Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811220552
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811220552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu
Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: N. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, zast. JUDr. Jánom Vaškom, advokátom, ul. Podjavorinskej č. 3, Prievidza
proti odporcovi: Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., Ul. Matice slovenskej č. 10, Prievidza, IČO: 36 005
622, o určenie výšky odškodnenia, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo

dňa 17. decembra 2013, č.k. 7Cpr/2/2011-294, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil mieru odškodnenia pracovného úrazu, ktorý utrpel
navrhovateľ u odporcu dňa 30. novembra 2010 na 67 %, vo zvyšku návrh zamietol a rozhodnutie o
trovách odložil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa,
ktorý sa z pozície zamestnanca domáhal voči odporcovi ako zamestnávateľovi určenia, že odporca
zodpovedá za pracovný úraz navrhovateľa zo dňa 30. novembra 2010 (pracovný úraz) v rozsahu 100

%. Pracovný úraz sa mal stať pri prenášaní súčasti vetrania v stiesnenom priestore banskej chodby tak,
že v určitom momente sa navrhovateľ nesúci spolu s ďalšími troma pracovníkmi bremeno, postavil na
stojacipásovýdopravník,ktorýsaprávevtomokamžikurozbeholavtiaholnavrhovateľapodprechodový
mostík a do žľabu. Pritom však nebol dôvod aby dopravník išiel, keďže mal poruchu a navrhovateľ bol
prítomný ako iný zamestnanec dal na ovládanie dopravníka lístok s nápisom nezapínať horí prevodovka.
Súčasne nemali podľa navrhovateľa fungovať blokovacie lanká, ktorými sa po páde navrhovateľa

pokúšali odstaviť dopravník jeho spolupracovníci. Pracovný úraz bol vyšetrovaný Obvodným banským
úradom v Prievidzi so záverom, že za úraz nesie výlučnú vinu navrhovateľ. S týmto záverom posudku
navrhovateľ nesúhlasil, a aj keď ho odporca odškodnil v rozsahu 50 %, mal za to, že zo strany odporcu
došlo k závažnému porušeniu bezpečnostných predpisov, tento zodpovedá za pracovný úraz v plnom
rozsahu, a preto uplatnil svoj nárok na súde. Okresný súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania zistil,
že k pracovnému úrazu došlo tak ako uviedol navrhovateľ, teda že navrhovateľ pri prenášaní bremena
v banskej chodbe stúpil na stojaci pásový dopravník, ktorý sa v tom okamžiku rozbehol a následne ho

vtiahol, pričom navrhovateľ utrpel úraz nárazmi na konštrukcie ďalších zariadení nachádzajúcich sa v
smere pohybu dopravníka. Mal tiež za preukázané, že z dôvodu predchádzajúcej poruchy bol pásový
dopravník odstavený a na jeho ovládaní bol umiestnený lístok s nápisom nezapínať horí prevodovka,
o čom navrhovateľ vedel. Rovnako bolo preukázané, že pred spustením pásového dopravníka zaznela
predpísaná zvuková signalizácia, ktorú navrhovateľ počul, no spájal ju s iným dopravníkom, ako aj to,
že podľa banského úradu nebol zistený dôvod, pre ktorý by pásový dopravník nemohol byť používaný a

tento spĺňal požiadavky príslušného predpisu. Nefunkčnosť blokovacieho lanka dopravníka preukázaná
nebola. Za príčiny pracovného úrazu potom okresný súd stanovil tri skutočnosti. V prvom rade to
bolo nereagovanie navrhovateľa na zvukovú signalizáciu upozorňujúcu na spúšťanie dopravníka, ktoréokresný súd kvalifikoval ako porušenie povinnosti stanovenej ust. § 17 ods. 5 Vyhl. č. 21/1989 Zb.
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti
vykonávanej banským spôsobom v podzemí (Vyhláška). Za ďalšiu príčinu pracovného úrazu považoval

okresný súd nedodržanie postupov pri prenášaní bremien cez prechodový mostík ponad strojné
zariadenie čo okresný súd kvalifikoval ako porušenie ust. § 17 ods. 3 Vyhlášky. Napokon za tretiu
príčinu považoval okresný súd porušenie povinnosti predáka pracovnej skupiny, v ktorej pozícii bol aj
navrhovateľ počas úrazu, zaistiť bezpečnosť pracovníkov skupiny, teda aj svoju. Uvedená tretia príčina
bola podľa okresného súdu porušením ust. § 19 ods. 3 Vyhlášky.

