Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/399/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232553
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112232553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. februára 2014 č. k. 7C/421/2012-49,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Nitra v ním označených exekučných konaniach. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal od odporcu
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Nakoľko navrhovateľ sa aj v ďalších konaniach domáhal

voči odporcovi rovnakého nároku, keď v každom konaní bola jeho výška iná, z dôvodu hospodárnosti
podľa § 112 ods. 1 OSP spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 7C 421/2012, 7C 422/2012,
7C 423/2012, 7C 424/2012, 7C 425/2012, 7C 426/2012, 7C 429/2012, 7C 430/2012, 7C 433/2012,
7C 434/2012 s tým, že ďalej konanie bude vedené pod sp.zn. 7C 421/2012. Z hľadiska skutkového
stavu mal za preukázané, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.
17Er 701/2011 bola dňa 21. 07. 2011 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia,
exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, uznesením zo dňa 07. 11. 2011 súd žiadosť

súdneho exekútora zamietol. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.
19Er 581/2010 bola dňa 04. 08. 2010 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia,
exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, uznesením zo dňa 22. 02. 2011 súd žiadosť
súdneho exekútora zamietol. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.
12Er 264/2010 bola dňa 23. 04. 2010 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia,
exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, uznesením zo dňa 29. 12. 2010 súd žiadosť
súdneho exekútora zamietol. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 27Er

416/2011 bola dňa 16. 05. 2011 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia, exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, uznesením zo dňa 25. 06. 2011 súd žiadosť súdneho
exekútora zamietol. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 12Er 16/2011
bola dňa 14. 01. 2011 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia, exekučným titulombol rozsudok rozhodcovského súdu, uznesením zo dňa 18. 01. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora
zamietol. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 25Er 803/2010 bola
dňa 19. 10. 2010 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia, exekučným titulom bol

rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd dňa 15. 02. 2011 vydal súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 7Er 4/2009
bola dňa 08. 01. 2009 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia, exekučným titulom bol
rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd dňa 21. 01. 2009 vydal súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 24Er

531/2010 bola dňa 15. 07. 2010 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia, exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, uznesením zo dňa 19. 10. 2010 súd žiadosť súdneho
exekútora zamietol. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 34Er 525/2010
bola dňa 15. 07. 2010 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia, exekučným titulom
bol rozsudok rozhodcovského súdu, uznesením zo dňa 28. 12. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora
zamietol. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 9Er 530/2010 bola dňa 15.

07. 2010 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia, exekučným titulom bol rozsudok
rozhodcovského súdu, uznesením zo dňa 24. 04. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Opierajúc sa o ust. § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, ods. 2, ods.
3, § 19 ods. 1, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ako i ust. § 41 ods. 1, ods. 2 a § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 05. 2010, do 31. 05.
2011 a od 01. 06. 2011 (ďalej len „Exekučný poriadok“), dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný, a preto ho v jednotlivých konaniach, spojených na spoločné konanie, zamietol. Konštatoval, že
samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať jeho predbežné prerokovanie s príslušným orgánom,
t.j. s odporcom, pričom je nesporné, že navrhovateľ dňa 23. 04. 2012 mu doručil žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a po uplynutí 6 mesiacov bola splnená zákonná podmienka pre
podanie návrhu na súd, i keď k uplynutiu tejto lehoty došlo až po začatí súdneho konania. Následne
zisťovalopodstatnenosťnavrhovateľomtvrdenýchporušenívpostupeexekučnéhosúdu.Povykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že 15-dňová lehota uvedená v ustanovení § 44 ods. 2 (účinnom po 01. 06.
2010) neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Práve vo všetkých exekučných

veciach bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý súd preskúmaval a nebol preto
povinný v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodnúť o vydaní poverenia v lehote do 15 dní.
Ďalejuviedol,žezvykonanéhodokazovaniavyplýva,žesúdožiadostiachoudeleniepovereniarozhodol
podstatne skôr, teda v kratšej lehote, ako to uvádza navrhovateľ vo svojich návrhoch. Poukázal na to,
že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní, pričom nedodržanie

zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Dôvodil tiež tým, že exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul nie je v
rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V priebehu konania navrhovateľ nepreukázal,
že bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda, taktiež nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej, jej zamietnutím, viedla k state jeho

legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné
vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach navrhovateľa ako oprávneného
bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu. V postupe Okresného súdu Nitra neboli zistené
žiadne pochybenia, súd konal riadne, bez prieťahov aj s poukazom na extrémne množstvo exekučných
konaní v danom období práve zo strany navrhovateľa, preto možno konštatovať, že sa nedopustil

nesprávneho úradného postupu. Týmto konštatovaním je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej
moci, keďže nesprávny úradný postup nebol v konaní preukázaný. Vo vzťahu k uplatnenému nároku
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na

jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s
povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia
dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pre rozhodnutím v základnom konaní. K odporcom
vznesenej námietke premlčania uviedol, že nárok navrhovateľa za premlčaný nepovažuje, keďže odo
dňa,kedybolooprávnenémudoručenéuznesenie,ktorýmbolažiadosťoudeleniepovereniazamietnutá,

do podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, neuplynula lehota troch rokov.
Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli
a odporca si ani žiadne trovy neuplatnil.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu účastníkovi
konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a teda po tom, čo už

došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom rozhodovaní bol viazaný ust.
§ 9 ods. 1 v znení zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z.z.. Svojím
rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Vytkol mu
tiež, že odôvodnenie o zániku nároku na náhradu uplatnenej škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom založil na nedôveryhodnosti údajov, čo platné právo nepozná. Samotná nedôveryhodnosť
údajov však nič nemôže zmeniť na tom, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému

postupu, keď rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote. Poukázal tiež na to, že súd
prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, i napriek
tomu,žezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnejlehoty
a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času,
ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna

istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského
súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej argumentoval, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a naviac jeho
úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú

mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti,
atď.. Rovnako tak Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom
vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote
a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento
nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil

jeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko
vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha v jednotlivých
veciach náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nitra v jednotlivých exekučných konaniach. Nesprávny úradný postup navrhovateľ
vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote a v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože k vydaniu rozhodnutia došlo
s omeškaním dlhšej doby.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), ktorý na danú vec dopadá,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a

na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3 zák.
č. 514/2003 Z.z.).

Odvolací súd úvodom poznamenáva, že v nadväznosti na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4

Listiny základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.) je zák. č. 514/2003 Z.z. osobitným zákonom, ktorý
upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát
zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky
zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda
bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov

v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou
podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama
príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený
a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na

zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy
zodpovednosti za škodu, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a §
6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je samostatne
upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej
slobody (§ 7), a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). I keď zákon

explicitne nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“, vo všeobecnosti za takýto možno považovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti,
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003/Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a
právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a
vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.

Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody
vo vzťahu príčiny a následku.

V predmetnej veci, poukazujúc na vyššie uvedené závery, bolo potrebné posudzovať existenciu

predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom v tomto konaní, čo súd
prvého stupňa i vykonal a v tomto smere, v potrebnom rozsahu, zistil skutkový stav veci. Niet totiž sporu
o tom, že vo veci sp.zn. 7C 421/2012, v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod
sp.zn. 17Er 701/2011 bola dňa 21. 07. 2011 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie povereniana vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnej Q., na vymoženie 1.142,87
eura s príslušenstvom, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn.
SR 14934/10 zo dňa 16. 02. 2011, ktorá bola uznesením zo dňa 07. 01. 2011 č.k. 17Er 701/2011-10

zamietnutá. Navrhovateľ si uplatnil majetkovú škodu v sume 3.768,65 eura a nemajetkovú ujmu v sume
753,73 eura dôvodiac, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia jej zamietnutím s
omeškaním viac ako 189 dní.
V konaní pod sp.zn. 7C/422/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 6.381,04 eura a
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.276,21 eura, pričom z pripojeného exekučného spisu Okresného

súdu Nitra sp.zn. 19Er 581/2010 vyplýva, že dňa 04. 08. 2010 doručil súdny exekútor exekučnému
súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému K. Q., o vymoženie 1.362,58
eura, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp.zn. SR 17705/09
zo dňa 18. 11. 2009 a žiadosť súdneho exekútora bola uznesením exekučného súdu zo dňa 22. 02. 2011
zamietnutá. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa spočívať v rozhodnutí
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím s omeškaním viac ako 283 dní.

