o bezpeč-nosti a plynulosti cestnej premávky v rámci skúšobnej

doby určenej pri podmienečnom zastavení trestného stíhania, toto trestné stíhanie malo reálny potenciál
rezultovať inak než odsudzujúcim rozsudkom. Obžalovaný, s výnimkou pôsobenia v doprave, vedie
inak riadny život a je podnikateľsky činný. Vzhľadom na jeho osobu, najmä jeho sociálne pomery a
možnosti jeho nápravy mu súd uložil podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 500 Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad,

že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 100 dní. Takto uložený trest považuje súd za zákonný, dôvodný a primeraný,
napĺňajúci požiadavky generálnej, ako aj individuálnej prevencie, od ktorého vykonania možno očakávať
naplnenie jeho účelu. Trest súčasne primerane vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom
súdu Nové Mesto nad Váhom. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.