Pri právnom posúdení miery zodpovednosti odporcu za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze vychádzal
okresný súd z ustanovení § 195 ods. 1 a ods. 6 Zákonníka práce, ktoré v zásade stanovia, že za
škodu vzniknutú pri pracovnom úraze zodpovedá vždy zamestnávateľ, iba ak sa zodpovednosti nezbaví
podľa § 196 Zákonníka práce. Podľa toho je na úplné zbavenie sa zodpovednosti vyžadované, aby
jedinou príčinou škody bolo zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca, pričom zamestnanec

musí byť riadne a preukázateľne s týmito predpismi oboznámený a zo strany zamestnávateľa musí byť
preukázané ich sústavné vyžadovanie a kontrolovanie ich znalosti (§196 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce). Na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti je podmienkou zavinené porušenie predpisov zo
strany zamestnanca, s ktorými bol zamestnanec riadne a preukázateľne oboznámený, pričom je takéto
porušenie jednou z príčin škody (§196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce). A práve riadne a preukázateľné

oboznámenie s príslušnými predpismi nebolo podľa okresného súdu zo strany odporcu preukázané pri
dvoch príčinách pracovného úrazu, a to pri predpisoch o postupe pri prenášaní bremien cez prechodový
mostík ponad strojné zariadenie (ust. § 17 ods. 3 Vyhlášky) a pri predpisoch o povinnostiach predáka
pracovnej skupiny zaistiť bezpečnosť pracovníkov skupiny, teda aj svoju (ust. § 19 ods. 3 Vyhlášky).
Naopak, riadne a preukázateľné oboznámenie s príslušnými právnymi predpismi bolo zo strany odporcu

preukázané iba pri (ust. § 17 ods. 5 Vyhlášky).

Vychádzajúc z uvedeného okresný súd uzavrel, že odporca sa ako zamestnávateľ zbavil zodpovednosti
sčasti, keď preukázal že navrhovateľ porušil svojím zavinením predpisy súvisiace so zvukovou
signalizáciou upozorňujúcou na spúšťanie dopravníka (ust. § 17 ods. 5 Vyhlášky), s ktorými bol riadne

a preukázateľne oboznámený. Pri ďalších dvoch príčinách pracovného úrazu však nebol navrhovateľ
s príslušnými predpismi riadne a preukázateľne oboznámený, preto sa pri nich odporca zodpovednosti
zbaviť nemôže. Keďže sa odporca zbavil zodpovednosti len pri jednej z troch príčin pracovného úrazu,
teda podľa okresného súdu v rozsahu 33 %, tak vo zvyšku 67 % za škodu vzniknutú pri pracovnom
úraze zodpovedá, tak ako určil okresný súd napadnutým rozsudkom.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a
návrh v celom rozsahu zamietnuť, ako aj priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uplatnil odvolací

dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočívajúci v tom, že okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odporca nesúhlasil so záverom okresného
súdu, že pracovný úraz navrhovateľa mal tri príčiny, ale za podstatnú príčinu pracovného úrazu
považoval vstup navrhovateľa na pásový dopravník. Pokiaľ by naň navrhovateľ nevstúpil, resp. by
po zaznení zvukovej signalizácie z dopravníka zostúpil, k úrazu by nedošlo. Odporca nesúhlasil, že

by navrhovateľ nebol preukázateľne oboznámený s bezpečnostnými predpismi, ktorých porušenie
mu bolo vytknuté. Naopak, oboznámenie navrhovateľa s týmito predpismi bolo preukázané listinnými
dôkazmi, sám uviedol, že bol oboznámený s Vyhláškou, pozná povinnosti predáka, vedel uviesť
spôsoby zabezpečenia pásového dopravníka. Dokonca uviedol, že dopravník nezabezpečil, lebo
nechcel absolvovať celú tú „ceremóniu“ kvôli preneseniu vetracieho zariadenia. Odporca poukázal