V konaní pod sp.zn. 7C/423/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 1.334,87 eura a
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 866,97 eura za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra
v exekučnej veci sp.zn. 12Er 264/2010, podľa ktorého súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému D. Z. dňa 23. 04. 2010 a táto bola uznesením
exekučného súdu zo dňa 29. 12. 2010 zamietnutá. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal

podľa navrhovateľa spočívať v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, jej
zamietnutím, s omeškaním viac ako 347 dní.

Obdobne v konaní pod sp.zn. 7C/424/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 4.188,28
eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 837,66 eura v súvislosti s exekučným konaním Okresného

súdu Nitra pod sp.zn. 27Er 416/2011, kde bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnému A. C., o vymoženie 1.202,87 eura doručená exekučnému súdu dňa
16. 05. 2011, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 14791/10 zo dňa 08. 02. 2011 a
táto bola uznesením zo dňa 30. 05. 2011 zamietnutá. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal
podľa navrhovateľa spočívať v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, jej

zamietnutím, s omeškaním viac ako 74 dní.
V konaní pod sp.zn. 7C/425/2012 navrhovateľ žiadal priznať mu škodu vo výške 828,11 eura a
nemajetkovú ujmu vo výške 165,62 eura za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra v
exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 12Er 16/2011, pričom z uvedeného spisu je zrejmé, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej I. D., o vymoženie 767,47 eura bola doručená

exekučnému súdu dňa 14. 01. 2011, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 09054/10
a táto bola uznesením zo dňa 18. 01. 2011 zamietnutá. Nesprávny úradný postup exekučného súdu
mal podľa navrhovateľa spočívať v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
jej zamietnutím s omeškaním viac ako 75 dní.
Aj v konaní pod sp.zn. 7C/426/2012 sa navrhovateľ domáhal škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej

ujmy vo výške 440,- eur za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní
vedenom pod sp.zn. 25Er 803/2010, z ktorého vyplýva, že exekučný súd na žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej U. W., o vymoženie 1.777,41 eura, doručenej
exekučnému súdu dňa 19. 10. 2010 rozhodol tak, že dňa 15. 02. 2011 vydal súdnemu exekútorovi
poverenie na výkon exekúcie. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa

spočívať v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím s
omeškaním viac ako 250 dní.
V konaní vedenom pod sp.zn. 7C/429/2012 navrhovateľ žiadal priznať majetkovú škodu vo výške 125,-
eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 275,- eur, pričom zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 7Er
4/2009 vyplýva, že súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti

povinnému S. A.i, o vymoženie 87.760,- Sk exekučnému súdu dňa 08. 01. 2009, exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok č.k. SR 09683/08 zo dňa 07. 10. 2008. Exekučný súd dňa 21. 01. 2009 vydal
súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal
podľa navrhovateľa spočívať v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej
zamietnutím s omeškaním viac ako 175 dní.

V konaní vedenom pod sp.zn. 7C/430/2012 navrhovateľ žiadal priznať majetkovú škodu vo výške 125,-
eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.100,- eur, pričom zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.
24Er 531/2010 vyplýva, že súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému S. J., o vymoženie 665,22 eura exekučnému súdu dňa 15. 07. 2010, exekučným titulombol rozhodcovský rozsudok č.k. SR 14992/09 zo dňa 14. 09. 2009 a jeho žiadosť bola uznesením zo dňa
19. 10. 2010 zamietnutá. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa spočívať
v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím s omeškaním viac

ako 601 dní.
V konaní pod sp.zn. 7C/433/2012 navrhovateľ žiadal priznať mu škodu vo výške 125,- eur a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 531,07 eura v súvislosti s konaním exekučného súdu vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 34Er 525/2010 a podľa obsahu tohto spisu bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej E. J., o vymoženie 475,07 eura doručená exekučnému

súdu dňa 15. 07. 2010, ktorá bola uznesením exekučného súdu zo dňa 28. 12. 2010 zamietnutá.
Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa spočívať v rozhodnutí o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím s omeškaním viac ako 288 dní.
Taktiež v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/434/2012 si navrhovateľ uplatnil škodu vo výške 125,- eur
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.314,77 eura za nesprávny úradný postup exekučného súdu
vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 9Er 530/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej Z., o vymoženie 2.750,62 eura bola doručená
súdu dňa 15. 07. 2010, ktorú exekučný súd uznesením zo dňa 24. 04. 2011, zamietol. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu mal podľa navrhovateľa spočívať v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie jej zamietnutím s omeškaním viac ako 713 dní.

