Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208203726
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7208203726.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Sopoligu a členov senátu

JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobkyne B.. Q. C., advokátka,
so sídlom C. XX, C., T.: XX XXX XXX, zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Komorovskou so sídlom
Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanému: Q. C., spol. s r.o. so sídlom R. 7, C., T.: XX XXX XXX,
zast. advokátkou JUDr. Annou Tarabčákovou so sídlom Krivá 18, Košice, o uplatnenie nárokov z vád
s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10.1.2014 sp.
zn. 36Cb/41/2008-348 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne trovy odvolacieho konania
v sume 567,37 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a zároveň vyslovil, že o trovách
prvostupňového konania bude rozhodnuté v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

V odôvodnení uviedol, že nie sú splnené zákonné kritériá na vyhovenie žalobe o povinnosti žalovaného

odstrániť vadu tak, že žalobkyni za vadný tovar motorové vozidlo E. L. X,X TD 5d A/T dodá náhradný
tovar oproti vráteniu uvedeného vozidla žalovanému a v prípade nemožnosti takéhoto plnenia sa uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu vo výške 66.387,84 eur oproti povinnosti
žalobkyne vrátiť uvedené motorové vozidlo žalovanému.

Na základe výsledkov rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že na vozidle sa vyskytla závada
(šírenie sa zápachu z ventilácie), ale uplatňované nároky sú neopodstatnené, lebo žalobkyňa mala voľbu

na odstránenie vady tovaru iba do okamihu, kým existenciu vady žalovanému neoznámila (§ 436 ods. 2
Obchodného zákonníka). Žalobkyňa si zvolila na odstránenie vady tovaru opravu (postup podľa § 436
ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka), lebo vozidlo u žalovaného na vykonanie opravy ponechala
opakovane, takže bez súhlasu žalovaného v zmysle § 436 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka
nemohla zmeniť spôsob odstránenia vady tovaru, pričom žalovaný takýto súhlas žalobkyni nedal.

Zároveň zdôraznil, že je neaplikovateľné ustanovenie zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

keďže žalovaná a jej právny predchodca (leasingová spoločnosť) nezakúpila od žalovaného vozidlo
pre svoju osobnú spotrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti (nie sú splnené kritériá
§ 2 písm. a) citovaného zákona o definícii spotrebiteľa podľa tohto zákona). Nestotožňuje sa preto s
právnym názorom žalobkyne, že nárok na výmenu vozidla oprávnene uplatnila ako spotrebiteľka, kdemala právo na vybavenie reklamácie (odstránenie vady) v lehote 30 dní (od 20.7.2007), k čomu nedošlo
úkonmi žalovaného.

Protirozsudkuvzákonnejlehotebolopodanéodvolaniežalobkyňou,ktoránavrhlazmeniťrozsudoksúdu
prvého stupňa a žalobe vyhovieť, prípadne zrušiť rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie. Zdôraznila,
že sú dané dôvody § 205 ods. 2 písm. d), f), a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

Opakovane uviedla, že v štádiu reklamačného konania nesúhlasila žalobkyňa s odstránením vady

(čistením klimatizačnej jednotky), neponechala preto u žalovaného vozidlo na opravu, ale si vyhradila
právorozhodnúťospôsobevybaveniareklamácievlehotebezzbytočnéhoodkladu,čorealizovalalistom
doručeného žalobcovi 26.9.2004. Nebola totiž dohodnutá oprava dňa 20.7.2007 (iba reklamovala vadu)
ani dňa 26.7.2007 (po vykonaní obhliadky vozidla).

Keďže postupom podľa § 436 ods.1 obchodného zákonníka (bez zbytočného odkladu) oznámila voľbu

svojho nároku na odstránenie vady výmenou používaného vozidla (vadného tovaru) za nové vozidlo,
je jej nárok opodstatnený.

Žalovaný vo vyjadrení navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako vecne správne potvrdiť.

Poukázal na skutočnosť, že medzi účastníkmi ide o obchodnoprávny vzťah, kde neprichádza do
úvahy aplikácia zákona o ochrane spotrebiteľa. Opätovne zdôraznil, že nejde o vadu vozidla, ale iba
znečistenie, ktoré je možné odstrániť (čo vyplýva zo znaleckého dokazovania), pričom napriek dohode
o pristavení vozidla (z júla 2007), neumožnila žalobkyňa vykonať dohodnutú opravu, lebo nedala k
dispozícii žalovanému vozidlo na opravu spôsobom, s ktorým súhlasila.