aj na to, že navrhovateľ mal 22 ročnú prax a popri uvedených znalostiach predpisov tak aj jeho
skúsenosti boli dostatočné na to, aby vedel ako má postupovať, a že svojim konaním odlišným od
stanovených postupov porušil predpisy. Podľa odporcu navrhovateľ s vedomím porušovania predpisov
bez primeraných dôvodov spoliehal, že jeho konanie ostane bez následkov. Odporca nesúhlasil ani so
záveromokresnéhosúdu,ženeuniesoldôkaznébremenoohľadompoučenianavrhovateľaopredpisoch

na zaistenie bezpečnosti práce, pretože zo svedeckej výpovede svedka Lašáka vyplynulo, že Vyhláška
je súčasťou všetkých školení u odporcu a bola aj súčasťou predáckych školení, ktoré absolvoval aj
navrhovateľ. Navrhovateľ absolvoval aj pravidelné školenia a preskúšania z bezpečnostných predpisov.Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania. Skutkové závery okresného súdu považoval za správne. Navrhovateľ
zdôraznil, že sa pri práci nepohyboval po pásovom dopravníku, takýto úmysel ani nikdy nemal a na

dopravník sa dostal celkom náhodne keď naň bol zrejme stiahnutý neseným bremenom. Vzhľadom na
to, že na dopravník vstupovať nechcel, nemal navrhovateľ ani povinnosť zabezpečovať ho proti pohybu.
Na signál, že sa spúšťajú dopravníky nemohol navrhovateľ fakticky reagovať, keďže bol na dopravník
vtiahnutý bremenom. Výsledky vyšetrovania a odborný posudok banského úradu považoval navrhovateľ
za formálne a nezaoberajúce sa podstatou a okolnosťami, za ktorých došlo k jeho pracovnému úrazu.

Za formálne považoval navrhovateľ aj školenie o bezpečnosti práce zo strany odporcu, ktoré ostáva
bez ďalšej kontroly a skúmania ako zamestnanci Vyhlášku ovládajú. Tým však navrhovateľ nemienil
povedať, že neovláda bezpečnostné predpisy, pretože je dlhoročným pracovníkom a absolventom
baníckeho učilišťa. Na pojednávaní krajského súdu navrhovateľ doplnil, že spornou skutočnosťou medzi
účastníkmi je otázka, či navrhovateľ na dopravník vstúpil, alebo naň bol vtiahnutý. Podľa navrhovateľa
bolo v tomto smere preukázané, že navrhovateľ bol na dopravník vtiahnutý keď manipuloval s veľkým

bremenom a mal problematickú komunikáciu so spolupracovníkmi neovládajúcimi slovenský jazyk.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že rozsudok
súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p., pretože nie sú splnené podmienky na
jeho potvrdenie ani zrušenie. Rozhodol na pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie okresného

súdu oboznámením odborného posudku Obvodného banského úradu v Prievidzi a oboznámením
výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 15.05.2012.

Vykonaným dokazovaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.

d) O.s.p. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva vo všeobecnosti predovšetkým v nesprávnom
postupe okresného súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Posudzovanie otázky zodpovednosti za škodu je vo všeobecnosti založené na posúdení existencie jej
predpokladov. Tými sú vždy: porušenie právnej povinnosti alebo zákonom kvalifikovaná udalosť (pri
objektívnej zodpovednosti), existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a

škodou. Práve posúdenie otázky príčinnej súvislosti je predmetom odvolania odporcu v tomto prípade,
keďže odporca nesúhlasí so záverom okresného súdu, že pracovný úraz navrhovateľa sa stal aj
v dôsledku iných porušení predpisu, ako iba porušenia zákazu vstupu na dopravníkový pás, resp.
porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zvukového výstražného znamenia daného pred spustením pásu.

Príčinná súvislosť je daná, ak medzi protiprávnym úkonom, ktorý viedol ku vzniku škody a škodou
existuje bezprostredný vzťah príčiny a následku. Pritom sa musí sa jednať o takú príčinu, bez ktorej by
pri obvyklom priebehu udalostí škoda nevznikla a musí sa jednať o príčinu hlavnú a nielen vedľajšiu.

Pretože príčinná súvislosť predstavuje skutkové zistenie, bolo potrebné pri jej zisťovaní posudzovať

skutkový priebeh udalostí predchádzajúcich úrazu navrhovateľa a v nich hľadať to konanie či
opomenutie, ktoré je so spôsobenou škodou na zdraví v príčinnej súvislosti vo vyššie uvedenom zmysle.