Odpoveď, či došlo k vydaniu, resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom ustanovenej
lehote, poskytuje ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení zák. č. 144/2010 Z.z. účinného od 01.
06. 2010 a teda v čase začatia exekučného konania (ďalej len „Exekučný poriadok“) a to v jednotlivých
spojených veciach, vedených pod sp.zn. 7C 422/2012, 7C 424/2012, 7C 425/2012, 7C 430/2012, 7C
433/2012, 7C 434/2012.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd zastáva názor, že z prejavu vôle normotvorcu obsiahnutom v zhora citovanom ustanovení

plynie záver, podľa ktorého 15-dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd sa
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Prejav vôle vyjadrený v právnej norme je
totiž potrebné ozrejmiť výkladovými metódami, ktoré zachovávajú autenticitu sledovaného zámeru, čo
umožňuje výklad doslovný, gramatický a systematický, pričom niet dôvodu pre použitie analógie. V tejto
súvislosti je zvlášť významné, že úmyslom zákonodarcu bolo práve zefektívnenie exekučného konania

v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného
súdu a tak prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva. Táto požiadavka však stráca svoj základný význam
a opodstatnenosť v prípade, že niet exekučného titulu pre jeho rozpor so zákonom ako materiálneho
predpokladu každej exekúcie. Neznamená to však, že i vtedy exekučné konanie nemusí naplniť právo
účastníka na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2

ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru, aby sa tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová
lehota exekučného súdu dopadala i na rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť exekútora o udelenie
poverenia, bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného
poriadku, napr. v ust. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému

súdu rozhodnúť (či už pozitívne alebo negatívne) v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, kde uložil exekučnému súdu do 15 dní od doručenia žiadosti „poveriť“ exekútora,
aby exekúciu vykonal. Obdobnú paralelu možno nájsť i v odvolaní proti rozhodnutiam v exekučnom
konaní, ktoré v zásade nie je prípustné (§ 202 ods. 2 OSP), pokiaľ Exekučný poriadok výslovne vo
svojich ustanoveniach nezakotvuje, že odvolanie prípustné je a taktiež i v ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku (napr. § 16 ods. 1, § 75 ods. 4, 5, § 92 ods. 5, § 95 ods. 3 atď.), ktoré sa na
exekučné konanie použijú, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak (§ 251 ods. 4 OSP). S ohľadom na
cieľ a zásady Exekučného poriadku, na ktorých je budovaný, preto jeho ust. § 44 ods. 2 nie je možné
interpretovať rozširujúcim spôsobom tak, ako to predkladá navrhovateľ. Odvolacím súdom zastávanýnázor v konečnom dôsledku, s prihliadnutím na vzájomné súvislosti a účel sledovaný právnou úpravou,
nemožno označiť ani za neprimeraný alebo svojvoľný výklad práva upierajúci základné práva a slobody,
súčasťou ktorých je i právo na súdnu ochranu. Vychádzajúc z týchto záverov v danej veci s ohľadom na

skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučným
súdom zamietnutá po dvoch dňoch po tom, ako súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie
poverenia, nedošlo tak zo strany exekučného súdu k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 7C 423/2012 bolo potrebné posudzovať skutočnosť, či došlo k
vydaniu, resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom ustanovenej lehote, podľa ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010. Odvolací súd obdobne, ako vo
vyššie uvedených spojených veciach, v ktorých posudzoval konanie exekučného súdu podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, účinného od 01. 06. 2010, zastáva názor, že 15-dňová lehota od doručenia
žiadosti exekútora pre exekučný súd sa vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a

nie aj na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia.

Vo veci pôvodnej vedenej pod sp.zn. 7C 421/2012 bolo potrebné posudzovať skutočnosť, či došlo
k vydaniu, resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom ustanovenej lehote, podľa ust.
§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení zák. č. 144/2010 Z.z. účinného od 01. 06. 2011 a s

tým súvisiace ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c), d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade: c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov
a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Aplikujúc vo vyššie uvedených veciach citované

ustanovenia, odvolací súd dospel k záveru, že novela Exekučného poriadku, účinná od 01. 06. 2011
vylučovala lehotu exekučného súdu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia 15 dní v prípade,
ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok (psím. d/ § 41 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže
aj v tejto veci bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, odvolací súd, zhodne so súdom prvého
stupňa konštatuje, že lehota na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia neexistovala a zákonom

predpísaná nebola. Z tohto dôvodu preto v postupe exekučného súdu nemožno vzhliadnuť nedodržanie
lehoty a teda navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup.

Vo veciach pôvodne vedených pod sp.zn. 7C 426/2012 a 7C 429/2012 odvolací súd konštatuje, že
napriek tomu, že v týchto veciach bolo o žiadostiach súdneho exekútora o vydanie poverenia rozhodnuté

exekučným súdom vydaním poverenia a to vo veci 7C 426/2012 po uplynutí takmer štyroch mesiacov
a vo veci 7C 429/2012 v zákonnej (15 dňovej) lehote, po uplynutí 13 dní, nie je možné konštatovať
nesprávny úradný postup exekučného súdu dôvodiac, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
a exekučný súd bol zo zákona povinný tento exekučný titul skúmať, či nie je v rozpore so zákonom.

Rovnako tak v sporom dotknutom exekučnom konaní, neboli preukázané navrhovateľom avizované
zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu, na čo odvolateľ dôvodne
poukazuje. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, zakotvuje i čl. 6
ods. 1 prvej vety Dohovoru. V tomto smere rozsiahla rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že
pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a

faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní
postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa aj v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

Hodnotiac postup exekučného súdu z hľadiska týchto kritérií je významné, že postup exekučného súdu
v jednotlivých prejednávaných veciach nie je možné hodnotiť ako nesprávny a to s odvolaním sa navyššie konštatované dôvody a poukázaním na exekučný titul v týchto veciach, ktorým bol rozhodcovský
rozsudok, ktorý nepochybne podliehal kontrole exekučného súdu.

Knavrhovateľomtvrdenémudôvodunesprávnehoúradnéhopostupuvsúvislostisozamietnutímžiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, v dôsledku čoho nie je spôsobilým exekučným titulom, odvolací súd nepovažuje za
zmysluplné sa bližšie vyjadrovať a v podrobnostiach odkazuje na správne a presvedčivé dôvody
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Poukazuje ďalej len na to, že v tomto smere sú právne

závery ustálené judikatúrou Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR a odvolací súd nemá dôvod sa
od nich odkloniť. V konečnom dôsledku sú dobre známe i samotnému navrhovateľovi, resp. by mu mali
byť, keďže mu ako oprávnenému v exekučných veciach boli doručené tisíce rozhodnutí, týkajúcich sa
danej problematiky. Za daných okolností, tak i podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ nepreukázal,
že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z.z., čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť odporcu za navrhovateľom v

tomto konaní požadovanú náhradu škody a nemajetkovú ujmu. Odvolací súd ale tiež dodáva, že pokiaľ
navrhovateľ nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohol sa v rámci exekúcie vôbec domôcť
ani nároku od povinného vyplývajúcemu mu z úverovej zmluvy, a preto s rozhodcovským rozsudkom
ako nulitným aktom v exekučnom konaní sa ani nemôže spájať vznik akejkoľvek škody oprávneného pre
samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Premieta sa tu tak zásada, podľa ktorej „na nepráve nemožno

stavať právo“. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, v ktorom
konštatoval, že navrhovateľ žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal existenciu a vznik tak
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy.

Záverom odvolací súd konštatuje, že hoci navrhovateľ ani nekonkretizoval svoj odvolací dôvod a postup

prvostupňového súdu v konaní, ktorým malo dôjsť k odňatiu mu možnosti konať pred súdom, odvolací
súdpopreskúmaníveciakonania,ktorémupredchádzalo,takútovadukonaniapodľa§221ods.1písm.
f/ OSP nezistil. I ďalšie skutočnosti vytýkané navrhovateľom v jeho odvolaní sú bez právneho významu,
keď tvrdenia v súvislosti s vierohodnosťou údajov a znaleckého dokazovania sa preskúmavaného
rozsudku vôbec netýkajú.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a

§ 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.