Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/190/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244571
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111244571.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľky:
V. I., Z. L. XX.XX.XXXX, B. K. XX, XXX XX K. - F. zastúpeného: advokátskou kanceláriou FUTEJ &
Partners s.r.o., so sídlom Radlinského č. 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi: Slovenská
republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o náhradu
škody v sume 17.144,89 € s príslušenstvom, o návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym

dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie v právnej veci 21C 190/2012 z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľky vo veci samej z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 01.02.2012, doplneným písomným podaním zo dňa
11.04.2013, ktorým z časového a vecného hľadiska špecifikovala nesprávny úradný postup Národnej
banky Slovenska /ďalej NBS/ nielen z pohľadu právnej úpravy Slovenskej republiky, ako aj z pohľadu
práva Európskej Únie /EÚ/ sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného odporcu na náhradu škody
pôvodne v sume 11.257,87 € s príslušenstvom, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s neprávnym

úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že ako členka PODIELOVÉHO DRUŽSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE /ďalej len Družstvo/, vložila peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich
zhodnotenia, nakoľko Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo
ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch ZoCP). Družstvo tak robilo na

základe verejnej ponuky Družstva v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh
rozhodnutím UFT - 002/2002/SPI zo dňa 21.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2002.
Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej
ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako
zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. /ďalej Obchodník s CP/ s názvom Zmluva o
správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch, o správe aktív podľa

Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov
vložených navrhovateľkou do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície podľa zmluvy 8%.
Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST,
o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa zákona o cenných
papieroch č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do
01.03.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou

Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č. 566/1992
Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch ainvestičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP), ako aj zákonom č.
747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navrhovateľka vložila peňažné prostriedky do Družstva výhradne z dôvodu, že sa spoliehala na to,

že Družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude
zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale aj budú
zhodnotené v garantovanej výške.
Navrhovateľka sa na základe informácie od Družstva v máji 2010 dozvedela, že Obchodník s
CP s Družstvom k 30.04.2010 skončil spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných

papierov ani zverené peňažné prostriedky, a že z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na
výplatu navrhovateľkou zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku
vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla
navrhovateľke škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľky, pretože
Družstvo navrhovateľke nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk.
Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu

NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú
navrhovateľke. Navrhovateľke vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa
Zmluvy,keďpozistenízávažnýchapodstatnýchnedostatkovvčinnostiObchodníkasCP,NBSneurobila
riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti,

pričom musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP
zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom,
ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíval v tom,
že vo vzťahu k Družstvu NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku,
ktorý zverilo Obchodníkovi s CP, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov. NBS najmä

neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP.
NBSďalejzbytočnýmiprieťahmi,resp.svojounečinnosťouspôsobila,ženeprijalavkonanívočiDružstvu
a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by
nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa.
Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb, vrátane

navrhovateľky, až do 01.03.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie
investičných služieb.
Navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 16.05.2014 žiadala pripustenie rozšírenia
žalobného návrhu o sumu 5.887,02 € z dôvodu, že na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve
č.k. 26D 197/2011, Dnot53/2011 zo dňa 11.05.2011, v dedičskej veci po poručiteľovi F. I. sa stala

navrhovateľka dedičom zmenky vystavenej Družstvom v prospech poručiteľa. Súd uznesením č.k. 21C
190/2011-511 zo dňa 02.06.2014 pripustil zmenu petitu pôvodného návrhu.
Odporca sa k návrhu vyjadril v písomnom podaní doručenom, súdu dňa 30.03.2012, v ktorom
uviedol, že navrhovateľka až po podaní žaloby požiadala odporcu o predbežné prerokovanie nároku.
Ďalej uviedol, že návrh navrhovateľky sa javí ako neopodstatnený, nakoľko navrhovateľka spolu s

návrhom, súdu a ani odporcovi s návrhom na predbežné prerokovanie nároku, nepredložila žiadne
dôkazy. Odporca poukázal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ si mal svoju pohľadávku uplatniť
v konkurznom konaní, nakoľko na Družstvo bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu
Bratislava I sp.zn. 3K 95/2010 zo dňa 11.04.2011, ktoré bolo dňa 18.04.2011 zverejnené pod značkou
K000394, v časti 75B Obchodného vestníka číslo 75/2011. Odporca vo svojom písomnom doplnení

vyjadrenia k návrhu uviedol, že Podielové družstvo Slovenské investície a jeho dcérske spoločnosti
- Euro Družstvo Slovenské investície, Dolárové družstvo Slovenské investície a Sporiteľné družstvo
stred BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "Slovenské investície" - sú podnikateľské
subjekty, ktoré vznikli a vyvíjali činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú činnosť Družstva
zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo - ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť

družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo
rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Navrhovateľka ako investor musela
vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko, a doterajší alebo propagovaný výnos, nie je
zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.
ZoCP. Spoliehanie sa navrhovateľky na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými

je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v
garantovanej výške ( 8% p.a.), sú účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Odporca
vo vyjadrení ďalej uviedol, že Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli
od 01.01.2006 na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2ZoCP (právoplatný dňa 28.03.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové
hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou
informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné

rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods.
7 ZoCP a posudzuje najmä jeho úplnosť (teda, či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP)
a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte
investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého
vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis,

ktorý Prospekt investície musí obsahovať (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Zákonnej úprave odporuje a
je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu
o správe portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP.
ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval sa

len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu
v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi
Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah, a teda eventuálne nedodržiavanie povinností zo
zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, zo strany Obchodníka s CP, by vo všeobecnosti bolo
porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície.

Odporcavosvojichvyjadreniach ďalejuviedol,že NBSvykonávala dohľadnadčinnosťouvyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad
nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP, teda
kontrolovala zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods.
2 ZoCP a § 127 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie

informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti
predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako
aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 01.06.2010 bola NBS oprávnená
dohliadaťajnaskutočnosť,čivyhlasovateľmajetkovýchhodnôtdodržiavaschválenýProspektinvestície.
NBS teda nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej
kompetencie.
Z polročných správ Družstva predkladaných Družstvom NBS nevyplývali žiadne indície a ani informácie
o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov, či podielov
na zisku jeho členom. Družstvo od začiatku obchodnej spolupráce s Obchodníkom s CP, nemalo

žiadne výhrady k činnosti Obchodníka s CP, a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s CP
neoprávnene vyúčtováva odmenu, alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej
s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v
súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po 8 rokoch
vzájomnej spolupráce s Obchodníkom s CP, listom doručeným NBS dňa 15.04.2010, žiadalo Družstvo

o preskúmanie postupu Obchodníka s CP, a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa
nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom súde, ale žiadalo
okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami
uvedenýmivpodnete,vykonalaihneďvobdobíod20.04.2010do06.05.2010uObchodníkasCPdohľad
na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu,

riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka
s CP, NBS v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP, vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo
dňa 12.07.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s
majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS.
Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na

poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a/ ZoCP. V rozhodnutí
boli zároveň uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad. V
konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska,
ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2011.

Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že NBS listom zo dňa 20.04.2010 vyzvala Družstvo, aby
predložilo žiadosť o schválenie dodatku Prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v
zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže v Družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých
do prospektu investície, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôtinvestorom, a v dôsledku ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť Prospektu investície. Družstvo
podalo dňa 28.04.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva nebola
úplná. NBS vyzvala Družstvo na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie

lehoty na odstránenie nedostatkov, celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBS
ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 zo
dňa 26.08.2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu
rozklad. O rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové
rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-1744/2010 zo dňa 8.12.2010. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom
listom č. ODT-10890/2010 zo dňa 27.08.2010 doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za
porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení
s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície, a že
skutočnostivňomuvedenéniesúaktuálneapravdivé.Totokonanieboloukončenévydanímrozhodnutia
č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.05.2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt.

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2011. Odporca vo vyjadrení ďalej namietal, že podľa
vyjadrenia Družstva malo Družstvo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26.179.149,64 €. NBS pri výkone
dohľadu na mieste u Obchodníka s CP nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by
Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS nebola pri vykonávaní dohľadu nečinná,
nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, postupovala v súlade so ZoCP, preto odporca žiadal návrh

zamietnuť.
Právny zástupca navrhovateľky doručil súdu návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa ustanovenia §
109 ods. 1 písmeno c/ O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 1 O.s.p., podľa ktorého vnútroštátny súd je
povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.