Zo skutkového hľadiska je zrejmé, že navrhovateľ vstúpil na dopravníkový pás a napriek zvukovej
signalizácii upozorňujúcej na spustenie pása z tohto nezostúpil, domnievajúc sa, že signál sa vzťahuje k

inému dopravníku. Nebolo to tak, ale spustil sa práve ten dopravníkový pás, na ktorom stál navrhovateľ
a vzápätí nasledoval úrazový dej. Z hľadiska uvedenej bezprostrednosti príčiny a následku je potrebné si
uvedomiť, že k úrazu bez ďalšieho neviedol samotný vstup navrhovateľa na dopravníkový pás. Pritom už
z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ stúpil na pás vedome a jeho ďalšie tvrdenia o stiahnutí naň neseným
bremenomsatakjaviaibaakoneskoršieprispôsobovanietvrdenýchskutočností.Vstupnadopravníkový

pás bez jeho náležitého zabezpečenia bol síce porušením bezpečnostných predpisov no pokiaľ by bol
následnenavrhovateľsprávnereagovalnazvukovúsignalizáciu,kúrazubynedošlo.Vstupnavrhovateľa
na dopravník, i keď v rozpore s predpismi o bezpečnosti práce tak ešte nebol bezprostrednou príčinou
úrazu. Tou bolo až nekonanie navrhovateľa spočívajúce v nezostúpení z dopravníkového pásu napriektomu, že tak bol povinný urobiť po zaznení výstražného signálu, ktorý preukázateľne počul. Iba toto
nekonanienavrhovateľabezprostredneviedlokuvznikuškodyspôsobenejúrazomaibauvedenápríčina
tak spĺňa požiadavku bezprostrednosti vo vzťahu ku vzniknutej škode. Pokiaľ okresný súd za ďalšie

príčiny škody považoval porušenie povinností pri prenášaní bremien cez prechodový mostík ponad
strojné zariadenie a porušenie predpisov o povinnostiach predáka pracovnej skupiny zaistiť bezpečnosť
pracovníkov skupiny, teda aj svoju, tieto skutočnosti bezprostredne k úrazu neviedli a medzi nimi a
škodouspôsobenouúrazomtakvzťahpríčinnejsúvislostiabsentuje.Uvedenéporušeniapredpisovpreto
nezakladajú zodpovednosť za škodu vzniknutú úrazom navrhovateľa.

Pri porušení povinností vyplývajúcich zo zvukových výstražných znamení (§ 17 ods. 5 Vyhlášky)
konštatoval existenciu dôvodov pre zbavenie sa zodpovednosti odporcu aj okresný súd, z ktorého
skutkovými zisteniami sa krajský súd v tomto smere stotožňuje. Zo skutkových zistení okresného
súdu vyplýva, že boli naplnené všetky predpoklady pre zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu spôsobenú pracovným úrazom, keď boli naplnené všetky kritériá ust. § 196 ods. 1 písm.

a) Zákonníka práce. Jediná príčina škody totiž vznikla zavineným porušením právnych predpisov zo
strany navrhovateľa, s ktorými bol navrhovateľ riadne a preukázateľne oboznámený, a ktorých znalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.

Vzhľadom na uvedený odlišný skutkový záver ohľadom príčiny pracovného úrazu navrhovateľa, zmenil

krajský súd rozsudok okresného súdu tak, že návrh zamietol. Záverom sa však žiada uviesť, že s
prístupom navrhovateľa, ktorý stanovené postupy na zabezpečenie dopravníka považoval za ceremónie
a mal za to, že v banskom prostredí nemožno vždy dodržiavať bezpečnostné predpisy, pretože by
stála ťažba (výpoveď navrhovateľ na pojednávaní okresného súdu dňa 15.5.2012), bol vznik obdobnej
udalosti s vysokou pravdepodobnosťou iba otázkou času, nech by zo strany odporcu bolo vynakladané

maximálne úsilie predchádzať úrazom zamestnancov. Banské prostredie vždy bolo, je a napriek
technickému pokroku ostáva pre človeka v ňom pracujúceho vysoko rizikové. Popri vyššie uvedených
skutkových a právnych dôvodoch zamietnutia návrhu, tak nepriznanie úplného odškodnenia pracovného
úrazu navrhovateľovi zodpovedá aj spravodlivému usporiadaniu daného právneho vzťahu.

O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 224 ods. 4 O.s.p.)

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .