Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoPr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221448
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113221448.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Ul. T. č. XX/XX, zastúpeného
JUDr. Ivetou Kohanovou, advokátkou v Košiciach, Ul. Garbiarska č. 16, proti žalovaným: 1/ Slovenská
republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 2/ Ministerstvo obrany Slovenskej republiky so
sídlom Bratislava, Ul. Kutuzovova č. 8, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a
náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25Cpr 1/2013 - 233 z

26.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal o zistenia, že predmetná vec sa týka pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe
pracovnej zmluvy z roku 2005 medzi žalobcom a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, teda
ústredným orgánom štátnej správy, rozpočtovou organizáciou, ktorá nevystupovala v mene štátu, ale
vystupovala vo vlastnom mene ako zamestnávateľ žalobcu. Voči tomuto subjektu, teda jedine voči
Ministerstvu obrany Slovenskej republiky ako zamestnávateľovi mohol žalobca podávať žalobu týkajúcu
sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Slovenská republika nikdy nebola nositeľom práv a

povinností ako zamestnávateľ vo vzťahu k žalobcovi.

Oba subjekty, teda Slovenská republika, ako aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sú spôsobilými
subjektmi byť účastníkom konania. Nie je úlohou súdu chybu žalobcu v označení iného procesne
spôsobilého účastníka odstraňovať.

Občiansky súdny poriadok ustanovuje, akým spôsobom majú byť účastníci konania v žalobe označení,
pričom v rámci konania súd zisťuje, či účastník, ktorý má spôsobilosť, je aj pasívne vecne legitimovaný
a či vo vzťahu k nemu je dôvod zisťovať skutkový stav a následne rozhodnúť. Ako subjekt
procesne spôsobilý, mohla vystupovať v konaní Slovenská republika, ktorá však nie je pasívne vecne
legitimovaná, pretože nikdy nebola zamestnávateľom žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že chcel žalovať
svojho zamestnávateľa, je síce možno pravdivé, ale súd nevychádza z úvah účastníkov, ale z toho, čo

nakoniec po porade so svojim právnym zástupcom aj súdu predložia ako žalobný návrh. Z toho dôvodu
súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol vychádzajúc z ustanovenia § 77 Zákonníka práce,
nakoľkožalobuprotisprávneoznačenémusubjektu,tedaMinisterstvuobranySlovenskejrepublikypodal
žalobca až po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.Poukázal na to, že prvostupňový súd, pokiaľ mal za to, že označenie žalovaného v žalobe je nesprávne
a neúplné, tak s takto označeným subjektom konania nemohol konať. V skutočnosti súd prvého
stupňa konal so subjektom, ktorý podľa neskoršieho názoru súdu nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania. Súd prvého stupňa nechcel uznesením pripustiť presné označenie žalovaného, iba jeho
zmenu, alebo zámenu s čím žalobca nesúhlasil. Dôvodil okolnosťou, že žaluje iba jeden subjekt, a
to zamestnávateľa žalobcu a to Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a od podania žaloby je táto
skutočnosť nespochybniteľná.

Postupom súdu prvého stupňa, ktorý zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nie je vecne
pasívne legitimovaný, napriek tomu, že vedel, koho žalobca žaluje, došlo k odmietnutiu spravodlivosti.
Takýmto spôsobom bola odňatá žalobcovi možnosť konať pred súdom, pričom zároveň rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je potrebné poukázať na základné procesné
pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý uvádza ako žalovaného v 1. rade Slovenskú republiku -
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, pričom nie je zrejmé, ako mohol súd prvého stupňa konať

s takto neúplne označeným účastníkom konania a vo veci meritórne rozhodnúť. Možno pripustiť, aby
do konania na strane žalovaného vstúpil ďalší účastník len vtedy, ak pôvodný účastník je spôsobilým
účastníkom konania.

Súd prvého stupňa sa nevyporiadal s tvrdením žalovaného v 1. rade, že nie je v tomto konaní pasívne

legitimovaným. Žalobca sa domáha práva na spravodlivý proces a postup súdu v danej veci nemožno
kvalifikovať inak, ako konanie, ktorým žalobcovi ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že bremeno preukázania, že žalovaný subjekt je nositeľom povinnosti
uvedenej v žalobe spočíva na žalobcovi. Žalobca ako žalovaného označil Slovenskú republiku -
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, pričom takéto označenie sa používa v prípade, ak je sporovou
stranou štát zastúpený svojou rozpočtovou organizáciou. Takéto označenie je plne v súlade s dikciou
zákona v zmysle § 79 O.s.p. Totiž, ak je účastníkom konania štát, návrh musí obsahovať označenie štátu

