Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 10, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206036
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814206036.3

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s. r. o. so sídlom:
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: E. P., F.. XX.
XX. XXXX, T. XXX XX B. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený JUDr. Patrikom

Podhorským, advokátom, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 424,03eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Námietky navrhovateľa o prípustnosti vedľajšieho účastníctva Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, z a m i e t a .

II. Súd konanie v časti zmluvnej pokuty vo výške 418,90 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

III. Súd z a v ä z u j e navrhovateľa uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania
vo výške 75,84 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. O trovách konania týkajúcich sa navrhovateľa a odporkyne b u d e rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci sa navrhovateľ proti odporkyni domáha zaplatenia sumy 424,03 eur s príslušenstvom
ako aj úhrady trov konania. Pred samotným pojednávaním vo veci samej vstúpil do konania na strane
odporkyne ako vedľajší účastník Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02
Bratislava, IČO: 42 362 962 podaním zo dňa 17. 10. 2014, doručeným súdu dňa 20. 10. 2014 pokiaľ sa
týka časti uplatnených zmluvných pokút vo výške 418,90 eur, kde žiadal v tejto časti, v ktorej vstúpil do
konania, návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi trovy konania podľa výrokovej

časti tohto uznesenia.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu, po doručení vstupu vedľajšieho účastníka a námietok
v časti podaného návrhu, zobral v časti zmluvnej pokuty vo výške 418,90 eur s príslušenstvom späť
a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súčasne toho istého dňa doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie
k účasti vedľajšieho účastníka a námietku vstupu vedľajšieho, kde mimo iného uviedol, že vedľajší

účastník sám navrhol svoj vstup do konania odvolávajúc sa na ustanovenie § 93 ods. 2 OSP a na
skutočnosť, že vedľajší účastník je spotrebiteľským združením s tým, že navrhovateľ má za to, že na
strane vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky, pretože podľa ich názoru z dôvodovej správy k
zákonučíslo384/2008Z.z.vyplýva,žecieľomtejtoúpravyboloumožnenievstupuvedľajšiehoúčastníka
na strane navrhovateľa. Ďalej uviedol, že z ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ako
aj § 93 ods. 2 OSP vyplýva, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní resp. podávať žaloby len vo

veciach ochrany práv spotrebiteľov. Predmetom tohto konania však nie je ochrana práv spotrebiteľov,
ale len individuálna žaloba na plnenie voči konkrétnej fyzickej osobe, teda predmetom tohto konanianie je ochrana práv spotrebiteľov ale zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Ďalej podotkli,
že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka,
na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať a potreba tohto súhlasu vyplýva zo samotnej

podstaty a účelu vedľajšieho účastníka. Poukázali mimo iného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 12. 2013. Ďalej poukázali na tú skutočnosť, že podľa platnej právnej
úpravy sudca všeobecného súdu je povinný ex offo prihliadať na nečestné zmluvné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách, čo vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ako aj z právnych
predpisov Slovenskej republiky a teda jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka nie sú potrebné na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Naviac poukázali, že v
prípade, ak by v konaní vystupoval vedľajší účastník, došlo by k porušeniu telekomunikačného tajomstva
uvedeného v § 55 a nasl. zákona číslo 351/2011 Z. z. a preto s poukazom na vyššie uvedené ako aj
ďalšie ich tvrdenia uvedené v písomnom podaní na čísle listu 27 až 29 v spise sa domáhali, aby súd
nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 a 4 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za
seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení
všetkých okolností.

Zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,
bolo do OSP s účinnosťou od 15. 10. 2008 zavedené ustanovenie § 93 ods. 2, ktoré dáva možnosť, aby
v tzv. spotrebiteľských sporoch vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitého predpisu, za ktorý s považuje aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa (predtým zákon č. 634/1992 Zb. ochrane spotrebiteľa). Z dôvodovej správy

k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých
sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.

V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať

právny záujem na výsledku konania, pretože možnosť aby vystupovalo ako vedľajší účastník konania
na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná uvedená v § 93 ods. 2 OSP (uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.2012, sp. zn. 17Co/87/2012)

Do konania môže vedľajší účastník vstúpiť aj z vlastného podnetu. V tomto prípade do konania vstúpi

buď momentom, keď je súdu doručené písomné podanie o tom, že ako vedľajší účastník do konania
konkrétny subjekt vstupuje, alebo momentom, keď sa tento úkon zachytí v zápisnici z pojednávania.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného ku dňu uzavretia

predmetnej zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

V zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa predávajúcim rozumie

podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, fyzická osoba,
ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti
alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky,
okrem potravín.

Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsahzmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 je spotrebiteľskou zmluvou každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

V prejednávanej právnej veci ide o vzťah medzi dodávateľom (navrhovateľ) a spotrebiteľom (odporkyňa)
a spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy o poskytovaní služby.

Nakoľko v danej právnej veci do konania na strane odporkyne v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty
vo výške 418,90 eur s príslušenstvom ako vedľajší účastník vstúpila právnická osoba Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, a takúto možnosť
jej dáva priamo špeciálna právna úprava, súd vznesené námietky prípustnosti účastníctva zo strany

navrhovateľa podľa § 93 ods. 3 veta druhá OSP zamietol.

Po doručení námietok vedľajšieho účastníka navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu zobral svoj
návrh v podstate v časti, v ktorej vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporkyne, späť a žiadal
v tejto časti konanie zastaviť.

Podľa§96ods.1,3OSPnavrhovateľmôževziaťzakonaniaspäťnávrhnajehozačatie,atosčastialebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu
skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva,

alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Keďže v danom prípade pred začatím konania, ako už bolo uvedené vyššie, po vznesení námietky
vedľajším účastníkom v jeho podaní, zobral navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu v časti, v
ktorej vedľajší účastník vstúpil do konania, späť, súd rozhodol II. odseku výroku uznesenia a v časti, v

ktorej navrhovateľ zobral svoj návrh späť, konanie zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V danom prípade navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu práve v tej časti, v ktorej vstúpil do
konania vedľajší účastník, zrejme v dôsledku oprávnených námietok vedľajšieho účastníka, zobral svoj
návrh sčasti späť, v dôsledku čoho súd konanie zastavil (teda ho nezastavil pre správanie sa odporcu),
preto súd, keďže zastavenie konanie v tejto časti zavinil navrhovateľ, zaviazal tohto uhradiť vedľajšiemu

účastníkovi (ktorý vstúpil do konania iba v časti zmluvnej pokuty - teda v časti, v ktorej bol sčasti
zobratý navrhovateľom návrh späť) trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastupovania v zmysle
vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. vychádzajúc z tarifnej hodnoty 418,90 eur, keďže zmluvná pokuta je
samostatným nárokom a toto priznal podľa §-ov 10, 11 ako aj 13a vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátskej tarify) za 2 úkony po

29,88 eur a 2x režijný paušál po 8,04 eur. Teda celkové trovy konania vo výške 75,84 eur.

Pokiaľ sa týka trov konania navrhovateľa a odporkyne, keďže v konaní sa bude pokračovať vo zvyšnej
časti (kde do konania v tejto časti nevstúpil vedľajší účastník), súd rozhodol podľa posledného odseku
výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti odseku I. výroku tohto rozhodnutia môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova navrhovateľ a odporkyňa. Vedľajší účastník
odvolanie proti odseku I. výroku tohto rozhodnutia podať nemôže.Proti odsekom II., III. a IV. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.