Návrh bol odôvodnený na tom skutkovom základe, že sa navrhovateľka pred vnútroštátnym
súdom domáha náhrady škody proti členskému štátu z titulu zodpovednosti za škodu, ktorá jej
mala byť spôsobená nesprávnym a neodborným dohľadom zo strany verejnoprávneho orgánu - a
to NBS nad Družstvom, ktorého bol členom a Obchodníkom s CP, ktorého Družstvo používalo na
zhodnocovanie finančných prostriedkov získaných od navrhovateľky. Družstvo zhromažďovalo peňažné

prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa ust. § 126 zákona o cenných papieroch, a to na základe zverejneného
Prospektu investície, ktorý schválila NBS. Prospekt investície bol vypracovaný k 20.02.2002 a doplnený
dodatkami zo dňa 21.03.2003, 03.06.2008. Dohľad nad aktuálnosťou, úplnosťou a pravdivosťou

prospektu bol zverený NBS. Podľa návrhu navrhovateľky právna úprava inštitútu prospektu investície
obsiahnutá v zákone o cenných papieroch je výsledkom implementácie Smernice 2003/71/ES
Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej
ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/
ES. Navrhovateľka uviedla vo svojom návrhu, že Družstvo svojim konaním porušovalo, okrem iných

ustanovenie § 125 c/ ods. 1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od
31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla v máji 2011 vydaním Rozhodnutia o zákaze
činnosti, s odvolaním sa na to, že NBS dohliadať ani sankcionovať Družstvo pred 01.06.2010 nemohla
za prípadné nedodržanie Prospektu investície a pred 01.01.2009 ani za prípadné neaktualizovanie
Prospektuinvestíciezdôvodu, ženemalanato zákonnékompetencie.Súdpodľa návrhunavrhovateľky

mal položiť Súdnemu dvoru EÚ dve prejudiciálne otázky, a to prvú, či je porušením práva Európskej
únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt,
ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v Smernici
2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke
cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES a na

tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní
o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom na finančnom trhu, nedostatočným
výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom,
že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy,
na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje . V prípade kladnej odpovede na prvú otázku mal súd

položiť druhú otázku v tom znení, či je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní v Európskej únie
v spojení s článkom 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa
zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie a o zmene a
doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v článku21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice poukazuje v konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú
NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi
verejnú ponuku majetkových hodnôt, že NBS nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii

Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne
vykonávanej verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej
legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu.
Odporca žiadal, aby súd zamietol návrh navrhovateľky na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa článku 267 (pôvodného článku 234) Zmluvy o založení Európskeho

spoločenstva, nakoľko navrhovateľka zavádzajúco tvrdí, že Inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt
je zjavne totožný s Inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2003/71/ES zo dňa 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke
cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES v
platnom znení. Definícia verejnej ponuky do majetkových hodnôt do 21.07.2013 bola zakotvená v §
126 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a ich investičných službách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoCP), ktorým definícia verejnej ponuky
cenných papierov je zakotvená v § 120 ZoCp. Z týchto definícii je zrejmé, že ide o dva absolútne
odlišné inštitúty, ktoré boli zavedené do právneho poriadku Slovenskej republiky od 01.01.2002 na
základe zákona ZoCP. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená do právneho
poriadku Slovenskej republiky z dôvodu, aby upravila podmienky činnosti už v praxi existujúcich a

podnikajúcich podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala
a ani sa nevzťahuje z dôvodu rozdielneho zadefinovania verejnej ponuky cenných papierov a verejnej
ponuky majetkových hodnôt, ktoré zohľadňuje aj rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri
verejnej ponuke majetkových hodnôt, v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov
na základe zverejneného prospektu cenných papierov, ktorý pôvodne schvaľoval Úrad pre finančný trh v

období od 01.01.2002 do 31.12.2005 a neskôr po 01.01.2006 NBS. Podľa názoru odporcu, táto zákonná
úprava plne rešpektuje aj článok 16 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého sa sloboda
podnikania uznáva v súlade s právom EÚ, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Podľa názoru
odporcu odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku nemôže byť kladná, a preto je bezpredmetné zaoberať
sa druhou prejudiciálnou otázkou položenou navrhovateľkou v návrhu, nakoľko alternatívne investičné

možnosti, medzi ktoré možno zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt
začala v rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho a parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo
dňa 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a zmene a doplnení smerníc 2003/41/
ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) číslo 1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010. Alternatívne investičné fondy
podľa vyjadrenia odporcu tvoria heterogénnu skupinu investičných združení rôznych právnym foriem

zriadených v rôznych právnych systémoch. Cieľom smernice EÚ 2011/61/EÚ podľa bodu 4, v spojení
s bodom 1 jej preambuly, je ustanoviť vnútorný trh pre správcov alternatívnych investičných fondov
a harmonizovaný a prísny regulačný rámec, ako aj rámec dohľadu pre činnosti všetkých správcov
alternatívnych investičných fondov v rámci Európskej únie vrátane správcov alternatívnych investičných
fondov, ktorí majú sídlo v členskom štáte EÚ.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1, písmeno c/ súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. 12)
Podľa článku 267 Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 234
ZES)

Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv;

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie

je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.Súd má zato, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES -
smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na
obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, na znenie ktorej sa navrhovateľka odvoláva

v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné
zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt, začala v rámci EÚ regulovať až
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo dňa 08.06.2011 o správcoch alternatívnych
investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) číslo
1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010.

Súd má v prejednávanej veci za to, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených
otázkach, nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z dôvodu uvedeného vyššie, ako
aj na základe zhodnotenia dokazovania vo veci samej, a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvor
Európskej únie ako aj z dôvodu, že prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorého rozhodnutiu nie je
prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, a z toto dôvodu mu táto povinnosť obrátiť
sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení skutkových

okolností len súdu, voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise,
ktorých obsah súd jednotlivo cituje v rozsudku, oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu
Bratislava I - 7C 206/2011, 7C 194/2011. Súd zamietol návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania
a nevypočul svedkov J.. X. G., D.. F. Š.V., D.. P. A., D.. Q. G., nedoplnil dokazovanie zabezpečením si

účtovnej dokumentácie Družstva z vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-153/ BPK-B2010 na preukázanie
výšky uplatnenej škody navrhovateľkou, nakoľko z listinných dôkazov založených odporcom počas
konania mal súd dostatočne preukázaný skutkový stav, opísaný odporcom vo vyjadrení k žalobnému
návrhu. Odporca netrval na doplnení dokazovania v zmysle jeho písomného vyjadrenia k žalobnému
návrhu v tom smere, že by súd zaviazal správcu konkurznej podstaty úpadcu Družstva P.. F. E. na

predloženie listinných dôkazov o tom či, kedy a v akej výške Družstvo poskytlo Obchodníkovi s CP
finančné prostriedky, alebo aké cenné papiere či portfólio cenných papierov. Súd nevykonal dokazovanie
čítaním obsahu jednotlivých listinných dôkazov založených v spise účastníkmi konania, nakoľko právni
zástupcovia účastníkov konania uviedli, že vykonanie takéhoto dokazovania nežiadajú, nakoľko obsah
jednotlivých listinných dôkazov je im známy. Súd na návrh navrhovateľky doplnil dokazovanie tým, že

vyzval správcu konkurznej podstaty úpadcu Družstva PDSI P.. F. E., na doručenie aktuálnej správy o
stave konkurzu vedeného pod sp.zn. 3K 95/2010, Okresným súdom Bratislava I, ktorý súdu písomnú
správuostavekonkurzudoručildňa26.08.2013.Súdskutkovýstavpovažovalzapreukázanýnazáklade
vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky a splnomocneného zástupcu odporcu prednesených
počas konania, ako aj na základe obsahu listinných dôkazov. Navrhovateľka súhlasila, aby súd konal

a rozhodol vo veci bez jej prítomnosti na pojednávaní, nakoľko v konaní ju zastupuje zvolený právny
zástupca.
Z obsahu vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky a z obsahu nižšie citovaných listinných
dôkazov doručených súdu právnym zástupcom navrhovateľky mal súd preukázané, že navrhovateľka
bola členom Družstva. Navrhovateľka na základe predložených listinných dôkazov vložila finančné

prostriedky na účet Družstva za účelom ich zhodnotenia. Navrhovateľka písomne požiadala Družstvo
o rušenie členstva v Družstve. Z obsahu potvrdenia o zániku členstva v Družstve a o vzniku nároku na
vyrovnávací podiel mal súd preukázané, že navrhovateľke zaniklo členstvo v Družstve dňa 10.12.2010.
Navrhovateľke v zmysle uvedeného listinného dôkazu vzniklo právo na vyplatenie vyrovnávacieho
podielu vo pôvodne žalovanej sume 11.257,87 €, ktorého splatnosť bola do 10.06.2011. Navrhovateľke

finančné prostriedky Družstvom vyplatené neboli. Navrhovateľka sa stala na základe právoplatného
osvedčenia o dedičstve č.k. 26D 197/2011, Dnot 53/2011 zo dňa 11.05.2011 v dedičskej veci po
poručiteľovi F. I., dedičom zmenky vystavenej Družstvom v prospech poručiteľa na sumu 5.887,02 €,
o ktorú žalobný návrh na náhradu škody rozšírila. Súd uznesením č.k. 21C 190/2011-511 zo dňa
02.06.2014 pripustil zmenu petitu pôvodného návrhu. Navrhovateľke bolo pri vstupovaní do Družstva

povedané, že nad činnosťou Družstva vykonáva dohľad NBS, čo bolo kritériom navrhovateľky, že sa
rozhodla investovať finančné prostriedky do Družstva. Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky,
ako aj z citovaného návrhu mal súd preukázané, že svojho nároku sa navrhovateľka domáha titulom
náhrady škody voči štátu, spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá nepostupovala v
súlade so zákonom č. 566/1992 Zb.o Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č. 566/2001

Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o cenných papieroch), ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľka výšku uplatnenej škody odvodzuje od skutočnosti,
že na základe prihlášky do Družstva sa stala členom Podielového družstva Slovenské investície, abola vlastníkom členského podielu. Navrhovateľka si pohľadávku prihlásila do konkurzu, ktorý bol
na Družstvo vyhlásený uznesením tunajšieho súdu č.k. 3K 95/2010, zo dňa 11.04.2011. Pohľadávka
navrhovateľky bola správcom konkurznej podstaty úpadcu Podielového družstva Slovenské investície

- Družstva popretá.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili
vklady členov Družstva, mal právo disponovať výhradne CAPITAL INVEST, o.c.p., na základe zmluvy o
riadení portfólia, z ktorej vyplývali práva a povinnosti zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom
s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou zo dňa 30.03.2010.

Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich
nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami, a výzvami na zaplatenie
dlžnýchsúm.DružstvosasvojichnárokovvočiObchodníkovisCPnedomáhalosúdnoucestou.Družstvo
finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe
zmluvy, kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo
disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstva. S finančnými prostriedkami

na účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP pani Q., K., Z. T. F..
Družstvo malo účty v Slovenskej sporiteľni a. s., v Československej obchodnej banke, a.s. a Všeobecnej
úverovej banke, a. s..
Čl.2ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky Štátneorgánymôžukonaťibanazákladeústavy,vjejmedziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľaustanovenia§3ods.1,písmenod/ zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného ku dňu 01.06.2010,
kedy vznikla NBS povinnosť dohliadať na skutočnosti, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava
schválený prospekt investície, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 2, § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení, kedy
Úrad pre finančný trh schválil pre družstvo prospekt investície Prospekt investície schvaľuje úrad na

žiadosť právnickej alebo fyzickej osoby uskutočňujúcej verejnú ponuku majetkových hodnôt podľa § 126
(ďalej len "vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt"). Úrad pre finančný trh schválil prospekt
investície podľa ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. s poukazom na ustanovenia § 125
ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., nakoľko podľa ustanovenia § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. obsahoval
zákonom špecifikované náležitosti.

Na základe schváleného prospektu investície, Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/ SPI zo dňa
21.03.2002, právoplatným dňa 28.03.2002 bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s
lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého
investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie.
Z listinného dôkazu, a to Zmluvy o zriadení portfólia zo dňa 02.06.2008, mal súd preukázané založenie

zmluvného vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s.. Predmetná zmluva bola obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná listom zo dňa 30.03.2010
s účinnosťou od 01.05.2010. Po tomto úkone Družstvo listom zo dňa 15.04.2010 doručeného NBS,
požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. V tomto čase však
Družstvo nepodalo žalobu voči obchodníkovi s cennými papiermi o náhradu škody na príslušný súd, ale

žiadalo NBS, aby situáciu riešila.
Na základe zisteného skutkového stavu do 01.06.2010 NBS, ako aj jej právny predchodca Úrad pre
finančný trh, v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) postupovali správne vo vzťahu k
Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorých

nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva predovšetkým po tom,
čo bolo vedené rokovanie so štatutárom Družstva, ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností
Družstva a NBS dňa 24.08.2007. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal
súd preukázaný z obsahu listinného dôkazu, a to zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí včinnosti družstiev zo dňa 24.08.2007. Rokovanie bolo uskutočnené v priestoroch NBS. Družstvo NBS
dňa 10.10.2007 doručilo písomnú odpoveď, v ktorej predovšetkým zdôraznilo, že zo strany družstiev
nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh, z dôvodov v

odpovedi špecifikovaných. Družstvo sa v odpovedi taktiež vyjadrilo k systému fungovania družstiev
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDINGU, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody, ako aj na druhej
strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými

vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia
družstiev iné investičné nástroje, ako nástroje, ktorých emitentmi boli spoločnosti v rámci finančnej
skupiny CI HOLDING, a.s.. V odpovedi bolo zdôraznené, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev
boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej
zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej
zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. V odpovedi

bolo na záver taktiež zdôraznené, že za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom
finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám
nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám.
Tak ako súd uviedol vyššie, Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o
preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal

zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného
zástupcu odporcu mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u
obchodníkascennými papiermidohľadnamieste.NBSvtomtoobdobívyzvalaajDružstvolistomzodňa
20.04.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo
pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu

investície sa stala neaktuálna.
Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z vyjadrenia splnomocneného zástupcu odporcu mal súd
preukázané, že Družstvo NBS predložilo dňa 28.04.2010 Žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu
investície. Podaním žiadosti bolo začaté konanie OPK-5664/1/2010, ktoré však bolo podľa ustanovenia
§ 21 ods. 1, písmeno a/ zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010
zo dňa 10.05.2010 na čas, po ktorý Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť
doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky žiadosti
neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím OPK -5664/1-5/2010 zo dňa 26.08.2010 konanie vo
veci žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou NBS číslo GUV-1744/2010 zo dňa

08.12.2010, právoplatným dňa 16.12.2010.
NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4 zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov za porušenie ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128
ods. 1 písmeno b/ c/ h/ ZoCP a ustanovenia § 125c ods. 1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 ZoCP.

Rozhodnutím ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 NBS Družstvu
zakázala predaj majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím však NBS nezakázala Družstvu vykonávať
inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala.
Súd dodáva, že NBS na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP dňa
27.07.2010, orgánom činným v trestnom konaní podala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného

činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja
proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.08.2010 začaté trestné
stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods.
1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Súd vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9 zákona č. 514/2003

Z.z.. Navrhovateľka bola v konaní povinná preukázať súdu všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti
odporcu za vznik škody, ktorá mala navrhovateľke vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bola navrhovateľka členom, ktoré musia
byť splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej
sa nemôže zbaviť, ak sú všetky tri podmienky kumulatívne splnené. Ak nie je splnená čo len jedna

z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody, nie je možné nárok na náhradu škody
priznať. V prípade zodpovednosti štátu za vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
musí navrhovateľka v konaní nesprávny úradný postup orgánu štátu spoľahlivo preukázať, taktiež
musí preukázať, tak ako súd uviedol vyššie, že jej škoda vznikla v príčinnej súvislosti s neprávnymúradným postupom štátneho orgánu. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by NBS vo vzťahu
k Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak v konaní bolo preukázané, že NBS až od
účinnosti zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať

aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt - Družstvo, dodržiava schválený prospekt
investície. NBS nevykonávala, a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s článkom 2 ods. 2
ÚstavySlovenskejrepublikyakoajvrozporesustanoveniamizákona č.566/1992Zb.ONárodnejbanke
Slovenska, so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a

doplneníniektorýchzákonov(ďalejlenZoCP) akoajzákonomč.747/2004Z.z.odohľadenadfinančným
trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Súd návrh navrhovateľky zamietol predovšetkým, že nepreukázala jednu z troch podmienok vzniku
zodpovednosti za vznik škody, a to nesprávny úradný postup NBS, preto sa už súd v konaní ani
nezaoberal správnosťou vyčíslenej výšky škody.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť, že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky

majetkových hodnôt je zákonom o cenných papieroch regulovaná len čiastočne, v ustanovení § 126
až § 130 ZoCP. Alternatívne investičné možnosti začala v rámci Európskej únie regulovať až smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných
fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení ES č. 1060/2009 a EÚ
č.1095/2010, smernice EÚ 2011/61/EÚ, ktorú podľa jej článku 66 ods. 1 majú členské štáty EÚ vrátane

Slovenskej republiky prevziať do svojich právnych poriadkov do 22.07.2013. Prevzatie smernice sa má
vykonať na základe vládneho návrhu novely zákona č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení
neskorších prepisov a zákona č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
Súd návrh navrhovateľky zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne

uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi,
ktorý mu je povinný plniť. Navrhovateľka si svoj nárok na náhradu škody uplatnila v konkurznom
konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 3K 95/2010 voči úpadcovi - Družstvu, ktorého
členom bola, čo znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie
nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného - navrhovateľky ako predpokladu vzniku škody spôsobenej

štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude
nárok navrhovateľky na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Pohľadávka
navrhovateľky bola síce správcom konkurznej podstaty popretá /čo však neznamená, že počas
incidenčného konania pohľadávku navrhovateľky neuzná/, navrhovateľka si uplatnila pohľadávku na
tunajšom súde incidenčnou žalobou. Súd doposiaľ o incidečnej žalobe navrhovateľky nerozhodol a

konkurz nie je ukončený, preto nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľke vznikla a návrh na
začatie konania o zaplatenie škody je možné považovať za predčasne podaný.
Súd návrh navrhovateľky zamietol aj z dôvodu, že ide o predčasne podaný návrh a to z dôvodu,
že navrhovateľka ako bývalá členka Družstva, ktorá sa stane v dôsledku nevyplatených finančných
prostriedkov Družstvom veriteľom Družstva, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle

ustanovenia § 243 a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči
členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia § 244 Obchodného
zákonníka.Obchodnýzákonníkv§251ods.2,§243aods.4a§244ods.8explicitnezakotvuje,žekaždý
člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva
z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, ďalej zakotvuje, že každý veriteľ

družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti
členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť
svoju pohľadávku z majetku družstva, ale taktiež zakotvuje, že ak je na majetok družstva vyhlásený
konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie
družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom predstavenstva družstva,

ktorí ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za
škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky navrhovateľky na náhradu škody voči
vyššieuvedenýmsubjektomDružstvavylučujemožnosť,abysanavrhovateľkadomáhalanáhradyškody
voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by bez svojej
viny sa bezúspešne domáhala náhrady škody voči subjektom Družstva. Skutočnou škodou je ujma

spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke navrhovateľky ako veriteľa voči subjektom Družstva, ktorú
náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za prípadný nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci, táto škoda však vzniká za preukázania všetkých podmienok vzniku zodpovednosti štátu
za škodu až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.Podľa názoru súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého
by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je
Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej

príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľke vznikla škoda. Navrhovateľka
poukazovala na to, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany
NBS nad činnosťou Obchodníka s CP. Samotná navrhovateľka pritom poukazovala na to, že Družstvo
poskytovalofinančnéprostriedkypotom,akoichzískaloodnavrhovateľkyObchodníkovisCPnazáklade
zmluvy o riadení portfólia. Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na

základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že
Obchodník s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať
sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak
by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcemu zo
zmluvy, bolo by možné /teoreticky/ dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným
nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V

priamejpríčinnejsúvislostisprípadnýmpreukázanýmnesprávnymúradnýmpostupomnaddohliadaným
subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný
od navrhovateľky. Podľa názoru súdu z hore uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup
NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na
strane navrhovateľky nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym

úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP, preto sa súd
takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal.
Odporca podľa názoru súdu v konaní preukázal, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom -
Družstvom nezanedbala. Súd sa priklonil k názoru odporcu, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom
len v obmedzenom rozsahu /dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt/ v súlade s ustanoveniami § 125 až § 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad
pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť /§ 127
ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP/, posudzoval, či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad
predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali
príslušné orgány Družstva. Odporca tiež preukázal, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu

o riadení /alebo správe/ portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje /podstatná náležitosť podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP. NBS nemohla
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu
jej kompetencií. NBS až od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ

majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.
Súd na záver dodáva, že štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej
činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie.
VnútornévzťahyDružstvasaspravovalivdanomčasestanovamiDružstva,ustanoveniamiObchodného
zákonníka. Navrhovateľka ako člen Družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné

peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv, ale práve naopak, členská
schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo
riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva, jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka a Stanov PDSI. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že počas trvania členstva
v Družstve nevyužila navrhovateľka svoje právo člena a nezúčastnila sa zasadnutia členskej schôdze.

Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že počas členstva v Družstve realizovala ďalšie svoje oprávnenia
vyplývajúce jej z členstva tak, že by aktívne zasiahla do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej
škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva.
Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle
zásady úspechu účastníka v konaní, avšak úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania voči

navrhovateľke, ktorá v konaní úspech nemala neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s
prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci/§205ods.2O.s.p./.