a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Žalobca v prekluzívnej dvojmesačnej lehote žaloval subjekt, ktorý nebol v predmetnej veci právne
pasívne legitimovaný a subjekt dodatočne označený bol označený vtedy, keď došlo k márnemu uplynutiu
prekluzívnej lehoty uvedenej v § 77 Zákonníka práce. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd

rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozhodnutia, pretože toto bolo vydané
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z toho, že súd prvého stupňa

sa riadil nesprávnym právnym názorom v otázke označenia účastníkov konania a takýmto spôsobom
zároveň odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Podľa § 7 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je právnická osoba, alebo fyzická osoba, ktorá

zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu a ak to ustanovuje osobitný predpis,
aj v obdobných pracovných vzťahoch.

Podľa § 7 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom
mene a má zodpovednosť vyplývajúci z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka

zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak
je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže byť ním súčasne jeho organizačná
jednotka a naopak.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.Súd prvého stupňa pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z toho, že pri podaní žaloby bol
ako žalovaný označený štát, teda Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky, pričom označenie skutočného zamestnávateľa žalobcu, ktorým bolo Ministerstvo obrany

Slovenskej republiky, bolo vykonané vo forme pribratia do konania ďalšieho účastníka až uznesením
súdu prvého stupňa č.k. 25Cpr 1/2013 - 188 z 12.12.2013 a to na pojednávaní na súde prvého stupňa
uvedeného dňa. Stalo sa tak teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty uvedenej v § 77 Zákonníka
práce, a preto je potrebné žalobu ako oneskorenú zamietnuť.

S týmto právnym názorom súdu prvého stupňa však nie je možné súhlasiť, nakoľko ide o výklad zákona
prílišformalisticky,ktorývkonečnomdôsledkuznamenáodňatieúčastníkovimožnostikonaťpredsúdom
a uplatniť svoje práva v rámci súdnej ochrany.

V každom prípade je potrebné konštatovať, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky bolo už v
pôvodnej žalobe podanej na súd prvého stupňa 22.07.2013 označené, aj keď v tomto označení sa

nachádzalo aj označenie štátu, teda Slovenskej republiky, pričom Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky nebolo označené ako zástupca štátu, nakoľko ako zástupca bol označený Vojenský útvar č.
XXXX F..

To znamená, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky bolo prakticky účastníkom konania už

od počiatku, pričom medzi účastníkmi bolo nesporné, kto bol zamestnávateľom žalobcu, kedy
pracovnoprávny vzťah medzi účastníkmi vznikol a čo bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru medzi účastníkmi. K spisu boli pripojené aj príslušné doklady v podobe pracovnej zmluvy,
dohody o zmene pracovnej zmluvy, ako aj ďalšie písomnosti, ktoré nepochybným spôsobom
dokumentovali, o čo v tomto konaní ide, čoho sa žalobca domáha a to, že uplatňuje svoje nároky voči

svojmu zamestnávateľovi. Je nepochybné, že žalobca sa domáha v tomto konaní určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru voči zamestnávateľovi, teda Ministerstvu obrany Slovenskej
republiky.

Na tom nič nemení ani procesný úkon žalobcu na pojednávaní na súde prvého stupňa 12.12.2013,

ktorým navrhol pribratie ďalšieho účastníka do konania v podobe Ministerstva obrany Slovenskej
republiky, nakoľko ide o úkon nadbytočný a ktorý bol pravdepodobne reakciou na vyjadrenie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky v predmetnej veci. V každom prípade možno konštatovať, že Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky účastníkom konania v predmetnej veci bolo a to už od počiatku konania, a
preto nie je správny názor súdu prvého stupňa, že tento orgán sa stal účastníkom konania až po vydaní

uznesenia č.k. 25Cpr 1/2013- 188 z 12.12.2013.

Podporne takýto výklad zákona, ktorý zabraňuje odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom a
napomáha uplatnenie jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces zaručené Ústavou
Slovenskej republiky, vyplýva aj z judikatúry (I. ÚS 18/98 Sb.12 Ústavného súdu Českej republiky, 4Cdo

193/2009NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,III.ÚS127/96Sb.5ÚstavnéhosúduČeskejrepubliky).

Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie vo veci potrebné pre
rozhodnutie vo veci samej s tým, že označenie účastníka konania, ktorým je Ministerstvo obrany
Slovenskej republiky, je vecne správne, hoci najmä v zmysle rozhodnutia III. ÚS 127/96 Sb.5 malo byť
riešené len odstránením zjavnej nesprávnosti na základe podania právnej zástupkyne žalobcu.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.