Odvolacísúdpreskúmalrozsudoksúduprvéhostupňa,akoajkonanie,ktorémupredchádzalopostupom
v zmysle § 212 ods. 1, § 214 ods. 2, 4 O.s.p. a zistil, že sú dané dôvody na potvrdenie rozhodnutia podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p., ktoré je vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na doplnenie
zdôraznenia správnosti rozhodnutia uvádza len nasledovné (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z ustanovenia § 132 O.s.p. vyplýva, že súd vykonáva hodnotenie dôkazov podľa zásady voľného
hodnotenia vyplývajúceho z ústavného princípu nezávislosti súdnictva (čl. 46 Ústavy SR), čo zároveň

vylučuje ľubovoľné hodnotenie. Hodnotia sa preto dôkazy dôležité a právne účinné, ktoré sa posudzujú
z hľadiska pravdivosti.

Súd prvého stupňa v súlade s úpravou § 132 O.s.p. vykonal správne hodnotenie dôkazov jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo najavo v konaní, včítane tvrdení účastníkov sporu.

Súd prvého stupňa skutkovo správne uzavrel, že došlo k dohode účastníkov o oprave zistenej vady
(zápach vo vozidle) v období mesiacov marec - júl 2007. Vyplýva to nepochybne (obsahovo) aj zo
samotných tvrdení žalobkyne v priebehu konania (č. l. 3, 20, 23, 24,126, 307, 330 spisu). Z týchto
tvrdení žalobkyne, ako aj z výpovedí pracovníkov žalovaného (ktoré sú vierohodné) a sú zároveň

súladné s tvrdeniami žalobkyne o okolnostiach riešenia vzniknutého problému užívania vozidla, vyplýva
jednoznačne záver o voľbe práva žalobkyňou (súhlas) na opravu zistenej vady. Týmto spôsobom sa
preukázalo splnenie podmienok § 436 ods. 1 písm.b) Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho je
neprípustná zmena voľby práva na opravu vady bez súhlasu žalovaného, pričom je nepochybné, že
takýto súhlas nebol žalovaným daný (nespochybňujú to ani účastníci sporu).

Žalobkyňa užívala vozidlo na základe leasingovej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX (ako nájomca), kde
je identifikovaná nie ako občan, ale ako podnikateľ (advokátka, registrovaná v SAK) a zároveň s
uvedením identifikačného čísla XXXXXXXX . Uvedené vozidlo odkúpila od prenajímateľa (vlastníka
vozidla) zmluvou z XX.X.XXXX, kde taktiež vystupuje ako podnikateľka (je identifikovaná zhodnými

údajmi).Je teda nepochybné, že na žalobkyňu na základe predmetných zmlúv, nie je prípustné prihliadať ako
na spotrebiteľa, ktorý nakupuje výrobky pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti (§ 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

Základný pojem spotrebiteľa je uvedený v § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, ktorý je pre právnu
úpravu spotrebných zmlúv obsahovo najdôležitejší. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom teda môže byť len osoba, ktorá nekoná ako podnikateľ, čo vyplýva aj zo smernice Rady

98/13/EEC o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa§2ods.2písm.c)Obchodnéhozákonníkapodnikateľomjeosoba,ktorápodnikánazákladeiného
než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Ide o skupinu podnikateľov, ktorí podnikajú
na základe osobitných predpisov, čo sa vzťahuje aj na výkon tzv. slobodného povolania, akým je činnosť
advokátov v zmysle zák. SNR č. 132/1990 Zb. o advokácii v novelizovanom znení.

Je teda nepochybné, že v zmluvnom vzťahu vystupovala žalobkyňa ako podnikateľka, keďže
vozidlo bolo zabezpečené pre realizáciu jej podnikateľskej činnosti (výkon advokátskej činnosti).
Uvedenie identifikačného čísla na uvedených zmluvách preukazuje, že vozidlo nebolo kupované pre
osobnú potrebu žalobkyne alebo príslušníkov jej domácnosti, lebo IČO je presným a jednoznačným

identifikátorom osoby, ktorej bolo pridelené.

Pre nesplnenie týchto zákonných kritérií, nie je možné stotožniť sa s právnym názorom žalobkyne, že
sa má v konaní prihliadať na nerešpektovanie povinností žalovaného vybaviť reklamáciu v lehote do 30
dní (podľa uvedeného zákona o ochrane spotrebiteľa), kde pri nesplnení tejto povinnosti má spotrebiteľ

právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

Vychádzajúc zároveň z právneho názoru dovolacieho súdu (4 Obdo 6/2012 zo dňa 30.3.2012), ktorým
sa dôsledne riadil súd prvého stupňa, odvolací súd v zmysle § 219 ods.1 OSP potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa, ako vecne správny.

V odvolacom konaní úspešný žalovaný má právo na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho
konania, ktoré spočívajú v odmene za poskytnutú právnu pomoc (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

V odvolacom konaní bola uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci

(vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne zo dňa 28.3.2014) v celkovej sume 567,37 eur (odmena v sume
559,33 eur, náhrada hotových výdavkov 8,04 eur - spísanie vyjadrenia), ktoré je žalobkyňa povinná
uhradiť na účet právnej zástupkyne žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.